Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-185-2025.pdf
PDF · 96.49 KB
Case nature
Subarea
11CoP/185/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XX, F. a otec - A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. F. X, F. F., korešpondenčná adresa: G. XX, F., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 9. októbra 2025 č.k. 27P/138/2025-26, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í , vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.), rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že návrhom sa otec domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom A. a C., spolu s návrhom vo veci samej sa domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by sa dočasne upravil jeho styk s maloletými deťmi tak, že je oprávnený sa s nimi stretávať každý druhý víkend v mesiaci od piatku 16.00 hod. do nedele 18.00 hod. a počas pracovných týždňov minimálne 3 hodiny týždenne v dobe, kedy si deti neplnia povinnosti (škola, krúžky). Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 06.10.2025, č.k. 27P/135/2025 návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp.zn. 27P/138/2025. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že vzhľadom na jednostranné a neoprávnené prerušenie jeho styku s maloletými deťmi zo strany matky je ohrozený riadny psychický a citový vývoj detí. Matka ho bezdôvodne zablokovala na telefóne a sociálnych sieťach, čím mu znemožnila akúkoľvek komunikáciu s maloletými a vylúčila ho z ich života. Otec sa od narodenia svojich synov aktívne a s láskou podieľal na ich výchove, rozhodol sa vrátiť zo zahraničia, aby im zabezpečil stabilné rodinné prostredie. Po rozchode s matkou s deťmi pravidelne trávil čas a tieto stretnutia boli plné radosti, hier, zmysluplných aktivít. Matka následne jednostranne a bezdôvodne prerušila jeho kontakt s deťmi, čím ho de facto vylúčila z ich života. Matka ho neinformuje o deťoch, o dôležitých zdravotných problémoch detí, ako je zhoršujúci sa zrak syna A., celiakia a narušená komunikačná schopnosť syna C.. Matka mu bráni tak v plnení rodičovských povinností a podieľaní sa na liečbe a podpore vývoja maloletých detí. V súvislosti s matkiným správaním má vážne obavy o duševné zdravie a psychickú stabilitu detí. Vystavovanie detí rodičovskému konfliktu, zatajovanie dôležitých informácií, snaha o manipuláciu s ich názormi s cieľom odcudzenia od otca, je v rozpore s ich najlepším záujmom. Súd prvej inštancie zistil, že na súde je vedené konanie pod sp.zn. 27P/135/2025 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na základe návrhu matky, doručeného súdu prvej inštancie 02.10.2025 a to postúpením z Mestského súdu Bratislava IV. Z mailovej komunikácie medzi rodičmi súd zistil, že je medzi nimi prítomný rodičovský konflikt, najmä v otázke plnenia vyživovacej povinnosti k maloletým. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 1, 2 CMP, podľa § 324, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 332 ods. 1 CSP, podľa §
36 ods. 1 Zákona o rodine, podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Skonštatoval, že neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie, alebo život maloletých vážne ohrozené za predpokladu, že navrhovateľ neodkladného opatrenia spomenuté ohrozenia aj riadne osvedčí. Po zvážení všetkých skutočností, ktoré otec v návrhu uviedol, súd uzavrel, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho otec žiada nariadiť. Súd návrh posúdil ako nedôvodný, nakoľko nemal otcom za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí formou nariadenia neodkladného opatrenia. Tieto tvrdenia však nijakým spôsobom neosvedčil, k návrhu nepripojil žiadne listinné dôkazy, ktorými by preukázal skutočnosti, ktoré by tohto času odôvodňovali opodstatnenosť nároku ku ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd je názoru, že na zasiahnutie do rodičovských práv a povinností bude potrebné rozsiahlejšie dokazovanie, ktoré je však možné len v konaní vo veci samej, v rámci ktorého by účastníci mali priestor na prezentovanie svojich návrhov a argumentov. V súčasnosti sa preto súdu nejaví ako nevyhnutné upravovať rodičovské práva a povinnosti formou neodkladného opatrenia bez vykonania náležitého dokazovania. Ak by súd pristúpil k navrhovanej úprave styku, táto nezaručuje, že sa styk bude realizovať bez vzájomného konfliktu medzi rodičmi, ktorý je podľa súdu primárnym dôvodom nerealizácie, alebo vzniku problémov pri realizovaní styku otca s maloletými deťmi. V otázkach výkonu rodičovských práv a povinností by sa rodičia mali v prvom rade pokúsiť dohodnúť a až v prípade, ak k dohode nedospejú, môže oprávnený rodič uplatniť svoje právo na súde. Súd bude ďalej pokračovať v konaní sp.zn. 27P/135/2025, kde po zabezpečení dôkazov a ich vyhodnotení rozhodne vo veci samej. V prípade, ak bude preukázaná bezodkladná potreba úpravy styku otca s maloletými deťmi, súd nariadenie neodkladného opatrenia pre takýto prípad nevylučuje, pričom o nariadení neodkladného opatrenia môže v prípade potreby ochrany záujmov detí rozhodnúť aj bez návrhu. V čase súčasného rozhodovania o návrhu však súd potrebu nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle návrhu u otca nezistil, nakoľko nebola otcom dostatočne preukázaná. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletých, dôvodil, že predmetom konania nie je výživné, ale ochrana zdravia, psychickej stability a rodinných väzieb maloletých detí. Cieľom návrhu je zabrániť pokračujúcemu psychickému a emocionálnemu ohrozeniu detí, spôsobenému dlhodobým prerušením kontaktu s otcom a nie riešenie majetkových otázok. Zo skutkových zistení uvedených v návrhu a jeho doplnení vyplýva, že u detí dochádza k zhoršeniu zdravotného a psychického stavu. Maloletý A. trpí zhoršovaním zraku a maloletý C. má narušenú komunikačnú schopnosť a diagnostikovanú celiakiu. Je dôvodné vydať neodkladné opatrenie na okamžitú ochranu detí, pretože je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi a existuje reálna obava, že výkon budúceho rozhodnutia a to právo detí na vzťah s otcom bude ohrozený, ak sa nezasiahne včas. Nečinnosť v takejto situácii vedie k nezvratným následkom, emocionálnemu odcudzeniu a trvalému poškodeniu psychického a rodinného vývoja detí, čo je v priamom rozpore s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Podľa jeho poznatkov matka opakovane nútila deti, aby jej partnera oslovovali „tato“ alebo „tatušo“, hoci biologický otec sa dlhodobo snaží o kontakt s deťmi a má o ich výchovu záujem. Takéto konanie môže u detí spôsobiť zmätenie identity, citovú neistotu a vnútorný konflikt. Matka zároveň bráni v kontakte detí s rodinou otca, starým otcom, bratrancom, sesternicou a ďalšími členmi širšej rodiny. Tieto skutočnosti sú v rozpore s princípom, že dieťa má právo na kontakt s oboma rodičmi a ich rodinami. Po rozchode matka deti bez vedomia ich otca presťahovala do iného mesta, kde žijú s jej partnerom a ich dieťaťom. Táto náhla zmena prostredia mohla mať negatívny vplyv na ich psychickú stabilitu. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie, vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie, keď jeho cieľom nie je obviňovať druhého rodiča, ale chrániť najlepší záujem svojich detí. Domnieva sa, že dlhodobé bránenie kontaktu, emocionálny tlak a narušenie rodinných väzieb majú priamy vplyv na ich psychické aj fyzické zdravie.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba – otec maloletých detí (§ 359, ň 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 psím. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
4. Otec maloletých detí sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal úpravy jeho styku s maloletými deťmi A. a C. tak, že je oprávnený sa s nimi stretávať každý druhý víkend v mesiaci od
piatku 16.00 hod. do nedele 18.00 hod. a počas pracovných týždňov minimálne 3 hodiny týždenne v dobe, kedy si deti neplnia povinnosti (škola, krúžky).
5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že súd nezistil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle návrhu, nakoľko nebola otcom dostatočne preukázaná.
6. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe dočasnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti je potrebné uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou neodkladného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Inštitút neodkladného opatrenia má tak slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené a to do doby, kým o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine v konaní vo veci samej.
7. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces treba považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.
8. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať si citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa).
9. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci je preukázané, že rodičia maloletých detí A. a C. nežijú v spoločnej domácnosti a doposiaľ neexistuje rozhodnutie súdu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Aktuálne sa na súde prvej inštancie vedie konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na základe návrhu matky zo septembra 2025, ktoré je vedené pod sp.zn. 27P/135/2025. Maloletí dlhodobo, teda od rozchodu rodičov žijú s matkou, ktorá bez súhlasu otca maloleté deti presťahovala do iného mesta. Otec tvrdí, že má svoje maloleté deti rád, do rozchodu s matkou sa podieľal na ich výchove, má záujem sa so svojimi synmi pravidelne stýkať, avšak s matkou maloletých detí nie je možná dohoda. Matka ho zo života detí vyškrtla, znemožňuje mu kontakt so synmi, neposkytuje mu o synoch žiadne relevantné informácie.
10. Odvolací súd má za to, že v prípade, ak je otcovi znemožňované stretávať sa so synmi, tak situácia v rodine nepochybne vyžaduje okamžitý zásah súdu, keďže práva dieťaťa, ako aj otca, sú hrubým spôsobom porušované a ponechanie maloletých bez možnosti pravidelného styku so svojím otcom do právoplatného skončenia konania vo veci samej je rozporné s najlepším záujmom maloletých. Z obsahu spisu nevyplýva žiadny dôvod, ktorý by otca ako rodiča zo starostlivosti o deti mal diskvalifikovať. Súd prvej inštancie len stroho skonštatoval, že nemal osvedčenú potrebu okamžitého zásahu do pomerov účastníkov. S takýmto záverom sa odvolací súd bez ďalšieho nestotožňuje. Skutočnosť, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nemusí vykonať dokazovanie neznamená, že tak nemôže a nemá urobiť. Ak mu z obsahu spisu vyplýva skutočnosť, že otcovi je bránené v styku s deťmi, má súd podniknúť kroky k tomu, aby zistil, či táto skutočnosť je pravdivá alebo nie, a to či už vyžiadaním vyjadrenia matky, alebo správou kolízneho opatrovníka.
11. Odvolací súd tu zároveň poukazuje na procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý konal vo veci neodkladného opatrenia bez toho, že by bol do konania ustanovil kolízneho opatrovníka maloletým deťom. Uznesenie o ustanovení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava bolo totiž vydané až po tom, ako súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Účastníkom konania v danom
prípade je maloleté dieťa, kde u jeho zákonných zástupcov rodičov je pochybnosť o možnej kolízii, bolo preto na mieste, aby súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia maloletým deťom ustanovil kolízneho opatrovníka v zmysle ustanovenia § 31 Zákona o rodine. Funkciou opatrovníka, ktorý má v konaní pred súdom postavenie účastníka konania je chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní, pričom opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci. Má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, navrhovať vykonanie procesných dôkazov a taktiež navrhovať súdu ako má vo veci rozhodnúť vzhľadom na záujem dieťaťa a názor dieťaťa, ktorý súdu prezentuje. Nakoľko v prejednávanej veci nejde o prípad neodkladného opatrenia vo veciach ochrany maloletého podľa § 365 CMP, v ktorom zákon upúšťa od nutnosti ustanovovať maloletému procesného opatrovníka (§ 365 ods. 4 CMP), bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie ustanoviť maloletému opatrovníka a aj jeho prostredníctvom zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie.
12. Súd prvej inštancie skonštatoval, že otec poukazuje v návrhu na správanie matky, ktoré má ohrozovať psychický a citový vývoj maloletých a brániť v jeho styku s deťmi. Tieto tvrdenia však nijakým spôsobom neosvedčil, ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali pravdepodobnosť nároku. Súd tak mal za to, že na zasiahnutie do rodičovských práv a povinností bude potrebné rozsiahlejšie dokazovanie, ktoré je však možné len v konaní vo veci samej. Taktiež dodal, že aj v prípade, ak by pristúpil k navrhovanej úprave styku, táto nezaručuje, že sa styk bude realizovať bez vzájomného konfliktu medzi rodičmi, ktorý je primárnym dôvodom nerealizácie alebo vzniku problémov pri realizovaní styku otca s deťmi. Na styku s deťmi by sa rodičia mali v prvom rade pokúsiť dohodnúť a až ak nedospejú k dohode, môže oprávnený rodič uplatniť svoje právo na súde. Takéto odôvodnenie odvolací súd považoval absolútne za nedostatočné, nepresvedčivé a to z dôvodu, že jednoznačne je zrejmé, že medzi rodičmi existuje rodičovský konflikt. Tak isto je zrejmé, že na styku sa nedokážu dohodnúť, takže aj podľa súdu prvej inštancie v takom prípade má oprávnený rodič právo uplatniť svoje právo na súde. Argumentácia súdu, že aj v prípade, ak by pristúpil k úprave styku, táto nezaručuje, že sa styk bude realizovať bez vzájomného konfliktu medzi rodičmi je absolútne irelevantná a tak isto tvrdenie súdu, že na zasiahnutie do rodičovských práv a povinností bude potrebné rozsiahlejšie dokazovanie je v danom prípade irelevantné. Samozrejme, že pre riadnu úpravu výkonu rodičovských práv je potrebné vykonať riadne dokazovanie, avšak inštitút neodkladného opatrenia upravuje výkon rodičovských práv a povinnosti dočasne. Pri úprave styku neodkladným opatrením ide najmä o to, aby vzťahy medzi nepreferenčným rodičom a dieťaťom zostali zachované po dobu, kým nebude vo veci riadne rozhodnuté, nakoľko v opačnom prípade môže prísť k ochladeniu a odcudzeniu medzi rodičom a dieťaťom, ktoré odcudzenie sa potom následne ťažko napráva. Predbežne upravený styk otca s maloletými má zabezpečiť legitímny cieľ a to ochranu zdravého vývoja detí a umožniť tak aspoň čiastočné výchovné pôsobenie otca ako toho rodiča, ktorý nemá deti v osobnej starostlivosti a zachovanie vzájomných väzieb do času rozhodnutia vo veci samej.
13. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, keď mal za to, že postupom súdu prvej inštancie bolo odvolateľovi znemožnené uskutočnenie základných procesných práv, ktoré mu patria, pričom tento nedostatok nie je napraviteľný v odvolacom konaní. Po vrátení veci súd prvej inštancie vyžiada správu kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov v rodine maloletých detí, ktorá sa najmä zamiera na to, akým spôsobom sa otec za obdobie od rozchodu s deťmi stretával a následne opätovne vyhodnotí ohrozenie maloletých, jeho intenzitu a posúdi, či táto vyžaduje okamžitú ingerenciu súdu v podobe úpravy styku otca s maloletými deťmi, vec opätovne právne posúdi, svoje nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.
14. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).