Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-26S/76/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. - F., 2/ A. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. - F., zastúpených: JUDr. Andreou Kelemenovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 1409/17, Nitra, IČO: 42 122 42, proti žalovanému Okresný úrad Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 2/ H. A. I. J. K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. F. XXXX/X, C. - N., 3/ K. O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, C. - H., 4/ N. K. I. P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. K. XXX/XX, E. - B. K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného -3/Sl, OU-NR-OOP5-2019/040971-3, k: C 13/2019 z 30.09.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. Žalobcovia podali dňa 07.09.2016 Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) žiadosť zo dňa 02.09.2016, ktorou sa domáhali prešetrenia a opravy zápisu vlastníckeho práva k pozemkom a to k parcele registra I. R. XXXX, R. XXXX G. R. XXXX v katastrálnom území E.. Z administratívneho spisu vyplýva, že predmetná vec prešla niekoľkými konaniami. Podanie žalobcov zo dňa 07.09.2016 bolo prvostupňovým orgánom podľa jeho obsahu posúdené ako podnet na prešetrenie údajov katastra nehnuteľností podľa o katastri nehnuteľností v relevantnom znení (ďalej len „“), a nie ako návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte podľa katastrálneho zákona, ani ako návrh na zmenu schváleného registra

obnovenej evidencie pozemkov (ďalej aj len „ROEP“) podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v relevantnom znení (ďalej len „). Na základe tejto žiadosti žalobcov bolo na prvostupňovom orgáne vedené konanie pod č. K1-8103/2016, pričom o žiadosti žalobcov nebolo vydané rozhodnutie, prvostupňový orgán žalobcom oznámil výsledok prešetrenia údajov a to oznámením zo dňa 18.10.2016. Prvostupňový orgán považoval konanie o žiadosti za ukončené vydaním predmetného oznámenia o prešetrení údajov.

2. Žalobcovia následne dňa 11.9.2017 doručili prvostupňovému orgánu podanie označené ako „Návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona týkajúci sa totožných nehnuteľností ako v konaní vedenom pod č. K1-8103/2016 . Toto podanie bolo správnym orgánom zaevidované ako nové konanie a to správne konanie o oprave chyby podľa § 59 katastrálneho zákona a bolo vedené pod č. X 162/2017. Predmetom konania pod č. X 162/2017 bolo preskúmanie, či sú splnené zákonné podmienky na opravu chyby v katastrálnom operáte v zmysle § 59 katastrálneho zákona, teda či zápisy na dotknutých listoch vlastníctva odporujú verejnej listine alebo inej listine, prípadne výsledkom prešetrenia alebo revízie údajov. Predmetom tohto konania mala byť podľa obsahu návrhu oprava údajov evidovaných v katastri nehnuteľností pri parcelách registra „I.“ R. XXXX, R. XXXX G. R. XXXX v katastrálnom území E., pričom navrhovatelia namietali nesprávny zápis vlastníckeho práva, ktorý mal podľa ich názoru vzniknúť v dôsledku systémových chýb pri zostavení a schválení registra obnovenej evidencie pozemkov. V rámci tohto konania pod č. X 162/2017 vydal prvostupňový orgán dňa 11.11.2018 rozhodnutie č. X 162/2017-24, ktorým návrh navrhovateľov na opravu chyby zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací orgán rozhodnutím č. Xo 6/2018-9/SI zo dňa 18.05.2018 tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací orgán pritom konštatoval, že predmetom konania o oprave chyby podľa § 59 katastrálneho zákona nemôže byť riešenie hmotnoprávnych sporov o vlastníctvo, že v tomto type konania nie je správny orgán oprávnený posudzovať platnosť alebo neplatnosť právnych úkonov ani rozhodovať o tom, komu vlastnícke právo patrí, a že oprava chyby prichádza do úvahy len v prípade formálneho rozporu medzi zápisom v katastri a listinou, na základe ktorej bol zápis vykonaný. Zároveň zdôraznil, že schválený ROEP je verejnou listinou a že po uplynutí piatich rokov od jeho zápisu do katastra nehnuteľností nie je možné dosiahnuť zmenu údajov zapísaných na jeho základe prostredníctvom konania o oprave chyby podľa § 59 katastrálneho zákona. Dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci bola nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre chýbajúci výrok týkajúci sa niektorých pozemkov. Zo spisu zároveň vyplýva, že odvolací orgán opakovane zdôraznil neprípustnosť „prekvalifikovania“ podania z roku 2016 na návrh na zmenu ROEP podľa v rámci konania o oprave chyby podľa katastrálneho zákona, keďže ide o dva rozdielne právne režimy s odlišným predmetom a postupom. Konanie podľa katastrálneho zákona má výlučne prešetrovací charakter a neslúži na meritórne rozhodovanie o právach a povinnostiach účastníkov, zatiaľ čo konanie podľa katastrálneho zákona je viazané na existenciu formálnej chyby v zápise, konanie o zmene údajov schváleného ROEP podľa je osobitným druhom konania, ktoré je časovo limitované päťročnou lehotou od zápisu ROEP do katastra nehnuteľností.

3. Po vrátení veci odvolacím orgánom pokračoval Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor ako prvostupňový orgán v konaní pod č. X 162/2017, vykonal doplnené dokazovanie a opätovne posúdil splnenie podmienok podľa § 59 katastrálneho zákona. V rozhodnutí zo dňa 27.02.2019 zotrval na závere, že zápisy vlastníckeho práva k parcelám N. „I.“ R. XXXX, R. XXXX G. R. XXXX vyplývajú zo schváleného ROEP zapísaného do katastra nehnuteľností dňa 16.11.2011 a z následných verejných listín, a že nebola preukázaná existencia chyby v katastrálnom operáte v zmysle § 59 katastrálneho zákona. Zároveň poukázal na to, že ROEP v katastrálnom území E. bol zapísaný do katastra nehnuteľností dňa 16.11.2011, komisia ROEP zanikla dňa 16.11.2016 a päťročná lehota na zmenu údajov schváleného ROEP uplynula týmto dňom. Z tohto dôvodu už nebolo možné pokračovať ani v režime

4. Po vydaní druhého prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru v konaní vedenom pod č. X 162/2017 zo dňa 27.02.2019 podali žalobcovia proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. O tomto odvolaní rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, ako odvolací orgán, ktorý sa v rámci odvolacieho konania podrobne zaoberal právnymi otázkami nastolenými žalobcami, a to najmä otázkou možnosti zmeny údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov a otázkou možnosti opravy chyby zápisov v katastri nehnuteľností v konaniach podľa §

59 katastrálneho zákona a podľa V rámci odvolacieho konania si odvolací orgán vyžiadal odborné stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „ÚGKK) ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť katastra nehnuteľností. Zo stanoviska ÚGKK vyplynulo, že pôvodné podanie žalobcov z roku 2016 bolo svojím obsahom namietaním nesprávnosti údajov schváleného ROEP a preto malo byť posudzované ako návrh podľa , a nie ako podnet na prešetrenie podľa katastrálneho zákona. Na základe toho odvolací orgán dospel k záveru, že po právoplatnom skončení konania o oprave chyby podľa katastrálneho zákona je potrebné vec posudzovať v samostatnom konaní podľa ako návrh na zmenu údajov ROEP v katastrálnom území E.. Následné podanie žalobcov zo dňa 11.09.2017 doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 13.09.2017 malo byť posúdené ako reakcia na odpoveď Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru č. K1 - 8103/2016 zo dňa 03.10.2016 a malo byť zaregistrované v registri C a nie v registri X, nakoľko podľa obsahu žalobcovia poukazovali na nesprávny zápis vlastníckeho práva k dotknutým parcelám, ku ktorým bolo vlastnícke právo zapísané na základe rozhodnutia správy katastra Nitra číslo C 91/2011 zo dňa 25.10.2011 o schválení ROEP, právoplatné dňa 16.11.2011 a do katastra zapísané toho istého dňa. Pôvodný návrh žalobcov zo dňa 07.09.2016 bol teda podaný v zákonom stanovenej lehote 5 rokov od zápisu do katastra nehnuteľností v súlade s zákona číslo a mal byť zaregistrovaný v registri C, nie vybavený neformálnym spôsobom v registri K1. Na základe tohto stanoviska ÚGKK odvolací orgán rozhodnutím č. Xo 2/2019 - 2/Br zo dňa 30.05.2019 zrušil rozhodnutie Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru a zároveň uviedol, že po nadobudnutí právoplatnosti má prvostupňový orgán uzavrieť spis vedený pod číslom X 162/2017 a celé konanie preradiť do registra C, súčasne mal vymazať plombu na dotknutých listoch vlastníctva, nakoľko uplynul dôvod vyznačenia plomby o začatí katastrálneho konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, keďže na základe konania podľa sa plomba na liste vlastníctva nevyznačuje.

5. Prvostupňový orgán následne v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu začal nové konanie podľa zákona číslo na základe pôvodnej žiadosti žalobcov zo dňa 02.09.2016, doručenej prvostupňovému orgánu dňa 07.09.2016, ktorou sa žalobcovia domáhali prešetrenia a opravy zápisu vlastníckeho práva k pozemkom, parcelám N. „I.“ M. R. XXXX, XXXX G. XXXX v katastrálnom území E.. Prvostupňový orgán preskúmal údaje registra obnovenej evidencie pozemkov zapísaného v katastri dňa 16.11.2011 a porovnal ich s údajmi vedenými v pozemnoknižných vložkách R. XXXX, XXXX G. XXXX. Rozhodnutím č. C13/2019 - 57 zo dňa 16.07.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol tak, že návrh žalobcov na zápis vlastníckeho práva v ich prospech zamietol, a zároveň podľa opravil údaje registra obnovenej evidencie pozemkov vo vzťahu k parcelám registra E č. XXXX G. R. XXXX tak, že k týmto parcelám zrušil zápis vlastníckeho práva v prospech S. T., N. U. v podiele 1/1 a zapísal vlastnícke právo v podiele 1/1 v prospech Slovenskej republiky – v správe Slovenského pozemkového fondu, titulom konfiškácie podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa (ďalej len „nariadenie SNR č. “), č. d. 210/1949.

6. Prvostupňový orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že parcela registra „E“ č. XXXX predstavuje zvyšok pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX, ktorá bola vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXXX vo vlastníctve S. T., N. U. titulom osvedčenia č. d. XXXX/XXXX, pričom v uvedenej vložke bola pod č. d. XXX/XXXX zapísaná poznámka konfiškácie majetku podľa nariadenia SNR č. , ktorá mala účinky prechodu vlastníckeho práva na Československý štát. Keďže v registri obnovenej evidencie pozemkov bola parcela zapísaná v prospech pôvodnej vlastníčky, správny orgán vyhodnotil tento zápis ako nesprávny. Prvostupňový orgán zároveň uviedol, že na liste vlastníctva číslo XXXX je okrem parcely č. XXXX zapísaná aj parcela č. XXXX orná pôda o výmere 2176 m2 s tým istým titulom nadobudnutia ako parcela číslo XXXX, pričom ide o zvyšok pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX, ktorá bola tiež zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XXXX. Z tohto dôvodu prvostupňový orgán rozhodol tak, že opravil údaje aj vo vzťahu k tejto parcele č. XXXX a to zrušením zápisov vlastníckeho práva v prospech S. T. a zápisom vlastníckeho práva v prospech Slovenskej republiky v podiele 1/1.

7. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalovaný ďalej zistil, že parcela registra „E“ č. XXXX predstavuje zostatkovú časť pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX, ktorá bola vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXXX vo vlastníctve Q. H., pričom zvyšné časti pôvodnej parcely boli titulom notárskej zápisnice RI 74/72 prevedené na A. G. C. (žalobca v 2. rade) a N. K. C. a následne

transformované technicko-hospodárskym mapovaním na parcely registra „C“, zatiaľ čo posudzovaná zostatková časť predmetom prevodu nebola. Správny orgán preto dospel k záveru, že evidencia v ROEP pri tejto parcele zodpovedá údajom pozemnoknižnej evidencie. Podľa zistení žalovaného, parcela registra „E“ č. XXXX bola vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXXX vo vlastníctve C. S., N. U., titulom osvedčenia č. d. XXXX/XXXX, pričom pod č. d. XXXX/XXXX bola v uvedenej vložke zapísaná poznámka výkupu pre Československý štát podľa rozhodnutia odboru poľného a lesného hospodárstva rady MsNV v Nitre z 09.12.1958 č. Pôd. XXX/XXXX, ktoré má účinky prechodu vlastníckeho práva na Československý štát podľa o novej pozemkovej reforme v relevantnom znení. Zápis v registri obnovenej evidencie pozemkov v prospech pôvodnej vlastníčky bol preto vyhodnotený ako nesprávny. Prvostupňový orgán v rozhodnutí uviedol, že k oprave zápisu vlastníckeho práva k parcele registra „E“ č. XXXX v katastrálnom území E. nebolo možné pristúpiť, keďže po schválení ROEP došlo k právne relevantnej zmene vlastníckych vzťahov k predmetnej nehnuteľnosti. Zo schváleného ROEP vyplývalo, že zvyšok pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX bol identifikovaný ako parcela registra „E“ č. XXXX – orná pôda o výmere 454 m2 a zapísaný na list vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území E. v prospech C. S., N. U., v podiele 1/1, titulom zápisu pozemnoknižnej vložky (ďalej aj len „PKV“) č. XXXX, v správe Slovenského pozemkového fondu. Prvostupňový orgán poukázal na to, že došlo k zápisu vlastníckeho práva na jej dedičov na základe právoplatného uznesenia o dedičstve č. k. -65 zo dňa 08.08.2017, zapísaného do katastra nehnuteľností záznamom Z 7299/2017 – číslo zmeny 4706/17, na základe ktorého bolo vlastnícke právo k parcele registra E č. XXXX zapísané v prospech H. A. I. L., N. S., v podiele 1/6, K. O. K., N. S., v podiele 1/3 a N. K. C., N. J., v podiele 1/2. Prvostupňový orgán v tejto súvislosti zdôraznil, že v zmysle konanie o zmene údajov registra obnovenej evidencie pozemkov nemožno začať ani v ňom pokračovať, ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k pozemku na inú osobu. Keďže po schválení ROEP došlo k zápisu vlastníckeho práva k predmetnej parcele na dedičov poručiteľky, správny orgán nebol oprávnený odstrániť rozpor údajov schváleného ROEP s jeho podkladmi, ani vykonať opravu zápisu vlastníckeho práva.

8. Na podklade odvolania podaného žalobcami odvolací orgán preskúmal rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru, č. C 13/2019-57 zo dňa 16.07.2019, ako aj administratívny spis a vydal rozhodnutie č. Co 19/2019-3/Sl, OU-NR-OOP5-2019/040971-3, k: C 13/2019 z 30.09.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcov zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán zistil skutkový stav dostatočne, vec správne právne posúdil a vo výroku rozhodol v súlade so zákonom.

9. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že pri parcele registra „E“ parc. č. XXXX bolo správne preukázané, že ide o zvyšok pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX, vedenej v pozemnoknižnej vložke č. XXXX vo vlastníctve S. T., N. U., titulom osvedčenia č. d. 5919/1936, pričom v tejto vložke bola pod č. d. 210/1949 zapísaná konfiškácia majetku podľa nariadenia SNR č. , majúca účinky prechodu vlastníctva na Československý štát. Zápis registra obnovenej evidencie pozemkov v prospech pôvodnej vlastníčky bol preto nesprávny a prvostupňový správny orgán bol oprávnený vykonať jeho opravu podľa , spočívajúcu v zápise vlastníckeho práva v prospech Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu.

10. Pokiaľ ide o parcelu registra „E“ parc. č. XXXX, žalovaný sa stotožnil so záverom správneho orgánu prvého stupňa, že táto predstavuje zostatkovú časť pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX vedenú v pozemnoknižnej vložke č. XXXX vo vlastníctve Q. H., pričom zvyšné časti tejto parcely boli na základe notárskej zápisnice RI 74/72 a následných evidenčných úkonov transformované na parcely registra „C“, zatiaľ čo posudzovaná zostatková časť predmetom prevodu nebola. Zápis ROEP v prospech Q. H. bol preto vyhodnotený ako súladný s údajmi pozemnoknižnej evidencie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na článok 1 notárskej zápisnice číslo RI 74/72 z ktorej vyplýva, že predmetom kúpnej zmluvy boli parcely evidencie nehnuteľností č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X G. XXXX/X tak, ako boli zakreslené v tom čase platnej mape evidencie nehnuteľností a nie celá pozemnoknižná parcela číslo XXXX. Z toho podľa žalovaného vyplynulo, že zápis na LV č. XXXX bol vykonaný v súlade s kúpnou zmluvou RI 74/72 a následne na základe dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol v roku 1980 vykonaný zápis vlastníckeho práva na LV č. XXXX v prospech A. G. C. v podiele 1/1. V rámci spracovania údajov bol identifikovaný zvyšok pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX z pozemnoknižnej vložky č. XXXX, ktorý bol identifikovaný na parcelu registra „E“ č. XXXX orná pôda o výmere 125 m2 a došlo k zápisu vlastníckeho práva na LV č. XXXX v prospech pôvodného

pozemnoknižného vlastníka Q. H. v podiele 1/1. Žalovaný súčasne uviedol, že návrh žalobcov, ktorým sa domáhali zápisu vlastníckeho práva v ich prospech predstavuje návrh na určenie vlastníckeho práva, ktoré podľa právnej úpravy nepatrí do právomoci katastrálneho orgánu, ale môže byť predmetom konania pred súdom v civilnom konaní. Z tohto dôvodu bol návrh žalobcov v tejto časti správne zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie bolo ako vecne správne potvrdené.

11. K parcele registra „E“ parc. č. XXXX žalovaný uviedol, že táto bola vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXXX vo vlastníctve C. S., N. U., titulom osvedčenia č. d. 5919/1936, pričom pod č. d. 1214/1958 bol v uvedenej vložke zapísaný výkup podľa rozhodnutia č. Pôd. 596/1958 zo dňa 9.12.1958, ktorý má účinky prechodu vlastníckeho práva na Československý štát podľa Zápis v prospech pôvodnej vlastníčky, resp. jej právnych nástupcov, v registri obnovenej evidencie pozemkov bol preto nesprávny a jeho oprava v prospech Slovenskej republiky by bola dôvodná. Tento rozpor však nebolo možné odstrániť vzhľadom na následnú právnu zmenu s poukazom na Z z.

12. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že v konaní o zmene údajov ROEP nie je možné riešiť sporné vlastnícke právo k nehnuteľnosti ani akceptovať dohodu dotknutých účastníkov smerujúcu k jeho urovnaniu, keďže takýto postup právna úprava nepripúšťa. Sporné vlastnícke právo je možné riešiť výlučne rozhodnutím súdu alebo mimosúdnou dohodou všetkých dotknutých osôb, ktorá však musí byť následne predmetom vkladu do katastra nehnuteľností. Z týchto dôvodov správny orgán dospel k záveru, že oprava zápisu vlastníckeho práva v rámci konania o zmene údajov registra obnovenej evidencie pozemkov nie je právne prípustná. Na tomto základe odvolací orgán napadnutým rozhodnutím odvolanie navrhovateľov zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.

II. Správna žaloba

13. Žalobcovia sa včas podanou žalobou zo dňa 27.12.2019 doručenou Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) toho istého dňa, domáhali preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovia v správnej žalobe namietali, že napadnutými rozhodnutiami došlo k porušeniu ich subjektívnych práv, keď žalovaný nesprávnym právnym posúdením ich podania zo dňa 02.09.2016, doručené správnemu orgánu dňa 07.09.2016 jednak umožnil vznik a pretrvanie nesprávnych zápisov v schválenom registri obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území E., a zároveň vytvoril podmienky pre bezdôvodné obohatenie osôb, ktoré sú podľa žalobcov nepravými dedičmi, na úkor majetku štátu. Žalobcovia ďalej tvrdili, že napadnutými rozhodnutiami bolo zasiahnuté do ich vlastníckeho práva, keďže nesprávne evidenčné zápisy bránia žalobcom v prístupe k pozemkom, ktoré sa podľa ich tvrdenia nachádzajú na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. E., ako aj k pozemkom, ktoré mali byť v minulosti prevedené na manželov M..

14. Žalobcovia namietali, že zápisy pri parcelách registra „E“ č. XXXX, XXXX G. XXXX boli vytvorené na základe verejnej listiny ROEP, ktorú schválil žalovaný. Pri zostavovaní ROEP podľa žalobcov neboli rešpektované údaje zapísané v pozemnoknižných vložkách č. XXXX, XXXX G. XXXX, pričom námietky k jednotlivým parcelám sú uvedené v nasledujúcich bodoch.

15. K parcele registra „E“ č. XXXX žalobcovia namietali, že S. T., N. U. nemohla byť v roku 2011 v rámci ROEP správne uvedená ako vlastníčka, keďže jej majetok bol skonfiškovaný podľa nariadenia SNR č. , čo vyplýva zo zápisu v PKV č. XXXX. Namietali nesprávnosť skutkových záverov, z ktorých správne orgány vychádzali pri identifikácii a zápise tejto parcely v rámci ROEP, a to najmä v nadväznosti na existujúce mapové podklady. Žalobcovia v prílohe č. 1 správnej žaloby poukazovali na to, že správne orgány pri rozhodovaní ignorovali viaceré dostupné mapy a technické podklady, konkrétne pôvodnú katastrálnu mapu z roku 1891, reambulovanú v roku 1906, mapu evidencie nehnuteľností z roku 1970 a technicko-hospodársku mapu z roku 1985, ktoré podľa ich názoru preukazujú, že pôvodná pozemnoknižná parcela č. XXXX mala v minulosti iný rozsah a iné hranice, než z akých vychádzal žalovaný. Podľa žalobcov z mapy evidencie nehnuteľností z roku 1970 vyplýva, že pôvodne rozdelené pozemnoknižné parcely č. XXXX a č. XXXX boli v tejto mape zobrazené ako rozdelené na parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X G. XXXX/X, pričom parcela č. XXXX/X mala v tejto mape spoločnú hranicu s pozemnoknižnou parcelou č. XXXX. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že neskoršie zameranie plotov v rámci technicko-hospodárskej mapy z roku 1985 preukazuje, že pridelené pozemky boli v

teréne oplotené v súlade s výmermi, pričom medzi pridelenými osobami neexistoval spor o priebeh hraníc. Podľa žalobcov z týchto podkladov vyplýva, že nesúlad medzi mapami a výmermi vznikol na strane štátu a že tento nesúlad sa netýka len katastrálnej mapy, ale aj samotného zamerania v teréne. Žalobcovia namietali, že žalovaný vychádzal z predpokladu tzv. „predvídateľnosti“ hranice parcely č. XXXX, ktorú odvodzoval z geometrických plánov vyhotovených po technicko-hospodárskom mapovaní, pričom tento predpoklad považujú za nereálny. Tvrdili, že štát mal už v roku 1948 poznať priebeh hranice, ktorá sa mala prejaviť až po zameraní plotov v roku 1985, a že následne mal túto hranicu zohľadniť pri výmeroch, hoci ju v evidencii ani vo výmeroch explicitne neuviedol. Podľa žalobcov nie je možné deliť parcely bez reálne existujúcich a v teréne identifikovateľných hraníc. Žalobcovia zároveň spochybňovali záver žalovaného, podľa ktorého bol z parcely č. XXXX oddelený pozemok o výmere 113 m2 „neexistujúcou hranicou“, pričom zvyšok parcely mal byť zahrnutý do výmerov č. XXX/XX- XX a č. XXX/XX-XX. Namietali, že ide o rozpor s dostupnými technickými podkladmi a zápismi v evidencii. Žalobcovia tiež poukázali na to, že geometrické plány vyhotovené po technicko-hospodárskom mapovaní neuvádzajú hranicu parcely č. XXXX/X s pozemnoknižnou parcelou č. XXXX a že žalovaný napriek tomu v napadnutom rozhodnutí vychádzal z tvrdenia o totožnosti hranice parcely č. XXXX/X s hranicou parcely registra C č. XXXX. Podľa žalobcov však z mapy evidencie nehnuteľností z roku 1970 vyplýva, že spoločná hranica parcely č. XXXX/X bola vedená s pozemnoknižnou parcelou č. XXXX, a nie s parcelou registra C č. XXXX, pričom medzi týmito hranicami existuje niekoľkometrový rozdiel predstavujúci zvyšok parcely č. XXXX/X. V nadväznosti na uvedené žalobcovia tvrdia, že správne orgány nezistili presne a úplne skutkový stav veci, keď sa s uvedenými mapovými a technickými podkladmi riadne nevysporiadali, a že závery, z ktorých vychádzali pri identifikácii parcely registra E č. XXXX a pri zápise vlastníckeho práva k nej v rámci ROEP, považujú za neodôvodnené a rozporné s obsahom spisu.

16. K parcele registra „E“ č. XXXX žalobcovia tvrdili, že pôvodná pozemnoknižná parcela č. XXXX bola predmetom prevodu titulom kúpnej zmluvy podľa notárskej zápisnice RI 74/72, ktorou mala byť na A. G. C. (žalobca v 2. rade) a N. K. C. prevedená celá majetková podstata vedená v PKV č. XXXX. Podľa žalobcov preto nemohol v roku 2011 existovať „zvyšok“ tejto parcely, ani právny titul na zápis Q. H. ako vlastníka parcely registra „E“ č. XXXX, pričom žalovaný v konaní nepreukázal nadobúdací titul Q. H.. žalobcovia namietajú, že žalovaný a prvostupňový správny orgán vo vzťahu k parcele č. XXXX nesprávne zistili skutkový stav, keď uviedli, že v kúpnej zmluve RI 71/72 predávajúci predával parcely „zidentifikované“ na parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, pričom zvyšková parcela z pozemnoknižnej parcely XXXX bola následne v rámci ROEP identifikovaná ako parcela č. XXXX orná pôda o výmere 125 m2, a zapísaná v prospech Q. H. v podiele 1/1. Žalobcovia namietali, že táto parcela je zapísaná nesprávne a zvyšková parcela bola nesprávne identifikovaná, a to z dôvodu odmietnutia použitia máp pred a po hospodársko-technickom mapovaní.

17. K parcele registra „E“ č. XXXX žalobcovia uviedli, že pod č.d. 1214/1958 bola v PKV č. XXXX zapísaná poznámka výkupu podľa s účinkami prechodu vlastníctva na Československý štát, ktorú žalovaný pri zostavovaní ROEP ignoroval, v dôsledku čoho došlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech právnych nástupcov pôvodnej vlastníčky v dedičskom konaní č. . Podľa žalobcov tak došlo k bezdôvodnému obohateniu nepravých dedičov na úkor majetku štátu.

18. Žalobcovia ďalej namietali, že žalovaný po doručení ich podania dňa 07.09.2016 nekonal bez zbytočného odkladu, čím došlo k prieťahom v konaní, ktoré podľa nich umožnili dokončenie dedičského konania k parcele č. XXXX a zápis vlastníckeho práva na LV č. XXXX v prospech nepravých dedičov. Tvrdia, že žalovaný nerešpektoval zásadu ochrany majetku štátu podľa o správe majetku štátu, ani zásadu ochrany vlastníckeho práva podľa SR.

19. žalobcovia navrhli, aby súd vykonal dokazovanie doplnením spisu k rozhodnutiu Okresného súdu v Nitre sp.zn. , spis RI 74/72 z archívu štátneho notárstva Nitra, spis k uzneseniu číslo 19D/98/2017 v dedičskej veci po poručiteľke C. S., overenú kópiu pozemnoknižnej vložky č. XXXX, XXXX G. XXXX, vyjadrenie Krajskej prokuratúry Nitra k výsledkom šetrenia, ktoré prebieha pod číslom Kd 234/19/4400, pôvodnú katastrálnu mapu z roku 1981, mapy evidencie nehnuteľností z roku 1970 a technicko - hospodársku mapu z roku 1985.

20. Žalobcovia navrhli, aby súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil.

III. Vyjadrenie žalovaného, žalobcu a ďalších účastníkov konania, ďalší priebeh súdneho konania

21. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.04.2020 uviedol, že žalobné dôvody uplatnené žalobcami v správnej žalobe v podstatnej časti kopírovali odvolacie dôvody, s ktorými sa odvolací orgán už náležite vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, podľa ktorého im mali byť napadnutými rozhodnutiami znemožnené prístupy na pozemky v ich vlastníctve, keďže v správnych konaniach sa o prístupe na pozemky vôbec nerozhodovalo. Žalovaný poukázal na to, že susedné pozemky k pozemkom, ktoré boli predmetom správneho konania, sú vedené vo výlučnom vlastníctve žalobkyne A. B. C. na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území E..

22. Žalovaný ďalej uviedol, že v konaniach vedených podľa nebol zistený rozpor schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov s údajmi podľa citovaného zákona, s výnimkou zápisu na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území E., na ktorom však žalobcovia neboli a nie sú zapísaní ako vlastníci. Odmietol aj tvrdenie žalobcov, že napadnuté rozhodnutia mali za následok založenie listov vlastníctva č. XXXX, XXXX G. XXXX, keďže tieto listy vlastníctva vznikli už v roku 2011 zápisom schváleného ROEP do katastra nehnuteľností záznamom Z 8215/2011, a nie v rámci predmetného správneho konania. Žalovaný sa vo vyjadrení oprel aj o judikatúru, konkrétne o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.01.2017, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 4/2017, z ktorého vyplýva, že konanie podľa slúži výlučne na zmenu údajov schváleného ROEP v prípadoch, ak sa preukáže ich nesprávnosť, pričom v tomto konaní nie je v právomoci orgánov verejnej správy rozhodovať spory o vlastnícke právo k pozemkom, keďže ochrana vlastníckych práv patrí do právomoci civilných súdov. Žalovaný ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo na podnet žalobcov preskúmané aj mimo odvolacieho konania nadriadeným orgánom – Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorý v odpovedi č. OOP/2020/000111-6/Sl zo dňa 04.03.2020 konštatoval, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona a podnet žalobcov nebol dôvodný.

23. Ďalší účastník konania v 1. rade Slovenský pozemkový fond sa k žalobe vyjadril v písomnom vyjadrení zo dňa 11.05.2020 a vo vyjadrení uviedol, že skutkový stav bol správnymi orgánmi zistený správne a rozhodnutie o správnej žalobe ponecháva na úvahe súdu. Ďalší účastníci konania v 2. rade až 4. rade nevyužili možnosť vyjadriť sa k žalobe. 24. Žalobcovia v replike zo dňa 02.09.2020 uviedli, že do súdneho spisu predložili také dôkazy, ktoré majú preukazovať nepravdivosť tvrdení žalovaného. Žalobcovia namietali, že žalovaný sa vecne nevysporiadal s dôvodmi žaloby uvedenými v bode 2 žaloby a jeho konštatovanie, že sa s nimi náležite vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa nich nezodpovedalo skutočnosti. Žalobcovia uviedli, že nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pramenila už zo samotného zostavenia a schválenia registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území E., pričom poukazovali na povinnosti správneho orgánu podľa a tvrdili, že žalovaný v roku 2011 nezabezpečil zostavenie návrhu ROEP na základe podkladov, ktoré mal k dispozícii a ktoré mal podľa zákona rešpektovať. Zdôraznili, že v správnom konaní boli založené dôkazy o tom, že žalovaný pri zostavovaní ROEP nerešpektoval informácie obsiahnuté v pozemnoknižných vložkách, ktoré sám uvádzal ako titul nadobudnutia v rozhodnutí o schválení ROEP č. C 91/2011, pričom poukazovali na PKV č. XXXX (pri parcele E č. XXXX) so záznamom o konfiškácii celej majetkovej podstaty, na PKV č. XXXX (pri parcele E č. XXXX) so záznamom o uzavretí PKV Štátnym notárstvom v Nitre a so stotožnením predávaných nehnuteľností s pôvodnou pozemnoknižnou parcelou, ako aj na PKV č. XXXX (pri parcele E č. XXXX) so záznamom pod B10 o vykúpení celej majetkovej podstaty Československým štátom v roku 1958. V tejto súvislosti žalobcovia ďalej uviedli, že výmera nehnuteľností nebola záväzným ukazovateľom a Štátne notárstvo v Nitre v kúpnej zmluve (R I 74/72) výmery neuviedlo, keďže už v dotazníku ku kúpnej zmluve bol uvedený rozpor výmer v PKV č. XXXX aj v identifikačnom liste č. 2465/70; tvrdili, že Štátne notárstvo sa rozporom v nezáväznom ukazovateli nezaoberalo, nenariadilo vypracovanie geometrického plánu a výmery do kúpnej zmluvy nezahrnulo, avšak predávané nehnuteľnosti stotožnilo s pôvodnou pozemnoknižnou parcelou č. XXXX a uzavrelo PKV č. XXXX bez zvyšku a bez tiarch. Poukazovali aj na uzavretie PKV č. 2017 dňa 20.11.1972 a tvrdili, že jej stav od 16.11.2011 bol v rozpore s katastrálneho zákona a jej použitie v ROEP považovali za nezákonné. Žalobcovia ďalej uvádzali, že na podporu svojich tvrdení predkladali a označovali konkrétne listinné a mapové podklady, ktoré mali byť už v roku 2011 k dispozícii, najmä snímku z mapy č.

771-2661-71 zo dňa 27.08.1971, identickú s mapou evidencie nehnuteľností z roku 1970 (mapový list č. ZS X-20-di (17), ktorá mala graficky dokumentovať, že predmet kúpnej zmluvy – parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X G. XXXX/X v k. ú. E. – v súhrne zodpovedal pôvodnej pozemnoknižnej parcele č. XXXX zapísanej v PKV č. XXXX na predávajúceho v celosti; ďalej poukazovali na zameranie dokumentované geometrickým plánom č. 244-251-0741-87 vypracovaným podnikom GEODÉZIA, n. p., ktoré malo preukazovať nesprávnosť výmer v identifikačnom liste č. 2465/70 (konkrétne uvádzali rozdiely pri parc. č. XXXX/X G. XXXX/X) a tým spochybňovať argumentáciu správnych orgánov založenú na „nezáväznom ukazovateli“ – výmere. Poukazovali aj na zápis v PKV č. XXXX pod B10 o výkupe majetku vedenom na LV č. XXXX (a tiež na LV č. XXXX a LV č. XXXX) a na rozhodnutie Okresného súdu v Nitre sp.zn. -13.

25. Žalobcovia ďalej namietali, že správny orgán si bol vedomý svojich zákonných povinností, avšak od roku 2016 ich podľa nich neplnil, hoci v napadnutých rozhodnutiach citoval o správnom konaní (správny poriadok); tvrdili, že rozhodoval bez znalosti skutočného stavu veci, pričom poukazovali na to, že v prvostupňovom konaní sa na podklade pozemnoknižných vložiek, ktoré žalovaný v roku 2011 uvádzal ako titul nadobudnutia v schválenom ROEP, potvrdilo, že S. T., N. U. nebola vlastníčkou parcely E č. XXXX v k. ú. E. a že C. S., N. U. nebola vlastníčkou parcely E č. XXXX v k. ú. E.; v tejto nadväznosti zdôrazňovali, že žalovaný nikdy nepredložil doklad o vlastníctve Q. H., hoci bol o to žiadaný už v roku 2016, a doklad nepredložil ani vo vyjadrení k správnej žalobe. V replike žalobcovia citovali záver e-mailu, ktorým boli žalobcovia vyzvaní na predloženie listinných dôkazov k vlastníctvu zvyškov parciel (pričom zdôrazňovali, že žalovaný vo vzťahu k zapísanému vlastníkovi H. takéto doklady nikdy nepredložil).

26. V rovine právnej kvalifikácie veci žalobcovia polemizovali s argumentáciou žalovaného, ktorý vo vyjadrení odkazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.01.2017 (Zbierka stanovísk a rozhodnutí 4/2017) a vyvodzoval, že konanie podľa slúži len na zmenu údajov ROEP v prípadoch, ak sa preukáže ich nesprávnosť, a že nejde o rozhodovanie „sporu o vlastníctvo“. Žalobcovia namietali, že žalovaný týmto konštatovaním podľa nich popieral vlastné vyjadrenia v administratívnom konaní k podaniu žalobcov doručenému dňa 07.09.2016 (v replike odkazovali na str. 14 prvostupňového rozhodnutia).

27. Žalobcovia uviedli, že napadnutým rozhodnutím im vznikla ujma, keďže nesprávne spracovanie ROEP v roku 2011 viedlo k vytvoreniu parciel registra E č. XXXX, XXXX G. XXXX, ktoré podľa nich oddelili pôvodnú pozemnoknižnú parcelu č. XXXX (Šúdolská ulica vo vlastníctve Mesta Nitra) od pozemkov žalobcov, a tým malo dôjsť k praktickému znemožneniu prístupu k pozemkom evidovaným na LV č. XXXX v k. ú. E.. Ďalej uvádzali, že v otázke prístupu a napojenia na inžinierske siete boli odkázaní na súhlas Slovenského pozemkového fondu alebo ďalších vlastníkov dotknutých parciel; poukazovali na list SPF zo dňa 22.10.2018 a tvrdili, že z neho vyplývali podmienky prístupu/napojenia, ktoré považovali za neprijateľné. Zároveň dopĺňali e-mail zo dňa 10.11.2017 adresovaný novým vlastníčkam parcely E č. XXXX v k. ú. E., ktorým žiadali súhlas so zápisom vecného bremena v rozsahu definovanom súhlasmi Mesta Nitra a ponuku na odpredaj časti parcely, ktorú po zameraní pričlenili k parcele XXXX/X; uvádzali, že ďalšia písomná komunikácia nevznikla a v telefonickej komunikácii boli vyrozumení, že vlastníčky nesúhlasia z dôvodu väzby na dohodu s treťou osobou, ktorá dedičstvo vybavovala a chcela majetok odkúpiť ako celok.

28. Žalobcovia ďalej uvádzali skutočnosti z územného konania vedeného Mestom Nitra pod sp. zn. SP 937/2017, v ktorom podľa nich napriek uskutočneniu ústneho pojednávania dňa 17.08.2017 a záveru zachytenému v zápisnici („stavebný úrad bude pokračovať v konaní vydaním územného rozhodnutia“) územné rozhodnutie vydané nebolo a konanie bolo prerušené dňa 25.08.2020; na podporu týchto tvrdení dopĺňali do súdneho spisu zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 17.08.2017 a rozhodnutie Mesta Nitra č. SP 967/2017-004-Ing.Va/Pá zo dňa 25.08.2020.

29. V nadväznosti na uvedené žalobcovia konkretizovali aj majetkovú ujmu. Tvrdili, že v čase od 17.10.2017 do 14.05.2018 bola vlastníčka pozemkov nútená odstúpiť od troch zmlúv na predaj pozemkov a zastaviť predaj ďalších pozemkov z dôvodov nepredpokladaných prieťahov vo vybavovaní rozhodnutia o umiestnení stavby, pričom v dôsledku odstúpenia od zmlúv bola nútená trikrát vrátiť rezervačný poplatok vo výške 5 000 eur, spolu 15 000 eur. Ďalej uvádzali, že vzniknuté finančné škody pozostávali aj z poplatkov za služby spojené s prípravou a realizáciou zámeru výstavby obytnej

zóny, z projekčných prác a inžinierskej činnosti, zo znemožneného predaja celkovej výmery 7 147 m2 stavebných pozemkov a z hradenia dane z nehnuteľností za pozemky, ktoré už podľa ich tvrdení mali byť predané.

30. V ďalšej časti replika obsahovala stanovisko žalobcov k vyjadreniu Slovenského pozemkového fondu zo dňa 11.05.2020. Žalobcovia uvádzali, že sa v danom čase nevedeli vyjadriť k úlohe SPF v súvislosti so zvyškami pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX v k. ú. E., keďže podľa nich dovtedy nepoznali rozhodnutie Okresného súdu v Nitre č. -13; vychádzali však z predpokladu, že SPF bol správcom zvyškov tejto parcely, ktoré mali po uvedenom súdnom rozhodnutí zostať v majetku Slovenskej republiky, a tým v správe SPF do roku 2011. Z tohto dôvodu považovali za nevyhnutné poznať odpovede na otázky uvedené v bode 1.2.2 žaloby a navrhovali, aby správny súd požiadal SPF o odpovede na tieto otázky; v replike zároveň kládli SPF aj ďalšie konkrétne otázky smerujúce k tomu, aký bol jeho postup, prečo nekonal určitým spôsobom a prečo nevyužil niektoré právne prostriedky (v replike sa v tejto súvislosti objavovali otázky smerujúce napríklad k uplatneniu bezdôvodného obohatenia, k nenapadnutiu uznesenia v dedičskej veci a k otázke premlčania).

31. Ďalší účastník v 1. rade, Slovenský pozemkový fond sa k replike žalobcov vyjadril písomným vyjadrením zo dňa 5.10.2020, v ktorom uviedol, že zápis vlastníckeho práva vlastníckeho práva k parcele registra „E“ č. XXXX na LV č. XXXX nebol vykonaný správne, nebolo však možné vykonať opravu údajov v dôsledku ďalšej právnej zmeny.

32. Ostatní ďalší účastníci konania ani žalovaný nevyužili možnosť vyjadriť sa k replike žalobcov.

IV. Relevantná právna úprava

33. Podľa prechodného ustanovenia v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

34. Podľa v relevantnom znení (ďalej len „“), na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

35. Podľa , v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len konanie) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len register).

36. Podľa , podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, napr. , štátnych archívov ( zákona SNR ) z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci.

37. Podľa , schválený register je verejná listina, na základe ktorej okresný úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností. Na základe oznámenia okresný úrad najviac 90 dní pred schválením registra nevykonáva zápisy vlastníckych a iných práv do katastra nehnuteľností k pozemkom, ktoré sú predmetom konania. Uvedené sa nevzťahuje na zápis záložného práva a vecného bremena k týmto pozemkom. Okresný úrad po uplynutí tejto lehoty zapíše zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny do katastra nehnuteľností až po identifikácii podľa zapísaného registra. Identifikáciu vykoná okresný úrad z úradnej povinnosti. Identifikácia sa stáva súčasťou zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny a spolu s oznámením o vykonaní zápisu sa zašle účastníkom konania o zápise práv k nehnuteľnostiam a tým osobám, ktorých právo k pozemkom bolo zápisom dotknuté.

38. Podľa , ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa , správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho

orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

39. Podľa , konanie o zmene údajov registra podľa odseku 6 nemožno začať, ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. Tým nie je dotknuté právo na začatie konania podľa osobitného predpisu ( ).

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

40. Na základe o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“). V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025 bola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S správneho súdu.

41. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná (, ), bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ), zastúpenou advokátom ( ), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (, ), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov ( v spojení s ) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy ( ), za splnenia procesných podmienok (/ ) vec prejednal dňa 30.01.2026 na pojednávaní, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

42. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánov, ktorými nebolo vyhovené ich návrhu na zmenu údajov v registri obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. E. podľa Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti správnej žaloby vychádzal z ustálenej judikatúry súdov, podľa ktorej má oprava chyby v registri obnovenej evidencie pozemkov výlučne evidenčný a nesporový charakter. V konaní o oprave chyby podľa nie je možné rozhodovať o existencii, zmene alebo zániku vlastníckeho práva ani určovať, komu vlastnícke právo k pozemku patrí, keďže takéto otázky presahujú rámec evidenčnej činnosti správnych orgánov na úseku katastra nehnuteľností a patria výlučne do právomoci súdov v civilnom sporovom konaní. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 2017, sp.zn. , R 4/2017, „konanie podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov slúži v podstate len na zmenu údajov registra obnovenej evidencie pozemkov v prípadoch, ak sa preukáže ich nesprávnosť. Nie je však v právomoci orgánu verejnej správy, aby v konaní o obnove evidencie pozemkov rozhodoval v prípade „sporu o vlastníctvo“ o určení vlastníckeho práva k pozemkom. Dotknutí účastníci majú však právo domáhať sa ochrany svojich vlastníckych práv napr. určovacou žalobou v civilnom konaní.“

43. V nadväznosti na uvedenú judikatúru preto správny súd predovšetkým skúmal, či žalobné námietky smerujú k oprave takej chyby v registri obnovenej evidencie pozemkov, ktorá je podľa spôsobilá na opravu v tomto type konania, teda či ide o zjavnú chybu zápisu nesporového charakteru alebo či námietky žalobcov smerujú k určeniu vlastníckeho práva k spornej časti pôvodných pozemnoknižných parciel (v súčasnosti zapísaných ako parcely registra „E“ č. XXXX, XXXX, XXXX) a teda ide o spor o vlastnícke právo k predmetným pozemkom. Súd sa v zmysle žalobných bodov zaoberal žalobnými námietkami smerujúcimi jednotlivo k trom katastrálnym parcelám registra „E“, ktoré boli zapísané na základe ROEP pre dané katastrálne územie a ku ktorým žalobcovia žiadali zmenu údajov ROEP v správnom konaní tak, že ako vlastníčka k nim má byť v podiele 1/1 (v celosti) zapísaná žalobkyňa v 1. rade, t.j. k parcelám registra „E“ č. XXXX, XXXX G. XXXX. Pre prehľadnosť nasledujúcej časti odôvodnenia správny súd zdôrazňuje, že pozemnoknižné parcely č. XXXX, XXXX G. XXXX nie sú totožné s (katastrálnymi) parcelami registra „E“ č. XXXX, XXXX G. XXXX, i keď majú rovnaké číselné

označenie, keďže vychádzajú z rozdielnej právnej úpravy v rámci vývoja pozemkového práva a evidencie nehnuteľností, ako je vysvetlené v nasledujúcich bodoch odôvodnenia.

44. Sporná parcela registra „E“ č. XXXX bola v rámci ROEP pre katastrálne územie E. zapísaná do katastra nehnuteľností na základe identifikácie so „zvyškom“ pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX a ako jej vlastník bol zapísaný pôvodný pozemnoknižný vlastník Q. H.. Žalobcovia argumentovali tým, že tento pzemnoknižný vlastník je k zvyšku pozemnoknižnej parcely č. XXXX (teda k parcele E-KN XXXX) zapísaný nesprávne, keďže kúpnou zmluvou N. XX/XX previedol na žalobcu v 2. rade (a jeho vtedajšiu manželku p. K. C.) celú plochu pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX. Na základe tohto právneho titulu a z dôvodu následných prevodov vlastníckeho práva zo žalobcu v 2. rade na žalobkyňu v 1. rade má byť podľa žalobcov k parcele registra „E“ č. XXXX (ktorá bola zidentifikovaná ako zvyšok pôvodnej pozemnonižnej parcely č. XXXX) zapísaná ako vlastníčka žalobkyňa v 1. rade a nie pôvodný pozemnoknižný vlastník parcely č. XXXX Q. H.. Žalovaný v rámci zisťovania skutkového stavu v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že zo znenia zmluvy RI 74/72 vyplýva, že predmetom tejto kúpnej zmluvy nebola pozemnoknižná parcela č. XXXX, ale predmetom prevodu boli parcely evidencie nehnuteľností XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktoré z nej v rámci evidencie nehnuteľností v danom čase vychádzali. Žalobcovia voči tomu namietali, že aj keď v zmluve sú uvedené jednotlivé parcely evidencie nehnuteľností, predmetom prevodu musela byť celá plocha pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX a to z dôvodu, že po prevode vlastníctva na základe tejto zmluvy bola pozemnoknižná vložka, v ktorej bola zapísaná pozemnoknižná parcela č. XXXX „uzavretá“, čo podľa žalobcov nevyhnutne preukazuje, že v zmluve uvedené parcely evidencie nehnuteľností „vyčerpali“ celú plochu pôvodnej pozemnoknižnej parcely. Z toho odvodzovali, že ak bol v rámci ROEP zistený akýkoľvek zvyšok pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX (ktorý podľa identifikácie parciel zodpovedá parcele E-KN č. XXXX), má vlastnícky patriť žalobkyni v 1. rade z dôvodu následných prevodov vlastníckeho práva zo žalobcu v 1. rade na žalobkyňu v 2. rade. Súd preto na základe žalobných námietok smerujúcich v podstate proti správnosti zisteného skutkového stavu preskúmal, či správne orgány pri zisťovaní skutkového stavu postupovali v súlade so zákonom a či skutkový stav zistili v rozsahu nevyhnutnom na vydanie rozhodnutia a či vykonané dokazovanie a z neho vyvodené skutkové závery mali dostatočnú oporu v obsahu administratívneho spisu.

45. Súd z administratívneho spisu zistil, že kúpna zmluva N. XX/XX bola uzatvorená v čase účinnosti právnej úpravy podľa o evidencii nehnuteľností (ďalej len „“), teda v období, v ktorom funkčným evidenčným systémom pre zapisovanie práv k nehnuteľnostiam neboli pozemkové knihy ale evidencia vlastníckych práv sa realizovala prostredníctvom zákonom zriadenej evidencie nehnuteľností ako nového systému evidencie. Preto v rámci právnej úpravy pozemkov a evidencie vlastníckych práv k nim vznikli parcely evidencie nehnuteľností, ktoré je potrebné odlíšiť od pozemnoknižných parciel (nie sú totožné s pozemnoknižnými parcelami). Podľa sa do evidencie nehnuteľností zapisovali najmä pozemky a práva k nim, pričom táto evidencia mala nahradiť dovtedajšie evidenčné systémy, vrátane pozemkových kníh. Z vyplýva, že pozemkové knihy sa „uzavreli“ a nové zápisy práv k nehnuteľnostiam sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona už do pozemkových kníh nevykonávali. Pre objasnenie veci z dôvodu argumentácie žalobcov k uzatvoreniu pozemnoknižnej vložky súd považuje za potrebné uviesť, že pri každom prevode vlastníckeho práva k pozemnoknižným parcelám došlo k „uzavretiu“ danej pozemnoknižnej vložky s uvedením zápisu „vložka uzavretá“ a všetky ďalšie prevody sa zaznamenávali v evidencii nehnuteľností. Pozemnoknižné zápisy si zachovali význam len ako evidenčný podklad, ktorý slúžil na preukazovanie právnych vzťahov vzniknutých v minulosti, nie však ako základ pre evidenciu a vznik nových vlastníckych práv. V období po nadobudnutí účinnosti tak existovali popri sebe pozemnoknižné parcely ako historické evidenčné jednotky a parcely evidencie nehnuteľností ako aktuálne evidované parcely, pričom právne relevantné nadobúdanie vlastníckeho práva sa viazalo výlučne na parcely evidencie nehnuteľností. Nadobudnutie pozemku, resp. pozemkov v období uzatvorenia zmluvy RI 74/72 preto nemohlo smerovať k pozemnoknižnej parcele č. XXXX, ale výlučne k pozemkom evidovaným v evidencii nehnuteľností, o čom svedčí aj text samotnej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli výslovne uvedené parcely evidencie nehnuteľností XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, nie pozemnoknižná parcela č. XXXX. Súd preto dospel k názoru, že správne orgány nepostupovali nezákonne, keď posúdili skutkový stav tak, že predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy N. XX/XX nebola pozemnoknižná parcela, ale jednotlivé parcely evidencie nehnuteľností uvedené v zmluve N. XX/XX.

46. Súd sa ďalej zaoberal žalobnými námietkami smerujúcimi k nesprávnej identifikácii zostatkovej (zvyškovej) pozemnoknižnej parcely (zvyšková plocha pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX, v ROEP identifkovaná ako parcela registra „E“ č. XXXX), pri ktorej žalobcovia tvrdili, že táto identifikácia je zjavne nesprávna, keďže podľa žalobcov parcely evidencie nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy N. XX/XX museli pokrývať celú plochu pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX, a teda že prevodom parciel evidencie nehnuteľností nevyhnutne muselo dôjsť k prevodu celej plochy pozemnoknižnej parcely a z tohto dôvodu je daná zjavná nesprávnosť identifikácie parciel. Podľa žalobcov je potom zjavne nesprávne, ak bol v rámci ROEP po tomto prevode vlastníckeho práva na základe zmluvy N. XX/XX identifikovaný akýkoľvek zvyšok pôvodnej pozemnoknižnej parcely XXXX a tento bol ako parcela registra „E“ č. XXXX pripísaný do vlastníctva pôvodného pozemnoknižného vlastníka Q. H.. Vo vzťahu k namietanej nesprávnej identifikácii parciel súd v prvom rade konštatuje, že identifikácia parciel je odborným podkladom, z ktorého správny orgán vychádza pri spracovaní a schvaľovaní registra obnovenej evidencie pozemkov. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že identifikácia parciel predstavuje odbornú činnosť vykonávanú zo stany katastrálnych odborov okresných úradov podľa metodického pokynu ÚGKK (MN 74.20.73.46.30) alebo ju vykonávajú osoby s odbornou spôsobilosťou v oblasti geodézie a kartografie. Podľa §2 uvedeného metodického pokynu, identifikácia parciel je porovnanie zápisu a zákresu parcely z verejnej listiny alebo z inej listiny alebo z iných operátov (napr. pozemkovej knihy) preukazujúcej vlastnícke právo k nehnuteľnosti (právny stav) so zápisom parcely v registri C súboru popisných informácií katastra nehnuteľností a zákresom parcely v katastrálnej mape súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností alebo so zápisom a zákresom parcely v najvhodnejšom skoršom písomnom a mapovom operáte (určený operát). Pôvodné pozemky sú zobrazené v mape určeného operátu a evidujú sa v registri E súboru popisných informácií katastra nehnuteľností. Podľa sa register obnovenej evidencie pozemkov zostavuje na základe výsledkov zisťovania, ktorého súčasťou je identifikácia pozemkov a práv k nim podľa dostupných podkladov, najmä pozemnoknižných vložiek, evidencie nehnuteľností, katastrálnych máp, geometrických plánov a ďalších listín. Správny súd preto konštatuje, že identifikácia parciel je odborným podkladom a verejnou listinou ( katastrálneho zákona), z ktorej správny orgán vychádza pri spracovaní a schvaľovaní registra obnovenej evidencie pozemkov. Úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie rozhodnutia vydaného podľa nie je nahrádzať odbornú činnosť identifikácie parciel vlastným hodnotením mapových podkladov, pričom žalobca nijako kvalifikovane nespochybnil správnosť identifikácie (napr. predložením dôkazu – vypracovanej identifikácie parciel geodetom), ale tvrdí to len na základe jeho domnienok či želaní. Navyše, takýto postup by smeroval k posudzovaniu rozsahu vlastníckeho práva k určitej ploche pozemku, a teda posudzovania otázky, komu patrí vlastnícke právo k ploche, ktorá v súčasnosti tvorí parcelu evidencie nehnuteľností registra „E“ XXXX, teda k posudzovaniu a rozhodovaniu o vlastníckom práve, ktoré je vyhradené civilnému sporovému konaniu.

47. Súd sa preto zameral na posúdenie námietok vo vzťahu k možnej zjavnej nesprávnosti vykonanej identifikácie parciel a nemohol preskúmať správnosť identifikácie vo vzťahu k porovnávaniu mapových podkladov. Žalobcovia argumentovali tým, že identifikácia parciel je zjavne nesprávna, keďže prevodom vlastníckeho práva na základe zmluvy RI 74/72 došlo k „vyčerpaniu“ plochy pozemnoknižnej parcely č. XXXX s plochou parciel evidencie nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu podľa zmluvy RI 74/72, teda že plochy parciel evidencie nehnuteľností museli nevyhnutne prekrývať celú plochu pozemnoknižnej parcely č. XXXX. Súd považuje za potrebné uviesť, že rozdiely medzi pozemnoknižnými parcelami a parcelami evidencie nehnuteľností vyplývajú z historického vývoja právnej úpravy evidencie pozemkov, ako aj z rozdielneho účelu a technickej úrovne mapových podkladov, z ktorých jednotlivé evidenčné systémy vychádzali. Pozemnoknižná evidencia bola založená na právnej úprave pozemkových kníh, najmä na uhorskom zákone XXXVII/1874 o pozemkových knihách, ktorý upravoval evidenciu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, avšak neobsahoval úpravu geometrického ani polohového určenia pozemkov v teréne. Pozemnoknižná parcela v tomto systéme predstavovala predovšetkým právnu jednotku evidencie práv, pričom jej priestorové vymedzenie vychádzalo z grafického zobrazenia v mapách stabilného katastra, ktoré boli pôvodne vytvorené ako daňové a evidenčné mapy, nie ako mapy určené na presné geometrické vymedzenie hraníc pozemkov. Tieto mapy boli vyhotovené bez použitia jednotného súradnicového systému, pričom hranice parciel neboli vyjadrené súradnicami lomových bodov a neboli stabilizované v teréne spôsobom, aký pozná súčasná právna úprava katastrálneho zákona. Z tohto dôvodu mali hranice pozemnoknižných parciel výlučne grafický charakter a ich presnosť bola limitovaná technickými možnosťami doby, v ktorej mapové podklady vznikli. Tomu zodpovedal aj charakter výmer pozemnoknižných parciel, ktoré boli odvodené

z grafického zobrazenia parciel v mapách a boli orientačné, pričom právny poriadok v tomto období neviazal existenciu ani rozsah vlastníckeho práva na presnú metrickú výmeru pozemku v teréne. (porov. napr. Q., K. – P., N.. . Komentár. 1. vydanie. Bratislava: Woltes Kluwer, 2021).

48. Zásadná zmena v systéme evidencie pozemkov nastala prijatím , súčasťou evidencie nehnuteľností bola aj mapová časť operátu, pričom mapy evidencie nehnuteľností nadväzovali na dovtedajšie mapové podklady stabilného katastra a pozemkových kníh, boli však systematickejšie aktualizované a postupne spresňované. Ani právna úprava evidencie nehnuteľností však ešte nezaviedla plnohodnotné geometrické a polohové určenie parciel v jednotnom súradnicovom systéme, keďže ani , ani vykonávacie predpisy k nemu nepracovali s pojmom súradnicového určenia lomových bodov hraníc parciel. Parcely evidencie nehnuteľností preto naďalej predstavovali parcely určené predovšetkým graficky, hoci s vyššou mierou presnosti a systematickosti v porovnaní s pozemnoknižnou evidenciou. Aj v tomto systéme mali výmery parciel evidenčný charakter a boli výsledkom prepočtov z mapových podkladov, nie výsledkom presného geodetického merania v teréne. Z porovnania týchto dvoch evidenčných systémov vyplýva, že pozemnoknižné parcely a parcely evidencie nehnuteľností sa síce formálne viazali na tie isté pozemky, avšak ich priestorové vymedzenie nebolo založené na identických technických podkladoch ani na jednotnom systéme presného geometrického určenia. V dôsledku toho medzi pozemnoknižnými parcelami a parcelami evidencie nehnuteľností nemusela existovať úplná priestorová zhoda, najmä pokiaľ ide o presné vedenie hraníc a výmery pozemkov. Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že až právna úprava katastra nehnuteľností podľa katastrálneho zákona ( o katastri nehnuteľností) zaviedla pojem súboru geodetických informácií katastra a výslovne ustanovila, že geometrické a polohové určenie nehnuteľností sa vyjadruje súradnicami lomových bodov hraníc parciel v jednotnom súradnicovom systéme ( katastrálneho Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky). Ani pozemnoknižné parcely, ani parcely evidencie nehnuteľností pred prijatím tejto právnej úpravy nemali také presné geometrické a polohové určenie hraníc a výmer, aké je charakteristické pre súčasný systém katastrálnych parciel. (porov. napr. Q., K. – P., N.. . Komentár. 1. vydanie. Bratislava: Woltes Kluwer, 2021). Táto skutočnosť zároveň vysvetľuje, prečo sa v procese obnovy evidencie pozemkov môžu identifikovať časti pozemnoknižných parciel, ktoré nemajú jednoznačný priestorový ekvivalent v neskorších evidenčných systémoch a táto skutočnosť je tiež dôvodom právnej úpravy samotného ROEP.

49. Register obnovenej evidencie pozemkov je osobitný evidenčný nástroj zavedený , ktorého účelom je zosúladenie a obnovenie údajov o pozemkoch a právach k nim v prípadoch, keď tieto údaje neboli úplne alebo správne zachytené v evidencii nehnuteľností alebo v katastri nehnuteľností. Podľa sa tento zákon vzťahuje na pozemky, ku ktorým nie sú usporiadané vlastnícke vzťahy alebo ktoré neboli riadne evidované, pričom cieľom zákonodarcu nebolo vytváranie nových vlastníckych práv, ale zistenie a evidenčné zachytenie stavu vyplývajúceho z historických evidenčných a listinných podkladov. Podľa sa register obnovenej evidencie pozemkov spracúva pre celé katastrálne územie alebo jeho časť a zostavuje sa na základe výsledkov zisťovania. Predmetom zisťovania je o.i. identifikácia pozemkov a práv k nim podľa dostupných podkladov, najmä pozemnoknižných vložiek, evidencie nehnuteľností, katastrálnych máp, geometrických plánov a ďalších listín. V prípadoch, keď sa v rámci identifikácie zistí pozemok alebo jeho časť evidovaná v pozemkových knihách, ku ktorej neexistuje zodpovedajúci zápis v evidencii nehnuteľností alebo v katastri nehnuteľností, zapisuje sa takýto pozemok v registri obnovenej evidencie pozemkov samostatne, a to s uvedením vlastníka zisteného z pozemnoknižnej evidencie. Z uvedeného vyplýva, že pozemky alebo časti pozemkov, ktoré v procese identifikácie nemajú jednoznačný ekvivalent v neskorších evidenčných systémoch, sa v aplikačnej praxi označujú ako zvyškové alebo zostatkové parcely pôvodných pozemnoknižných parciel. Ak účastník konania namieta, že identifikovaný pozemok alebo jeho časť mala byť zahrnutá do inej parcely z dôvodu tvrdeného nadobudnutia vlastníckeho práva, ide o námietku smerujúcu k posúdeniu hmotnoprávnych vzťahov, ktorá presahuje rámec konania podľa a nemôže byť riešená v správnom konaní, môže však byť predmetom konania v civilnom sporovom konaní o určenie vlastníckeho práva. Z tohto dôvodu súd nemohol prisvedčiť žalobným námietkam smerujúcim proti vecnej správnosti identifikácie parciel vo vzťahu k parcele registra „E“ č. XXXX. Keďže žalobcovia relevantným spôsobom nespochybnili správnosť identifikácie parciel ako verejnej listiny, súd neprisvedčil argumentácii žalobcov, že ide o zjavnú chybu v identifikácii parciel a z toho dôvodu nesprávny údaj zápisu vlastníckeho práva k práva k parcele registra „E“ č. XXXX.

50. Vo vzťahu k parcele E-KN XXXX súd uvádza, že žalobné námietky k tejto parcele sú značne nezrozumiteľné. Z argumentácie žalobcov, resp. z údajov, na ktoré poukazovali v žalobe a jej prílohe je možné (z opatrnosti) vyvodiť, že rovnako, ako u parcely E-KN XXXX žalobcovia namietajú to, že táto parcela bola zidentifikovaná ako tzv. zvyšková parcela pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX, ktorá mala byť podľa ich tvrdení v minulosti predmetom prevodu. V súvislosti s touto parcelou súd poukazuje na to, že správne orgány posúdili skutkový stav tak, že žalobkyňa v 1. rade (ktorá žiada byť zapísaná ako vlastníčka v celosti k tejto parcele) nepreukázala žiadny nadobúdací titul k pôvodnej pozemnoknižnej parcele, keďže nenadobúdala vlastnícke právo k pozemnoknižnej parcele, ale vlastnícke právo nadobúdala (spolu so žalobcom v 2. rade) až v čase právnej úpravy katastrálneho zákona a to a základe kúpnej zmluvy č. V. XXX/XX, pričom predmetom prevodu boli už katastrálne registra „C“ vytvorené geometrickým plánom. Tieto parcely mali v čase nadobudnutia presné určenie v teréne, jednoznačne vymedzené hranice a samostatné parcelné čísla v katastri nehnuteľností. Ako je uvedené vyššie, tieto katastrálne parcely nie je možné stotožňovať s pôvodnou pozemnoknižnou parcelou, i keď sa ich plocha z väčšej miery mohla prekrývať s plochou pôvodnej pozemknoknižnej parcely č. XXXX. Súd preto po preskúmaní zisteného skutkového stavu v rozsahu žalobných námietok smerujúcich proti správnosti zápisu vlastníckeho práva k parcele registra „E“ č. XXXX konštatuje, že zistenie skutkového stavu a právne posúdenie veci v napadnutom rozhodnutí nevykazuje znaky nezákonnosti.

51. K parcele E-KN č. XXXX správny súd uvádza, že žalobcovia napadli rozhodnutie aj k výroku o tejto parcele, namietali však to, že došlo k obohateniu osôb na úkor štátu, uviedli tiež námietku vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu ako celku, že došlo k znemožneniu prístupu k pozemkom vo vlastníctve žalobkyne. V tomto prípade v žalobe nepreukázali dotyk na svojich subjektívnych právach. Správnu žalobu je oprávnený podať len ten subjekt, ktorý tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu došlo k zásahu do jeho subjektívnych verejných práv. Nestačí pritom napádať nezákonnosť resp. nesprávnosť rozhodnutia ako takú, ale žalobca je povinný tvrdiť a zároveň aspoň v základnej miere preukázať, v čom konkrétne mal zásah do jeho subjektívnych práv spočívať. Zo žaloby vplýva, že žalobcovia nenamietajú identifikáciu tohto pozemku a netvrdia, že majú byť jeho vlastníkmi, namietajú, že došlo k obohateniu nepravých dedičov. Tvrdené zabránenie prístupu na pozemky v ich vlastníctve, ktorá má byť spôsobené vydaním napadnutého rozhodnutia v žalobe žiadnym spôsobom nepreukázali. Ako vyplýva z verejne dostupných údajov katastra nehnuteľností, aj cez časť predmetnej parcely E-KN XXXX vedie verejná komunikácia (C-KN XXXX/X) a prístup na pozemky vo vlastníctve žalobkyne (a k jej rozostavanému rodinnému domu č.s. na parcele C-KN XXXX/ X) je zachovaný z verejnej komunikácie na ul. Šúdolská. Napadnutým rozhodnutím nijakým spôsobom nedošlo k zmene vlastníckeho práva žalobcov, žalobcovia v žalobe ani netvrdili, že mali byť zapísaní ako vlastníci predmetnej parcely, naopak, žalobcovia v žalobe výslovne uviedli, že nerozporujú samotnú identifikáciu tejto parcely. Napadnuté rozhodnutie teda nemohlo spôsobiť žiadnu zmenu prístupu žalobcov k pozemkom vo vlastníctve žalobkyne alebo akékoľvek zamedzenie vstupu na pozemky v jej vlastníctve. Keďže žalobcovia v žalobe neosvedčili dotyk na subjektívnych právachvo vzťahu k tejto parcele, nie je splnená podmienka aktívnej vecnej legitimácie na podanie správnej žaloby. Aj v prípade splnenia podmienky aktívnej legitimácie žalobcov však súd nevzhliadol dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, žalovaný identifikoval, že v rámci ROEP bola nesprávne zapísaná ako vlastníčka pôvodná pozemnoknižná vlastníčka a to v rozpore so skutočnosťou, že jej vlastnícke právo prešlo na štát. Správny orgán však nemohol vykonať zmenu zápisu vlastníckeho práva k tejto parcele v prospech Slovenskej republiky s poukazom na ust. , podľa ktorého konanie o zmene údajov registra podľa odseku 6 nemožno začať, ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku alebo dotknutého spoluvlastníckeho podielu na inú osobu. Rovnako to platí aj pre prípad postupu podľa katastrálneho zákona, podľa ktorého okresný úrad opraví údaje zapísané do katastra v rozpore s , alebo , ak nedošlo od zápisu do katastra záznamom k zmene vlastníckeho práva (znenie účinné od 1.10.2018). Z citovaných ustanovení zákonov a tiež z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. z 30. novembra 2016) jednoznačne vyplýva nemožnosť vykonania opravu zápisu vlastníckeho práva v prípade, ak je tento zápis dotknutý ďalšou právnou zmenou. Vzhľadom na to, že zápis vlastníckeho práva k parcele E-KN XXXX bol dotknutý ďalšou právnou zmenou a to zápisom dedičského rozhodnutia po pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčke, žalovaný nerozhodol nezákonne, keď údaj o vlastníckom práve k tejto parcele ponechal bez zmeny a žiadosti žalobcovi o zmenu údajov ROEP aj v tejto časti nevyhovel.

52. Súd na záver poukazuje najmä na to, že nesporová povaha konania podľa znamená, že je možná len oprava takej chyby, ktorú môže príslušný orgán jasne definovať a ktorá nevyvoláva pochybnosti o tom, či k nej skutočne došlo.Výsledkom tohto správneho súdneho konania, ako ani výsledkom samotného administratívneho konania však nie je dotknuté právo žalobcov domáhať sa určenia vlastníckeho práva alebo právnej skutočnosti prostredníctvom civilnej určovacej žaloby a tak napokon dosiahnuť aj zmenu zápisu v katastri nehnuteľností.

53. Súd nevykonal dôkazy navrhované žalobcami, keďže pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia je súd viazaný skutkovým stavom, z ktorého vychádzal správny orgán v čase jeho vydania. Predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve nie je dopĺňanie zisteného skutkového stavu o nové skutočnosti a dôkazy, ale posúdenie, či správny orgán zistil skutkový stav riadne, v potrebnom rozsahu a v súlade so zákonom a či z neho vyvodil zákonné a preskúmateľné závery. Navrhované dôkazy by preto smerovali k neprípustnému nahrádzaniu činnosti správneho orgánu súdom, a nie k preskúmaniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

54. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, neprisvedčil námietkam žalobcov, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa ju zamietol.

55. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne, pričom takéto dôvody súd nevzhliadol. Ďalším účastníkom konania nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im vznikol nárok na náhradu trov konania, súd im preto podľa náhradu trov konania nepriznal, zároveň nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie náhrady ďalších trov konania.

56. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech ( ). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle . Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa žalovaným Centrum právnej pomoci.