Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18P/20/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 9 -

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Andrejčákovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v tomto konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, F., a otec: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Košice, t.č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody E., F. H. X, E., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

- 10 -

I. Maloletú zveruje do osobnej starostlivosti matky.

II. Právo zastupovať a spravovať majetok maloletej má matka.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 250,-Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

IV. Styk otca s maloletou súd neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

- 8 -

1. Návrhom doručeným súdu dňa 10.02.2025 sa matka domáhala voči otcovi úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a určenia výživného k maloletej dcére A., ktorého podanie odôvodnila tým, že je matkou dvoch maloletých detí A. a I., poberá rodičovský príspevok vo výške 351,80 Eur a prídavky na deti 120,-Eur. S bývalým partnerom nie sú zosobášení, ale je otcom maloletej A.. V minulosti spoločne žili v jednej domácnosti v Írsku. Obaja hradili nájom, stravu, potreby do domácnosti a potreby pre maloleté deti. Bývalý partner bol na ňu agresívny tak fyzicky ako aj psychicky. Spoločnú domácnosť s deťmi opustila a požiadala o súd v Írsku o zákaz priblíženia k jej osobe. Okresný súd v J. jej vyhovel a vydal bezpečnostný rozkaz dňa 08.04.2024 pod spisovou značkou XXXX/XXXX. V mieste bydliska J. požiadala o pomoc o prijatie do zariadenia pre týrané ženy, kde ju a s jej dvoma maloletými deťmi prijali. Odtiaľ sa potom vrátila na Slovensko. V čase podania návrhu bývala v zariadení J. v F..

Odkedy opustila spoločnú domácnosť, bývalý partner jej na výživu maloletej prispieval len sporadicky. Jeho príjmy a majetkové pomery jej nie sú známe. Častokrát ju napádal pred deťmi. Pravidelne ju kontaktuje s výhražnými a vulgárnymi správami. V minulosti bol trestne stíhaný a bol vo výkone trestu odňatia slobody. Deti v jeho prítomnosti preukazujú strach a obavy. Má za to, že ohrozuje ich zdravý fyzický a psychický vývin. Preto chce, aby maloletá bola zverená výlučne do jej osobnej starostlivosti a bola zo strany otca určená vyživovacia povinnosť. Otec maloletej nejaví žiadny náležitý záujem, odmieta akýkoľvek kontakt, ktorým by ich presvedčil. Snaží sa s ňou komunikovať skrz deti. Svoje výdavky uviedla takéto: bývanie 110 €, strava 170 €, lieky 40 €, hygiena drogéria 70 €, oblečenie 50 €, cestovné 20 €. Navrhla, aby maloletá bola zverená do jej starostlivosti a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť 300 € mesačne.

2. S návrhom predložila list maloletej, Rozhodnutia v anglickom jazyku preložené do slovenského jazyka ohľadne zákazu styku v Írsku, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku zo dňa 10.2.2 025, potvrdenie o poberaní prídavku na deti.

3. Otec sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril napriek tomu, že návrh na začatie konania mu bol doručený dňa 13.06.2025, čo má súd za preukázané z elektronickej doručenky.

4. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 09.05.2025 a 27.10.2025 uviedol, že prešetrením pomerov bolo zistené, že matka sa o maloleté deti (A. a I.) vzorne stará a zabezpečuje im základné životné potreby. Preto úrad odporúča súdu, schváliť matkin návrh, ktorý je opodstatnený a určiť otcovi výživné vo výške 300,-€ mesačne, zveriť maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a styk neupravovať, nakoľko otec neprejavuje záujem. Otec mal. I. je tiež B. G., ale nebolo otcom priznané otcovstvo. Matka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 351,80 Eur a prídavky na obe maloleté deti vo výške 120,-Euir. Iný príjem nemá. Mesačné výdavky matky pozostávajú: nájom – 110,-€, strava – 350,-€, drogéria a hygiena – 100,-€, oblečenie – 50,-€, cestovné – 150,-€ (taxi služba), nechty – 25,- €, mihalnice – 35,-€. Matka uviedla, že finančne jej vypomáha starý otec zo strany otca maloletej. Posiela jej v priemere 500,-€ mesačne, nakoľko ináč by to finančne nezvládla. Na otázku, či sa otec stýka s maloletými deťmi, uviedla, že otec s maloletými deťmi sa vôbec nestýka, nakoľko žil do nedávna v Írsku. Odkedy je na Slovensku, tak sa s deťmi stretol 02.05.2025, kedy ich otec telefonicky kontaktoval a volal ich na spoločné stretnutie do hotela I.. V hoteli došlo k napadnutiu matky pre žiarlivosť otca, nakoľko si otec maloletých detí prečítal matkine SMS správy. V tých správach nešlo o nič intímne. Po napadnutí matky personál hotela privolal policajnú hliadku, kedy otca vzali do cely policajného zaistenia. Matka podala na otca trestné oznámenie a bola nútená vyhľadať lekársku pomoc. Doložila lekárske správy. Uviedla, že otec maloletých detí ju často krát napádal pred deťmi a vulgárne jej nadával. Deti z neho majú strach. V minulosti bol trestne stíhaný a bol umiestnený v na výkon trestu odňatia slobody za lúpež. Matka uviedla, že otec maloletých detí požíva drogy a alkohol. I. sa na otca teší, ale A. k otcovi nechce ísť ani na ruky. Mesačné výdavky na maloletú A. matka uviedla: plienky – 50,-€, obrúsky čistiace – 20,-€, mlieko – 40,- €, oblečenie a obuv – 70,-€, kozmetika – 50,-€, hračky – 30,-€. Maloletá je zdravá a ošetrujúcim lekárom je K. K. L. – E. C.. Mesačné náklady na maloletú I. pozostávajú: - oblečenie a obuv – 70,-€, kozmetika – 50,-€, hračky – 30,-€. Maloletá je zdravá a ošetrujúcim lekárom je K. K. L. – E. C.. Otec sa na základe pozvánky a telefonického dohovoru mal dostaviť na úrad dňa 24.04.2025 o 09:00 hod, no menovaný sa na úrad na základe telefonického dohovoru nedostavil a ani sa nijakou formou neospravedlnil. Prestal zdvíhať aj telefón. S otcom sa im už potom nepodarilo telefonicky skontaktovať.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 30.01.2026, ktorého sa zúčastnili navrhovateľka-matka a kolízny opatrovník. Pojednávania sa osobne nezúčastnil otec maloletej, ktorému predvolanie na pojednávanie bolo doručené dňa 22.12.2025 do na výkon trestu odňatia slobody E., F. H. X, nakoľko sa tam nachádza vo výkone trestu na základe rozhodnutia Mestského súdu Košice. Otec sa opäť písomne k návrhu nevyjadril, ani súd nepožiadal o osobnú prítomnosť na pojednávaní, preto súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti v zmysle ust. zároveň aplikujúc ust. , v zmysle ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

6. Matka na pojednávaní v podstatnom uviedla to, čo uviedla aj vo svojich písomných podaniach, že trvá na tom, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti, styk nežiadala upraviť a určiť výživné vo výške 300,-Eur mesačne. Tiež uviedla, že aktuálne od septembra 2025 býva v domácnosti svojej matky na M. H. E. XX aj s oboma maloletými deťmi, a teda už nebýva v krízovom centre. Maloletá A. aj maloletá

I. sú deťmi pána G. B., avšak v rodnom liste je zapísaný iba vo vzťahu k A.. Maloletá bude mať tento rok 3 roky. Ešte do materskej škôlky nechodí. Jej zdravotný stav je dobrý, nemá žiadne závažnejšie ochorenia, s ktorými by boli zvýšené finančné náklady. Matka je na rodičovskej dovolenke, preto nepracuje. Jej príjem je 471,-Eur a to vrátane 120,-Eur prídavku na obe maloleté deti. V domácnosti matky prispieva sumou 150,-Eur na bývanie, 70,-Eur na stravu, hygiena na obe maloleté deti 50,-Eur a mlieko 40,- Eur. Čo sa týka vzťahu otca k maloletej A. tak uviedla, že otec sa snažil s ňou ohľadne maloletých detí komunikovať, avšak bližšie tieto skutočnosti rozoberať nechcela, aj ju písomne kontaktoval, ale mu neodpovedala a finančne sa na výžive maloletých detí nijakým spôsobom nepodieľa ani nepodieľal. Ďalej matka uviedla, že čo sa týka výdavkov, že na oblečenie vynakladá v priemere 150,-Eur mesačne na ňu a na obe maloleté deti. Lieky, vitamíny v sume asi 50,-Eur a ostatné výdavky tak ako uviedla. Čo sa týka otca, vedomosť o tom, aké má najvyššie dosiahnuté vzdelanie nemá. Údajne jej uvádzal, že študoval na N. O. H. B., ale nevie, či ju dokončil a aká škola to presne bola. Tiež uviedla, že má vedomosť o tom, že aj keď spolu žili v Írsku tak pracoval možno 4 mesiace, inak zamestnaný riadne nikdy nebol, nemá vedomosť, že by bol a z jej vedomostí uviedla, že nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali v spôsobilosť pracovať akokoľvek. Ďalej uviedla, že odkedy je otec maloletej v base, tak jej jeho otec už finančne nepomáha tak ako doposiaľ. Teraz jej pomáha jej matka. Z F. P. odišla pre nezhody s jednou zo sociálnych pracovníčok.

7. Súd z registra trestov zistil, že otec sa od 13.10.2025 do 13.04.2026 má nachádzať vo výkone trestu odňatia slobody v na výkon trestu odňatia slobody v E. z dôvodu trestných činov, za ktoré bol odsúdený Mestským súdom Košice trestným rozkazom zo dňa 07.10.2025 sp. zn. a trestným rozkazom zo dňa 16.10.2025 sp. zn. pre trestné činy podľa ust. a a/ b/ , bol teda nepodmienečne odsúdený na trest odňatia slobody 6 mesiacov.

8. Z listu Úradu práce, sociálnych vecí rodiny Košice zo dňa 16.10.2025 a Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 14.10.2025 súd zistil, že otec nie je vedený v evidencii týchto úradov a teda nie je poberateľom žiadnych sociálnych dávok ani dávok, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.

9. Z listu Úradu práce, sociálnych vecí rodiny Košice zo dňa 16.10.2025 a Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 17.10.2025 súd zistil, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 351,80 Eur mesačne a prídavku na 2 deti vo výške 120,-Eur mesačne. Iný príjem nemá. Nie je a nikdy nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

10. Z výpisu zo Sociálnej poisťovne ohľadom zamestnávateľa pána otca súd zistil, že nemá za posledné 2 roky evidovaného žiadneho zamestnávateľa, respektíve jeden zamestnávateľ bol zaznamenaný D. N. od 11.04.2025 a to formou dohody o vykonaní práce s tým, že súd si vyžiadal správu od tohto zamestnávateľa s odpoveďou, že otec je prihlásený ako dohodár v tejto spoločnosti ku dňu 11.04.2025, nakoľko nebol pred týmto dátumom zamestnancom spoločnosti a nepoberal žiadnu mzdu, odmenu, a teda nie je ani evidovaná žiadna vyplatená odmena za vykonanú prácu u tohto zamestnávateľa doposiaľ.

Na základe uvedeného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne:

11. Podľa ust. o rodine ( ďalej aj len „zákona o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

12. Podľa ust. § 24 ods. 4 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

13. Podľa ust. § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14. Podľa ust. § 24 ods. 6 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

15. Podľa ust. § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

16. Podľa ust. § 25 ods. 4 zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. 17. Podľa ust. § 28 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

18. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Podľa ust. § 75 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa ust. § 77 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej A. a určenie výživného je dôvodný a bolo potrebné tieto vzťahy upraviť súdnym rozhodnutím. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, matka žije s maloletou v domácnosti svojej matky a maloletej poskytuje každodennú osobnú starostlivosť. Otec sa s maloletou nestretáva vôbec, neposkytuje jej žiadnu starostlivosť a neplatí výživné.

22. Súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, nakoľko maloletá sa od narodenia nachádza v jej starostlivosti, matka sa o maloletú riadne a primerane stará, zabezpečuje jej základné potreby, jej výchovu a zdravotnú starostlivosť, je preto v jej najlepšom záujme aj pre jej útly vek, aby bola zverená do jej osobnej starostlivosti. Otec o maloletú neprejavuje záujem, a ak sa aj s matkou skontaktuje tak stretnutie a komunikácia prebieha v napätej atmosfére, s hádkami, neprimeraným verbálnym aj neverbálnym prejavom otca voči matke a deťom. Aktuálne sa otec nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.

23. Styk otca s maloletou súd neupravil konkrétnymi dňami a časmi, styk ponechal neupravený, čo ale neznamená, že otec sa s dieťaťom stretne kedykoľvek to on uzná za vhodné, kedy to bude vyhovovať jemu, ale po predchádzajúcej vzájomnej dohode s matkou, tak, aby to vyhovovalo predovšetkým maloletému dieťaťu vzhľadom na jeho nízky vek a potrebu zachovať určitý režim v stravovaní, spánku, hygieny, návštevy materskej školy, v prípade choroby liečebný režim a pod. Nateraz súd považuje

takúto úpravu za optimálnu rešpektujúc záujem maloletej na pravidelnom kontakte s oboma rodičmi, ale zároveň zabezpečenie stability a bezpečnosti maloletého.

24. Čo sa týka zastupovania a spravovania majetku maloletej súd toto právo priznal iba matke, vzhľadom na dlhodobo nevhodné sa správanie otca voči matke, agresívne a útočné, nepredvídateľné, ku ktorému opakovane dochádzalo aj v prítomnosti maloletej, vzhľadom na dlhodobú a opakovanú konfliktnosť ich vzťahu, otcov faktický nezáujem o maloletú v zmysle nielen stretnutia sa a strávenia spoločného času, ale v kontexte povinnosti rodiča plniť si svoje rodičovské povinnosti aj v rovine úradných povinností, zabezpečovaniu pravidelnej zdravotnej starostlivosti, povinností súvisiacich so vzdelávaním, záľubami a pod. Jeho správanie ako rodiča je nestabilné. Komunikácia s ním je charakterizovaná výraznými útokmi a absenciou širšieho kontextu, čo do budúcna môže práve pri riešení dôležitých otázok týkajúcich sa zastupovania maloletej viesť k vzniku bezdôvodných a neúčelných komplikácií.

25. Pri určovaní výživného súd vychádzal zo zásad uvedených v § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné zistiť najmä to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodiča predstavuje vyšší životný štandard, možno spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne tiež vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

26. Matka preukázala, že je poberateľkou prídavku na dieťa (2 maloleté deti 120,-Eur) a rodičovského príspevku spolu vo výške 471,80 Eur mesačne, iný príjem nemá. Výdavky, ktoré v prezentovala v písomných podaniach ako aj vo svojej výpovedi súd považoval za primerané a odôvodnené, až na jej výdavky na manikúru, mihalnice.

27. Otec počas celého konania bol pasívny a súdu nepreukázal jeho majetkové a zárobkové pomery. Ani lustráciou v dostupných registroch ako je Sociálna poisťovňa, živnostenský a obchodný register sa súdu nepodarilo zistiť zdroj a výšku príjmu otca.

28. Napriek tomu, že sa otec v čase vyhlásenia rozhodnutia nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a teda nemá príjem či už zo závislej alebo inej činnosti, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu maloletého dieťaťa v kontexte jeho práva na výživné. Otec sa do výkonu trestu odňatia slobody dostal výlučne svojim nezodpovedným správaním, za ktoré musí niesť zodpovednosť v každej rovine, nielen v trestnoprávnej, a teda aj v rovine svojho rodičovstva a podieľať sa na výžive maloletej.

29. Preto pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z potenciality jeho príjmov. Súd má z uvedených skutočností za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca riadne pracovať na plný pracovný úväzok a zarobiť aspoň mzdu rovnajúcu sa priemernej mesačnej mzde v slovenskom hospodárstve, ktorá predstavuje za rok 2025 sumu 1.569,-Eur brutto, teda sumu rovnajúcu sa minimálnej priemernej mesačnej mzde v národnom hospodárstve SR. Štatistický úrad SR zverejnil na svojej webovej stránky hodnotu tejto sumy. Súd vychádzal zo sumy pre 3. štvrťrok 2025, ktorá predstavovala 1.569,-Eur brutto. Výpočtom čistej mesačnej mzdy prostredníctvom webových portálov za predpokladu, že otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, neuplatňuje si daňový bonus, nemá iný príjem, predstavuje čistá mzda cca 1.200,-Eur mesačne.

30. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia oprávnených potrieb

každého dieťaťa. Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného, z ktorej by bolo možné vychádzať, je možné vziať do úvahy Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom vypracovanú v rámci projektu Implementácia opatrení na podporu reformy štruktúry a optimalizácie procesov v rodinnoprávnej agende. Podľa tejto metodiky je výška výživného na dieťa vo veku 0 - 6 rokov pri existencii jednej vyživovacej povinnosti stanovená na 18 % z čistého mesačného príjmu povinného rodiča.

31. Vzhľadom na uvedený princíp potenciality príjmu otca mu súd uložil vyživovaciu povinnosť vo výške 250,-Eur mesačne. Za odôvodnené a primerané mesačné výdavky maloletej súd považoval sumu cca 300,-Eur. Súd teda vychádzal z výdavkov strava 100,-Eur, mlieko 40,-Eur, bývanie 50,-Eur ( tretina mesačných nákladov matky), oblečenie a obuv 40,-Eur, drogéria a hygiena 10,-Eur, lieky a vitamíny 10,- Eur, čoskoro nástup do materskej školy, voľný čas 20,-Eur mesačne). S prihliadnutím na to, že matka sa o dieťa osobne stará, otec doposiaľ dlhodobo matke so starostlivosťou nepomáha a nepodieľa sa ani na vyživovacej povinnosti, určil otcovi výšku výživného na sumu 250,-Eur predstavujúcu takmer 90 % účasť na výživnom pre uvedené dôvody, čo považoval za spravodlivé.

32. Súd pripomína, že otec si musí uvedomiť, že matka dieťaťu poskytuje každodennú starostlivosť, dieťa je vo veku, kedy nie je schopné byť samostatné, samo sa pripraviť ráno do škôlky, urobiť si raňajky, pripraviť si desiatu, samo do škôlky ísť, ísť samo na krúžky, nakúpiť, popratať, uskutočniť osobnú hygienu, a pod. na to všetko musí matka vynaložiť svoj čas, čo bez pochýb zahŕňa aj istú formu vyživovacej povinnosti, ktorú súd považuje za kompenzáciu hodnoty zodpovedajúcej peňažnému príspevku druhého rodiča. Taktiež je dôležité poukázať na to, že dieťa žijúce s matkou v spoločnej domácnosti sa rovnako podieľa na nákladoch nielen za bývanie, ale rovnako aj na energie, nakoľko je len prirodzené, že rovnako využíva tieto služby ako je elektrické energia, voda, teplo, TV, internet. Rozsah výživného nie je možné určiť iba mechanickým výpočtom, ale je potrebné prihliadať na odôvodnené potreby dieťaťa a možnosti a schopnosti rodiča.

33. Pri uplatnení princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu, a tým aj k strate možností platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Princíp potenciality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému, aby svojim konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Potencialita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencialita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.

34. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa. Súd podotýka, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá vzniká narodením dieťaťa a trvá až do okamihu, keď je dieťa schopné samo sa živiť. Súd určuje iba výšku výživného v prípade, ak sa rodičia nie sú schopní sa na tom dohodnúť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej

povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

35. Podľa ust. (ďalej aj len „CSP“), osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

36. Na tomto pojednávaní sa matka a kolízny opatrovník po vyhlásení rozsudku vzdali práva podávať voči rozsudku odvolanie.

37. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. , podľa ktorého, žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

- 2 -

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať ten z účastníkov konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.

Matka a kolízny opatrovník právo podať odvolanie nemajú, nakoľko sa ho účinne vzdali po vyhlásení rozsudku v zmysle ust. .

Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie na peňažné plnenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Podľa ust. , Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.