Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/176/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/X, XXX XX B., zastúpeného spoločnosťou: JUDr. Slavomíra Kurinská, s. r. o., so sídlom V. Šípoša 16, 036 01 Martin, IČO: 56 886 446, proti žalovanej: obec Turčianske Jaseno, so sídlom Turčianske Jaseno 24, 038 02 Turčianske Jaseno, zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, o zaplatenie 7.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -106 zo dňa 15. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. -106 zo dňa 15. mája 2025 vo výroku I. mení tak, že žalobu v časti o zaplatenie sumy 7.000,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 7.000,- eur od 22.09.2024 do zaplatenia zamieta.

II. Žalovanej proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako i trov odvolacieho konania, v rozsahu 100 %.

III. Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. -106 zo dňa 15. mája 2025 vo výroku II. zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.000,- eur spolu s 8,25 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 22.09.2024 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi priznal proti žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.), pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok IV.). 2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 7.000,- eur titulom bezdôvodného obohatenia spolu s 8,25 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 21.09.2024 do zaplatenia, a to na tom základe, že žalovaná rozhodnutím č. -pr zo dňa 28.09.2020 uložila žalobcovi v priestupkovom konaní pokutu vo výške 7.000,- eur. Voči tomuto rozhodnutiu žalovanej sa odvolal a žiadal toto rozhodnutie zrušiť. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2021/006829-004/Rep zo dňa 08.06.2021 rozhodnutie žalovanej potvrdil. Vo veci následne podal správnu žalobu, ktorú Krajský súd v Žiline zamietol rozsudkom č. k. -113 z 09.09.2021. Následne podal voči tomuto rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline kasačnú sťažnosť

na Najvyšší správny súd SR. Žalovaná podala návrh na exekučné konanie voči nemu a ako exekučný titul uviedla jej rozhodnutie č. -pr zo dňa 28.09.2020, ktorým mu žalovaná uložila pokutu vo výške 7.000,- eur. Exekučné konanie č. začalo dňa 15.05.2023. Dňa 30.05.2023 zaplatil do exekučného konania sumu 8.247,05 eur, ktorá pozostávala z pohľadávky (pokuty) vo výške 7.000,- eur a trov exekúcie vo výške 1.247,05 eur. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie č. -pr vydané žalovanou dňa 28.09.2020 nemohlo byť exekučným titulom, na základe ktorého bola vykonaná exekúcia č. , keďže nebolo právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Vymáhaním pohľadávky vo výške 7.000,- eur v exekučnom konaní v prospech žalovanej, v ktorom exekučnom konaní bola žalovaná uspokojená, vzniklo žalovanej bezdôvodné obohatenie predstavujúce sumu 7.000,- eur, vydania ktorého sa žalobca domáhal. Žalovanú vyzval podaním označeným ako „Predžalobná upomienka“ datovaným dňa 20.09.2024 k zaplateniu sumy 7.000,- eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, avšak bezvýsledne. 3. Žalovaná v spore uviedla, že uložila žalobcovi rozhodnutím č. -pr zo dňa 28.09.2020 pokutu vo výške 7.000,- eur za to, že sa dopustil priestupku podľa ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) tým, že v období jesenných mesiacov roku 2019 začal na pozemku parcela KN-C č. 1927, k. ú. F. G. uskutočňovať stavbu „Rekreačná chata“ bez stavebného povolenia a tiež priestupku podľa ust. tým, že stavbu „Rekreačná chata“ uskutočňoval v chránenej oblasti a ochrannom pásme chráneného územia a pozemku, ktorý nie je určený na zastavanie, čím sa dopustil porušenia ust. , ku skutkovým tvrdeniam žalobcu doplnila, že Najvyšší správny súd SR rozsudkom spis. zn. zo dňa 31.01.2024 zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline spis. zn. zo dňa 09.09.2021 tak, že rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky, oddelenia štátnej stavebnej úpravy č. OU-ZA-OVBP2-2021/006829-004/Rep zo dňa 08.06.2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaná mala za to, že uvedeným rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR nebolo zrušené jej rozhodnutie o uložení pokuty. Najvyšší správny súd SR rovnako nekonštatoval, že žalobca sa nedopustil protiprávneho konania, ktorým v roku 2019 začal na pozemku parcela KN-C č. 1927, k. ú. F. G. uskutočňovať stavbu „Rekreačná chata“ bez stavebného povolenia a v chránenej oblasti a ochrannom pásme chráneného územia a pozemku, kde je zakázaná výstavba. Najvyšší správny súd SR vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v rozhodnutí žalovanej o uložení pokuty absentuje správna úvaha o uložení druhu a výšky sankcie a z tohto dôvodu zrušil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej úpravy č. OU-ZA-OVBP2-2021/006829-004/Rep zo dňa 08.06.2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Je teda zrejmé, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania, pričom úlohou Okresného úradu Žilina bude vec znova prejednať a rozhodnúť o druhu a výške sankcie v súlade s názorom Najvyššieho správneho súdu SR uvedenom v jeho rozhodnutí. Exekučný titul - rozhodnutie žalovanej č. -pr- zo dňa 28.09.2020 nebolo Najvyšším správnym súdom zrušené, pričom dotknuté exekučné konanie bolo vykonané na základe vykonateľného exekučného titulu. V prípade, ak by bola žalovanej rozhodnutím súdu uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.000,- eur a následne by Okresný úrad Žilina zmenil rozhodnutie žalovanej o uložení pokuty tak, že by uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej pokutu, prípadne ak by Okresný úrad Žilina zrušil toto rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na nové prejednanie a rozhodnutie a žalovaná by po opätovnom prejednaní veci uložila žalobcovi pokutu, došlo by zo strany žalobcu k bezdôvodnému obohateniu (žalovaná na okraj uviedla, že podľa môže správny orgán uložiť žalobcovi za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil pokutu až do výšky 165.969,59 eur). V takom prípade by sa musela žalovaná opakovane domáhať od žalobcu zaplatenia pokuty, a to možno až prostredníctvom núteného výkonu rozhodnutia, ako tomu bolo v prípade výkonu rozhodnutia o uložení pokuty zo dňa 28.09.2020. 4. Žalobca v reakcii na obranu žalovanej uviedol, že ak Najvyšší správny súd SR zrušil rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, ktorým tento rozhodol o odvolaní žalobcu voči dotknutému rozhodnutiu žalovanej a vrátil vec na ďalšie konanie, stratilo pôvodné rozhodnutie žalovanej svoju účinnosť. Ak aj žalovaná podala návrh na vykonanie exekúcie na základe pôvodného rozhodnutia v spojení s odvolacím rozhodnutím, ktoré predstavovali v momente podania návrh na vykonanie exekúcie exekučný titul, po právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR odpadol právny dôvod na získanie plnenia od žalobcu vo výške 7.000,- eur, ktorá suma bola vymožená v exekučnom konaní, ktoré začalo upovedomením o začatí exekúcie datovaným dňa 15.05.2023. Žalovaná bola povinná túto sumu vydať žalobcovi ako bezdôvodné obohatenie podľa ust. v platnom znení (ďalej len „“) z dôvodu, že právny dôvod na

plnenie odpadol. Ak by bolo pôvodné rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu v súlade so zákonom, nebol by nikdy plnil žalovanej, teda nikdy by žalovanej nebol zaplatil sumu 7.000,- eur. Ďalej žalobca namietal, že Najvyšší správny súd SR rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu zrušil najmä z dôvodu, že ak bol žalobca postihnutý za dva priestupky, mala byť aplikovaná absorpčná zásada a uložená sankcia za priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Výška uloženej sankcie nebola v rozhodnutí žalovanej a ani v rozhodnutí odvolacieho správneho orgánu zdôvodnená. Najvyšší správny súd SR konštatoval, že prvostupňový orgán a odvolací orgán vec nesprávne právne posúdili v otázke dodržiavania zásad trestného práva pri ukladaní trestov pri súbehu správnych deliktov. Argumentáciu žalovanej, že za konanie, ktorého sa mal dopustiť, je možné uložiť sankciu až do výšky 165.969,59 eur je nepatričná, pretože v odvolacom konaní nemôže byť sankcia uložená prvostupňovým rozhodnutím zvýšená. Dokonca podľa právneho názoru Najvyššieho správneho súdu SR bude potrebné aplikovať absorpčnú zásadu. Odvolací správny orgán môže zmeniť pôvodné rozhodnutie žalovanej, ale už nemôže vydať identické rozhodnutie. Navyše po rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR mu už nemôže byť uložená sankcia z dôvodu podľa ust. o priestupkoch, v zmysle ktorého priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. Ide o prekluzívnu lehotu, ktorá bola už prekročená, a preto v správnom konaní voči nemu nemôže byť rozhodnuté o uložení nejakej sankcie. Odvolací správny orgán mu už v správnom konaní nemôže uložiť sankciu, ale môže vec vybaviť dvomi spôsobmi, a to buď tak, že konanie zastaví podľa ust. , alebo vec odloží podľa ust. , o čom len upovedomí poškodeného. 5. Na podklade vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. Rozhodnutím žalovanej ako príslušného stavebného úradu podľa ust. č. j. -pr. zo dňa 28.09.2020 bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupkov podľa ust. tým, že porušil ust. , a , za čo mu žalovaná ako príslušný stavebný úrad, a teda aj orgán štátnej správy, uložila pokutu vo výške 7.000,- eur, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet žalovanej. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy rozhodnutím č. OU-ZA- OVBP2-2021/006829-004 zo dňa 08.06.2021 zamietol odvolanie, ktoré podal žalobca proti uvedenému rozhodnutiu žalovanej a toto rozhodnutie potvrdil. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia žalovanej o uložení pokuty žalobcovi žalovaná viedla exekúciu na vymoženie pokuty a z detailu pohybu na účte žalobcu vyplynulo, že žalobca v prospech žalovanej na úhradu pohľadávky vymáhanej exekúciou, zaplatil dňa 30.05.2023 sumu 8.247,05 eur (z čoho časť nad sumu 7.000,- eur zrejme tvorili trovy exekúcie). Z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR spis. zn. zo dňa 31.04.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2024, súd prvej inštancie zistil, že žalobca sa domáhal preskúmania a následne zrušenia uvedeného rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky, oddelenia štátnej stavebnej správy v konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline, ktorý rozsudkom č. k. -113 zo dňa 09.09.2021 správnu žalobu žalobcu zamietol. Tento rozsudok Krajského súdu v Žiline bol uvedeným rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR zmenený, a to tak, že rozhodnutie Okresného úradu v Žiline, odboru výstavby a bytovej politiky, oddelenia štátnej stavebnej správy bolo zrušené a vec bola tomuto odvolaciemu orgánu vrátená na ďalšie konanie. Z výzvy na vyčíslenie trov konania zo dňa 31.07.2024, ktorú Správny súd v Banskej Bystrici zaslal žalobcovi, vyplynulo, že od 01.04.2024 došlo v zmysle ust. a nasl. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s ust. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení o územnom plávaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) k prechodu práv a povinností okresných úradov v sídle kraja, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy na Úrad pre územné plávanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave. 6. Súd prvej inštancie potom dospel k záveru, že situácia, ktorá nastala po vydaní rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR, znamená, že v čase rozhodovania v posudzovanej veci neexistovalo právoplatné rozhodnutie žalovanej o uložení správnej sankcie žalobcovi, a to pokuty vo výške 7.000,- eur. Samotné rozhodnutie žalovanej síce zrušené nebolo, ale nie je právoplatné a musí byť predmetom prieskumu príslušného odvolacieho orgánu podľa stavebných predpisov. Tým, že rozhodnutie žalovanej ako príslušného správneho orgánu, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku a bola mu uložená administratívna sankcia - pokuta vo výške 7.000,- eur, stratilo svoje účinky spočívajúce v jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, odpadol podľa presvedčenia súdu prvej inštancie dôvod plnenia (zaplatenia pokuty) v prospech žalovanej ako správneho orgánu, ktorý pokutu uložil. Tým nastala situácia, ktorú predpokladá ust. , podľa ktorého bezdôvodným obohatením je majetkový

prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 7. Pokiaľ žalovaná argumentovala uznesením Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 09.04.2014 (publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 7 ročník 2019 pod poradovým č. 74) podľa súdu prvej inštancie išlo o inú právnu situáciu než v posudzovanej veci. V prípade posudzovanom v publikovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR išlo o plnenie, ktoré vyplývalo z obchodno-právneho nároku a platobný rozkaz, ktorý bol vydaný, aj keď nenadobudol právoplatnosť, deklaroval len dôvod plnenia, ktorý existoval podľa noriem hmotného súkromného práva. V posudzovanej veci však plnenie, ktoré žalobca poskytol, bolo plnením na zaplatenie sankcie, ktorý nárok žalovaná svojím rozhodnutím vydaným v správnom konaní proti žalobcovi, priamo konštituovala. Nešlo teda o plnenie, ktoré malo byť žalobcom žalovanej poskytnuté na základe nejakého už predtým existujúceho hmotnoprávneho stavu a na ktoré by žalovaná mala nárok aj bez vydania rozhodnutia o uložení pokuty. Preto dospel súd prvej inštancie k presvedčeniu, že žalobca má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanej, ktoré žalovaná získala plnením na základe neprávoplatného rozhodnutia o uložení pokuty v zmysle ust. . Preto žalobcovi priznal požadovanú istinu v sume 7.000,- eur. 8. Zároveň žalobcovi súd prvej inštancie priznal aj nárok na úroky z omeškania v súlade s ust. v spojení s ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Žalujúca strana požadovala úroky z omeškania odo dňa, ktorý nasledoval po doručení výzvy žalobcu žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia (výzva zo dňa 20.09.2024). Táto výzva bola doručená žalovanej podľa doručenky dňa 20.09.2024 a keďže ide o dlh, ktorý predpokladá ust. , žalovaná mohla plniť dňa 21.09.2024 a dňom 22.09.2024 sa dostala do omeškania. Preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania až od 22.09.2024 a pokiaľ ide o nárok za deň 21.09.2024, v tejto nepatrnej časti žalobu žalobcu zamietol. 9. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. (ďalej len „“), a to aplikujúc ust. , keďže žalujúca strana bola neúspešná skutočne v nepatrnej časti uplatneného nároku. 10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že by žalobu zamietol v celom rozsahu, eventuálne rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si žalovaná uplatnila pre prípad úspechu v spore nárok na náhradu trov konania. 11. Žalovaná sa nestotožňovala s názorom súdu prvej inštancie, pričom poukazovala na to, že jej rozhodnutie o uložení správnej sankcie žalobcovi existuje a nebolo zrušené ani po vydaní rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR spis. zn. zo dňa 31.01.2024. Záväzkový vzťah z titulu bezdôvodného obohatenia vzniká totiž iba vtedy, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky. Týmito podmienkami sú: získanie majetkového prospechu určitou osobou (obohateným) bez právneho dôvodu, protiprávnosť takéhoto získania, vznik majetkovej ujmy na strane inej osoby (postihnutého) a existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym obohatením a ujmou spôsobenou inému. Dôkazné bremeno o splnení týchto podmienok nesie ten, kto tvrdí, že k obohateniu došlo na jeho úkor. 12. Súdna prax vykladá pojem „plnenie bez právneho dôvodu“ tak, že ide o situáciu, keď právny dôvod nikdy neexistoval, alebo keď právny dôvod, ktorý pôvodne existoval, neskôr zanikol. Ak právny dôvod neexistoval už od začiatku, znamená to, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mohla založiť právny vzťah obsahujúci právo a povinnosť k danému plneniu. Najvyšší súd SR v uznesení spis. zn. zo dňa 09.04.2014 konštatoval, že osoba, ktorá prijala plnenie na základe rozhodnutia, ktoré bolo neskôr zrušené alebo stratilo účinky podľa procesných predpisov, sa obohatí bezdôvodne len vtedy, ak právny dôvod plnenia nevyplýval zo samotného hmotného práva. Pokiaľ však právny dôvod plnenia podľa hmotného práva existoval, zostáva zachovaný aj v prípade, že právoplatné a vykonateľné rozhodnutie bolo zrušené alebo stratilo účinnosť. V posudzovanom prípade žalobca postavil stavbu „Rekreačná chata“ bez stavebného povolenia, a to v chránenej oblasti a ochrannom pásme chráneného územia a pozemku, ktorý nie je určený na zastavanie, čím porušil ustanovenia Za takéto porušenie priamo umožňoval uložiť páchateľovi priestupku pokutu. Povinnosť zaplatiť pokutu vyplýva zo (hmotného práva), pričom žalobca reálne porušil ustanovenia Rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR spis. zn.

Zo dňa 31.01.2024 nebolo rozhodnutie žalovanej o uložení pokuty zrušené a Najvyšší správny súd SR zároveň nekonštatoval, že sa žalobca nedopustil protiprávneho konania. Z toho vyplýva, že právna skutočnosť - protiprávne konanie žalobcu predstavujúce porušenie stavebného zákona nastala, a teda právny dôvod na uloženie pokuty existoval od začiatku a nezanikol ani po vydaní rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR. Vzhľadom na uvedené preto podľa názoru žalovanej nemôže ísť v danom prípade o bezdôvodné obohatenie na jej strane. V nadväznosti na to namietala žalovaná naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. . 13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a priznať mu proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalobca mal za to, že rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu SR odpadol právny dôvod na plnenie, čo znamená, že žalovaná sa neoprávnene obohatila, keď jej žalobca zaplatil sumu 7.000,- eur ( ). Rozhodnutie žalovanej bolo zrušené z dôvodu porušenia absorčnej zásady trestania, teda žalovaná ho vydala v rozpore so zákonom. Podľa ust. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Vzhľadom na uvedené, je nespochybniteľné, že neexistuje právoplatné rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty žalobcovi. Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukazovala na to, že skutok bol preukázaný a že rozhodnutie o uložení pokuty vychádzalo z hmotného práva, žalobca bol toho názoru, že nebolo právne významné, či skutkovo došlo k porušeniu hmotného práva - , ale či je ešte možné sankciu uložiť zákonným spôsobom. Sankcia za priestupok je viazaná na existenciu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré musí byť vydané v zákonom stanovenej lehote. Po tom, ako kasačný súd zrušil rozhodnutie odvolacieho orgánu, právoplatnosť rozhodnutia odpadla. Po uplynutí prekluzívnej lehoty podľa ust. už sankciu nie je možné znovu uložiť, teda žalovaný nemôže opätovne rozhodnúť o uložení pokuty. Podľa možno priestupok prejednať najneskôr do dvoch rokov odo dňa jeho spáchania. Uvedená lehota je hmotnoprávna prekluzívna lehota, ktorej uplynutím zaniká právo uložiť sankciu za priestupok. Na uplynutie tejto lehoty je povinnosť prihliadať z úradnej moci. V predmetnej veci táto lehota už uplynula, pretože začala plynúť dňa 22.07.2020, kedy bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí konania o priestupku. Orgán, ktorému bolo rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty v priestupkovom konaní vrátené Najvyšším správnym súdom SR, nemôže viac o pokute rozhodnúť, musí konanie zastaviť podľa ust. alebo vec odložiť podľa ust. , pretože zodpovednosť za priestupok zanikla. Vzhľadom na uvedené žalobca považoval odvolanie žalovanej za nedôvodné. 14. Žalovaná v odvolacej replike odkázala na svoje doterajšie písomné podania, žalobu žalobcu považovala naďalej za nedôvodnú a trvala na podanom odvolaní. 15. V odvolacej duplike žalobca len odkázal na svoje podania a vyjadrenia v konaní. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny a zákonný, dostatočne zdôvodnený, nevykazujúci znaky svojvôle, s ktorým sa stotožnil. 16. Ďalšie podania strán v odvolacom konaní neboli odvolaciemu súdu doručené. 17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalovanej proti rozsudku prvej inštancie vo výrokoch I. a III. bolo podané oprávneným subjektom ( ) - žalovanou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie žalobe proti nej čiastočne vyhovel a priznal žalobcovi proti nej nárok na náhradu trov konania, včas ( ) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [ í s ], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. a contrario v spojení s ust. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa ust. zmenil tak, že žalobu v časti o zaplatenie sumy 7.000,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 7.000,- eur od 22.09.2024 do zaplatenia zamietol. Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním nenapadnutom výroku II. zostal týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý. 18. Odvolací súd považoval odvolanie žalovanej za dôvodné, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ]. 19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. Z vyjadrenia strán sporu, ako aj odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, vyplýva, že medzi stranami sporu neboli sporné rozhodujúce skutočnosti tvrdené žalobcom, a teda podstata sporu spočívala v otázke právneho posúdenia charakteru peňažného plnenia žalobcu v rozsahu sumy 7.000,- eur. Súd prvej inštancie dotknuté plnenie žalobcu považoval za plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol ( ), z čoho vyvodil, že na strane žalovanej bol získaný majetkový prospech (bezdôvodné obohatenie podľa ), ktorý bola žalovaná v zmysle ust. povinná vydať žalobcovi. 21. Podstatou obrany žalovanej bol ňou prezentovaný právny názor, že právny dôvod plnenia žalobcu (rozhodnutie žalovanej č. j. -pr. zo dňa 28.09.2020) neodpadol, keďže dotknuté rozhodnutie žalovanej nebolo zrušené. 22. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že po rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 31.01.2024 sa dostalo dotknuté priestupkové konanie, v ktorom bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 7.000,- eur do štádia konania odvolacieho správneho orgánu o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej č. j. -pr. zo dňa 28.09.2020, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta. Rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu SR nedošlo zároveň aj k zrušeniu rozhodnutia žalovanej č. j. -pr. zo dňa 28.09.2020 ako nižšieho orgánu verejnej správy, ktoré predchádzalo Najvyšším správnym súdom zrušenému rozhodnutiu Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy č. OU-ZA-OVBP2-2021/006829-004 zo dňa 08.06.2021. V konaní ďalej strany neprodukovali žiadne tvrdenia či dôkazy a ani nevyšlo inak najavo, že by príslušný orgán verejnej správy druhého stupňa v dotknutej priestupkovej veci po rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR bol už akokoľvek rozhodol [teda prípadne aj podľa ]. Teda v konaní nebolo preukázané (nevyšlo najavo), že právny dôvod plnenia žalobcu žalovanej v sume 7.000,- eur odpadol (bol zrušený). Skutočnosť, že v dôsledku zrušenia rozhodnutia odvolacieho orgánu verejnej moci došlo k strate právoplatnosti rozhodnutia žalovanej, nemožno vykladať ako odpadnutie právneho dôvodu plnenia žalobcu podľa ust. . Úvahy žalobcu prezentované v rámci jeho argumentácie, že druhostupňový orgán verejnej správy už vzhľadom k zániku zodpovednosti žalobcu za predmetný priestupok podľa ust. nemôže rozhodnúť inak ako podľa ust. či ust. nie sú na mieste, keďže súd rozhodujúci o žalobcom uplatnenom nároku nemôže prejudikovať konečné rozhodnutie orgánu verejnej správy v konaní o priestupku ( ). Napokon ani nie je zrejmé, či v dotknutej priestupkovej veci nenastal dôvod prerušenia plynutia dvojročnej doby pre zánik zodpovednosti za priestupok podľa ust. , a teda uzavrieť, že došlo k zániku zodpovednosti žalobcu za predmetný priestupok podľa ust. 23. V nadväznosti na uvedené bolo potrebné považovať žalobu žalobcu za minimálne predčasnú, a teda v čase rozhodovania o nej za nedôvodnú. Súd prvej inštancie tak na podklade správne zisteného skutkového stavu nesprávne aplikoval ust. . Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa ust. zmenil tak, že žalobu v časti o zaplatenie sumy 7.000,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 7.000,- eur od 22.09.2024 do zaplatenia zamietol. Zároveň rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním nenapadnutom výroku II. zostal týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý. 24. O nároku na náhradu trov konania (teda, či už trov konania na súde prvej inštancie či tohto odvolacieho konania) rozhodol odvolací súd v zmysle ust. í s ust. a , a to vzhľadom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu, teda na plný procesný úspech žalovanej (teda plne úspešnej aj v odvolacom konaní) tak, že žalovanej proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako i odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) [ ]. Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [ ]. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [ ]. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].