Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/16/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Lukášom Chalupkom v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: UNIQA pojišťovna, a.s., Evropská 810/136, Praha, Česká republika, IČO: 49 240 480, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Krasovského 3986/15, Bratislava, IČO: 53 812 948, zastúpený: CLS Čavojský & Partners, s.r.o., Zochova 6-8, Bratislava, IČO: 36 854 972, o zaplatenie 1.250,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.250,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 1.250,- EUR od 11.04.2025 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.250,- EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.12.2024 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na vozidle, ktorého držiteľom bola A. B. C., IČO: XXXXXXXX (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXXX/XXXX zo dňa 16.12.2024 (ďalej len „zmluva o nájme“), na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 16.12.2024 do 14.03.2025 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, po ktorú nemohol poškodený s vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné vozidlo a nájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 29.03.2025 na sumu 4.499,96 EUR s DPH za 89 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo

dňa 14.03.2025 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 4.499,96 EUR s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 27.03.2025 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 3.249,96 EUR. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného. Dlžná suma predstavuje rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. Žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť najneskôr do 10.04.2025. Žalovaný podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 26.03.2025.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť z dôvodu, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko Zmluva o postúpení pohľadávky nie je dostatočne určitá, a to vo vzťahu k rozsahu postupovanej pohľadávky. Poistené vozidlo bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX; škodová udalosť bola u žalovaného likvidovaná pod číslom XXXXXXXXXX. Dňa 16.12.2024 oznámil poistený žalovanému vznik škodovej udalosti a uplatnil si u žalovaného nárok na poistné plnenie. Dňa 09.01.2025 zaslala spoločnosť AT a.s. (autoservis) žalovanému žiadosť o vykonanie obhliadky poškodeného vozidla, žalovaný sa až dňa 09.01.2025 dozvedel, že k škodovej udalosti vôbec došlo a že poškodené vozidlo sa nachádza v servise, pričom k oznámeniu tejto skutočnosti nedošlo zo strany poškodeného, ale zo strany servisu vykonávajúceho opravu poškodeného vozidla. Po vykonaní opravy poškodeného vozidla vystavil autoservis poškodenému faktúru č. XXXXXXXX, zo dňa 06.03.2025 na sumu vo výške 7.057,68 EUR s DPH. Dňa 26.03.2025 žalovaný listom „Oznámenie o výške poistného plnenia“ oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie škodovej udalosti v časti týkajúcej sa výšky nájmu za náhradné vozidlo a poskytol mu poistné plnenie vo výške 3.249,96 EUR, pričom sumu vo výške 1.250 EUR za 25 dní nájmu od 16.12.2024 do 09.01.2025 nepriznal. Dôvodom tohto krátenia bolo oneskorené oznámenie škodovej udalosti poškodeným, a teda porušenie . Poškodený je totiž povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť. Poškodený si ale túto povinnosť nesplnil a vznik škodovej udalosti žalovanému neoznámil. Žalovaný sa o škodovej udalosti dozvedel až na základe emailu autoservisu zo dňa 09.01.2025. Žalovaný nemohol začať s likvidáciou škodovej udalosti skôr, nakoľko o poškodení poškodeného vozidla nemal žiadnu vedomosť. Žalovaný na základe výsledkov likvidácie stanovil výšku poistného plnenia tak, ako to uviedol v „Oznámení o výške poistného plnenia“ zo dňa 26.03.2025 a poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 3.249,96 EUR za faktúru za nájom. Zo zmluvy o nájme vyplýva, že nájom trval od 16.12.2024 do 14.03.2025 (t. j. 89 dní). Žalovaný však túto dobu považoval za neúmernú, a to s poukazom na konanie poškodeného, ktorý nenahlásil vznik škodovej udalosti žalovanému, a to napriek skutočnosti, že žalovaný je povinným zmluvným poisťovateľom aj poškodeného (nielen poisteného). Poškodený má u žalovaného súčasne uzatvorené aj havarijné poistenie, na ktoré by mu v danom prípade svedčal nárok, ak by škodovú udalosť oznámil. Práve konaním poškodeného došlo k neprimeranému predĺženiu doby nájmu náhradného vozidla, a to až o 25 dní.

4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že pokiaľ žalovaný spochybňuje nárok z dôvodu neprimeranej doby trvania nájmu náhradného vozidla s poukazom na skutočnosť, že poškodený (údajne) nenahlásil škodovú udalosť v deň jej vzniku, a teda nájom od 16.12.2024 do 09.01.2025 považuje za nedôvodný, tak v zmysle zákazkového listu zo dňa 16.12.2024, autoservis aj v tento deň otvoril zákazku na opravu poškodeného vozidla. Zo zákazkového listu taktiež vyplýva číslo škodovej udalosti. Pokiaľ by poškodený v danom čase škodovú udalosť nenahlásil, zákazkový list vyhotovený v čase otvorenia zákazky by dané číslo škodovej udalosti neobsahoval. Toto číslo škodovej udalosti sa zhoduje s číslom škodovej udalosti, pod ktorým žalovaný predmetnú poistnú udalosť prešetril, teda i z toho musí byť zrejmé, že zo strany poškodeného došlo k riadnemu nahláseniu škodovej udalosti, nakoľko už predmetný zákazkový list, ktorý autoservis vyhotovuje v čase odovzdania poškodeného vozidla do autoservisu, toto číslo škodovej udalosti obsahoval. Z emailovej správy poškodeného vyplýva, že nahlasoval škodu dňa 16.12.2025 osobne v autoservise aj s vinníkom škodovej udalosti. Nakoľko poškodený nedisponoval emailom, na ktorý mu mohol byť zaslaný potvrdzovací email zo strany žalovaného o zaevidovaní škodovej udalosti, poškodený sa dozvedel o čísle škodovej udalosti len

na základe toho, že toto číslo bolo automaticky pridelené po odoslaní hlásenia o škodovej udalosti. Prijímací technik zároveň už v čase prijatia poškodeného vozidla do autoservisu (16.12.2024) požiadal žalovaného o vykonanie obhliadky. Nakoľko bol žalovaný nečinný, autoservis opätovne dňa 09.01.2025 požiadal žalovaného o vykonanie obhliadky, ako to vyplýva i z emailovej komunikácie autoservisu, ktorú predložil žalovaný. Pokiaľ žalovaný namieta, že škodová udalosť bola nahlásená zo strany autoservisu a nie zo strany poškodeného, uvedené nemá žiadny osobitný význam vo vzťahu k uplatňovanému nároku. Žalovaný musí mať riadnu evidenciu kedy poškodený predmetnú škodovú udalosť nahlásil. Inak povedané, ak žalovaný tvrdí, že sa až dňa 09.01.2025 dozvedel, že došlo k škodovej udalosti, uvedené nijakým spôsobom nepreukázal. Uvedené je však v priamom rozpore s tým, že už v zákazkovom liste zo dňa 16.12.2024 je uvedené číslo škodovej udalosti, ktoré korešponduje s číslom škodovej udalosti uvedenej v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 26.03.2025.

5. Žalovaný následne vzniesol námietku miestnej príslušnosti súdu, a to z dôvodu, že žalovaným je zahraničná právnická osoba a na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode je v Slovenskej republike umiestnená organizačná zložka tejto zahraničnej právnickej osoby, t. j. Mestský súd Bratislava IV. Žalovaný sa o škodovej udalosti dozvedel až na základe emailu autoservisu zo dňa 09.01.2025, v ktorom mu ten oznámil, že poškodené vozidlo bolo do autoservisu dovezené odťahovou službou dňa 16.12.2024, a súčasne požiadal žalovaného o vykonanie obhliadky. Povinnosť písomne oznámiť vznik poistnej udalosti prináleží tomu, komu svedčí nárok na plnenie, teda (pred postúpením pohľadávky) poškodenému. Ak poškodený neoznámil vznik poistnej udalosti, nemôže byť na ťarchu žalovaného, že nemal možnosť zistiť rozsah následkov poistnej udalosti (obhliadkou poškodeného vozidla), od čoho následne závisí aj samotná výška poistného plnenia. Samotná existencia čísla škodovej udalosti v zákazkovom liste nie je dôkazom riadneho nahlásenia škody žalovanému. Pokiaľ ide o emailovú správu poškodeného, táto trpí zásadnými nedostatkami, ktoré vylučujú jej použitie ako relevantného dôkazu. Predložený email neobsahuje žiadny dátum odoslania. Nie je teda možné overiť, kedy bol tento email skutočne odoslaný, pričom na preukázanie tvrdenia, že škodová udalosť bola nahlásená dňa 16.12.2024, nie je predmetný email relevantný. Email bol adresovaný na emailovú adresu žalobcu, nie žalovaného.

6. Strany na pojednávaní dňa 30.01.2026 stručne zhrnuli svoju predošlú argumentáciu a ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nepredniesli.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

8. Žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca uzavreli dňa 16.12.2024 Zmluvu o nájme č. XXXX/XXXX, predmetom ktorej bol osobný automobil Toyota C-HR so stavom km od 6893 km do 12068 km. Nájom bol dojednaný na dobu od 16.12.2024 do 14.03.2025 s denným nájmom 77,- EUR a zmluvným nájmom 50,- EUR. Poplatok za pristavenie vozidla bol dohodnutý na 50,- EUR. (č. l. 7)

9. Podľa Protokolu o prenájme náhradného vozidla č. XXXX/XXXX je poškodený vlastník vozidla Toyota Yaris Cross, EČV: B., ktoré bolo poškodené dňa 16.12.2024 v Žiline a odovzdané do servisu dňa 16.12.2024. Poisťovňa vinníka: UNIQA pojišťovna, a.s.. Zapožičané náhradné vozidlo Toyota C-HR bolo v nájme poškodeného od 16.12.2024 do 14.03.2025. (č. l. 7 rub)

10. Poškodený e – mailom uviedol, že poistná udalosť bola nahlásená v deň nehody, t. j. 16.12.2024. Osobne bol v Toyota Žilina aj s vinníkom nehody. Manažér Toyota všetko spísal, vrátane ohlásenia poistnej udalosti do poisťovne, v ktorej má uzatvorené havarijné poistenie. (č. l. 34)

11. Zo zákazkového listu č. D. vyplýva dátum vystavenia zákazky dňa 16.12.2024 a dátum pristavenia poškodeného vozidla dňa 16.12.2024. PZP Uniqa XXXXXXXXXX, poškodená ľavá zadná časť MV, nutná obhliadka technikom Uniqa (...). (č. l. 41)

12. E-mailom zo dňa 09.01.2025 prijímací technik spoločnosti AT a.s. žalovanému oznámil, že vozidlo bolo dovezené odťahovou službou dňa 16.12.2024. Do dnešného dňa nebola vykonaná obhliadka vozidla. Prosí o vykonanie obhliadky, aby mohli pokračovať, resp. začať opravu. (č. l. 28)

13. Podľa čestného vyhlásenia poškodeného zo dňa 14.03.2025, mal poškodený od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo Toyota C-HR, od 16.12.2024 do 14.03.2025 z dôvodu, že jeho motorového vozidlo bolo po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX E. dňa 16.12.2024 v autoservise, kde sa nachádza aj v súčasnosti a čaká na doručenie krycieho listu. Po dobu opravy poškodeného vozidla nemal k dispozícii iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti. (č. l. 8)

14. Žalobca za prenájom náhradného vozidla podľa Zmluvy o nájme č. XXXX/XXXX vystavil poškodenému dňa 14.03.2025 faktúru č. XXXXXXXX na sumu 4.499,96 EUR, splatnú dňa 29.03.2025. (č. l. 9)

15. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.03.2025 uzavretou medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu vo výške 4.499,96 EUR voči žalovanému. Ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 16.12.2024 na vozidle Toyota Yaris Cross, EČV: B.. Podľa čl. 4 zmluvy je postúpenie pohľadávky odplatné, pričom odplata za postúpenie je vo výške 4.499,96 EUR, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXXX. (č. l. 9 rub - 10)

16. Žalobca listom zo dňa 14.03.2025 žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky a zároveň si uplatnil nárok z postúpenej pohľadávky. (č. l. 10 rub – 11)

17. Žalovaný žalobcovi listom zo dňa 26.03.2025 oznámil poistné plnenie vo výške 3.249,96 EUR, nakoľko ukončil šetrenie poistnej udalosti s poškodeným vozidlom EČV: B.. Suma vo výške 1.250,- EUR za obdobie od 16.12.2024 do 09.01.2025 nebola priznaná. Poškodený škodu na vozidle nenahlásil. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný o škode dozvedel až dňa 09.01.2025 (č. l. 12 - 13)

18. Podľa potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu AT a.s. zo dňa 10.04.2025 bolo vozidlo Toyota Yaris Cross, EČV: B. po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX prevzaté do opravy dňa 16.12.2024. Ku dňu 14.03.2025 sa vozidlo nachádza v autoservise a čaká na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo. (č. l. 8 rub)

19. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

20. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej ujmy poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

21. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody vrátane inej ujmy uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať; ak ide o škodu vrátane inej ujmy spôsobenú motorovým vozidlom jazdnej súpravy tvorenej ťažným vozidlom a prípojným vozidlom, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo voči poisťovateľovi, ktorý poistil prípojné vozidlo, ak ťažné vozidlo nie je možné identifikovať.

22. Podľa , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

23. Podľa , rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

24. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

25. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

26. Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

27. Podľa , dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa nariadenia vlády SR č. (v znení účinnom od 01.02.2013), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Žalovaný vzniesol námietku miestnej príslušnosti súdu, spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu (neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky) a taktiež dĺžku opravy poškodeného vozidla, resp. účelnosť nájmu od 16.12.2024 do 09.01.2025, nakoľko poškodený mal zanedbať svoju povinnosť riadne a včas ohlásiť vznik poistnej udalosti (žalovaný sa mal o poistnej udalosti dozvedieť až dňa 09.01.2025). Sporným bola iba vedomosť/nevedomosť žalovaného o vzniku poistnej udalosti dňa 16.12.2024, resp. dňa 09.01.2025 (platnosť/neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok súd posudzuje aj sám ex offo, nakoľko ide o skúmanie vecnej legitimácie strany a teda nejedná sa o spornú skutočnosť ako takú).

30. Súd na námietku miestnej príslušnosti podľa a neprihliadol, nakoľko k dopravnej nehode došlo v Žiline (územný obvod Okresného súdu Žilina), a teda argumentácia všeobecným súdom žalovaného je nedôvodná. Právom voľby podľa disponuje žalobca a ten podľa zákona o upomínacom konaní navrhol pokračovať na Okresnom súde Žilina. Súd v tomto smere žalovanému pripomína, že ide o zbytočnú námietku, ktorá je v rozpore s a aj súdnou praxou (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.05.2024 alebo sp. zn. zo dňa 28.11.2024)

31. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby ako takej je, že strany majú vecnú legitimáciu. Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Až súdne konanie ukáže, či procesnoprávna dvojica (žalobca a žalovaný) je totožná s dvojicou hmotnoprávnou, t. j. či žalobca a žalovaný sú v súdnom konaní vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom súd rozhoduje. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu (ex offo), t. j. aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta.

32. Súd uvádza, že aktívna vecná legitimácia žalobcu vyplýva nielen z platnej zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania sa žalovaného, ktorý časť plnenia poskytol. Súd poukazuje aj na nelogické konanie žalovaného, ktorý časť nároku žalobcovi ešte pred podaním žaloby na súd uhradil a počas súdneho konania pritom spochybnil legitimáciu žalobcu (t. j. jeho nárok ako taký). Uhradené nájomné je škoda, zaplatenie ktorej vyplýva z , a ktorú si poškodený mohol proti žalovanému ako poisťovateľovi uplatniť priamo (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 30.09.2025). Pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná a vyplýva priamo z vyššie uvedeného zákona.

33. K tvrdenej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky súd, aj s prihliadnutím na súdnu prax, uvádza, že ak si zmluvné strany v rámci jednej zmluvy dojednajú odplatné postúpenie pohľadávky a súčasne

započítanie fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla (s odplatou za postúpenie pohľadávky), tak to zodpovedá bežnej praxi kontraktačných procesov, pri ktorej subjekty môžu vstúpiť do desiatok rôznych právnych vzťahov. (a ani iný právny predpis, ktorý by k nemu predstavoval lex specialis) nevylučuje postúpenie pohľadávky, ktorou disponoval poškodený. Ide o postúpiteľnú pohľadávku. Vôľou poškodeného a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci tejto jednej zmluvy, čo nie je v rozpore s tým, že bolo možné na ich usporiadanie uzavrieť aj viacero relatívne samostatných zmlúv. Zmluvné strany totiž sledovali pragmatický cieľ – postúpiť pohľadávku čo najefektívnejšie a najjednoduchšie. To isté platí aj o odplate za postúpenie pohľadávky vo forme započítania – zmluvy. Na tomto postupe súd nevidí žiadny rozpor s právnou úpravou (obdobne napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 30.09.2025, sp. zn. zo dňa 30.09.2025 alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.10.2025).

34. Súd posúdil žalovaný nárok ako nárok vyplývajúci zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ( ). Predpokladmi zodpovednosti za túto škodu, ktoré musia byť kumulatívne splnené sú: a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou dopravného prostriedku (resp. dopravy), b) vznik škody ako majetkovej ujmy a c) príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom škody.

35. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že všetky vyššie uvedené predpoklady zodpovednosti sú splnené. K vzniku škody došlo prevádzkou vozidiel; vznik škody je vo výške 1.250,- EUR (rozdiel medzi fakturovanou sumou 4.499,96 EUR a žalovaným uhradenou sumou 3.249,96 EUR), teda ide o náklady za prenájom náhradného vozidla (skutočná škoda). Príčinná súvislosť je daná tým, že poškodený nemohol v dôsledku konania poistenca žalovaného užívať svoje vozidlo (čo vo výsledku znamenalo nutnosť jeho opravy a nutnosť prenájmu náhradného vozidla).

36. Nosným argumentom žalovaného bola neprimeraná dĺžka opravy poškodeného vozidla, nakoľko poškodený mal zanedbať svoju povinnosť ohlásiť poistnú udalosť riadne a včas, t. j. žalovaný sa mal o poistnej udalosti dozvedieť až dňa 09.01.2025. Z tohto dôvodu žalovaný považoval nárok žalobcu (od 16.12.2024 do 09.01.2025) za nedôvodný, nakoľko podľa jeho názoru došlo k neprimeranému predĺženiu doby nájmu náhradného vozidla. Žalobca v tomto smere predložil e – mail poškodeného (v ktorom poškodený uviedol, že v deň nehody prostredníctvom zamestnancov spoločnosti AT a.s. poistnú udalosť nahlásil), zákazkový list zo dňa 16.12.2024 s číslom poistnej udalosti (dátum potvrdil na pojednávaní), pričom aj z ostatných listinných dôkazov má vyplývať číslo poistnej udalosti (č. XXXXXXXXXX), a teda žalovaný o nej mal vedomosť. Žalovaný v tomto smere v podaní zo dňa 17.12.2025 navrhol vykonať výsluch svedkov: „štatutára autoservisu, ktorý ohlásil vznik škodovej udalosti poškodeného vozidla, resp. výsluch ním poverenej osoby alebo zamestnanca autoservisu, ktorý ohlásil vznik škodovej udalosti, a to za účelom objasnenia okolností ohlásenia škodovej udalostí a jednotlivých časových aspektov“. Súd na pojednávaní dňa 30.01.2026 tento návrh na výsluch svedkov zamietol ako nevykonateľný a všeobecný. Súd podľa rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka, pričom podľa , ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu. Ak nemožno postupovať podľa odseku 1, požiada strana súd o predvolanie svedka. V návrhu na výsluch svedka sa uvedie meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka, adresa, z ktorej možno svedka predvolať a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Ak nie je adresa svedka strane známa, súd svedka predvolá z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky. pri návrhoch na výsluch svedka stanovuje poradie, podľa ktorého jeho prítomnosť zabezpečuje strana, ktorá výsluch navrhla a ak to nie je možné, na požiadanie tejto strany zabezpečí jeho účasť súd. Žalovaný, navyše zastúpený právnym zástupcom ( ), na pojednávaní dňa 30.01.2026 nijakým spôsobom na výzvu súdu („aby sa k veci stručne vyjadril, príp. navrhol vykonanie dokazovania“) nereflektoval a iba všeobecne odkázal na svoju argumentáciu v písomných vyjadreniach s tým, že sa o poistnej udalosti dozvedel až 09.01.2025. Žiadny procesný návrh na výsluch svedkov (t. j. v procesne správnej forme a s riadnym označením navrhovaných svedkov) neučinil. V konaní tak ostal iba jeho pôvodný, všeobecný návrh bez riadneho konkretizovania osôb, ktoré žiada vypočuť. Taktiež nijakým spôsobom (ani náznakom) nesignalizoval nemožnosť zabezpečiť ich účasť a nepožiadal o to súd. Z týchto dôvodov súd považuje tento všeobecný odkaz v písomnom podaní žalovaného za nerealizovateľný a odporujúci

postupu pri navrhovaní dôkazného materiálu (výsluchu svedkov) podľa . Podobne nezrozumiteľné sú aj odkazy v písomnom podaní zo dňa 23.10.2025, v ktorom žalovaný medzi svojou argumentáciou iba formálne v podobe zoznamu uviedol „dôkazy: 1. (...), 2 (...), 4. výsluch žalobcu, 5. výsluch poškodeného, 6. výsluch poisteného“ (č. l. 23). Označenie dôkazov v podobe zoznamu je v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a zásadou rovnosti strán. Označením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení plní strana svoju dôkaznú povinnosť. Pokiaľ strana navrhne súdu dôkaz, je povinná uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať, lebo inak sa vystavuje možnosti, že súd nevykoná dokazovanie dôkazom, ak nebude zrejmý účel vykonania navrhovaného dôkazu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.08.2010). Zoradený prehľad, resp. zoznam dôkazov bez konkrétneho označenia čo ktorý má preukázať nie je riadnym návrhom na vykonanie dokazovania. Súd si nemá domýšľať čo týmito dôkazmi má byť preukázané. Pokiaľ žalovaný na predmetnom pojednávaní nápravu neučinil, a pritom bol súdom vyzvaný aj na návrhy na doplnenie dokazovania, súd nemôže sám ex offo takýto všeobecný návrh upravovať tak, aby bol aj realizovateľný. Ide o plnú procesnú zodpovednosť strany (navyše zastúpenej právnym zástupcom).

37. Z tohto dôvodu súd pri posudzovaní vedomosti žalovaného o poistnej udalosti (a teda jej nahlásení) vychádzal z ostatných listinných dôkazov, z ktorých možno jednoznačne formulovať záver, že žalovaný o tejto poistnej udalosti vedel už od dňa 16.12.2024. O jeho vedomosti svedčí skutočnosť, že na všetkých listinných dôkazoch sa uvádza aj číslo poistnej udalosti (č. XXXXXXXXXX). Sám žalovaný počas konania uviedol, že „poistené vozidlo bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX; škodová udalosť bola u žalovaného likvidovaná pod číslom XXXXXXXXXX. Dňa 16.12.2024 oznámil poistený žalovanému vznik škodovej udalosti a uplatnil si u žalovaného nárok na poistné plnenie“. Zo zákazkového listu (č. l. 41) jednoznačne vyplýva číslo poistnej udalosti a aj „nutná obhliadka technikom Uniqa“. Aj e – mail poškodeného (v tomto smere je nepodstatné jeho nepreskúmateľné datovanie) potvrdzuje, že poistná udalosť bola nahlásená v deň nehody, t. j. 16.12.2024, pričom bol osobne v Toyota Žilina aj s vinníkom nehody, manažér Toyoty všetko spísal, vrátane ohlásenia poistnej udalosti do poisťovne, v ktorej má uzatvorené havarijné poistenie. Nad rámec možno ešte doplniť, že žalovaný v podaní zo dňa 23.10.2025 označil ako dôkaz (opäť iba vo forme všeobecného zoznamu) „likvidačný spis žalovaného“, avšak ten pripojený nebol.

38. Je síce pravda, že subjektívne neodôvodnené nekonanie dotknutých subjektov (najmä poškodeného) alebo neobvyklý a charakter opravy presahujúci rozsah opravy nemôže byť na ťarchu žalovaného a ide teda o určitý „liberačný“ dôvod, ktorým sa žalovaný môže sčasti alebo úplne zbaviť svojej zodpovednosti, avšak v prejednávanom spore žiaden takýto dôvod nebol zistený. Procesná obrana žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno je neudržateľná a odporujúca zásade prenosu dôkazného bremena. Žalobca relevantnými listinami preukázal tvrdený nárok. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností totiž leží na tej strane, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky – v tomto smere žalovaný namietal oneskorené nahlásenie poistnej udalosti (pričom žalobca predložil niekoľko listinných dôkazov), avšak žiaden relevantný a vykonateľný návrh na vykonanie dokazovania nenavrhol ( ).

39. Podstatou sporu je, že poškodený nemal v rozhodnom období k dispozícii svoje poškodené vozidlo a žalovaný o poistnej udalosti vedel. V konaní nebolo sporné, že poškodené vozidlo bolo od 16.12.2024 do 14.03.2025 v autoservise a že žalovaný nárok predstavuje obdobie od 16.12.2024 do 09.01.2025 v podobe krátenej - a teda nevyplatenej - sumy 1.250,- EUR. Žalobca si ako právny nástupca poškodeného uplatnil nárok na náhradu tejto škody spôsobenej prevádzkou vozidla poistenca žalovaného a dôvodnosť a výšku tohto nároku riadne preukázal.

40. Keďže sa žalovaný so zaplatením dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s v spojení s nariadenia vlády č. v znení účinnom po 01.02.2013. Žalobca má nárok na úroky z omeškania vo výške, ktorá je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo je v danom prípade 7,65 % ročne. Keďže žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 26.03.2025 (č. l. 12), je podľa a od 11.04.2025 v omeškaní (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14.10.2021).

41. Súd preto po zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

42. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle a proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Žilina v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.