Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Sas-8-2024.pdf
PDF · 180.08 KB
Case nature
Area
Subarea
17Sas/8/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. PhDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. X/X, XXX XX B., právne zastúpená: Mgr. Anna Lengyelová, advokátka, so sídlom: Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 38006-4/2024-BA zo dňa 13.09.2024, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, číslo 38006-4/2024-BA zo dňa 13.09.2024, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, so sídlom: Festivalové námestie 1, 041 84 Košice, číslo 200-033281-CA04/2024 zo dňa 03.07.2024 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovne, pobočka Košice na nové konanie a rozhodnutie.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice (ďalej „prvostupňový orgán verejnej správy“) svojim rozhodnutím č. 200-033281-CA04/2024 zo dňa 03.07.2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) priznala žalobkyni nárok na materské za obdobie od 09.06.2024 do zániku nároku na materské vo výške 36,25005000 eur za deň, a to poukazom na § 30, § 48, § 53 a § 57 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“).
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 22.07.2024, v ktorom požiadala o prepočet výšky jej tretieho materského, ktoré si uplatnila od 09.06.2024 podanou žiadosťou č. B1505830. 2.1 Žalobkyňa vo svojom odvolaní poukázala na ustanovenie §53 zákona o sociálnom poistení. Zároveň uviedla, že v prvostupňovom rozhodnutí jej bola vypočítaná výška príspevku na základe údaja o predpokladanom príjme poskytnutého zamestnávateľom vo výške 1450,00 eur na pravdepodobný denný vymeriavací základ 48,3334 eur, pričom 75% uvedenej sumy je 36,25005000 eur za deň, avšak zároveň poukazuje, že podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dosiahla v rozhodujúcom období za kalendárny rok 2023 denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky, čo jej bolo potvrdené v rozhodnutí č. 18168-2/2024-BA. 2.2 Ďalej žalobkyňa poukazuje, že v roku 2023 čerpala rodičovskú dovolenku počas celého roka, okrem obdobia od 18.12.2023 do 20.12.2023 (3 dni), kedy čerpala riadnu dovolenku u zamestnávateľa, počas ktorej mala vymeriavací základ 386,46 eur za 3 dni. A poukazuje na § 57 zákona o sociálnom poistení.
Poukazuje na to, že výška materského jej bola vypočítaná podľa § 57 z predpokladaného príjmu, aký by mala, keby pracovala. Žalobkyňa sa domnieva, že ide o nedorozumenie, ktoré vzniklo priznaním dávky „tehotenské“, kde sa za rozhodujúce obdobie pokladal rok 2022 a v ňom nedosiahla žiaden vymeriavací základ, preto bola spomínaná dávka určená z pravdepodobného vymeriavacieho základu. 2.3 Ďalej žalobkyňa poukazuje na to, že sa v jej prípade jedná o tzv. „reťazový pôrod“, kde poukazuje na druhú vetu § 57 zákona o sociálnom poistení, kde platí, že výška materského nesmie byť určená z nižšieho pravdepodobného vymeriavacieho základu ako pri predchádzajúcom materskom z toho istého obdobia. 2.4 Záverom požiadala o prepočet materského a doplatenie rozdielu výšky dávky od 09.06.2024 na bankový účet uvedený v žiadosti o materské.
3. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 38006-4/2024-BA zo dňa 13.09.2024 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) tak, že výrok napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy zmenil tak, že slová „§ 57“ nahradil slovami „§ 55“ a slová „vo výške 36,25005000 eur za deň“ nahradil slovami „vo výške 50,02252500 eur za deň“, v ostatnom odvolanie žalobkyne zamietol. 3.1 Žalovaný v odôvodnení, po úvodnom zhrnutí odvolania žalobkyne, uviedol, že žalobkyňa je povinne nemocensky poistená ako zamestnanec s pravidelným príjmom od 15.06.2016 s tým, že v obdobiach: od 13.11.2019 do 20.12.2020, od 24.12.2020 do 06.07.2021, od 27.06.2022 do 17.12.2023, a od 21.12.2023 do 08.06.2024 mala prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. 3.2 Ďalej žalovaný uviedol, že žalobkyňa čerpala prvé dve materské od 20.03.2019 do 12.11.2019 a od 01.11.2021 do 26.06.2022. 3.3 Žalovaný konštatoval, že žalobkyňa splnila zákonom stanovené podmienky nároku na materské, prvostupňový orgán verejnej správy jej nárok na materské uplatnený od 9. júna 2024 priznal a určil výšku materského z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (48,3334 eur) na základe zamestnávateľom žalobkyne potvrdeného predpokladaného vymeriavacieho základu, ktorý by navrhovateľka dosiahla v júni 2024 (1 450 eur). 3.4 Ďalej žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy vyhodnotil konanie žalobkyne v súvislosti s opätovným nástupom do zamestnania na tri dni v decembri 2023 počas čerpania rodičovskej dovolenky (dieťa nedosiahlo 3 roky), pričom žalobkyňa v skutočnosti neodpracovala ani jeden deň (čerpala riadnu dovolenku), za účelové s cieľom dosiahnuť vyšší vymeriavací základ pre výpočet materského v nasledujúcom roku (2024). Túto situáciu už žalobkyňa urobila v decembri 2020, v období medzi prvou a druhou materskou dovolenkou, a týmto konaním sa jej podstatne zvýšil denný vymeriavací základ na určenie výšky v poradí druhého materského, tak, ako sama navrhovateľka uvádza v odvolaní, keď poukazuje na výšku denného vymeriavacieho základu (71,8028 eur). Denný vymeriavací základ pri určení výšky prvého materského od 20. marca 2019 bol určený zo súčtu dosiahnutých vymeriavacích základov v rozhodujúcom období (rok 2018), čo predstavovalo sumu 58,4723 eur (75% je 43,854225 eur za deň) a v poradí pri druhej výške materského od 1. novembra 2021 (53,85210000 eur) bol denný vymeriavací základ určený z vymeriavacieho základu dosiahnutého žalobkyňou v rozhodujúcom období (rok 2020) za tri dni v mesiaci december 2020, čo predstavovalo sumu vtedy platného maximálneho denného vymeriavacieho základu v roku 2021 (71,8028 eur). 3.5 Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7Sk/6/2019. zo dňa 20. mája 2020, ktorý uvádza, že účelom nemocenského poistenia je poskytnúť primerané hmotné zabezpečenie občanom, má základ v Ústave Slovenskej republiky, a poskytuje sa v súlade s princípom solidarity a zásluhovosti. 3.6 Žalovaný k námietke žalobkyne, ktorú uviedla vo svojom odvolaní sa voči prvostupňovému rozhodnutiu týkajúcu sa dosiahnutia vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období, žalovaný, po preskúmaní veci v rámci odvolacieho konania uviedla: účelové konanie žalobkyne vo vecí prerušenia rodičovskej dovolenky na tri dni v decembri v roku 2020 a v roku 2023 z dôvodu čerpania riadnej dovolenky, aby dosiahla vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie s cieľom zvýšiť nemocenskú dávku na nasledujúci rok, žalovaný v rámci odvolacieho konania listom č. 38006-2/2024 zo dňa 10.09.2024 požiadal zamestnávateľa o vyjadrenie k položke „targety - brutto" v sume 161,00 eur na výplatnej páske za december 2023 a o predloženie dokladov (žiadosť žalobkyne o skončenie čerpania rodičovskej dovolenky k 17.12.2023, žiadosť žalobkyne o čerpanie riadnej dovolenky od 18.12.2023 do 20.12.2023, žiadosť žalobkyne o čerpanie rodičovskej dovolenky od 21.12.2023) a o vyjadrenie, či by položka „targety - brutto" bola započítaná do výpočtu denného vymeriavacieho základu pri určení výšky náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v zmysle § 8 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopností zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak by po čerpaní materskej dovolenky bola uznaná za dočasne práceneschopnú. Zamestnávateľ vo svojej odpovedi k listu uviedol, že navrhovateľka by v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti mala vypočítanú náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti z vymeriavacieho základu 1450,00 eur a teda denný vymeriavací základ by bol 46,7741 eur. Do výpočtu DVZ pri náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti by targety-brutto (ročný bonus) neboli zahrnuté, nakoľko zamestnankyňa v rozhodujúcom období nesplnila podmienky pre ich priznanie. Na priznanie tejto zložky mzdy nie je právny nárok. Konečné rozhodnutie o priznaní nároku na ročný bonus a o jeho výške patrí zamestnávateľovi. 3.7 Podľa žalovaného Sociálna poisťovňa, pobočka Košice vyhodnotila ako účelové konanie navrhovateľky v súvislosti s opätovným nástupom do zamestnania na tri dni v decembri 2023 počas čerpania rodičovskej dovolenky, s cieľom zvýšiť nemocenskú dávku v nasledujúcom roku 2024. 3.8 Vzhľadom na vyjadrenie zamestnávateľa a na vyššie uvedené skutočnosti (najmä na dosiahnutie vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období v decembri 2023) žalovaný konštatoval, že žalobkyňa má nárok na materské od 09.06.2024 a pri určení výšky materského sa vychádzalo z ustanovení § 54 ods. 1, 9 a 10, § 26 ods. 6, a z údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. A teda pri výpočte materského sa vychádzalo z denného vymeriavacieho základu žalobkyne vykázaného zamestnávateľom za mesiac december 2023 vo výške 200,09 eur (položka „targety - brutto" nezodpovedá dosiahnutej mzde, je to nenárokovateľná zložka mzdy, a preto nie je do vymeriavacieho základu pri výpočte denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského, zahrnutá). Z uvedeného dôvodu, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky predstavuje po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor sumu 66,6967 eur (200,09 eur : 3 dni) a priznaná výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu 50,02252500 eur za deň. Žalovaný poukázal na to, že u žalobkyne nejde o tzv. „reťazový pôrod" ako sa mylne v odvolaní domnieva. 3.9 Záverom žalovaný konštatoval, že rozdiel medzi výškou materského, ktoré bolo žalobkyni vyplatené na základe napadnutého rozhodnutia pobočky a výškou materského vypočítaného z denného vymeriavacieho základu 66,6967 eur pobočka navrhovateľke doplatí po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia v najbližšom výplatnom termíne.
II.
Súdne konanie
4. Správnou žalobou zo dňa 16.11.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 18.11.2024, sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 38006-4/2024-BA zo dňa 13.09.2024 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice (ďalej „prvostupňový orgán verejnej správy“), č. 200-033281-CA04/2024 zo dňa 03.07.2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Súčasťou žaloby bola aj žiadosť žalobkyne na priznanie plnej náhrady trov konania. 4.1 Žalobkyňa podanie žaloby odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa, vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu veci a z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho je nezákonné a nesprávne. 4.2 Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný na základe odvolania žalobkyne, nárok žalobkyne na materské určil z denného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2023 (rozhodujúce obdobie) v dôsledku čoho rozhodnutie pobočky zmenil vo výroku tak, že slová „§ 57“ nahrádza slovami „§ 55“ , a teda aplikoval správny právny predpis, avšak nesprávne ho interpretoval, keď pri výpočte denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky (materského) nevychádzal z vymeriavacieho základu, z ktorého poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (§ 55 ods. 1 zákona) t. j. zo sumy 361,09 eur, z ktorej žalobkyňa zaplatila poistné za 3 dni v mesiaci december 2023. Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky podľa ust. § 55 ods. 1 zákona, tak predstavuje po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta sumu 85,7425 eur t. j. max. denného vymeriavacieho základu v roku 2024 (361,09 eur : 3 dni = 120,3634 eur) a priznaná výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu t. j. 64,306875 eur za deň. Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaný pri výpočte materského vychádzala z vymeriavacieho základu vykázaného zamestnávateľom za mesiac december 2023 vo výške 200,09 eur, a nie z vymeriavacieho základu v sume 361,09 eur, z ktorého žalobkyňa ako poistenec zaplatila poistné na nemocenské poistenie v decembri 2023, pretože položku „targety-brutto“ v sume 161 eur, ktoré zamestnávateľ žalobkyni ako zamestnancovi za mesiac december 2023 priznal, v celej výške nezohľadnil. Podľa žalobkyne postup žalovaného je svojvoľný a nezákonný, keďže ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno zistiť, na základe čoho dospel žalovaný k záveru, že zložka mzdy „targety-brutto“ nebola zahrnutá do denného vymeriavacieho základu. Podľa žalobkyne tento postup zákon ani iný právny predpis neupravuje, a poukazuje na nenáležitý odkaz žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí týkajúci sa jej otázky smerujúcej zamestnávateľovi, či by bola zložka „targety-brutto“ započítaná zamestnávateľom do výpočtu denného vymeriavacieho základu pri určení výšky náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. 4.3 Žalobkyňa v žalobe poukázala aj na tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí ohľadom účelného konania žalobkyne s cieľom dosiahnuť vyšší vymeriavací základ pre výpočet materského v roku 2024, keď v decembri 2023 nastúpila do zamestnania na 3 dni a čerpala riadnu dovolenku. Žalobkyňa uviedla, že prvostupňový správny orgán, ktorý pri určení materského vo svojom rozhodnutí o čerpaní dovolenky v decembri 2023 žalobkyňou ani neuvádza a nehodnotí ho ako účelové, ako zavádzajúco a nepravdivo tvrdí žalovaný. V napadnutom rozhodnutí žalovaný podľa žalobkyne porušil práve princíp zásluhovosti (na ktorý sám poukazuje), keď nezohľadnila výšku odvodov nemocenského poistenia, ktoré žalobkyňa zaplatila za december 2023 z vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie v sume 361,09 eur. A poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Sk/6/2019 z 20. mája 2020, v zmysle ktorého účelom nemocenského poistenia je poskytnúť primerané hmotné zabezpečenie, ktoré sa poskytuje v súlade s princípom solidarity a zásluhovosti, pričom práve princíp zásluhovosti zdôrazňuje individuálnu mieru zapojenia osoby do systému sociálneho zabezpečenia a vyjadruje skutočnosť, že výška dávky zo systému sociálneho poistenia sa odvíja od výšky odvodov. Žalovaný na rozdiel od prvostupňového orgánu verejnej správy síce na určenie výšky materského aplikoval správny právny predpis (§ 55), avšak vyvodil nesprávny právny záver, že vymeriavací základ vykázaný zamestnávateľom za december 2023 je vo výške 200,09 eur, pretože vymeriavací základ, z ktorého žalobkyňa ako poistenec zaplatila poistné na nemocenské poistenie vo výške 361,09 eur. Žalobkyňa poukázala na priznané prvé a druhé materské, kde ani pri jednom z nich nebol zo strany sociálnej poisťovne vymeriavací základ na nemocenské poistenie, obsahujúci aj iné, ako základnú zložku mzdy (napr. targety-brutto, bonus), žiadnym spôsobom znížený či v nejakej výške nezohľadnený. Poukazuje na predchádzajúce rozhodnutie žalovaného (rozhodnutie č. 200-048474- CA17/2021 z 26.07.2021), kde pri výpočte denného vymeriavacieho základu vychádzala z výplatnej pásky december 2020, kde je zrejmé, že bol aj vtedy žalobkyni priznaný bonus-brutto a targety- brutto. Žalobkyňa poukázala na princíp právnej istoty zakotvený v článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý vyjadruje požiadavku na jasnosť, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť právnych noriem, predvídateľnosť postupu orgánov verejnej moci, ochranu práv nadobudnutých v dobrej viere a zákaz retroaktivity právnych noriem. Záverom žalobkyňa konštatovala, že bola na svojich právach a právom chránených záujmoch rozhodnutím žalovaného ukrátená ako účastník administratívneho konania.
5. Žalovaný sa na základe výzvy správneho súdu vyjadril k žalobe vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.01.2025, doručeným správnemu súdu dňa 08.01.2025, v ktorom žalovaný uviedol, že zotrváva na správnosti postupu pri výpočte denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského od 09.06.2024 bez zahrnutia položky „targety - brutto", nakoľko táto zložka mzdy nezodpovedá výške dosahovanej mzdy, z ktorej navrhovateľka pred nástupom na prvú materskú dovolenku odvádzala poistné na sociálne poistenie a taktiež zamestnávateľ v e-maile zo dňa 01.07.2024 potvrdil, že predpokladaný vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie, keby žalobkyňa celý mesiac jún 2024 odpracovala, by ku vzniku dôvodu na materské (09.06.2024) bol 1 450 eur/mesačne. 5.1 Žalovaný trvá na skutočnosti, že žalobkyňa dvakrát v priebehu čerpania rodičovskej dovolenky účelovo prerušila toto čerpanie rodičovskej dovolenky na tri dni, aby čerpala riadnu dovolenku a dosiahla tak vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie v rozhodujúcom období. Žalovaný má za to, že ak by v odvolacom konaní prihliadal na nenárokovateľnú zložku mzdy (targety - brutto) a započítal ju do denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského, ako to žiada v žalobe žalobkyňa, podporil by využívanie sociálneho systému žalobkyňou pri uplatnenom nároku na materské, kde hlavným motívom a cieľom účelového konania žalobkyne bolo dosiahnutie maximálnej výšky materského stanovenej zákonom, ktorá však nezodpovedá odvedenému poistenému do fondu nemocenského poistenia, z ktorého sa nemocenské dávky (nemocenské, tehotenské a materské) žalobkyni vyplatili, resp. vyplácajú. To, že v predchádzajúcom období (pri výpočte vymeriavacieho základu pre druhú materskú dávku) mala žalobkyňa do vymeriavacieho základu okrem náhrady mzdy za dovolenku zahrnutú aj ďalšiu mzdovú položku „targety-brutto“, to si vtedy pobočka nevšimla účelové konanie žalobkyne a všetky tri ňou uplatnené nároky na nemocenské dávky (tehotenské, nemocenské a materské) boli jej priznané vo zvýšenej výške, t. j. z vtedy platného maximálneho denného vymeriavacieho základu.
5.2 Podľa žalovaného v praxi čoraz častejšie dochádza k využívaniu sociálneho systému prerušením čerpania rodičovskej dovolenky na pár dní v rozhodujúcom období na zistenie denného vymeriavacieho základu, aby pri ďalších uplatnených nárokoch na nemocenské dávky (najmä materské, tehotenské a nemocenské) kontinuálne nasledujúcich po čerpaní rodičovskej dovolenky, bol pri výpočte výšky nemocenskej dávky započítaný vymeriavací základ zvýšený o nenárokovateľné zložky mzdy, napr. odmeny, nadčasy za nočnú prácu a pod. Tento vymeriavací základ zvýšený o nenárokovateľné zložky mzdy však nezodpovedá vymeriavacím základom, ktoré poistenkyne dosahovali pred nástupom na predchádzajúcu materskú dovolenku a ani nezodpovedá vymeriavaciemu základu, ktorý by zamestnávateľ vykázal poistenkyni, keby odpracovala celý mesiac, v ktorom vznikol nasledujúci nárok na materské. Dochádza tak k neúmernej zmene výšky vymeriavacích základov bez odôvodnenej zmeny výšky príjmu. Tu poukazuje žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9Sžsk/74/2020 zo dňa 30. júna 2021, v ktorom Najvyšší súd SR konštatuje, že novelou zákona o sociálnom poistení č. 543/2010 došlo k zmene pri priznávaní materského, teda, že nemožno vylúčiť, že sa správny orgán odkloní od existujúcej rozhodovacej praxe a v nových rozhodnutiach zaujme opačný právny názor, ako zaujal v rozhodnutiach v obdobných právnych veciach v predchádzajúcich rozhodnutiach. Tento odklon súvisí s vyvíjajúcimi sa právnymi názormi aj na strane správnych orgánov, ktoré nie sú strnulé. Pokiaľ správny orgán v nových rozhodnutiach náležitým spôsobom odôvodní zmenu tohto právneho názoru, takéto rozhodnutie je v súlade s princípmi právneho štátu, najmä so zásadou právnej istoty a rovnosti účastníkov konania. Nezapočítanie nenárokovateľných zložiek mzdy do výpočtu denného vymeriavacieho základu je v súlade s logickým a systematickým výkladom zákona, pričom sa vychádza z nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV.ÚS 71/2013-36, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010, v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu. 5.3 Žalovaný poukázal na princípy zakotvené v zákone o sociálnom postení – poistný princíp, ktorý v sebe zahŕňa aj proporcionalitu systému, princíp solidárnosti, adekvátnosti a zásluhovosti. To znamená, že výška nemocenskej dávky má závisieť od výšky príjmu, z ktorého zúčastnená osoba platila poistné na nemocenské poistenie. Aj keď, právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na rozsudok NS SR č. 7SK/6/2019 zo dňa 20. mája 2020, v ktorom chcela hľadať analógiu v tom, že keďže žalobkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie aj z časti sumy označenej ako „targety-brutto“, mylne sa domnieva, že na naplnenie princípu zásluhovosti stačí, ak v jednom mesiaci v roku dosiahne žalobkyňa vysoký vymeriavací základ, z ktorého zaplatí poistné na nemocenské poistenie. Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia, ktoré tvorí súčasť sociálneho poistenia. Účelom nemocenského poistenia, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, je kompenzácia straty príjmu poistenca. Tu, v súvislosti s kompenzačným účelom nemocenských dávok, žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobkyni je v súčasnosti na základe napadnutého rozhodnutia žalovanej vyplácané mesačne 1 500,70 eur (v 30- dňovom mesiaci), resp. 1 550,70 eur (v 31- dňovom mesiaci). Tarifa uvedená vo výplatných páskach 1 450 eur je hrubá (brutto) mzda. 5.4 Záverom žalovaný poukázal na rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. BB- 28Sa/15/2022 zo dňa 30. októbra 2023, ktorý v bodoch 40. a 41. v zhode s postupom Sociálnej poisťovne konštatoval nasledovné: „Pokiaľ orgán verejnej správy prvého stupňa i žalovaná v odvolacom konaní po komplexnom náhľade na skutkové okolnosti predmetnej veci a účel poskytovania materského dospeli v rámci správnej úvahy k záveru, že konanie žalobkyne a jej zamestnávateľa nesie zreteľné znaky formálneho a účelového potvrdenia o výške pravdepodobného vymeriavacieho základu žalobkvne s cieľom získať materské vo vyššej sume, ako by sa odvíjala od výšky príjmu, z ktorého žalobkyňa reálne odvádzala poistné na nemocenské poistenie, správny súd nevzhliadol v takto formulovanej správnej úvahe orgánov verejnej správy, pretavenej do odôvodnenia prvostupňového i napadnutého rozhodnutia, znaky nezákonnosti ani svojvôle. Je potrebné mať na zreteli, že nemožno bez ďalšieho akceptovať len formálne potvrdenie o výške pravdepodobného vymeriavacieho základu žalobkyne, a preto je žalovaná oprávnená a aj povinná v záujme zistenia skutočného stavu veci skúmať a vyhodnocovať, či konkrétna dohoda o zmene výšky mzdy poistenkyne je aj reálne naplniteľná. V rámci spoľahlivého zisťovania presného a úplného skutočného stavu veci orgán sociálneho poistenia musí postupovať tak, aby bolo pri vyhodnotení zistených skutočností zohľadnené účelné vynakladanie finančných prostriedkov na nemocenské dávky spôsobom, ktorý zachová zámer sledovaný zákonom, čo žalovaná v danom prípade urobila."
6. V replike zo dňa 19.03.2025 žalobkyňa uvádza, že s vyjadrením žalovaného zo dňa 7. januára 2025 nesúhlasí. Žalobkyňa je názoru, že ani jedno z uvedených rozhodnutí žalovanou (IV.ÚS 71/2013, IV. ÚS 92/2012, I.ÚS 351/2010, I.ÚS 306/2010) nie je po skutkovej, ani po právnej stránke totožné s prejednávanou vecou, ktorá je predmetom správnej žaloby. Podľa žalobkyne k žalovaným poukázanému rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Sa/15/2022 zo dňa 30. októbra 2023, v ktorom v uvedenom rozsudku sociálna poisťovňa neakceptovala potvrdenie zamestnávateľa FOGO, s.r.o. o pravdepodobnom vymeriavacom základe žalobkyne A.B. v sume 2 200 eur mesačne, pretože vymeriavací základ žalobkyne A.B. pred prvým uplatneným nárokom na materské bol vymeriavací základ žalobkyne A.B. pred prvým uplatneným nárokom na materské bol v sume 700 eur a žalobkyňa A.B. prešla z jednej materskej dovolenky na druhú materskú dovolenku, príjem 2 200 eur deklarovaný zamestnávateľom FOGO, s.r.o. nikdy žalobkyni A.B. vyplatený nebol a ani z neho nikdy nebolo odvedené poistné na sociálne poistenie. Žalobkyňa má za to, že primerané hmotné zabezpečenie má základ v čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a poskytuje sa v súlade s princípom solidarity a zásluhovosti. Pri výpočte denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky (materského) mal žalovaný vychádzať z vymeriavacieho základu, z ktorého poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (§ 55 ods. 1 zákona) t. j. zo sumy 361,09 eur, z ktorej žalobkyňa zaplatila poistné za 3 dni v mesiaci december 2023. Ďalej žalobkyňa vyjadruje názor, že ju Sociálna poisťovňa v priebehu konania o priznaní materského opakovane označila za špekulantku, a jej konanie označila za účelové, pritom ani raz žalovaná neuviedla, ktorý zákon a ktoré jeho ustanovenie mala žalobkyňa podľa žalovanej porušiť. Zároveň žalobkyňa reaguje aj na sumu 40.167,70 eur, ktorú jej za obdobie troch materských vyplatí Sociálna poisťovňa. Žalobkyňa uviedla, že 8 rokov a 5 mesiacov na materskej (ak predpokladáme, že žalobkyňa nastúpi do práce v auguste 2027) predstavuje 101 mesiacov. Pri predpokladanom priemernom mesačnom zárobku žalobkyne „iba“ 1 500 eur, tak žalobkyňa mohla zarobiť v pracovno-právnom vzťahu s Deutsche Telekom Systems Solutios s.r.o., ktorý je jej dlhodobým zamestnávateľom, okolo 150 000 eur (pritom uvedená suma nezohľadňuje valorizáciu platu, kariérny postup, či odmeny).“ Záverom žalobkyňa navrhuje, aby správny súd rozhodnutie žalovaného č. 38006-4/2024-BA zo dňa 13.09.2024 v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa č.: 200-033281-CA04/2024 zo dňa 03.07.2024 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobkyni priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania.
7. Žalovanému bola replika žalobkyne doručená spolu s výzvou súdu na vyjadrenie sa, na ktorú reagovala duplikou zo dňa 07.05.2025. Žalovaný k námietke žalobkyne týkajúcej sa zásluhovosti ako princípu, podľa ktorého má dávka, čo najvernejšie zohľadňovať vymeriavací základ poistenca v rozhodnom období, uvádza, že princíp zásluhovosti predpokladá, že za určité obdobie poistenec odvádza z vymeriavacích základov (t. j. hrubá mzda = brutto) poistné na sociálne poistenie v určitej percentuálnej sume, napr. pri vymeriavacom základe navrhovateľky 1 451,97 eur odviedla poistné na nemocenské poistenie v sume 20,32 eur (1 451,97 eur x 1,4%. Avšak, nemocenská dávka sa nevypočítava zo súčtu súm odvedeného poistného na nemocenské poistenie, pretože by bola priveľmi nízka, ale sa vypočítava z vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období čiže výška nemocenskej dávky nezodpovedá odvedenému poistnému na nemocenské poistenie, ale v prípade výšky materského zodpovedá približne dosahovanej „čistej" mzde = netto (75% zo súčtu vymeriavacích základov v rozhodujúcom období). Zástupkyňa žalobkyne sa mylne domnieva, že žalobkyňou požadovaná maximálna výška materského má zodpovedať odvedenému poistnému z vymeriavacích základov dosiahnutých za tri dni. Žalovaný ďalej považuje za zavádzajúce tvrdenie zástupkyne žalobkyne o domnienke žalovanej „že suma 40 167,70 eur, ktorú jej za obdobie troch materských vyplatí, je nástrojom na obohatenie...". Žalovaný to nikde neuviedol. Uviedol, že žalobkyni budú vyplatené nemocenské dávky v celkovej sume 40 167,70 eur. 7.1 Žalovaný konštatuje, že je povinný zo zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie prihliadať na všetky ustanovenia zákona, ktoré treba chápať ako jeden celok a v ich vzájomnej súvislosti, pričom treba vždy dbať na účel zákona, dobré mravy a spravodlivosť. Účelom nemocenského poistenia je kompenzácia stratu príjmu poistenca. A žalobkyňa neostala bez finančného zabezpečenia počas starostlivosti o dieťa. Záverom žalovaný trvá na tom, že jej rozhodnutie č. 38006-4/2024-BA je rozhodnutím zákonným, vydaným v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s účelom ním sledovaným.
III.
Konanie na správnom súde
8. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 30.01.2026, na ktorom rozhodol v prítomnosti právnej zástupkyne žalobkyne a poverenej zástupkyne žalovaného. Právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na podanej žalobe ako aj všetkých jej žalobných dôvodoch a na všetkých vyjadreniach a okrem iného uviedla, že „Pokiaľ subjektívne pocity žalovanej a jej potencionálne úvahy vyúsťujúce do presvedčenia žalovanej o údajnom zneužívaní sociálneho systému, podľa žalobkyne nemožno považovať za zákonný dôvod neakceptovania vymeriavacieho základu vo výške 361,09 eur, z ktorého žalobkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodnom období. Preto má žalobkyňa za to, že žaloba je dôvodná a žiada, aby správny súd jej žalobe vyhovel a priznal jej náhradu trov konania.“ Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní okrem iného uviedla, že: „Formalistický prístup žalobkyne sleduje umelé navýšenie vymeriavacieho základu a nie je možné naň takýmto spôsobom nazerať. V opačnom prípade takýto príliš formalistický prístup vedie k extrémne nespravodlivým právnym výsledkom alebo následkom. Z uvedeného dôvodu zotrvávame na tom, že žaloba žalobkyne je nedôvodná a materská dávka jej bola priznaná v primeranej a spravodlivej výške, ktorá zohľadňuje teda právnu realitu, takže žiadame žalobu zamietnuť.“
IV.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom v rozhodnom čase (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
11. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
13. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.
14. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.
16. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
17. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z .z. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“), štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
18. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom v rozhodnom čase (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“), z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka, tehotenské, materské.
19. Podľa § 26 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení, zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, ak neplynie obdobie uvedené v § 140 ods. 1 písm. b).
20. Podľa § 26 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.
21. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.
22. Podľa § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní; do obdobia podľa prvej časti vety sa započítava doba štúdia na strednej škole alebo na vysokej škole, ktorá sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie podľa § 10, ak poistenkyňa týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania. Do doby poistenia podľa prvej vety sa započítavajú všetky skončené nemocenské poistenia a všetky trvajúce nemocenské poistenia.
23. Podľa § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 53 zákona o sociálnom poistení, výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.
25. Podľa § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
26. Podľa § 54 ods. 10 zákona o sociálnom poistení, z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.
27. Podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
28. Podľa § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako. Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa § 49a ods. 1, nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia.
29. Podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu, a okrem príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje. Vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku. Vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci.
30. Podľa § 141 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.
V.
Právne posúdenie veci správnym súdom
31. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014).
32. Správny súd dáva do pozornosti, že zásadne nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje závery napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd zásadne nezisťuje skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie nezákonnosti. Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného skutkového a právneho stavu, a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom rozsahu. Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery, ale poskytovať efektívnu ochranu subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, konkrétne, či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Je potrebné mať na pamäti podstatnú skutočnosť, a to, že dokazovanie má byť vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie správneho súdu. Inak vyjadrené, rozsah doplnenia dokazovania musí byť nastavený tak, aby správny súd nenahradzoval činnosť orgánov verejnej správy. Uvedené potom vyúsťuje do toho, že ak správny súd zistí, že orgán verejnej správy nedostatočne zisťoval skutkový stav veci, ustáli rozsah, v akom sa má dokazovanie doplniť.
33. Správny súd sa v prvom rade pri vysporiadavaní sa so žalobnými námietkami žalobkyne zaoberal námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia, nakoľko v prípade jeho preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, čo by bránilo ďalšiemu súdnemu prieskumu. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide, okrem iného, aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.
34. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj ich postupu v správnom konaní a postupu žalovaného v odvolacom konaní správny súd konštatuje, že ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ani rozhodnutie žalovaného netrpia vadou nepreskúmateľnosti, a to ani pre nezrozumiteľnosť ani pre nedostatok dôvodov, a preto táto námietka nebola spôsobilá priniesť zrušenie rozhodnutia správnych orgánov. Z oboch rozhodnutí je zrejmé, že tieto majú všetky náležitosti tak, ako to vyžaduje zákon o sociálnom poistení. Z odôvodnenia rozhodnutí je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie tak prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj žalovaného, taktiež je z nich zrejmé, ako zhodnotili vykonané dokazovanie, aká správna úvaha ich viedla k posúdeniu skutkového stavu a k ich právnym záverom a taktiež je zrejmé z nich aj to, akým právnym ustanoveniam a ktorých právnych predpisov podrobili zistený skutkový stav. Tak rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj žalovaného vykazujú známky preskúmateľnosti, sú dostatočne zrozumiteľné, logické a nie sú v nich uvedené protirečivé závery. Prvostupňový orgán verejnej správy sa dostatočným spôsobom vysporiadal so zistenými skutočnosťami a taktiež aj žalovaný sa dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal s odvolacími námietkami. Na základe vyššie uvedeného, správny súd konštatuje, že právne závery a skutkové okolnosti, z ktorých vychádzali prvostupňový orgán verejnej správy, ako aj žalovaný, boli v ich rozhodnutiach formulované jasne a zrozumiteľne, preto súd námietku žalobkyne o nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepovažoval za dôvodnú.
35. Vo vzťahu k námietke žalobkyne o tom, že rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, a postup, ktorý predchádzal ich vydaniu v danej veci, nevychádzajú zo zistenia skutkového stavu potrebného pre riadne posúdenie veci, správny súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného možno podrobne identifikovať, aké konkrétne dôkazy vykonali v konaní ako aj to, ako tieto dôkazy vyhodnotili, a to všetky vo vzájomnej súvislosti, ako aj jednotlivo, pričom vychádzajúc z tohto vyhodnotenia dospeli ku konkrétnym záverom. Uvedenú námietku žalobcu preto správny súd nepovažoval za dôvodnú.
36. Správny súd zároveň preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Správny súd konajúc primárne podľa ust. § 199 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je ohľadom námietky žalobkyne, čo do nesprávneho právneho posúdenia veci dôvodná.
37. Správny súd úvodom konštatuje, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.09.2024, ktorým žalovaný na základe odvolania žalobkyne vo veci priznania nároku na materské rozhodol tak, že výrok napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy zmenil tak, že slová „§ 57“ nahradil slovami „§ 55“ a slová „vo výške 36,25005000 eur za deň“ nahradil slovami „vo výške 50,02252500 eur za deň“, v ostatnom odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil, a to podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.
38. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z priebehu súdneho konania sú zrejmé a nesporné nasledovné skutočnosti:
- žalobkyňa je povinne nemocensky poistená ako zamestnanec od 15.06.2016 na základe pracovného pomeru.
- v obdobiach: od 13.11.2019 do 20.12.2020, od 24.12.2020 do 06.07.2021, od 27.06.2022 do 17.12.2023, a od 21.12.2023 do 08.06.2024 mala prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.
- v obdobiach: od 20.03.2019 do 12.11.2019 žalobkyňa poberala materské (prvé materské), s priznaným nárokom na materské vo výške 43,85422500 eur za deň, a od 01.11.2021 do 26.06.2022 žalobkyňa poberala materské (druhé materské), s priznaným nárokom na materské vo výške 53,8521 eur za deň,
- žalobkyňa požiadala o materské (tretie materské) od 09.06.2024, kde jej bol priznaný nárok na materské prvostupňovým orgánom verejnej správy vo výške 36,25005 eur za deň. Po odvolaní sa bol žalobkyni priznaný nárok žalovaným vo výške 50,022525 eur za deň.
39. Medzi účastníkmi správneho súdneho konania nie je sporná skutočnosť, že žalobkyňa je od 15.06.2016 u svojho zamestnávateľa povinne nemocensky poistená, ani to, že má nárok na materské od 09.06.2024. Spornou otázkou je výpočet materského, teda z akého vymeriavacieho základu pri výpočte žalovaný vychádzal. Či je to z vymeriavacieho základu vykázaného zamestnávateľom za mesiac december 2023 vo výške 200,09 eur, alebo z vymeriavacieho základu v sume 361,09 eur, v ktorej je zahrnutá aj položka „targety-brutto“, z ktorého žalobkyňa ako poistenec zaplatila poistné na nemocenské poistenie v mesiaci december 2023. Podstatnou žalobnou námietkou žalobkyne teda bol podľa nej nezákonný postup, ktorým bol žalobkyni priznaný nárok na materské od 09.06.2024, avšak bez prihliadnutia na položku mzdy „targety-brutto“, ktorá nebola zahrnutá do výpočtu denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského.
40. Pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia je nevyhnutné uzavrieť, či mal žalovaný ako orgán verejnej správy rozhodujúc o priznaní materského vychádzať pri určení denného vymeriavacieho základu zo sumy 361,09 eur, v ktorej je zahrnutá aj položka mzdy „targety-brutto“. Správny súd dospel k záveru, že uvedená položka mzdy „targety-brutto“ mala byť pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia zohľadnená, a preto je naplnený dôvod na jeho zrušenie v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Žalovaný v správnom konaní vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodol bez zreteľa na uvedenú položku mzdy.
41. Správny súd s poukazom na judikatúru Najvyššieho súd Slovenskej republiky uvádza, že základné pravidlá konania uvedené v § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pre ktoré východiskom je systém prameňov práva, je potrebné v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“. Správny súd tu poukazuje aj na rozsudok NS SR č. 10Sžsk/10/2017 zo dňa 30.05.2018, ktorý uvádza: „ 37. ... princíp viazanosti právom ako jeden z princípov dobrej verejnej správy vyžaduje, aby všetky rozhodnutia a úkony orgánov verejnej správy mali oporu v právnom poriadku, ich obsah bol s ním v súlade a boli účinne vynútiteľné. Ide o stav, ktorý predpokladá čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Tento princíp zahŕňa nielen požiadavku na súladný postup verejnej správy s vnútroštátnymi zákonmi, medzinárodným právom a všeobecnými právnymi zásadami, ale aj požiadavku nezneužívania voľnej úvahy a požiadavku výkonu právomoci len za účelom ustanoveným zákonom. Ďalším dôležitým princípom je princíp proporcionality, ktorý možno odvodiť z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Zmyslom tohto princípu je napomáhať hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami. „Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno ignorovať ich účel a zmysel, ktorý nie je možné hľadať len v slovách a vetách toho ktorého predpisu, v ktorom sú vždy prítomné aj princípy uznávané demokratickými právnymi štátmi. Prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci k extrémne nespravodlivému záveru znamená porušenie základných práv.“ (nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 7. marca 2012, sp. zn. I. ÚS 1826/11).“
42. Správny súd podotýka, že každý prípad si vyžaduje individuálne skúmanie splnenia zákonných podmienok na priznanie uplatneného nároku na predmetný druh nemocenskej dávky, v konkrétnom prípade nároku na materské žalobkyne. Orgány verejnej správy aplikujúce príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení musia vychádzať z gramatického aj teleologického výkladu tejto právnej normy tak, aby bola vykladaná v súlade s jej gramatickým obsahom a v súlade s cieľmi a účelmi zákona o sociálnom poistení. Nemožno pripustiť len striktne gramatický výklad uvedených ustanovení zákona o sociálnom poistení bez toho, aby sa konkrétne okolnosti jednotlivého prípadu, vyplývajúce z orgánom verejnej správy vykonaného dokazovania, premietli aj do následného posúdenia splnenia podmienok na priznanie uplatneného nároku na materské a na určenie jeho výšky, na ktoré má poistenec nárok.
43. Nemocenské poistenie, ako súčasť sociálneho poistenia, slúži ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Účelom nemocenského poistenia je poskytnúť primerané hmotné zabezpečenie občanom v uvedených situáciách. Primerané hmotné zabezpečenie má základ v čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a poskytuje sa v súlade s princípom solidarity a zásluhovosti. Pokiaľ princíp solidarity zohľadňuje vzťah k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia občanov, princíp zásluhovosti naopak zdôrazňuje individuálnu mieru zapojenia osoby do systému sociálneho zabezpečenia a vyjadruje skutočnosť, že výška dávky zo systému sociálneho poistenia sa odvíja od výšky odvodov. (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/6/2019 zo dňa 20.05.2020).
44. Vzhľadom na vyššie uvedené, je potrebné prihliadať predovšetkým na účel sociálneho poistenia a takisto na súlad výkladu a záverov z týchto ustanovení s nadradenými právnymi normami. Tu treba zdôrazniť, že podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení je sociálnym poistením okrem iného nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti tehotenstva a materstva. Z uvedeného vyplýva, že nemocenské poistenie má za cieľ kryť výpadok alebo zníženie príjmu vo všeobecnosti, teda zo zárobkovej činnosti ako takej, a účelom nemocenského poistenia zamestnanca je chrániť osobu v postavení zamestnanca, teda pri výkone tejto zárobkovej činnosti zamestnanca.
45. Správny súd uvádza, že pojem vymeriavací základ vymedzuje § 138 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého odseku 1 je vymeriavacím základom zamestnanca, predovšetkým príjem za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb, ako aj príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha tejto dani preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia, ako aj vyplatený podiel na zisku, a okrem toho náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri prekážkach v práci. K tomu správny súd uvádza, že Zákonník práce v § 118 vymedzuje pojem mzdy ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty poskytované zamestnancovi za vykonanú prácu. Medzi nárokovateľnými a nenárokovateľnými zložkami mzdy môžeme rozlišovať na základe právneho titulu ich priznania, najmä z pracovnej zmluvy, kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu zamestnávateľa, v zmysle § 43 ods. 1 písm. d) a § 119 ods. 1 Zákonníka práce. Čiže nárokovateľnými sú tie mzdové zložky, ktoré sú v týchto aktoch upravené záväzným spôsobom a pri splnení stanovených podmienok na ne vzniká zamestnancovi právny nárok. Typicky ide o základnú mzdu, tarifnú mzdu alebo zákonné mzdové zvýhodnenia a príplatky. Za nenárokovateľné sa tak považujú mzdové zložky, ktorých priznanie je ponechané na uvážení zamestnávateľa, spravidla označované ako odmeny, prémie alebo osobné ohodnotenie, ak sú formulované ako fakultatívne a nie sú vopred právne vymáhateľné. Avšak, to, že sú nenárokovateľné neznamená, že by po ich priznaní a vyplatení nemohli predstavovať mzdu v materiálnom zmysle. Čiže samotná nenárokovateľnosť mzdovej zložky nevylučuje jej započítanie do vymeriavacieho základu, ak bola reálne vyplatená, zdanená a nebola zákonom výslovne vylúčená. Podľa § 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom vymeriavací základ zamestnanca tvorí len príjem, ktorý je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Plnenia, ktoré zákon o dani z príjmov nepovažuje za príjem zo závislej činnosti alebo ich od dane oslobodzuje sa teda do vymeriavacieho základu nezapočítavajú. Príjmami teda bez ohľadu na ich právny dôvod sú pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
46. Pri určení výšky materského je správny orgán teda povinný postupovať striktne v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa § 54 ods. 1 tohto zákona sa denný vymeriavací základ určuje z vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období. Vymeriavací základ zamestnanca je v zmysle § 138 ods. 1 a 2 citovaného zákona tvorený príjmom zo zárobkovej činnosti, z ktorého vzniká povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie. Zákon v tomto smere neumožňuje správnemu orgánu žiadnu voľnú úvahu – ak z príjmu vzniká odvodová povinnosť, tento príjem musí byť bez ďalšieho zahrnutý do vymeriavacieho základu.
47. Správny súd v tejto súvislosti ďalej uvádza, že poisťovací systém je príspevkovým systémom, viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda má nárok na dávku za predpokladu, že si platí poistné, príp. za neho platí poistné štát. V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém vyžaduje plnenie odvodovej povinnosti a tento typ dávky je podmienený účasťou na sociálnoprávnych vzťahoch a príjmovými pomermi oprávnenej osoby. Preto aj samotná dávka materského je odrazom príjmových pomerov žalobkyne. Výška nemocenskej dávky materského sa odvíja od príjmov žalobkyne, teda od vymeriavacích základov, z ktorých bolo platené poistné. Preto je v súlade aj s účelom a zákonnými princípmi zákona o sociálnom poistení taký výklad zákona, podľa ktorého na výšku nemocenskej dávky materského majú priamy vplyv dosiahnuté vymeriavacie základy poistenkyne v rozhodujúcom období. Iný výklad by poprel princíp zásluhovosti, na ktorom je poisťovací systém postavený. Zásluhovosť je princíp, podľa ktorého má dávka v rámci zákonom určenej dávkovej schémy čo najvernejšie zohľadňovať vymeriavací základ poistenca v príslušnom rozhodujúcom období. Preto má žalobkyňa nárok na dávku zo všetkých vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období (§ 55 ods. 1 cit. zákona).
48. Správny súd vzhliadol nezákonnosť v postupe prvostupňového orgánu verejnej správy (ktorý výšku vymeriavacieho základu určil z údaja o predpokladanom príjme poskytnutom zamestnávateľov vo výške 1450,00 eur), ako aj žalovaného vo vzťahu k preskúmaniu a vyhodnoteniu výšky vymeriavacieho základu žalobkyne na účely určenia výšky materského, kde žalovaný určil výšku materského z vymeriavacieho základu vykázaného zamestnávateľom za mesiac december 2023 (3 dni) vo výške 200,09 eur, avšak rozhodol bez zreteľa na uvedenú položku mzdy „targety-brutto“, z dôvodu, že táto položka nezodpovedá dosiahnutej mzde, je to nenárokovateľná zložka mzdy, a preto nie je do vymeriavacieho základu pri výpočte denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského zahrnutá.
49. Z administratívneho, ako aj súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že položka mzdy tzv. „targety- brutto“ predstavovali príjem žalobkyne, ktorý nebol oslobodený od dane a z ktorého bolo v súlade s § 141 zákona o sociálnom poistení riadne odvádzané poistné na sociálne poistenie. Napriek tomu, žalovaný tieto príjmy do vymeriavacieho základu pri výpočte denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského nezahrnul, čím postupoval v rozpore s § 138 zákona o sociálnom poistení a poprel samotný zákonný koncept vymeriavacieho základu. Z uvedeného dôvodu, preto správny súd považoval námietky žalobkyne za dôvodné, vrátane námietky legitímneho očakávania, ktorý je súčasťou širšieho pojmu - princípu právnej istoty a ktorý vychádza zo skutočnosti, že súd (orgán verejnej správy) pozná právo.
50. Na základe uvedeného, možno konštatovať, že vymeriavací základ pre určenie denného vymeriavacieho základu na materské tvorí súčet reálne zúčtovaných, zdanených príjmov zo závislej činnosti, z ktorých bolo v rozhodujúcom období skutočne odvedené poistné na nemocenské poistenie. Pri kontrole výpočtu materského je pre jeho správne určenie rozhodujúceho obdobia podľa zákona (pri nepretržitom nemocenskom poistení u toho istého zamestnávateľa) a vychádza z princípu, že do denného vymeriavacieho základu vstupujú len tie zložky príjmu, ktoré v rozhodnom období reálne tvoria vymeriavací základ (t. j. boli zúčtované a „odvodované“). Ohľadom nenárokovateľných mzdových položiek, za ktoré sa považujú mzdové zložky, ktorých priznanie je ponechané na uvážení zamestnávateľa, spravidla označované ako odmeny, prémie alebo osobné ohodnotenie, ak sú formulované ako fakultatívne a nie sú vopred právne vymáhateľné, správny súd uvádza, že skutočnosť že sú nenárokovateľné neznamená, že by po ich priznaní a vyplatení nemohli predstavovať mzdu v materiálnom zmysle. Čiže samotná nenárokovateľnosť mzdovej zložky nevylučuje jej započítanie do vymeriavacieho základu, ak bola reálne vyplatená, zdanená a nebola zákonom výslovne vylúčená.
51. Správny súd opätovne uvádza, že pokiaľ ide o zložky mzdy, ktoré sa do vymeriavacieho základu nezapočítavajú, uplatňuje sa taxatívny zoznam zákonných výnimiek. Judikatúra kladie dôraz na vecnú povahu plnenia - nie názov, ale splnenie zákonných znakov rozhoduje o vylúčení z vymeriavacieho základu. Ak plnenie svojimi znakmi zodpovedá niektorej zo zákonných výnimiek (odstupné, odchodné, cestovné náhrady a pod.), do vymeriavacieho základu sa nezahrnie. Naopak, ak nie je výslovne vylúčené a ide o príjem za prácu, ktorý bol zúčtovaný a podliehal odvodom, patrí do vymeriavacieho základu. K „nenárokovateľným“ zložkám mzdy (odmenám/prémiám) možno dospieť k záveru, že kritériom nie je pracovnoprávna nárokovateľnosť, ale realita zúčtovania a odvodu. Ak bola takáto odmena v rozhodnom období reálne priznaná, zúčtovaná, zdanená a bolo z nej odvedené poistné, a súčasne nejde o zákonom výslovne vylúčené plnenie, započítava sa do vymeriavacieho základu (spravidla v mesiaci účtovného zaúčtovania). Ak naopak, svojimi znakmi spadá pod niektorú zo zákonných výnimiek, do vymeriavacieho základu sa nezahrnie. Tento rozlišovací test je možno badať naprieč slovenskou judikatúrou a je podporený aj českými rozhodnutiami, ktoré zdôrazňujú, že výnimky z vymeriavacieho základu sa vykladajú reštriktívne a odmeny sa zahrnujú v mesiaci zaúčtovania, pokiaľ zákon neustanovuje opak.
52. V súvislosti s konštatovaním žalovaného uvedeným v jeho rozhodnutí, že ak by žalobkyňa nešpekulovala s prerušením rodičovskej dovolenky, nedosiahla by v mesiaci december 2023 vymeriavací základ, a mala by prerušené povinné nemocenské poistenie celé rozhodujúce obdobie (rok 2023), správny súd poukazuje na skutočnosť, že ak Sociálna poisťovňa dospeje k pochybnostiam o účelovosti zvýšenia vymeriavacieho základu, je povinná súlade s § 195 a § 196 zákona o sociálnom poistení spoľahlivo zistiť skutočný stav veci, a to najmä preveriť reálnosť výkonu práce, skutočné dosahovanie príjmu, z ktorého bolo platené poistné, primeranosť zvýšenia vymeriavacieho základu vzhľadom na druh práce a mzdové pomery u zamestnávateľa, ako aj časovú a vecnú súvislosť zvýšenia s uplatnením nároku na dávku; až na základe komplexného posúdenia týchto okolností môže vyvodiť záver o účelovosti alebo neúčelovosti takéhoto zvýšenia. To však nemožno považovať za zákonný dôvod neakceptovania započítania položky mzdy „targety-brutto“ do denného vymeriavacieho základu žalobkyne.
53. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy vychádza z nesprávne určeného vymeriavacieho základu, nezahrnutím všetkých zákonom relevantných príjmov do vymeriavacieho základu, došlo k porušeniu § 54 ods. 1 v spojení s § 138 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom v rozhodnom čase, čo malo za následok nesprávne určenie výšky materského, a tieto rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, zároveň aj k zrušeniu rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátenia veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 prvá veta SSP.
54. Sociálna poisťovňa je viazaná právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP, a teda v ďalšom konaní opätovne posúdi nárok žalobkyne na priznanie materského, a pri novom rozhodovaní a výpočte výšky materského zohľadní všetky predmetné príjmy do vymeriavacieho základu žalobkyne a z tohto základu nanovo určí výšku materského. Zároveň sa sociálna poisťovňa vysporiada aj s názorom žalovaného uvedenom v jeho rozhodnutí, že pobočka vyhodnotila konanie žalobkyne za účelové s cieľom dosiahnuť vyšší vymeriavací základ pre výpočet materského v nasledujúcom roku (2024).
55. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
56. Nakoľko mala žalobkyňa vo veci úspech v plnom rozsahu, správny súd jej priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
57. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.