Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_BA-2S-192-2022.pdf
PDF · 102.58 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-2S/192/2022
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Národný inštitút vzdelávania a mládeže, Ševčenkova 11, 850 05 Bratislava, IČO: 00 164 348, právne zastúpený: AK ZAHRADNIK & Spol, s. r. o., Námestie Mateja Korvína, 811 07 Bratislava, IČO 36 854 930, proti žalovanému: Inšpektorát práce Bratislava, Za kasárňou 1, 832 64 Bratislava, IČO: 00 166 367, v konaní o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného Inšpektorátu práce Bratislava, IBA-31-91-2.3/P-E24-E25-22, reg. č. IPBA/IPBA_ODD PPV/ KON/2022/1645 zo dňa 25.05.2022 a dodatku č. 1 k protokolu č. IBA-31-91-2.3/P-E24-E25-22, reg. č. IPBA/IPBA_ODD PPV/KON/2022/1645 zo dňa 21.06.2022, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta.
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet správneho súdneho prieskumu
1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je protokol Inšpektorátu práce Bratislava (ďalej len „žalovaný“), a to protokol žalovaného č. IBA-31-91-2.3/P-E24-E25-22, reg. č. IPBA/IPBA_ODD PPV/ KON/2022/1645 zo dňa 25.05.2022 v znení dodatku č. 1 k protokolu č. IBA-31-91-2.3/P-E24-E25-22, reg. č. IPBA/IPBA_ODD PPV/KON/2022/1645 zo dňa 21.06.2022 (ďalej len „protokol“ a „dodatok“) o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“), ktorá bola vykonávaná u zamestnávateľa: IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže, Karloveská 64, 842 58 Bratislava (od 01.07.2022 Národný inštitút vzdelávania a mládeže) (ďalej len „kontrolovaný“ alebo „žalobca“).
II. Priebeh administratívneho konania
2. Žalovaný vykonal u kontrolovaného inšpekciu práce za kontrolované obdobie 2021 a 2022. Zameraná bola na kontrolu § 3 ods. 2 v nadväznosti na: a/ § 2 ods. 2 písm. a), b/ § 2 ods. 2 písm. b), c/ § 2 ods. 2 písm. c), d/ § 2 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon o nelegálnej práci“) a kontrolu § 1 ods. 2 a ods. 3 Zákonníka práce.
3. Žalovaný zistil, že fyzické osoby A. B., A. B., C. D. a E. F. (ďalej len „dotknuté fyzické osoby“) vykonávali pre kontrolovaného závislú prácu podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, avšak vykonávali ju v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu. Identifikoval preto porušenie § 1 ods. 3 Zákonníka práce a § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci. Ich práca nebola vykonávaná v pracovných pomeroch, v obdobných pracovných pomeroch alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce v iných pracovnoprávnych vzťahoch (časť 2 písm. b/, bod
1 protokolu) a kontrolovaný nemal s nimi založené pracovnoprávne vzťahy podľa osobitného predpisu (časť 2 písm. b/, bod 2 protokolu).
4. Inšpektor práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) a § 12 ods. 3 zákona o inšpekcii práce nenariadil odstrániť zistený nedostatok uvedený v časti 2 písm. b) bod je 1 protokolu, keďže ten nemožno dodatočne odstrániť.
5. Inšpektorát práce nariadil odstrániť nedostatky uvedené v časti 2 písm. b) bod 2 protokolu a uložil kontrolovanému povinnosť prijať opatrenia na odstránenie príčin zistených porušení právnych predpisov (v lehote 7 dní odo dňa prerokovania protokolu) a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie príčin zistených právnych predpisov (v lehote 10 dní odo dňa prerokovania protokolu).
6. Kontrolovaný sa vyjadril k protokolu a poukázal na zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, podľa ktorého ministerstvo školstva riadi okresné, krajské, celoslovenské a medzinárodné kolá súťaží detí a žiakov škôl a školských zariadení a okresné, krajské, celoštátne a medzinárodné kolá predmetových olympiád žiakov škôl. K tomu je vydaná Smernica č. 23/2017 o súťažiach. Z nej vyplýva, že ministerstvo pri realizácii spolupracuje s inými odbornými subjektami a organizácie niektorých súťaží prenáša na kontrolovaného na základe každoročného kontraktu. Taktiež poukázal na to, že dátum, miesto, čas a úlohy spojené s vycestovaním na medzinárodné kolo určuje medzinárodný organizátor súťaže; kontrolovanému je táto skutočnosť iba oznámená. Kontrolovaný zvyčajne hradí účastnícky poplatok, cestovné náklady a poistenie. Ubytovanie, stravu, program a činnosť členov slovenskej delegácie určuje medzinárodný organizátor.
7. Žalovaný v dodatku uviedol, že účelom protokolu o výsledku inšpekcie práce je predbežné zhodnotenie a zadokumentovanie zisteného stavu, preto nie je potrebné, aby protokol a dodatok, ktorý je súčasťou protokolu, obsahoval právne úvahy inšpektora práce a podrobnejšie odôvodnenie. Inšpekcia práce je dozorná činnosť, pri ktorej sa vychádza primárne z listinných dokladov, písomných vyjadrení a podporne z ústnych informácií. Inšpekcia práce nie je správnym konaním. Výsledok inšpekcie práce je podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu o uložení sankcie. Inšpektor práce je oprávnený podľa zákona nariadiť kontrolovanému odstrániť zistené nedostatky v primeranej lehote.
III. Správna žaloba
8. Proti protokolu v spojení v dodatkom podal žalobca včas správnu žalobu a navrhol napadnuté opatrenia zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a súčasne žiadal aj priznať mu právo na náhradu trov konania.
9. Žalobca sa nestotožňuje s právnym posúdením zo strany žalovaného, ktoré považuje za formalistické. Poukazuje, že pracovnoprávny vzťah vzniknutý medzi zamestnancom a zamestnávateľom musí byť zo svojej podstaty odplatný. Z „Dohôd o plnení úloh pre organizáciu IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže“ (ďalej len „dohody“) uzatvorených podľa § 51 Občianskeho zákonníka však nevyplýva nárok na akúkoľvek odmenu. Žalovaný sa nezaoberal vôľovou stránkou žalobcu a dotknutých fyzických osôb a vzniknutý právny vzťah posudzoval z hľadiska formálneho. Žalobca poukázal na to, že sprevádzanie na medzinárodnú súťaž je uvedené v prílohe č. 1 k Smernici ministerstva školstva 23/2017, kde za túto činnosť dotknutým fyzickým osobám neprináleží nárok na odmenu. Táto činnosť je podľa tejto smernice dobrovoľnícka. V posudzovanom prípade absentuje zložka odplatnosti vykonávanej činnosti, a preto tieto dohody nemožno subsumovať pod obmedzenia § 1 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu.
10. Daná činnosť má byť posudzovaná ako dobrovoľníctvo na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti podľa § 7 zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, resp. podľa § 12 v spojení s § 11 zákona č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou. Podľa žalobcu tieto právne predpisy umožňujú poskytnúť dobrovoľníkovi materiálne zabezpečenie ako napríklad stravovanie alebo ubytovanie či spôsob dopravy.
11. Žalobca ďalej namietal, že v prípade dohôd absentuje imanentný znak závislej práce, a to vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. Inšpektor práce vykonal pohovor s dotknutými fyzickými osobami. Z ich výpovedí nemožno abstrahovať, že by z ich strany išlo o výkon závislej práce, ale naopak. A. B. napríklad uviedol, že plnil rámcový predmet dohody, avšak ďalej sa riadil vlastnými rozhodnutiami ako vedúci delegácie, teda neprijímal pokyny od žalobcu. Podľa dohôd sa mal aktívne zúčastniť na podujatiach, avšak podujatia sú organizované inou organizáciou ako žalobca a tak tento program nie je určený žalobcom, ale organizátorom podujatia. A. B. a aj C. D. potvrdili, že konkrétny čas vykonávania úloh určoval organizátor súťaže. Žalobca iba ohraničil základný časový rámec začiatku a konca výkonu činnosti v súlade s termínom konania olympiády/súťaže. Žalovaný sa s týmito dôkazmi nevysporiadal a tak riadne nezistil skutkový stav.
12. Žalobca zdôraznil, že pokiaľ nie je jednoznačne preukázaný skutkový stav, mala byť uplatnená zásada in dubio pro reo. Pokiaľ podľa žalovaného pokyny žalobcu sú uvedené v predložených dohodách v rámci občianskoprávneho vzťahu, tak žalobca namietal, že v dohodách sú len rámcovo vymedzené úlohy, avšak pokynom sa rozumie udelenie konkrétnej inštrukcie na splnenie konkrétnej úlohy.
13. Žalovaný v dodatku neuvádza, akým spôsobom má byť nedostatok odstránený. Dohody boli uzatvorené na dobu určitú približne 10 mesiacov pred vykonaním inšpekcie práce. Vzhľadom na zaniknutý právny vzťah medzi žalobcom a dotknutými fyzickými osobami nemožno v danej chvíli aplikovať princíp zmluvnej retroaktivity. K jej aplikácii nie je možné pristúpiť bez súčinnosti dotknutých fyzických osôb. Tie však nie sú účastníkmi konania, čo môže mať za následok nevykonateľnosť uloženej povinnosti.
IV. Vyjadrenie žalovaného
14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 25.08.2023 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom navrhol žalobu zamietnuť a zároveň zotrval na svojej argumentácii uvedenej v protokole a dodatku. Zdôraznil, že inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu. S námietkami žalobcu sa žalovaný vysporiadal v dodatku. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu uviedol, že nebol povinný zadovažovať ďalšie podklady alebo dôkazy, pretože zákon o inšpekcii práce a ani iný všeobecne záväzný právny predpis mu takúto povinnosť neukladá. Dokazovanie sa v rámci inšpekcie práce nevykonáva, pretože na postup pri výkone inšpekcie sa správny poriadok nevzťahuje. Skutkové zistenia žalovaného uvedené v protokole tak nie sú založené na hodnotení dôkazov, vychádzajú len z predložených podkladov a vyjadrení počas výkonu inšpekcie práce, resp. najmä z inšpekčných zistení na mieste samom.
15. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ďalej nevyjadril.
V. Relevantná právna úprava
16. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
17. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce inšpekcia práce sa vykonáva na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb.
18. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
VI. Právne posúdenie veci správnym súdom
19. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje
inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/192/2022, bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-2S/192/2022.
20. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnutý protokol a dospel k záveru, že žalobu treba odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, keďže predmet prieskumu nie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu (§ 7 SSP).
21. Predtým, než správny súd pristúpi k skúmaniu zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verenej správy, musí skúmať, či sú na súdny prieskum splnené jeho procesné podmienky (§ 97 SSP). Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky: „S procesným právom je úplne súladné, ak správny súd prioritne skúma prípustnosť správnej žaloby, či vôbec napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, a až následne je úlohou správneho súdu skúmať ďalšie podmienky správneho súdneho konania, napr. či účastník konania pred právoplatnosťou správneho rozhodnutia vyčerpal riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. augusta 2019, sp. zn. 6Sžfk/35/2018). K týmto podmienkam možno zaradiť aj skúmanie, či je žaloba prípustná.
22. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bol protokol v znení jeho dodatku, ktorým žalovaný nariadil žalobcovi podľa § 12 ods. 2 písm. b) v spojení s ods. 3 zákona o inšpekcii práce odstrániť nedostatok uvedený v protokole časti 2, písm. b), bode 2 protokolu v sedemdňovej lehote a zároveň vo vzťahu k časti 2, písm. b), bode 1 a 2 protokolu uložil povinnosť prijať opatrenia na odstránenie príčin zistených porušení právnych predpisov a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie týchto príčin.
23. V súvislosti s možnosťou súdneho prieskumu protokolu z inšpekcie práce správny súd poukazuje na závery prijaté Veľkým senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023 a z ktorých cituje nasledujúce: „14. Pri posudzovaní, či protokol z inšpekcie práce, prípadne niektorá jeho časť je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve, treba vychádzať predovšetkým z pozitívneho a negatívneho vymedzenia predmetu tohto prieskumu. Podľa § 2 ods. 2 SSP sa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. V prerokúvanej veci, ani v doterajšej praxi, na ktorú odkázal aj senát kasačného súdu v postupujúcom uznesení, nebolo sporné, že o obsahu protokolu z inšpekcie práce možno uvažovať len ako o opatrení orgánu verejnej správy. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP sa opatrením orgánu verejnej správy rozumie správny akt vydaný v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. Naopak, tým, že obsah protokolu je vyjadrený slovami a nie je (na rozdiel od samotnej inšpekcie práce) faktickým postupom či úkonom, nemožno ho považovať za iný zásah v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP (porov. v tomto smere právny názor veľkého senátu v uznesení sp. zn. 19 SVs 1/2022 z 29. marca 2023). 15. Nie je sporné, že žalovaný je podľa § 3 a § 7 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. orgánom štátnej správy, teda orgánom verejnej správy v zmysle § 4 písm. a) SSP. Takisto nie je sporné, že opatrenia ukladané v protokole z inšpekcie práce ukladá žalovaný v rámci výkonu verejnej správy na úseku inšpekcie práce podľa citovaného zákona. Citované ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c) SSP však výslovne vyžaduje, že opatrenie musí (byť spôsobilé) dotýkať sa práv, právom chránených záujmov a povinností priamo. Administratívny akt sa môže priamo dotknúť práva určitej osoby tým, že úplne alebo čiastočne mení (modifikuje) obsah či podmienky výkonu tohto práva. Analogicky možno charakterizovať aj akt, ktorý sa priamo dotýka povinnosti. Priamosť tohto dotyku znamená, že sa musí týkať práva alebo povinnosti práve danej osoby. Spravidla nepostačuje, ak je určitá osoba dotknutá len sprostredkovane, napríklad tak, že sa akt dotýka práva alebo povinnosti druhej osoby a zmena právneho postavenia tejto druhej osoby mení možnosti, za ktorých môže prvá osoba uplatňovať svoje práva. Problematické je vymedzenie
pojmu „právom chránené záujmy“, keďže pojmovo musí ísť o niečo iné než právo alebo povinnosť. Podľa obvyklej definície nejde o akýkoľvek záujem, ale len o záujem, ktorému právne predpisy výslovne poskytujú ochranu. Ide teda o situácie, kedy právo výslovne poskytuje ochranu záujmu určitej osoby, hoci tento záujem nemá charakter práva, ktoré by mohla priamo presadiť voči inej osobe (porov. zhodne uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 10 Sžk 18/2020). 16. Opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, ktoré môže uložiť inšpektor práce na základe výsledkov inšpekcie práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., sú súčasťou protokolu z inšpekcie práce. Neukladajú sa však vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zák. uvedie zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b) zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote. Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Hoci na nesplnenie uloženého opatrenia je naviazaná sankcia podľa § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., základným predpokladom jej uloženia vždy zostáva to, aby v čase, kedy inšpektor práce opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. uložil, zistený nedostatok skutočne existoval a aby predstavoval porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle § 2 ods. 1 cit. zák. Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zák., samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. 17. Z uvedených dôvodov sa veľký senát v zásade stotožňuje s právnym názorom, ktorý bol vyslovený v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 11 Sžk 11/2021, ale aj v predkladajúcom uznesení senátu kasačného súdu. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa § 7 písm. e) SSP potom platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná (porov. v tomto zmysle uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 7/2021, č. 2/2022 ZNSS). 18. Z ustanovenia § 7 písm. e) SSP však podľa veľkého senátu zároveň vyplýva, že a priori nie je možné vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností prípustný. Formulácia citovaného ustanovenia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) totiž napovedá, že len opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré sú celkom jasne nespôsobilé zasiahnuť do akéhokoľvek subjektívneho práva, sú vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP. Naopak, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie je svojím obsahom, teda tým, čo ukladá alebo zakazuje, objektívne spôsobilé do takého práva (prípadne povinnosti alebo právneho záujmu) zasiahnuť, potom jeho preskúmanie správnymi súdmi nemôže byť objektívne vylúčené podľa § 7 písm. e) SSP. Pokiaľ ide o opatrenia uložené v protokole z inšpekcie práce, môže ísť tiež o opatrenie formálne odkazujúce na § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., no ktoré svojím obsahom zodpovedá niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) cit. zák. Okrem toho konkrétna skutková situácia u zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom. Z uvedeného vyplýva, že navonok všeobecne formulovaná povinnosť „odstrániť zistené nedostatky“ môže pre konkrétneho zamestnávateľa znamenať uloženie povinnosti konať celkom konkrétnym spôsobom, ktorý môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom
jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky (§ 97 SSP) a medzi nimi aj prípustnosť predmetu prieskumu v zmysle § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP.“
24. Správny súd sa preto zameral na posúdenie, či protokol v znení dodatku nemohol mať za následok zasiahnutie do subjektívneho práva žalobcu. Podľa správneho súdu inšpekcia nie je administratívnym konaním (§ 3 ods. 1 písm. a/ SSP), ale konaním a postupom orgánu verejnej správy, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu. Zistené skutočnosti následne slúžia najmä ako podklad pre ďalší postup orgánu, teda pre rozhodnutie, či má byť následne začaté vo veci administratívne konanie. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorého náležitosti ustanovuje § 14 zákona o inšpekcii práce, ktorý predstavuje v následne začatom administratívnom konaní jeden z dôkazných prostriedkov. Nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom administratívnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť. Protokol o výsledku inšpekcie nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je vydaný v rámci administratívneho konania. Súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu (tu žalobcovi), pričom v danom prípade preskúmavaný protokol takéto uloženie povinností neobsahuje.
25. V prejednávanej veci povinnosť prijať opatrenia vymedzené v protokole možno charakterizovať ako povinnosti, ktoré sú priamo dané žalobcovi právnym predpisom, no nedodržal ich, a preto žalovaný určuje (vyzýva), aby ich opätovne dodržiaval. Povinnosť informovania o prijatých opatreniach taktiež nemožno považovať za zásah do právneho postavenia žalobcu, keďže sa tu len formuluje informatívna povinnosť o dodržiavaní právneho predpisu. Ustanovenie týchto povinností protokolom však so sebou bez ďalšieho nenesie znak vynútiteľnosti (núteného výkonu povinnosti). Správny súd preto konštatuje, že v samotnom protokole formulované povinnosti (časť 2, písm. b/, bod 1/ a 2/) nie sú samé o sebe spôsobilé zmeny právneho postavenia žalobcu, ergo že by zasiahli do jeho práv, právom chránených záujmov. K takémuto zásahu (a následnej vynútiteľnosti) by mohlo dôjsť napríklad až v nasledujúcom sankčnom konaní zo strany žalovaného, ktoré sa deje v administratívnom konaní.
26. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP neprípustná a treba ju odmietnuť.
27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 171 ods. 1 SSP. Žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby (neprípustnosť žaloby), správny súd však žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, pretože ide o orgán štátnej správy, žiadne dôvodne vynaložené trovy konania mu nevznikli a žiadne si ani neuplatnil.
28. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).