Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9P-9-2026.pdf
PDF · 86.99 KB
Case nature
Subarea
9P/9/2026
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov – matky: A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXX/X, XXX XX D., zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, IČO: 36 836 460 a otca: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XXXX/X, XXX XX D., zastúpený: Vidhi Pandit s. r. o., so sídlom Dúhová 966/8, 900 26 Slovenský Grob, IČO: 56 831 927, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Otec maloletého: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, (ďalej len ,,maloletý‘‘) sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.11.2025 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým nasledovne:
- každý párny kalendárny týždeň v stredu od 16.00h do 19.00h a v nedeľu od 10.00h do 19.00h s výnimkou vianočných sviatkov (24.12. – 26.12.),
- každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 16.00h do 19.00h a v piatok od 16.00h do soboty 19.00h s výnimkou vianočných sviatkov (24.12. – 26.12.),
- každý párny kalendárny rok na Veľkonočný pondelok od 15.00h do 19.00h,
- každý nepárny kalendárny rok na Veľkonočný pondelok od 10.00h do 14.00h,
- každý nepárny kalendárny rok dňa 01.06. (Medzinárodný deň detí) od 10.00h do 19.00h. S účinnosťou od 01.07.2026 je otec oprávnený stretávať sa s maloletým nasledovne:
- každý párny kalendárny týždeň v stredu od 16.00h do 19.00h a vo štvrtok od 16.00h do 19.00h s výnimkou vianočných sviatkov (24.12. – 26.12.),
- každý nepárny kalendárny týždeň v piatok od 16.00h do nedele 16.00h s výnimkou vianočných sviatkov (24.12. – 26.12.),
- každý párny kalendárny rok na Veľkonočný pondelok od 15.00h do 19.00h,
- každý nepárny kalendárny rok na Veľkonočný pondelok od 10.00h do 14.00h,
- každý nepárny kalendárny rok dňa 01.06. (Medzinárodný deň detí) od 10.00h do 19.00h,
- jeden kalendárny týždeň (konkretizovaný po dohode s matkou) v mesiaci júl od pondelka 10.00h do nedele 19.00h,
- štyri po sebe nasledujúce kalendárne dni v mesiaci august (konkretizované po dohode s matkou) od štvrtku 10.00h do nedele 19.00h,
- každý párny kalendárny rok od 10.00h 24.12. do 14.00h 25.12.,
- každý nepárny kalendárny rok od 15.00h 25.12. do 19.00h 26.12.,
- každý párny kalendárny rok od 15.00h 01.01. do 19.00h 02.01.,
- každý nepárny kalendárny rok od 10.00h 31.12. do 19.00h 01.01.
2. Návrh odôvodnil otec tým, že Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 49P/70/2020 zo dňa 25.05.2023 (právoplatný a vykonateľný dňa 01.06.2023) bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli určené termíny, v ktorých sa má realizovať styk otca s maloletým. Takto určený styk otca s maloletým sa dlhodobo nerealizuje riadne, pričom matka maloletého na styk s otcom vôbec nemotivuje, práve naopak, otec je presvedčený, že maloletý je matkou cielene demotivovaný stretávať sa s otcom. Matka systematicky ponecháva výlučne na vôli a aktuálnej nálade maloletého, či od nej odíde a stretne sa s otcom tak, ako ukladá vyššie zmienený rozsudok. Otec je dôvodne presvedčený, že matka maloletého výslovne, rôznymi sugestívnymi metódami a vedením rozhovoru (pýta sa ho, „aký je problém, čo sa deje, čoho sa bojíš?“, či je pripravený, hovorí mu, že ak nechce, nemusí s otcom ísť – a účelovo tak vytvára priestor pre navodenie odmietavého postoja maloletého) s ním pred termínom jeho stretnutia s otcom iniciuje k odmietavému postoju a utvrdeniu predsavzatia neodísť s otcom. Matka bez patričných dôvodov odmieta maloletého na styk s otcom pripraviť, nemotivuje ho k stretnutiu a necháva len na jeho vôli ako sa rozhodne. Takýmto spôsobom matka cielene a dlhodobo vylučuje otca so styku s maloletým, ovplyvňuje ho svojim vlastným prežívaním situácií vo vzťahu k otcovi a svojim negatívnym až nenávistným postojom k otcovi. Jej výchova maloletého je jednostranná, otca z tejto výchovy systematicky vylučuje, čo sa negatívne prejavuje na správaní maloletého a čo je celkom zjavné z vyjadrení jeho učiteľov a zo správ psychológov, ktorí sú v starostlivosti o maloletého zaangažovaní. Prístup matky je možné charakterizovať aj tak, že maloletému sa na otcovi musí všetko páčiť a byť najmä v súlade s jej predstavami a otec nemôže v rámci výchovného pôsobenia vysloviť žiadnu kritiku, inak je „zlý“. Matka nerešpektuje názory a rolu otca, systematicky a dlhodobo sa snaží otca od maloletého „odstrihnúť“. Matka sa správa tak, ako keby bol maloletý jej majetkom a len ona má právo rozhodovať o jeho výchove, dokonca o jeho pocitoch. Maloletého nemotivuje k láske k otcovi a jeho rodine, pričom vplyv otca na výchovu maloletého je minimálny, pričom otec sa už nemôže ubrániť pocitu, že je len doplnkom pre zábavu v živote maloletého. Navyše, matka maloletého otcovi neodovzdáva ani vtedy, keď ide na dovolenku (približne dva krát do roka), pričom tvrdí, že má na to právo a maloletého otcovi následne neodovzdá ani v náhradnom termíne ako kompenzáciu za otcov stratený čas stretnutia s maloletým následkom odcestovania na dovolenku. Za posledné obdobie sa styk otca s A. riadne nerealizoval v týchto termínoch: 23.04.2025, 26.04.2025, 30.04.2025, 04.05.2025, 30.08.2025 a 02.11.2025. Skutočnosť, že matka sa všemožne a najmä bez opodstatnenia snaží eliminovať otcov vplyv na výchovu maloletého a jeho stretávanie so synom, vyplýva aj z jej vyjadrenia k vyjadreniu otca zo dňa 23.08.2025 (návrh matky na psychologické a psychiatrické vyšetrenie otca), keď napriek absencii objektívnej potreby psychiatrického vyšetrenia otca, podporenej napríklad predchádzajúcimi závermi z otcovho psychologického vyšetrenia (znalec – psychológ takú potrebu u otca neidentifikoval), opiera takú potrebu na nových argumentoch, a to správanie otca, ktoré sa prejavuje manipuláciou, fyzickým a psychickým týraním matky a najmä maloletého, neovládanými výbuchmi hnevu a agresívnym správaním, prehlbujúce sa závislosti otca na návykových látkach a pornografii, pričom matka má za to, že tieto problémy otca sa jeho vekom zhoršujú a predchádzajúce odsúdenie otca za trestnú činnosť. K tomu sa žiada uviesť, že ak by aj boli tieto vyjadrenia matky pravdivé, čo v zásadnej miere nie sú, nezakladali by dôvod pre potrebu psychiatrického vyšetrenia otca. Otec netvrdí, že je ideálnou ľudskou osobnosťou a bez nedostatkov pri výchove svojho syna, ale zásadne popiera, že by fyzicky a psychicky týral matku a svojho maloletého syna ako to prezentuje matka. Matka nikdy doteraz nepovedala, že by ju otec fyzicky a psychicky týral. Naopak, otec pociťuje psychické týranie zo strany matky, a to spôsobom vyššie popísaným, ktorým sa matka k nemu stavia, komunikuje s ním a upiera mu styk s maloletým. Argument matky o prehlbujúcich sa závislostiach otca je absolútne ničím nepodloženým tvrdením, resp. domnienkou nepodloženou akýmkoľvek jasným dôkazom alebo čo i len indíciou. Rovnako tak aj v prípade tvrdenia, že otec matku a maloletého fyzicky týra. Otec aj toto tvrdenie matky zásadne popiera. Pokiaľ ide o kriminálnu minulosť otca, tak otec zdôrazňuje, že je to minulosť v každom kontexte tohto slova, ktorá na jeho súčasné rodičovské práva a povinnosti nemá absolútne žiaden vplyv a rozhodne nejde o okolnosť, ktorá by mala byť braná na zreteľ v súvislosti s posúdením potreby psychiatrického vyšetrenia otca. Otec tieto skutočnosti uvádza preto, že chce poukázať na a zdôrazniť to, že matka sa absolútne nevhodným spôsobom a bez opory v realite (bez dôkazov o jej tvrdeniach
hrubo dehonestujúcich osobnú integritu otca – týranie zo strany otca, škodlivé závislosti otca) snaží vykresľovať otca ako osobu, ktorej by malo byť odňaté oprávnenie stretávať sa s maloletým. Podľa matky by dôkazom o aktuálnej drogovej závislosti otca mal byť „výpis z registra trestov“. Takéto myšlienkové konštrukcie možno označiť len ako absurdné, celkom účelové a zamerané na dosiahnutie zákazu styku otca s maloletým „za každú cenu“.
3. Súd uznesením č. k. 9P/60/2025 - 214 zo dňa 29.01.2026 vylúčil návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 9P/9/2026.
4. Súd pri rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z návrhu otca, k nemu matkou pripojených listinných dôkazov a zistil nasledovné:
5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 59P/80/2018 - 193 zo dňa 25.11.2019, právoplatným 04.12.2019, súd schválil rodičovskú dohodu, v rámci ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. A. v nepárnom kalendárnom týždni v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 17.30 hod. a v párnom kalendárnom týždni v pondelok, stredu a nedeľu od 15.00 hod. do 17.30 hod. Stretnutia sa budú realizovať bez prítomnosti matky. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa je miesto bydliska matky. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 170 eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 10.09.2018.
6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 49P/70/2020 - 504 zo dňa 25.05.2023, právoplatným a vykonateľným 01.06.2023, súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 59P/80/2018 - 193 zo dňa 25.11.2019 v časti úpravy styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa maloletým nasledovne:
- každý kalendárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod. s výnimkou vianočných sviatkov (24.12. – 26.12.)
- každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. s výnimkou vianočných sviatkov (24.12. – 26.12.) a veľkonočnej soboty
- každý párny kalendárny týždeň v nedeľu od 10.00 hod. do 14.00 hod. s výnimkou vianočných sviatkov (24.12. – 26.12.) a veľkonočnej nedele
- každý kalendárny rok dňa 25.12. od 10.00 hod. do 17.00 hod.
- každý rok na Veľkonočný pondelok v čase od 10.00 hod. do 14.00 hod. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa je bydlisko matky.
7. Neodkladné opatrenie možno v zmysle ustanovenia § 324 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nariadiť na návrh pred začatím konania, po začatí konania alebo po jeho skončení.
8. Podľa ustanovenia § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má priznať ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa ustanovenia § 329 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Z citovaných ustanovení, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí, (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené za predpokladu, že navrhovateľ neodkladného opatrenia spomenuté ohrozenie aj riadne osvedčí.
13. Nadväzujúc na doposiaľ uvedené, možno uzavrieť, že účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletých detí, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia.
14. Po zvážení všetkých skutočností, ktoré otec vo svojom návrhu uviedol, dospel súd k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Súd v čase rozhodovania o návrhu otca nemal otcom, ako navrhovateľom za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko nebolo preukázané žiadne potenciálne ohrozenie maloletého v intenzite, na základe ktorého by bolo možné prijať záver o naliehavej potrebe zmeniť úpravu styku otca s maloletým neodkladným opatrením, navyše za situácie, kedy je styk otca s maloletým upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 49P/70/2020 - 504 zo dňa 25.05.2023, právoplatným a vykonateľným 01.06.2023. Styk otca s maloletým je teda riadne zabezpečený právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Účelom neodkladného opatrenia nie je dosiahnutie zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia, ale len rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá neznesie odklad a vyžaduje okamžitý zásah súdu. V zmysle všetkých uvedených záverov, súd návrh otca zamietol.
16. Súd bude naďalej pokračovať v konaní vedenom pod sp. zn. 9P/60/2025, kde po zabezpečení dôkazov a ich vyhodnotení rozhodne vo veci samej. Ak bude preukázaná bezodkladná potreba zmeniť úpravu styku otca s maloletým na ochranu maloletého, súd nariadenie neodkladného opatrenia pre takýto prípad nevylučuje, pričom o nariadení neodkladného opatrenia môže v prípade potreby ochrany záujmov maloletého rozhodnúť aj bez návrhu. V čase rozhodovania o návrhu matky však súd potrebu nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle návrhu otca nezistil, nakoľko nebola otcom nijakým spôsobom preukázaná.
17. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana (účastník poľa CMP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.