Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-48-2025.pdf
PDF · 111.47 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/48/2025
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sídl. A. C. XXXX/XX, D. A., proti žalovanému: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XX, A. C., o zaplatenie 5 050 eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28.01.2025 č. k. 52C/87/2024-107, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vo vyhovujúcom výroku I. nad sumu 3 050 eur s príslušenstvom, ako aj v časti tohto výroku, ktorou súd povolil žalovanému zaplatiť dlžnú sumu 5 050 eur s príslušenstvom v splátkach po 200 eur mesačne ako aj vo výroku II. o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 5 050 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 01.10.2023 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 200 eur, ktoré sú splatné vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod následkom straty výhody splátok a splatnosti celého plnenia, v prípade nezaplatenia niektorej splátky riadne a včas a II. výrokom žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na čl. 11 ods. 4, čl. 15 základných princípov Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 215 ods. 1, ods. 2, § 255 ods. 1 CSP, § 48, § 488, § 489, § 498, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 559 ods. 1, ods. 2, § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodne podaná..
1.1. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na obsah žaloby, ktorá bola doručená Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.07.2024, a ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 5 050 eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 01.10.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške 151,50 eura. Žalobca podanú žalobu zdôvodnil s tým, že podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 09.03.2023 poskytol žalovanému ako dlžníkovi pôžičku v sume 5 050 eur, ktorá bola podľa uvedenej zmluvy splatná jednorazovo najneskôr do 30.09.2023 a žalovaný do podania žaloby nevrátil žalobcovi žiadnu časť požičaných peňazí. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz dňa 01.08.2024 č.k. 34Up/1239/2024-12, voči ktorému podal žalovaný odpor. 1.2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 09.03.2023 bola žalobcom a žalovaným podpísaná listina označená ako Zmluva o pôžičke uzavretá podľa ust. § 657 a nasl. OZ s tým, že zmluvu podpísal žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník. Z obsahu listiny vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 4 500 eur na bankový účet a sumu 550 eur. Sumu 5 500 eur sa dlžník zaviazal splatiť do 30.09.2023. O prevzatí pôžičky v sume 550 eur svedčí vlastnoručný podpis
dlžníka ako i veriteľa na predmetnej zmluve a sumy 4 500 eur výpis z účtu žalobcu o poukázaní na účet žalovaného v dvoch splátkach po 2 250 eur, čo žalovaný nepoprel. Žalovaný v podanom odpore namietal platnosť zmluvy z dôvodu nepodpísania zmluvy žalobcom modrým perom a tvrdil, že mu žalobca poslal peniaze až po podpise zmluvy žalovaným a jej doručením žalobcovi t.j. na druhý deň, žalobca mu nepreviedol na účet sumu 550 eur, poprel pôžičku vo výške 550 eur v minulosti, vyplatil žalobcovi v hotovosti sumu 550 eur, na účet sumu 900 eur. 1.3. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 34 a nasl. OZ, ktorý upravuje obsah právnych úkonov, ich platnosť, resp. neplatnosť a uviedol, že podmienkou platnosti právneho úkonu nie je vyhotovenie podpisu modrým perom, resp. inou farbou ako modrou. Vykonanie podpisu na zmluve inou farbou ako modrou nespôsobuje v zmysle § 35 a nasl. OZ neplatnosť právneho úkonu. Uviedol, že Zmluva o pôžičke zo dňa 09.03.2023 bola podpísaná žalovaným dňa 09.03.2023, čomu svedčí overenie jeho podpisu notárom a obálka poštovej prepravy, podľa ktorej zaslal zmluvu žalobcovi v daný deň. Žalobca predložil mail zo dňa 09.03.2023 o 7:57 hod., v ktorom poslal žalovanému potvrdenie o vykonaní platby na jeho účet v sume 2 x po 2 250 eur. To, že táto suma bola v daný deň poukázaná vyplynulo i z potvrdení o uskutočnení prevodu vydaného mBankou. Skutočnosť, že platba bola pripísaná na účet žalovaného nasledujúci deň, 10.03.2023, o čom nepredložil žalovaný žiaden doklad na svoje tvrdenie, nespôsobuje neplatnosť zmluvy. 1.4. K námietkam žalovaného týkajúcich sa argumentu, že žalobca mu nepreviedol na účet sumu 550 eur a poprel pôžičku vo výške 550 eur v minulosti, súd prvej inštancie uviedol, že podľa tvrdenia žalobcu, poskytol v minulosti žalovanému sumu 550 eur, nebol o tomto písomný doklad a preto sa dohodli toto uviesť do zmluvy. Žalobca popieral poskytnutie sumy vo výške 550 eur v minulosti, pričom ako vyplýva zo zmluvy čl. VII. bod 3 potvrdil, že si zmluvu riadne prečítal, jej obsahu rozumel a na znak súhlasu s ňou ju i podpísal t.j. potvrdil, že mu bola žalovaným poskytnutá suma 550 eur, ako to bolo uvedené v čl. II. Zmluvy a zároveň prehlásil a svojim podpisom potvrdil prevzatie uvedenej sumy. V zmluve nie je uvedené, že sumu 550 eur prevzal pri podpise zmluvy, teda si bol vedomý žalovaný svojho dlhu voči žalobcovi v danej výške a toto potvrdil v zmluve. Zároveň poukázal na ust. § 151 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak popretie je neúčinné. Žalovaný poprel skutkové tvrdenie, ktoré vyplýva i zo zmluvy o pôžičke, že mu poskytol žalovaný sumu 550 eur, čo potvrdil svojim podpisom na zmluve, avšak neuviedol žiadne vlastné tvrdenie k tejto sume, prečo bola uvedená v zmluve, ak ju popiera, a preto toto jeho popretie súd vyhodnotil ako neúčinné. K námietkam žalovaného o tom, že na účet vyplatil žalobcovi sumu 900 eur súd prvej inštancie uviedol, že vyplatenie sumy 900 eur žalobca nepoprel, predložil dôkaz o tom, že poskytol žalovanému BTC dňa 21.03.2023 za sumu 900 eur, ktorú mu mal žalovaný vrátiť a predložil i výpis z účtu, že mu to bolo žalovaným splácané s poznámkou – dohoda v rámci dlhu. Z tohto vyplýva, že žalobca si splátky v sume 900eur započítal na predchádzajúci dlh, ku ktorému sa žalovaný nevyjadril a nepoprel. Podľa § 151 ods. 1 OSP (správne malo byť CSP), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Vzhľadom k tomu, že žalovaný výslovne nepoprel poskytnutie BTC od žalobcu, súd prvej inštancie toto považoval za nesporné. 1.5. Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie vyhovel žalobe v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na zaplatenia žalobcovi istiny 5 050 eur. O úroku z omeškania rozhodol súd v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 citovaného nariadenia vlády, keď do omeškania sa žalovaný dostal nasledujúcim dňom po splatnosti pôžičky, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 4,50% za obdobie od 20.09.2023 do 12.06.2024 + 5 percentuálnych bodov t.j. úrok z omeškania bol vo výške 9,5% . Žalobcovi bol priznaný úrok z omeškania vo výške 9 %, ktorý si uplatnil a to zo sumy 5 050 eur od 01.10.2023 do zaplatenia. Súd prvej inštancie povolil splácanie žalovanej istiny i s príslušenstvom v mesačných splátkach po 200 eur, ktoré sú splatné vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, a to pod následkom straty výhody splátok a splatnosti celého plnenia, v prípade nezaplatenia niektorej splátky riadne a včas. Nakoľko súd prvej inštancie žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, vychádzajúc z ust. § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Proti tomuto rozsudku, v celom jeho rozsahu, podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok nespĺňa kvalitatívne ústavné požiadavky na súdnu ochranu a uviedol, že odvolanie podáva s poukazom na ust. § 365 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že napadnutým rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý proces, neboli splnené procesné podmienky, uvedené
rozhodnutie vychádza z nesprávneho a neúplného posúdenia veci, nakoľko súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného a riadne ich neodôvodnil. Žalovaný namietal a preukázal, že mu nebola poskytnutá suma 5050 eur, ktorú žiada žalobca zaplatiť. Namietal, že žalobca nepredložil „žiadny doklad", ktorý by preukázal, že skutočne vyplatil túto sumu, ktorá je uvedená na zmluve. Zdôraznil, že predložil súdu prvej inštancie doklady koľko mu skutočne poskytol žalobca úver a to na dva krát, prvú sumu vo výške 2 250 eur a druhú sumu vo výške 2 250 eur. Tak celkovú sumu vo výške 4 500 eur a nie sumu 5 050 eur, ako si uplatňuje žalobca. Bránil sa tým, že celá zmluva je neplatná a to z toho dôvodu, že je na nej nesprávne uvedená suma poskytnutia pôžičky. Rovnako namietal, že definícia tejto zmluvy sa nezakladá na pravdivých údajoch nakoľko najskôr sa vypracovala zmluva, potom sa dala overiť u notára a až keď žalobca dostal zmluvu späť, tak až potom spravil prevody s dátumom odpísania peňazí z jeho účtu a to až na ďalší deň odišli peniaze z jeho účtu. Žalovaný podpísal zmluvu v čase keď ešte nemal peniaze od žalobcu. Svedčí o tom aj zmluva z 09.03.2023 a pripísanie peňazí na jeho účet v banke dňa 10.3.2023. Žalobca nepreviedol na jeho bankový účet sumu ktorá je uvedená v zmluve a neposlal druhú vo výške 550 eur. Tvrdil, že žalobca mu poskytol len sumu vo výške 4 500 eur a táto suma mu bola skutočne vyplatená. Súd prvej inštancie pochybil pri rozhodovaní , že má za to, že žalobca mu 550 eur poskytol dávnejšie a teraz mu ich mám vrátiť, a za to je to uvedené aj v zmluve. Tvrdil, že uvedené sa nezakladá na pravde. 2.1. Poukázal na skutočnosť, že podľa ustálenej súdnej praxe je veriteľ v prípade peňažnej pôžičky (vzhľadom na charakter zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu) okrem samostatného uzavretia zmluvy o pôžičke, vždy povinný preukázať aj skutočné odovzdanie peňazí dlžníkovi s tým, že veriteľa zaťažuje dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočného (reálneho) odovzdania peňazí dlžníkovi aj v prípade, že zmluva o pôžičke obsahuje osobitné dojednanie o plnení (odovzdaní) predmetu pôžičky dlžníkovi, prípadne dojednanie v zmluve o pôžičke o odovzdávaní dlžníkovi (ako v prípade prejednávaného sporu) preto samé o sebe nenahrádza preukázanie skutočného (reálneho) odovzdania peňazí dlžníkovi, pretože až skutočným odovzdaním peňazí dlžníkovi vzniká samotná pôžička. Tieto závery súdnej praxe je nevyhnutné zohľadniť aj v prejednávanom spore. Žalobca pre úspech v spore je povinný preukázať, že skutočne (reálne) odovzdal (v hotovosti alebo bezhotovostným spôsobom) žalovanému dojednané sumy pôžičiek a v tomto smere bolo preukázané len poskytnutie sumy vo výške 4 500 eur zo dňa 10.03.2023 zo strany žalobcu na účet žalovaného v banke z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 09.03.2023, čo možno vyvodiť z potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 09.03.2023 a pripísanie na žalovaného účet dňa 10.03.2023. 2.2. V závere uviedol, že žaloba žalobcu je len čiastočne dôvodná, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že žalobca dňa 10.03.2023 požičal žalovanému sumu celkom 4 500 eur so splatnosťou do 30.09.2023. Z dôvodov finančných problémov žalovaný vedel, že nebude môcť k dátumu uvedenému na zmluve k 30.09.2023 naraz vrátiť požičanú sumu, tak začal mesačne žalobcovi splácať úver. Celkom žalovaný zaplatil žalobcovi sumu vo výške 1 450 eur priamo na účet žalobcovi o čom predložil súdu dôkaz nachádzajúci sa v spise a osobne odovzdal žalobcovi sumu vo výške 550 eur. Bol s ním aj jeho otec, ktorý potvrdil písomným čestným vyhlásením, že bol svedkom odovzdania peňazí. Čestné prehlásenie sa tiež nachádza v súdnom spise. Žalobcovi prestal uhrádzať mesačné splátky z dôvodu, že si to neželal a chcel zvyšnú sumu dlhu vyplatiť naraz. Žalobcovi je preto ochotný doplácať zvyšný dlh a to sumu vo výške 3 050 eur a to formou mesačných splátok po 140 eur, ako som žiadal súd prvej inštancie. Na základe vyššie uvedeného preto žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na nové rozhodnutie s tým, že aby súd nepriznal trovy konania žalobcovi.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s podaným odvolaním žalovaného v plnom rozsahu nesúhlasí. Zdôrazni, že žalovaný sa nezúčastnil ani na jednom pojednávaní, pričom sudkyňa sa na pojednávaní zaoberala všetkými skutočnosťami vo veci ako žalobcu, tak aj žalovaného. Čo sa týka poskytnutej sumy 5 050 eur, tú žalovaný do času, kým nezačal žiadať o jej vrátenie nerozporoval. Uviedol, že žalovaný si bol vedomý aj toho, že sumu 550 eur, ktorú mu dlžil do toho času, žiadal zapísať do zmluvy z dôvodu, že táto nebola pred tým písomne upravená a ani vysporiadaná. Pôžičku žalovanému poskytol v dobrej viere, pretože ako kamarát ho ľutoval že sa dostal do ťažkej životnej situácie. Nepredpokladal, že žalovaný mu požičané peniaze nevráti. K tvrdeniu žalovaného, že mu prestal uhrádzať mesačné splátky z toho dôvodu, že si to neželal a chcel zvyšnú sumu dlhu vyplatiť naraz uviedol, že sumy, ktoré mu boli dovtedy vyplatené nesúvisia s touto pôžičkou a nie je pravda ani to, že by neprijal čiastočné plnenie, resp. splácanie v splátkach, keď v súdnom konaní súhlasil so zaplatením pôžičky v splátkach po 200 eur mesačne. Ďalej dôvodil, že keď sa blížil termín splatenia pôžičky, žalovaného už nevedel kontaktovať a to ani osobne ani online. Taktiež nie je pravdou, že žalovaný začal mesačne splácať úver, pretože podľa priloženého dôkazu č. 4, bola prvá transakcia
od žalovaného k žalobcovi dňa 09.05.2023, a ako už uvádzal v dokazovaní, týkala sa virtuálnej meny bitcoin, nie dlhu z pôžičky podľa zmluvy a súd dôkazy, ktoré k tejto otázke podával akceptoval. Na základe uvedeného žiadal odvolací súd, aby rozsudok okresného súdu potvrdil.
4. Žalovaný na výzvu súdu svoje odvolanie písomne doplnil a uviedol, že napáda rozsudok iba nad sumu 3 050 eur, t. j. 2 000 eur a splátky určené súdom vo výške 200 eur mesačne a úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne. Dôvodil, že súd prvej inštancie sa nesprávne zaoberal s celou žalobou o zaplatenie 5 050 eur s prísl.. Má za to, že sa dostatočne k žalobe vyjadril, obhájil a preukázal, že mu nebola poskytnutá sumu 5 050 eur, ktorú žiada žalobca zaplatiť. Tvrdil, že žalobca nepredložil „žiadny doklad“, ktorý by preukázal, že skutočne vyplatil túto sumu, ktorá je uvedená na zmluve, nakoľko predložil súdu prvej inštancie doklady, koľko mu skutočne poskytol žalobca úver a to na dvakrát prvú sumu vo výške 2 250 eur a druhú sumu vo výške 2 250 eur, teda celkovú sumu 4 500 eur a nie 5 050 eur. Opätovne uviedol, že definícia zmluvy o pôžičke sa nezakladá na pravdivých údajoch a súd pochybil pri rozhodovaní. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach napr. sp. zn. 2Cdo/293/2008, 3Cdo/325/2009, 4Cdo/13/2009 a uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe je veriteľ v prípade peňažnej pôžičky okrem samotného uzavretia zmluvy povinný preukázať aj skutočné odovzdanie peňazí dlžníkovi. V závere uviedol, že žaloba je len čiastočne dôvodná a z dokazovania vyplynulo, že žalobca dňa 10.03.2023 požičal žalovanému sumu celkom 4 500 eur, pričom žalovaný žalobcovi zaplatil sumu 1 450 eur priamo na účet, o čom predložil aj úhrady a splátku vo výške 550 eur, čo potvrdil aj jeho otec čestným vyhlásením. Preto je žalobcovi ochotný splácať zvyšný dlh a to sumu vo výške 3 050 eur formou mesačných splátok po 140 eur. V zmysle uvedeného žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie s tým, aby súd prvej inštancie nepriznal trovy žalobcovi.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom vyhovujúcom výroku I. v časti prevyšujúcej sumu 3 050 eur s príslušenstvom ( t. j. suma 2 000 eur s príslušenstvom) a v časti, ktorou súd prvej inštancie povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach po 200 euro ako aj v súvisiacom výroku II. o trovách konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
7. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
8. Predmetom konania v tejto veci je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5 050 eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne z uvedenej sumy od 01.10.2023 do zaplatenia, z titulu nárokov, vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke, ktorú žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 09.03.2023, a v ktorej sa žalovaný zaviazal vrátiť dlh v žalovanej sume jednorázovo do 30.09.2023. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý platobný rozkaz dňa 01.08.2024 sp. zn. 34Up/1239/2024 vydal (č. l. 12 spisu). Vzhľadom k tomu, že žalovaný v zákonnej lehote podal voči uvedenému platobnému rozkazu odpor, čím bol doručený návrh na pokračovanie v konaní, Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec podľa § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, príslušnému súdu (Okresný súd Nitra). Súd prvej inštancie následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom. Žalovaný v doplnenom odvolaní špecifikoval, že napáda rozsudok iba nad sumu 3 050 eur s prísl.(t. j. 2 000 eur s príslušenstvom), splatenie celého dlhu v splátkach určených súdom vo výške 200 eur mesačne a navrhol tiež, aby súd žalobcovi trovy konania.
9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že strany sporu dňa 09.03.2023 uzatvorili písomnú Zmluvu o pôžičke, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že žalobca poskytne žalovanému sumu vo výške 5 050 eur
v dvoch čiastkach, z čoho prvá čiastka bude uhradená prevodom na účet žalovaného vo výške 4 500 eur a druhá čiastka vo výške 550 eur, pričom žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu vrátiť žalobcovi do 30.09.2023 (č. l. 4 spisu). V písomnej zmluve v čl. II. je tiež uvedené, že dlžník prehlasuje a svojim odpisom potvrdzuje prevzatie sumy uvedenej v článku I. tejto zmluvy. Z potvrdenia o uskutočnení prevodu, mal odvolací súd ďalej preukázané, že žalobca previedol na bankový účet žalovaného sumu vo výške 2 250 eur dňa 09.03.2023 s označením „Pôžička podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 09.03.2023 – 1. časť (č. l 34 spisu) a v rovnaký deň previedol žalobca na bankový účet žalovaného sumu 2 250 eur s označením „Pôžička podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 09.03.2023 – 2. časť (č. l. 37 spisu). Z obsahu spisu tak vyplýva, že celkovú sumu, ktorú žalobca previedol na účet žalovaného predstavuje suma vo výške 4 500 eur.
10. Zmluvu o pôžičke upravuje ust. § 657 OZ. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto zmluvy je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky. Z obsahu zmluvy musí vyplývať povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Ide o reálnu zmluvu, pri ktorej je potrebné, aby okrem konsenzu zmluvných strán došlo k reálnemu úkonu – odovzdaniu druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Zmluva o pôžičke je asynalagmatickou zmluvou, čo je dané predovšetkým jej reálnym charakterom. Povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a povinnosť dlžníka predmet pôžičky prevziať zo zmluvy o pôžičke neplynie, pretože zmluva zanikne až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia. Z hľadiska preukázania odovzdania peňazí, niektoré všeobecné súdy stanovili, že vyhlásenie dlžníka v písomnej zmluve o pôžičke, podľa ktorého peniaze prebral, nie je postačujúce. (pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 37/2013-9)
11. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca na základe platne uzatvorenej zmluvy o pôžičky zo dňa 09.03.2023, poskytol žalovanému dlžnú sumu vo výške 5 050 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie riadne nezistil skutkový stav a dostatočne sa nevysporiadal s námietkami žalovaného vznesenými v priebehu konania už v samotnom odpore proti platobnému rozkazu, čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.
11.1. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd dôsledne neprihliadol na argumentáciu žalovaného týkajúcu sa spornej výšky samotného dlhu, ktorá podľa jeho tvrdení nemá byť 5 050 eur, ale 4 500 eur. Z dvoch výpisov z bankového účtu (č. l. 34 a 37 spisu), ktoré do konania predložil žalobca vyplýva, že dňa 09.03.2023 previedol na účet žalovaného spolu sumu vo výške 4 500 eur. Súd prvej inštancie sa preto v prvom rade dostatočne nevysporiadal s tým, aká je skutočná výška samotného dlhu, keď v konaní bolo prostredníctvom výpisov z bankových účtov (z oboch strán sporu) preukázané, že žalovanému bola poukázaná suma len vo výške 4 500 eur. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní otázky dôkazného bremena súd prvej inštancie zjavne prehliadol, že zmluva o pôžičke je v zmysle § 657 OZ tzv. reálnym kontraktom čo znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o dňa 30.06.2010 sp. zn. 3Cdo/325/2009), a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu boli dané. V prejednávanej veci bolo preto pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke nevyhnutné zistiť, či došlo k jej celkovému plneniu – odovzdaniu peňazí v takej výške, akou sa žalobca podanou žalobou domáhal. Túto skutočnosť poskytnutia peňazí v konaní vždy preukazuje veriteľ, v danom prípade žalobca. Odvolací súd dáva do pozornosti, že sa musí preukázať skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Preto v konaní neobstojí tvrdenie, že žalobca v minulosti žalovanému poskytol finančné prostriedky vo výške 550 eur, ktoré následne zahrnuli do zmluvy o pôžičke bez toho, aby sa nepreukázal tzv. reálny kontrakt. Rovnako sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal aj tou skutočnosťou, že podľa jednotlivých výpisov z účtu, ktoré do konania predložil žalovaný na č. l. 58-60 spisu, žalobcovi v postupných mesačných splátkach uhradil sumu celkom vo výške 900 eur a z čestného vyhlásenia otca žalovaného zo dňa 30.12.2024 vyplýva, že žalovaný osobne uhradil žalobcovi ďalšiu splátku vo výške 550 eur (č. l. 56 spisu).
11.2. Súd prvej inštancie v bode 11.5. napadnutého rozsudku považoval za nesporné, že súhrn uvedených platieb vo výške 900 eur, poukázal žalovaný na účet žalobcu z dôvodu, že žalobca dňa 21.03.2023 poskytol žalovanému bitcoin v hodnote 900 eur, o čom predložil dôkaz (č. l. 35 spisu) a uvedenou sumu mal žalovaný splatiť hodnotu bitcoinu. Z listiny nachádzajúcej sa na č. l. 35 spisu však nevyplýva, že údaje, ktoré uvedená listina obsahuje skutočne preukazuje prevod bitcoinu z osoby žalobcu na osobu žalovaného, nakoľko žiadny identifikačný údaj na listine nepreukazuje označenie
osôb. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07.01.2025 (č. l. 53 spisu) uviedol, že z minulosti nebol žalobcovi nič dlžný. Nie je preto zatiaľ relevantný záver súdu prvej inštancie o tom, že uvedené skutočnosti sú nesporné, keď žalovaný poprel, že by mal z minulosti voči žalobcovi dlh a listina týkajúca sa bitcoinu nepreukazuje dostatočnými identifikačnými údajmi, že sa jedná o prevod kryptomeny medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko uvedená listina neobsahuje žiadnu identifikáciu odosielateľa, prijímateľa a ani hodnotu prevodu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že suma 900 eur predstavovala úhrada dlhu z minulosti za prevod bitcoinu, v konaní bolo potrebné, aby žalobca preukázal listinu z ktorej jasne vyplýva, že prevod v konkrétne určenej výške skutočne zrealizoval na žalovaného s tým, že uvedie presný obsah záväzku, z ktorého bude vyplývať kedy, v akej výške a v akom časovom rozhraní vráti žalovaný dlh žalobcovi, prípadne výzvu na plnenie. V tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu. Na druhej strane i v prípade existencie listín preukazujúcich poskytnutie pôžičky, môže dlžník v spore namietať neexistenciu dlhu alebo jej výšku, no dôkazné bremeno v takom prípade zaťažuje jeho.
11.3. K uvedenému odvolací súd upriamuje pozornosť na § 559 OZ ods. 1, ktorý výslovne stanovuje, že splnením dlh zanikne. Na rozdiel od pôvodnej úpravy (§ 73 s účinnosťou do 31. decembra 1991) však neuvádza, ktorý dlh zanikne v prípade, ak má veriteľ voči dlžníkovi niekoľko nesplnených dlhov a poskytnuté plnenie nepostačuje na jednorazové uspokojenie všetkých týchto pohľadávok. V rámci občianskoprávnej doktríny sa naďalej čiastočne aplikuje pôvodné pravidlo obsiahnuté v zrušenom § 73, podľa ktorého ak má tomu istému veriteľovi dlžník splniť niekoľko dlhov a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnaný dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási, že ho chce splniť; inak sa plnením uhradí dlh najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. Podľa aktuálneho stavu de lege lata je teda predovšetkým dlžník tou osobu, ktorá je oprávnená určiť, ktorý dlh plní, resp. na splnenie ktorého dlhu sa má jeho plnenie započítať. Je taktiež legitimovaný vymedziť, v ako rozsahu sa má jeho plnenie započítať na istinu a v akom rozsahu na jej úroky a iné príslušenstvo (§ 566 ods. 2 OZ).
11.4. Ak žalovaný uplatnil ako dôkazný prostriedok čestné vyhlásenie otca, ktorý z pozície svedka tvrdil, že žalovaný skutočne odovzdal žalobcovi sumu 550 eur titulom splátky na dlh je potrebné uviesť, že čestné vyhlásenie má charakter len podporného dôkazného prostriedku. Ustanovenie § 187 CSP síce uvádza, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispievať k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov, avšak za dôkaz sa považuje najmä výsluch účastníkov, výsluch svedka, znalecký posudok, obhliadka a dôkaz vykonaný listinou. Žalovaný mal v konaní využiť všetky prostriedky procesnej obrany za účelom spoľahlivého a dôveryhodne preukázaného skutkového stavu veci napr. tým, že uplatní postup v zmysle § 197 a navrhne výsluch svedka (otca). 12. Keďže odvolací súd považoval za nedostatočné, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s výškou samotného dlhu a výškou splateného dlhu zo strany žalovaného, napadnutý rozsudok považoval za potrebné zrušiť. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude zaoberať vyššie naznačeným spôsobom. Vysporiada sa s námietkami žalovaného uvedenými v písomnom odpore, odvolaní ako aj v nasledujúcich vyjadreniach. Vzhľadom k tomu, že zmluva o pôžičke má tzv. reálny charakter, vysporiada sa s tým, či v konaní bolo skutočne preukázané, že žalobca v minulosti poskytol žalovanému sumu aj vo výške 550 eur, ktorá je zahrnutá v zmluve o pôžičke a taktiež sa bude zaoberať tým, že žalovaný v konaní prostredníctvom výpisov z bankových účtov a čestného prehlásenia otca preukázal čiastkovú úhradu dlhu žalobcovi. V nadväznosti na to ustáli, či platby vykonané zo strany žalovaného v mesiacoch 05/2023 až 09/2023 spolu so splátkou uvedenou v čestnom vyhlásení predstavovali splátky dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke. Rovnako súd svoje rozhodnutie týkajúce sa určenia výšky mesačnej splátky riadne a zrozumiteľne odôvodní tak, aby bolo z neho zrejmé, akými myšlienkovými postupmi a závermi sa súd prvej inštancie riadil, nakoľko žalovaný od počiatku navrhoval, že vzhľadom k svojim príjmom je schopný mesačne splácať sumu vo výške 140 eur, pričom súd ho zaviazal mesačnou splátkou vo výške 200 eur. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov celého konania vrátene tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).