Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TT-44Sa/26/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený: XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, , proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 23.9.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania, správna žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu.

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) na základe žiadosti žalobcu o prehodnotenie priznaného nároku na úrazovú rentu z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „, zákon o sociálnom poistení alebo ZSP“) doručenej dňa 18.05.2022 nepriznal podľa a ZSP z dôvodu nezmenenej stanovenej miery poklesu pracovnej schopnosti nárok na zmenu sumy úrazovej renty v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 22.01.2003.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadal prehodnotiť pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty.

3. Generálny riaditeľ žalovanej (ďalej aj „druhostupňový orgán“), ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa vydal podľa rozhodnutie číslo č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 09. 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu.

4. V napadnutom rozhodnutí druhostupňový orgán vychádzal z opätovne posúdeného zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky ako aj posudkového lekára ústredia, ktorý zotrvali na nezmenenom poklese pracovnej schopnosti v rozsahu 50%. A preto námietky žalobcu považoval za bezpredmetné.

5. Žalobca podal proti rozhodnutiu druhostupňového orgánu včas správnu žalobu na, v ktorej navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovanej.

6. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Žalobca zdôraznil že od mementu kedy sa mu stal pracovný úraz, je nútený podstupovať neustále liečbu pravého oka, na ktoré do dnešného dňa po absolvovaní niekoľkých operácii takmer vôbec nevidí. Podľa jeho názoru žalovaná vôbec nezohľadnila že medzi mnohými absolvovanými operáciami nebol schopný z objektívnych príčin pracovať. Po každej operácií musel zachovávať prísny kľudový režim, nemôže vyvíjať žiadne prílišné aktivity a musí zotrvať v čistom prostredí, aby nedošlo k infekcii operovaného oka a vzniku komplikácií. Ide o celkovo 19 rokov ktoré žalobca strávil liečbou poraneného pravého oka, ktorého poškodenie ho do dnešného dňa ovplyvňuje pri vykonávaní bežných každodenných činností.

8. V marci 2022 absolvoval keratoplastiku, ktorá mu mala zlepšiť zrakovú ostrosť, k čomu v konečnom dôsledku neprišlo, nakoľko žalobca naďalej na pravé oko dobre nevidí. Rovnako ostáva nezmenená aj citlivosť oka, v dôsledku čoho musí žalobca naďalej dodržiavať dovtedajší špecifický kľudový režim v rámci každodenného života aj po absolvovaní keratoplastiky. Žalobca nie je ani po operácií schopný vykonávať žiadnu pracovnú činnosť, čo žalovaný opakovanie odmieta pri posudzovaní nároku žalobcu na zvýšenie sumy úrazovej renty vziať do úvahy. Pravé oko žalobcu je citlivé na akékoľvek vonkajšie faktory a okolnosti, v dôsledku čoho žalobca nemôže vykonávať prácu v kancelárií pred počítačom, nakoľko mu to zvyšuje očný tlak v pravom oku a nadmerne zaťažuje zdravé oko. V dôsledku uvedeného žalobcovi hrozí, že sa mu transplantovaná rohovka v pravom oku opätovne neujme. Rovnako tak v prípade žalobcu neprichádza do úvahy práca s akýmikoľvek ťažkými bremenami, a ani žiadna ťažká manuálna práca, keďže opätovne výkonom uvedených činností dochádza k zvyšovaniu očného tlaku v pravom oku, a žalobcovi hrozí vyššie uvedený následok. 2Identický následok môže žalobcovi nastať aj pri výkone práce v prašnom prostredí, kedy môže v dôsledku znečisteného prostredia dôjsť k infekcií poškodeného oka, následkom čoho hrozí žalobcovi opätovný výskyt zdravotných komplikácií. O potrebe zachovávania kľudového režimu svedčia aj lekárske správ z pravidelných kontrolných vyšetrení, ktoré žalobca absolvuje na Očnej klinike Slovenskej zdravotníckej univerzity, UNB, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, v ktorých sa uvádza: „Dodržiavať kľudový režim.“ 9. Žalobca v dôsledku nezlepšujúceho sa zdravotného stavu dlhodobo užíva antibiotickú a kortikoidnú liečbu za účelom odstránenia zápalových reakcií a potlačenia obranných reakcií v súvislosti s hojením rohovky po jej transplantácií. Jedná sa o lieky UNIDEXA a Oftaquix. Oba lieky nie je vhodné užívať dlhšiu dobu, nakoľko sa jedná o silné antibiotiká a kortikoidy, ktoré môžu spôsobovať zvýšenie očného tlaku. Žalobca uvedené lieky užíva pravidelne, čo svedčí o nezlepšujúcom sa stave pravého oka a o neustálej potrebe jeho „doliečovania“. Pri užití oboch typov liekov môže nastať rozmazané videnie znižujúce schopnosť obsluhy strojov, s ktorými pred vznikom pracovného úrazu žalobca pracoval. Počas užívania vyššie uvedených liekov by žalobca teda nemal obsluhovať žiadne stroje až do času, kým sa videnie opäť upraví. Pri zohľadnení všetkých okolností a faktorov, neumožňujúcich výkon akejkoľvek práce, sa žalobca dostáva do situácie, kedy z objektívnych príčin síce pracovať nemôže, ale dostáva od žalovanej úrazovú rentu vo výške, ktorá predpokladá, že sa jedná o takmer zdravého človeka, ktorého pri pracovnej činnosti výrazne nič neobmedzuje. Z toho dôvodu žalobca požiadal žalovanú o zvýšenie sumy úrazovej renty, nakoľko sa domnieva, že jeho pokles pracovnej schopnosti nie je v rozsahu 50%, ako uvádza žalovaná, ale v rozsahu 100%. Pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti treba zohľadniť predovšetkým to, do akej miery poškodený pracovným úrazom nemôže vykonávať doterajšiu činnosť, teda koľko % z pôvodnej 100%-nej pracovnej náplne už vykonávať nemôže a koľko môže. Aby posudkový lekár určil konkrétne percento poklesu pracovnej schopnosti, musí stanoviť stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu a percento pracovných úkonov, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať. V prípade žalobcu výkon doterajšej činnosti neprichádza do úvahy, nakoľko by došlo k ohrozeniu jeho zdravia a vystaveniu sa možnosti prípadnej ďalšej opakovanej transplantácie rohovky. Žalobca sa živil ako obrábač kovov, pričom jeho náplňou práce bola výroba súčiastok z kovu sústružením, frézovaním, či inými spôsobmi. Súčasťou práce žalobcu bola aj práca s ťažkými bremenami. Nakoľko sa jednalo o prašné prostredie, žalobca by sa výkonom pôvodného zamestnania vystavil vysokému riziku infekcie pravého oka. Rovnako tak nemôže vykonávať svoje povolanie z dôvodu práce s ťažkými bremenami, ktorá by mohla žalobcovi zvyšovať tlak v pravom rohu. Z toho vyplýva, že u žalobcu nie je možné stanoviť žiadne percento pracovných úkonov vo vzťahu k pôvodnému zamestnaniu, ktoré by mohol vykonávať, a teda miera poklesu pracovnej schopnosti predstavuje 100%. 10. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie NSS SR zo dňa 15.12.2021 sp. zn. a za pochybenie žalovanej považuje aj to, že pri preskúmavaní miery poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár žalovanej nerealizoval osobné vyšetrenie žalobcu a mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobcu určil posudkový lekár výlučne s poukazom na vyhotovené lekárske správy, a teda nedošlo k posúdeniu dostupných dôkazov vo vzájomnej súvislosti aj so zohľadnením vyjadrenia žalobcu v rámci osobného vyšetrenia. Žalovaná tak pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti vychádzala z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, čo malo za následok vydanie nesprávneho a nezákonného napadnutého rozhodnutia. Žalobca má za to, že žalovaná postupovala pri hodnotení dôkazov selektívnym spôsobom, v rozpore s ust. § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je povinná hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, každý osobitne a všetky vo vzájomnej súvislosti. Ak by zo strany žalovanej došlo k riadnemu zisteniu skutočného stavu veci a objektívnemu hodnoteniu žalobcom predložených dôkazov, nemohla by dospieť k záveru, že neexistuje dôvod pre určenie vyššej miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty. Okrem podstúpenia keratoplastiky žalobcom ako ďalší argument zdôvodňujúci neurčenie vyššej miery poklesu pracovnej schopnosti žalovaná uvádza, že za posledných dvadsať rokov došlo k vývoju a modernizácií obrábacích strojov (sústruhov) s computer numerical control (CNC). V dôsledku uvedeného vývoja došlo k zjednodušeniu výkonu práce a zvýšeniu bezpečnosti, nakoľko sa podľa názoru žalovaného práca vykonáva v uzatvorenej bunke. Uvedený záver v prípade žalobcu neobstojí. Žalobca je vyučený obrábač kovov. Náplň práce obrábača kovov je vykonávať práce pri výrobe súčiastok z kovu alebo z iných technických materiálov obrábaním, čiže odoberaním materiálu z polotovaru niektorým z nasledovných spôsobov, napr. rezaním, sústružením, vŕtaním, frézovaním, či hobľovaním. Dôležitým faktorom je to, že v čase, keď sa žalobca vyučil za obrábača kovov, obsahom výučby nebola práca na CNC obrábacích strojoch, nakoľko v tom čase CNC obrábacie stroje neboli bežne dostupné. Žalobca sa tak vyučil na prácu s klasickými strojmi, kde neprichádzalo do úvahy využitie akéhokoľvek počítačového systému. Žalovaný tak nemôže odkázať žalobcu na výkon práce, ktorú nikdy nevykonával a nebol na ňu vyučený. Hlavnou zmenou pri CNC obrábacích strojoch je to, že na jeho obsluhovanie musí mať pracovník znalosti v programovaní daných strojov, nakoľko sa obsluhujú pomocou programových príkazov zaznamenávaných na pamäťové médium. Sú plne riadené počítačom a ovládacie funkcie sú riadené pomocou riadiaceho systému pomocou vytvoreného programu. S uvedeným postupom žalobca nemá skúsenosti, nakoľko v čase, kedy nastal vývoj obrábacích strojov, už bol v dôsledku pracovného úrazu práceneschopný a v čase výučby žalobcu na obrábača kovov obsluha CNC strojov nebola súčasťou výučby. Ak by aj žalobca vedel obsluhovať CNC stroje a bol by na to vyučený (čo však nie je), opätovne sa jedná o prácu v prašnom prostredí, ktorá nie je vyhovujúca pre žalobcu vzhľadom na vysoké riziko vzniku infekcie v pravom oku žalobcu. Rovnako tak pri výkone uvedeného povolania dochádza k narábaniu s ťažkými bremenami a jedná sa o prácu manuálne náročnú, ktorá nie je pre žalobcu vhodná z hľadiska rizika zvyšovania tlaku v pravom oku. Žalobca má opätovne za to, že ani tento záver žalovaného pri neuznaní nároku na zmenu sumy úrazovej renty neobstojí, nakoľko žalovaný zamieňa dve rozličné povolania a nezohľadňuje skúsenosti a vzdelanie žalobcu. Žalovaná tak znovu selektívne hodnotí jednotlivé dôkazy a vyberá si z nich výlučne tie, ktoré svedčia v neprospech žalobcu. Takýto postup je v príkrom rozpore so samotným účelom, pre ktorý bola žalovaná zriadená. Je úlohou žalovanej, aby vyhodnotila špecifické okolnosti jednotlivých prípadov a na základe presného a úplného zistenia skutočného stavu veci rozhodol. V kontexte vyššie uvedeného má za to, že žalovaná pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu nepostupovala správne a nezistila si skutočný stav veci, najmä v ohľade na nevykonanie osobného vyšetrenia žalobcu, stručné odkázanie na absolvovanie keratoplastiky a odporúčanie výkonu povolaní, na ktoré žalobca nebol vyučený a ktoré nie sú preňho vhodné. Žalovaná tak v konaní postupovala na podklade nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a v prípade hodnotenia existujúcich dôkazov postupoval selektívne, kedy zo zdravotnej dokumentácie žalobcu vzala do úvahy iba časť a nezohľadnila dlhodobú liečbu žalobcu, pravidelné operácie, či potrebu zachovávať kľudový režim. Dôsledkom uvedeného postupu je vydanie nesprávneho a nezákonného napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobcu ukracuje na jeho právach, ktoré mu prináležia. Žalovaná uvedeným postupom tak oberá žalobcu o úrazové dávky, ktoré mu v dôsledku poškodenia zdravia pracovným úrazom patria.

11. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 17. 01. 2023 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázala, na skutočnosť že posudzovanie zdravotného stavu je medicínska záležitosť, patriaca výlučne do kompetencie posudkových lekárov žalovanej. Pri posudzovaní stupňa funkčné postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu je potrebné zohľadniť percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme ako aj skutočnosť či žalobca bol preradený na výkon inej práce z dôvodu pracovného úrazu. Žalovaný poukázal na skutočnosť že posudkový lekár zohľadnil, že žalobca podstúpil keroplastiku so zlepšením zrakovej ostrosti na 0,05 (3/60), s cca 3 metrov prečíta veľké písmená na optotype, pričom pred operáciou pravým okom videl len pohyb ruky pred okom. Takto postihnuté pravé ako je z posudkového hľadiska pri normálne zrakovej ostrosti ľavého oka, možné považovať za ťažko slabozraké. Na poslednom kontrolnom vyšetrení u odborníka pre očné choroby žalobca udával spokojnosť s pooperačným stavom, lepšie videnie na pravé oko, ktoré ho už nebolelo.

12. Žalobca v replike uviedol, že Žalovaná k posudzovaniu výšky percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti uviedla, že posudkový lekár musí zohľadňovať viacero faktorov, počnúc od stupňa funkčného postihnutia organizmu, percento pracovných úkonov v profesiograme, ktoré môže žalobca vykonávať s ohľadom na jeho funkčné postihnutie, či skutočnosť, či bol žalobca preradený na výkon inej práce z dôvodu pracovného úrazu. S uvedeným tvrdením súhlasíme a rozumieme tomu, že posudkový lekár musí v záujme objektívneho stanovenia percentuálnej miery poklesu zohľadňovať uvedené faktory. Avšak, zotrvávame pri tvrdení, že zo strany posudkového lekára nedošlo k objektívnemu stanoveniu miery poklesu pracovnej schopnosti, nakoľko posudkový lekár nezohľadnil viaceré skutočnosti. Prvou je tá, že od momentu vzniku pracovného úrazu je žalobca nútený neustále podstupovať liečbu pravého oka, na ktoré takmer nevidí. Celkovo tak v priebehu 19 rokov za účelom zlepšenia zdravotného stavu podstúpil antiglaukómovú operáciu, operáciu traumatickej katarakty s implantáciou IOL, transplantáciu rohovky, reoperáciu transplantácie rohovky a poslednou absolvovanou operáciou bola keratoplastika. Žalovaná síce udáva, že došlo k údajnému zlepšeniu zdravotného stavu a že žalobcu údajne už pravé oko nebolí, avšak uvedené tvrdenie žalobcu nemožno vziať do úvahy ako jedinú okolnosť pri hodnotení stavu zraku pravého oka u žalobcu. Je pravda, že žalobca na kontrolnom vyšetrení uviedol, že ho pravé oko bolí o trochu menej, ale faktom zostáva to, že problémy s pravým okom neustále pretrvávajú. V tom čase došlo k dočasnej úľave od neustálej bolesti pravého oka, ktorú žalobca pociťuje nepretržite celých 19 rokov od pracovného úrazu. To však neznamená, že by sa zdravotný stav žalobcu zlepšil, či nebodaj pretrvávajúca bolesť pravého oka pominula. Dôkazom nezlepšujúceho sa zdravotného stavu je aj dlhodobé užívanie antibiotickej a kortikoidnej liečby za účelom odstránenia zápalových reakcií a potláčania obranných reakcií v súvislosti s hojením rohovky po jej transplantácií. Žalovaná sa fixuje výlučne na jedno vyjadrenie žalobcu a prehliada celé obdobie 19 rokov, kedy bol nútený absolvovať niekoľko operácií v záujme zlepšenia zraku a zlepšenia kvality života, k čomu však nedošlo. Žalovaná taktiež odmieta vziať v úvahu, že žalobcovi nebolo objektívne umožnené vykonávať akúkoľvek prácu s ohľadom na zvýšenú náchylnosť pravého oka na infekcie. Taktiež nemôže vykonávať žiadnu prácu, v ktorej je potrebná zvýšená fyzická aktivita, nakoľko by sa žalobca vystavil riziku zvýšenia očného tlaku v pravom oku. Žalovaná tak môže udávať, že žalobca vidí z cca troch metrov veľké písmená na optotype, čo však nie je v súlade zo skutočným zdravotným stavom žalobcu. Ak by to aj bolo v súlade so skutočným zdravotným stavom žalobcu, uvedená skutočnosť žalobcovi pracovný ani súkromný život žiadnym spôsobom nezlepší. Vzhľadom na zvýšenú náchylnosť k infekcií a nemožnosť vykonávať bežné aktivity s ohľadom na citlivosť pravého oka je žalobca naďalej obmedzovaný nielen v pracovnom ale i každodennom živote. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že účelom úrazovej renty je kompenzácia finančnej ujmy spôsobenej pracovným úrazom, kedy poškodená osoba nie je spôsobilá vykonávať pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť v takom rozsahu, ako ju vykonávala pred ich vznikom. Ako žalobca uviedol v správnej žalobe zo dňa 23.11.2022, v prípade žalobcu výkon doterajšej činnosti (obrábač kovov) neprichádza do úvahy vôbec, a to z dôvodu ohrozenia jeho zdravia, nakoľko by žalobca riskoval vystavenie sa opätovnej transplantácií pravej rohovky, keďže sa jedná o prácu v prašnom prostredí, pre ktorú je typické narábanie s ťažkými bremenami. Žalobca by tak bol vystavený riziku vzniku infekcie pravého oka a zvýšenia očného tlaku v pravom oku, čo by nepriaznivo pôsobilo na transplantovanú rohovku. Z toho vyplýva, že u žalobcu nie je možné stanoviť žiadne percento pracovných úkonov vo vzťahu k pôvodnému zamestnaniu, ktoré by mohol vykonávať, a teda miera poklesu pracovnej schopnosti u žalobcu vo vzťahu k pôvodnej práci predstavuje 100%. Napriek tomu žalobca zo strany žalovanej dostáva úrazovú rentu vo výške ktorá predpokladá, že sa jedná o takmer zdravého človeka bez akýchkoľvek zdravotných problémov, spôsobilého na výkon akejkoľvek pracovnej činnosti. Ďalší z faktorov, ktorý by mal byť pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti zohľadňovaný, je percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže žalobca s daným funkčným postihnutím vykonávať. Nakoľko sa jedná o podklad, ktorý nemá žalobca k dispozícií, nebol mu zo strany žalovanej doposiaľ predložený a teda nebol s ním ani oboznámený, v tejto súvislosti žalobca požiadal súd aby zaviazal žalovanú k predloženiu profesiogramu žalobcu. Žalobca považuje za potrebné, aby mu bolo zo strany žalovanej odôvodnené, aké percento pracovných úkonov môže pri trvalom poškodení zraku pravého oka a s tým súvisiacej zvýšenej náchylnosti na infekcie a citlivosti na aktivitu, vykonávať. Jednou zo skutočností, ktoré musí posudkový lekár zohľadňovať pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti, je to, či môže osoba poškodená pracovným úrazom vykonávať inú prácu, a nie tú, ktorú vykonávala pred pracovným úrazom. Túto skutočnosť podľa posudkový lekár vôbec nezohľadňoval a žalobca na to poukázal aj vo svojej správnej žalobe. V konečnom dôsledku aj z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. vyplýva, že posudkový lekár dáva do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce. Posudkový lekár je tak povinný zohľadňovať možnosť vykonávať nielen žalobcove doterajšie povolanie, ale aj iné povolania, ktoré by bol žalobca s ohľadom na poškodenia zdravia schopný vykonávať. K uvedenému postupu však nedošlo. Žalobcovi zo strany žalovanej nebolo oznámené, aký typ práce by bol vzhľadom na pretrvávajúce zdravotné komplikácie schopný vykonávať, resp. aký druh práce bol zo strany posudkového lekára žalovanej vôbec zohľadňovaný pri posudzovaní miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu.. Ak sa posudkový lekár v prípade žalobcu zaoberal aj otázkou iných povolaní vhodných pre žalobcu, bolo povinnosťou žalovanej, aby v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedla, aké povolania sú pre žalobcu vhodné. Nakoľko žalovaná neuviedla žiadne vhodné povolania, má za to, že buď: a) posudkový lekár nenašiel vhodné povolanie pre žalobcu, alebo b) posudkový lekár vôbec faktor výkonu iného typu práce nezohľadňoval. V oboch prípadoch je postup posudkového lekára a žalovanej v rozpore so zásadami určovania miery poklesu pracovnej schopnosti, na ktoré sa žalovaná vo svojom vyjadrení odvoláva. Taktiež uvedený postup odporuje účelu úrazovej renty, ktorý spočíva vo finančnej kompenzácií poškodenia zdravia zapríčineného pracovným úrazom. V oboch prípadoch mala byť žalobcovi zo strany žalovanej na základe posúdenia posudkovým lekárom určená vyššia miera poklesu pracovnej schopnosti. Žalobca sa domáha určenia vyššej miery poklesu pracovnej schopnosti nie výlučne iba z jeho subjektívneho pocitu, ale predovšetkým na základe objektívnych skutočností, ktoré potvrdzujú aj početné lekárske záznamy žalobcu a operačné zákroky, ktoré žalobca do dnes musel postupovať. Ak by bol zdravotný stav v súvislosti s pravým okom taký, ako uvádza žalovaná, žalobca by nemal problém sa zamestnať a vykonávať akúkoľvek vhodnú prácu. Opak je však pravdou, nakoľko celých 19 rokov sa zdravotný stav žalobcu nezlepšil, bol nútený podstupovať viaceré operácie a neustále podstupuje antibiotickú a kortikoidnú liečbu, v dôsledku čoho objektívne pracovať nemohol. Práve na účely kompenzácie poškodenia zdravia, ktoré žalobca v dôsledku pracovného úrazu utrpel, existujú úrazové dávky, medzi ktoré subsumujeme aj úrazovú rentu. Rovnako tak aj samotným účelom žalovanej je poskytovať finančnú pomoc občanom v situáciách, kedy ju najviac potrebujú. Čo sa týka nevykonania osobného vyšetrenia žalobcu posudkovým lekárom, žalobca zotrváva na názore, že mal byť posudkovým lekárom vyšetrený. Práve osobným vyšetrením by posudkový lekár posúdil dostupné dôkazy vo vzájomnej súvislosti pri súčasnom zohľadnení vyjadrenia žalobcu, a nepostupoval by tak na základe vyhotovených lekárskych správ. Sama žalovaná uvádza, že realizovanie osobného vyšetrenia je oprávnením, a teda osobné vyšetrenie posudkový lekár mohol nariadiť a tak zistiť skutočný zdravotný stav žalobcu, čo sa však nestalo. V čase rozhodovania o miere poklesu pracovnej schopnosti žalobcu bola situácia v Slovenskej republike z hľadiska COVID-19 situácie stabilizovaná, nedochádzalo k masívnemu nárastu prípadov na ochorenie COVID-19, a z toho dôvodu zastáva názor, že posudkový lekár mohol pri zachovaní hygienických opatrení realizovať osobné vyšetrenie žalobcu za účelom posúdenia miery poklesu pracovnej schopnosti.

13. Žalovaná sa k replike žalovaného nevyjadrila.

II. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

14. Podľa poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

15. Podľa pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v alebo s činnosťami uvedenými v , alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

16. Podľa , ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.

17. Podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania

18. Podľa účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

19. Podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

III. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

20. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 15Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26. novembra 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 20Sa.

21. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [ , splnenia podmienok podľa a SSP vec prejednal dňa 30.01.2026 za prítomnosti PZ žalobcu a žalovanej a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

22. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne ( ) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.

23. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej o nároku žalobcu na zmenu sumy úrazovej renty v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 22.01.2003.

24. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov upravuje podmienky pre priznanie nároku na úrazovú rentu, ako aj podmienky na jej výplatu v až . Jednou z rozhodujúcich podmienok pre priznanie úrazovej renty je posúdenie zdravotného stavu poškodeného. Zmena zdravotného stavu je dôvodom nielen na prehodnotenie nároku na úrazovú rentu, ale aj sumy úrazovej renty. Ak u poškodeného, ktorý je poberateľom úrazovej renty priznanej podľa a , došlo k zhoršeniu zdravotného stavu v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, môže si podať Žiadosť o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti podľa Na základe podanej žiadosti posúdi posudkový lekár Sociálnej poisťovne zdravotný stav poškodeného a určí mieru poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty. Ak u poškodeného nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu a nedošlo k zmene miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty, Sociálna poisťovňa, ústredie, ktorá je príslušná na konanie o úrazovej rente, vydá rozhodnutie, že poškodený nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty. V prípade, že u poškodeného došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, určí posudkový lekár novú mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného a dátum, odkedy k tejto zmene došlo.

25. V konaní nebolo sporným, že žalobca dňa 22.01.2003 utrpel pracovný úraz. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalobcovi bola rozhodnutím žalovanej zo dňa 20.06.2006 priznaná úrazová renta s poukazom na mieru poklesu pracovnej schopnosti 45 % a rozhodnutím žalovanej zo dňa 11.03.2022 bola žalobcovi priznaná zmena sumy úrazovej renty odo dňa 21.01.2022 z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti žalobcu zo 45% na 50% s dátumom vzniku odo dňa 21.01.2022.

26. V predmetnom konaní požiadal žalobca žalovanú o zmenu predmetnej úrazovej renty podľa , pričom v zmysle tohto ustanovenia doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti, ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania.

27. Z uvedeného vyplýva, že sociálna poisťovňa pristúpi k zmene úrazovej renty v dôsledku pracovného úrazu len v prípade, ak sa u poškodeného zmení pokles pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu v pomere k pôvodne určenému poklesu.

28. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že účelom inštitútu zmeny sumy úrazovej renty v dôsledku pracovného úrazu v zmysle ustanovenia je zaoberať sa zmenou poklesu miery pracovnej schopnosti v súvislosti s pracovným úrazom žalobcu zo dňa 22.01.2003 ktorá nastala po pôvodnom právoplatnom rozhodnutí žalovanej zo dňa 11.03.2022 a nie novým určením miery poklesu pracovnej schopnosti v súvislosti s pracovným úrazom žalobcu zo dňa 22.01.2003,

29. Správny súd zastáva názor, že, že predmetom prieskumu má byť s poukazom na pôvodné právoplatné rozhodnutie o úrazovej rente zo dňa 20.06.2006 a naň nadväzujúce právoplatné rozhodnutie o zmene sumy úrazovej renty zo dňa 21.01.2022, len obdobie januára 2022 do septembra 2022 , resp. do času ďalšieho rozhodnutia. Podľa správneho súdu bolo potrebné posúdiť, či v danom období došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v súvislosti s pracovným úrazom, teda, či došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu.

30. V predmetnej veci bolo úlohou žalovanej posúdiť zmenu pracovnej schopnosti žalobcu v zmysle

31. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach úrazového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia [ v spojení s ] s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia ( ). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je poškodená na účely priznania nároku na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca s tým, že táto miera poklesu pracovnej schopnosti sa určuje v percentách vzhľadom na stupeň zdravotného postihnutia, priebehu ochorenia a popisu pracovnej činnosti. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej

- medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. 32. Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú ustálenej judikatúre najvyššieho správneho súdu; pozri napr. rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. z 21. septembra 2022) potom správny súd posudzoval aj lekársku právu zo dňa 21.09.2022 kde posudková lekárka žalovanej v celkovom posudku o.i. zhodnotila, že poškodený (žalobca) je od roku 2004 poberateľom úrazovej renty s mierou poklesu pracovnej schopnosti 45% a od 21.01.2021 s mierou poklesu schopnosti 50%. Od roku 2003 je čiastočne invalidný podľa , od novembra 2018 invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% a od 3.8.2021 60% . Po utrpení úrazu a ročnej liečbe rozviazal s pôvodným zamestnávateľom pracovný pomer dohodou, neskôr pracoval v rôznych zamestnaniach, naposledy ako strážnik) Od poslednej plastickej operácie rohovky pravého oka došlo k miernemu zlepšeniu zrakovej ostrosti, keď pred operáciou videl len prsty pred okom , po operácie je zrak 0,05 to znamená 3/60 z cca troch metrov číta veľké písmená na optotype. Takto postihnuté oko je z posudkového hľadiska možné považovať za ťažko slabozraké, pri normálnej zrakovej ostrosti ľavého oka. Posledné kontrolné vyšetrenie u odborníka pre očné choroby bol poškodený s pooperačným stavom spokojný, dokumentoval, že lepšie vidí na pravé oko ktoré ho už nebolí. Po preskúmaní vývoja poúrazového stavu pravého oka za posledných 20 rokov zistila, že priznaná miera poklesu pracovnej schopnosti 50% je primeraná dokumentovanému poškodeniu pravého oka, nakoľko pri nepoškodenom zraku ľavého oka bol a je schopný vykonávať akýkoľvek druh pracovnej činnosti v zamestnaniach bezprostredne neohrozujúcich poranenie zdravého oka, pri doržiavaní bezpečnosti pri práci a rešpektovaní nosenia ochranných pomôcok. Za posledných 20 rokov došlo k vývoj a modernizácii obrábacích strojov s CNC. Zmeny výrazne zjednodušili prácu, rozšírili využitie, presnosť, šetrenie materiálu, urýchlenie výroby, jej efektívnosť ale hlavne bezpečnosť, nakoľko proces sa odohráva v uzavretej bunke. Priznaná miera poklesu pracovnej schopnosti 50% je priznaná správne, zodpovedá trvalému poškodeniu zrakovej ostrosti pravého oka na úroveň ťažkej slabozrakosti pravého oka pri zachovaní zraku zdravého oka. Je schopný vykonávať rôzne profesie napr. riadiť traktov. U pôvodného zamestnávateľa mohol tiež vykonávať strážnika, prípadne iné práce na úväzok podľa pracovnej zmluvy. Posudok posudkovej lekárky vykonávajúcej lekársku posudkovú činnosť na pobočke Trnava zo dňa 07.02.2022 a 08.07.2022 je naďalej správny, miera poklesu pracovnej schopnosti je naďalej 50%. Účastník konania bol posúdený v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácia podľa ZSP . 33. Z uvedeného vyplýva, že od posledného posúdenia nedošlo k zmene miery poklesu pracovnej schopnosti, keď, ako to už aj vyplýva z právoplatného rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 11.03.2022, žalovaná už v predmetnom rozhodnutím naposledy určila mieru poklesu pracovnej schopnosti 50 %, a k zmene tejto miery poklesu nedošlo. 34. Za stavu, že k právoplatnému posúdeniu poklesu pracovnej schopnosti žalobcu už došlo - čoho výsledkom bolo rozhodnutie zo dňa 22.01.2003 (45%) a rozhodnutie zo dňa 11.03.2022 (50%), ktorých správnosť nie je predmetom skúmania v konaní o prehodnotenie úrazovej renty - na to, aby mohlo dôjsť k (ďalšej) zmene miery poklesu pracovnej schopnosti vo vzťahu k zamestnaniu, ktoré žalobca vykonával do utrpenia pracovného úrazu, by muselo v prvom rade dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu, v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 22.01.2003. Nakoľko žalobca nepredložil do konania nové dôkazy, ktoré by zhoršenie zdravotného stavu preukazovali a uvedené vylúčili aj posudkoví lekári žalovanej, nebol dôvod na zmenu miery poklesu pracovnej schopnosti, a teda ani o jej prehodnotenie.

35. V nadväznosti na vyššie uvedené, správny súd zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti pre účely nároku na úrazovú rentu; musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o úrazovú rentu. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu pracovnej schopnosti vzhľadom na stupeň zdravotného postihnutia, priebeh ochorenia a popis pracovnej činnosti poškodeného. V danom prípade žalovaná vyhodnotila, že odborné závery lekárskych posudkov zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z vykonaných dôkazov a vychádzala z nich. Bol to žalobca, ktorý mal dôkazné bremeno (§ 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení) na relevantné spochybnenie správnosti týchto odborných záverov predložením dôkazu (napr. znaleckého či iného lekárskeho posudku, alebo záverov odborných lekárskych správ), ktorý by iným spôsobom riešil odborné otázky, ktoré boli predmetom lekárskych posudkov. Túto svoju povinnosť však neuniesol, keď relevantné dôkazy na spochybnenie odbornej správnosti lekárskych posudkov nepredložia. Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov týchto posudkov (a teda že nezohľadnili jeho dlhodobú liečbu, pravidelné operácie či potrebu zachovávať kľudový režim, tak ako by si to predstavoval žalobca) je pre ich spochybnenie nepostačujúce. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami a z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k vyššie uvedeným záverom. 36. Pre účely určenia vyššej úrazovej renty tak bolo potrebné preukázať zmeny skutočností rozhodujúcich pre vyplácanie vyššej sumy predmetnej úrazovej dávky, a to vo vzťahu k žalobcom požadovanému zvýšeniu právoplatne určenej 50 % miery poklesu pracovnej schopnosti. 37. Pre tento účel bolo potrebné žalobcom preukázať zhoršenie jeho zdravotného stavu v dôsledku choroby z povolania. Realizované opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobcu v novom administratívnom konaní, a to posudkovými lekármi pobočky žalovanej a následne odvolacím posudkovým lekárom žalovanej, v lekárskych posudkoch zo dňa 08.07.2022 a následne 21. 09. 2022 preukazuje, že obaja posudkoví lekári pri posudzovaní zmeny zdravotného stavu žalobcu vychádzali predovšetkým z nálezov predložených žalobcom - prepúšťacej správy očnej kliniky Antolská (od 24.3.2022 do 30.03.2022) ako aj kontroly na očnej ambulancii Antolská z 10.05.2022, kde predovšetkým pri vyšetrení dňa 10.05.2022 sám žalobca konštatoval že ho pravé oko nebolí a už aj viac vidí. Malo dôjsť k zlepšeniu zrakovej ostrosti na 0,05 (3/60) s tým, že pred operáciou žalobca videl pravým okom len pohyb ruky pred okom po nej z cca troch metrov prečíta veľké písmená na optotype. S prihliadnutím na vyššie uvedené a skutočnosť, že zhoršenie zdravotného stavu žalobcu nebolo z lekárskych záznamov v administratívnom konaní preukázané, správny súd konštatuje, že neboli splnené podmienky na zvýšenie sumy priznanej úrazovej renty v zmysle § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

38. K námietke žalobcu, že jeho zdravotný stav nebol posúdený za jeho osobnej prítomnosti, správny súd poukazuje na , ktorý ustanovuje, že príslušný posudkový lekár vykoná posudkovú činnosť za osobnej účasti poistenca, s výnimkou ust. v cit. zákona (týka sa dodržiavania liečebného režimu) alebo ak posudkový lekár neurčí inak, pričom podmienka osobnej účasti musí byť splnená, ak o ňu poistenec požiada. V zmysle uvedeného zákona účinného od 4. apríla 2020, napriek žiadosti poistenca o osobnú účasť, tejto požiadavke sa nemusí počas krízovej situácie vyhovieť. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase vydania oboch lekárskych posudkov pretrvávala krízová situácia (mimoriadna situácia, ktorá v zmysle ust. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu je krízovou situáciou, bola v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 vyhlásená od 12. marca 2020 uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 zo dňa 11. marca 2020 a ukončená ku dňu 15. septembru 2023 uznesením vlády Slovenskej republiky č. 446 zo dňa 13. septembra 2023), posudkový lekár určil, že zdravotný stav žalobcu preskúma bez jej osobnej prítomnosti. Z uvedeného je zrejmé, že či už by žalobca požiadal o osobnú účasť alebo nie, nebolo by mu vzhľadom na vyhovené. Posudkový lekári vykonali posudkovú činnosť v neprítomnosti žalobcu v súlade s v spojení s 39. K žiadosti žalobcu o vykonanie dokazovania profesiogramom, súd uvádza, že správny súd nie je súdom skutkovým, a dokazovanie vykonáva len výnimočne, pričom v danom prípade sa oboznámil s kompletným obsahom pripojeného administratívneho spisu, pričom vzhľadom na dokazovanie vykonané žalovanou, predmet súdneho prieskumu, a právne závery súdu rozvinuté v predchádzajúcich odsekoch tohto odôvodnenia, považoval takéto dokazovanie za nadbytočné.

40. Správny súd, vychádzajúc zo záverov uvedených vyššie a keďže nezistil nedostatky lekárskeho posudku ako podkladu napadnutého rozhodnutia a nedetegoval ani akékoľvek pochybenie generálneho riaditeľa žalovanej v súvislosti s napadnutým rozhodnutím, dospel k názoru, že správna žaloba je nedôvodná, v dôsledku čoho ju postupom podľa ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle a nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia, ako ani prvostupňového rozhodnutia a ich vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol ( v spojení s ).

41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa /e žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).