Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/58/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Matej Oslacký, advokát, so sídlom Jarabinková 8E, 821 09 Bratislava, IČO: 53 580 842, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody 2906/12, 851 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaBa-87623/16097/2023-96606/2023 zo dňa 18. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Centra právnej pomoci, Kancelária Bratislava č. KaBa-87623/16097/2023-96606/2023 zo dňa 18. augusta 2023 z r u š u j e. II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava (ďalej len „Centrum“ alebo „žalovaný“) rozhodnutím č. KaBa-87623/16097/2023-96606/2023 zo dňa 18.08.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“), podľa v spojení s a o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení (ďalej len „“), nepriznalo žalobkyni nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd žalobkyne uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. zo dňa 27.04.2023 (ďalej aj „uznesenie zo dňa 27.04.2023“), ktorým bolo odmietnuté dovolanie žalobkyne ako žalovanej 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 08.06.2022 (ďalej len „rozsudok odvolacieho súdu“).

2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 28.07.2023 mu bola doručená žiadosť žalobkyne ako žiadateľky o poskytnutie právnej pomoci, ktorá bola riadne doplnená dňa 28.07.2023. Žiadateľka k žiadosti doložila uznesenie NS SR zo dňa 27.04.2023, z ktorého je zrejmé, že (i) dovolanie bolo odmietnuté a (ii) že Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. -107 zo dňa 21.06.2018 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“) uložil žalovaným (A. B. C. a A. F. C.) povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi (Bytové družstvo Petržalka) poplatok z omeškania 203,36 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a konanie v časti o zaplatenie istiny 867,20 eur (ktorá bola zaplatená po podaní žaloby) zastavil pre späťvzatie žaloby. Keďže istina vo výške 867,20 eur bola uhradená a

žalovaní uznali svoj záväzok - poplatok z omeškania z ročného vyúčtovania vo výške 0,5 promile zo sumy 867,20 eur od 05.01.2017 až do zaplatenia, ktorý následne vyčíslil v sume 203,36 eur (ku dňu podania späťvzatia žaloby), ale tieto úroky neuhradili, pričom úroky sú neoddeliteľnou súčasťou pohľadávky.

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že vo veci, s ktorou sa žiadateľka obrátila na Centrum, nebola splnená podmienka hodnoty sporu, čím nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Preto mal žalovaný za to, že nie je nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žiadateľka spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze a podmienku, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Centrum sa ďalej nezaoberalo splnením ďalších dvoch podmienok argumentujúc tým, že by tak zbytočne zaťažovalo žiadateľku byrokratickým postupom a zároveň by dochádzalo k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami štátu. Podľa žalovaného nesplnenie hoci len jednej z podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci.

II.

Žaloba

4. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa včas správnu žalobu, a to z dôvodov podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobkyňa mala za to, že napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami a takej intenzity, ktoré spôsobujú jeho vecnú nesprávnosť a nezákonnosť. Žalobným návrhom sa domáhala jeho zrušenia a priznania náhrady trov konania. Argumentujúc tým, že lehota na podanie zamýšľanej ústavnej sťažnosti už žalobkyni uplynula a novým rozhodnutím (priznaním nároku na poskytovanie právnej pomoci) by sa už jej postavenie fakticky nezmenilo, žalobkyňa nenavrhovala, aby súd vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

5. Podľa názoru žalobkyne žalovaný nesprávne vyhodnotil a ustálil hodnotu sporu, keď uviedol, že hodnota sporu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy. Ako nepravdivé označila tvrdenie, že v súdnom konaní, v ktorom vystupovali s A. F. C. ako žalovaní, uznala svoj záväzok spočívajúci v istine vo výške 867,20 eur. Tvrdila, že predmetnú sumu (po podaní žaloby) uhradila výlučne preto, aby zabránila strate strechy nad hlavou (predmetom sporu boli pohľadávky bytového družstva titulom nákladov na plnenia poskytované s užívaním a prevádzkou bytu). Ďalej uviedla, že už v odvolacom konaní proti rozsudku súdu prvej inštancie nesúhlasila so zastavením konania v časti o zaplatenie istiny 867,20 eur, ale navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že na úhradu istiny zaviaže výlučne žalovaného 2/ (A. F. C.). Rozsudkom odvolacieho súdu bolo odvolanie žalobkyne ako žalovanej 1/ odmietnuté a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdený. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré NS SR uznesením zo dňa 27.04.2023 odmietol. Aj v dovolacom konaní žalobkyňa namietala nesprávnosť rozhodnutí podriadených súdov, ktorými bolo konanie v časti o zaplatenie istiny 867,20 eur zastavené. Z uvedeného dôvodu je preto podľa žalobkyne bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že suma (istina) vo výške 867,20 eur bola naďalej predmetom sporu.

6. Žalobkyňa zastávala názor, že záver žalovaného, na ktorom založil napadnuté rozhodnutie, že istina nie je predmetom sporu, nemá oporu v administratívnom spise žalovaného, ktorý mal predmetné rozhodnutia súdov k dispozícii. Ak žalovaný teraz tvrdí, že vec nespĺňa podmienku hodnoty sporu, potom ide o absolútne svojvoľné a nepreskúmateľné rozhodnutie. Takýto záver žalovaného je priamym porušením zákazu denegatio iustitiae. Konanie v časti o zaplatenie istiny 867,20 eur bolo zastavené ešte rozhodnutím súdu prvej inštancie a toto rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom. Bol to práve žalovaný, kto žalobkyni v minulosti priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci v dovolacom konaní, kedy žalovaný konštatoval, že hodnota sporu je vo výške 867,20 eur (rozhodnutie Centra č. KaBA 19993/2022, ČRZ: 121963/2022 zo dňa 27.10.2022, pozn. správneho súdu). Obdobne žalovaný postupoval, keď žalobkyni priznal nárok na poskytovanie právnej pomoci v konaní vedenom na súde prvej inštancie (rozhodnutie Centra č. KaBA 11183/2019, ČRZ: 38160/2019 zo dňa 18.03.2019, pozn. správneho súdu).

7. Ďalej žalobkyňa v správnej žalobe vyjadrila presvedčenie o tom, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne posúdil hodnotu sporu, čo malo za následok vydanie nesprávneho a nezákonného napadnutého rozhodnutia, a preto musí byť zrušené. V tomto bode súčasne podotkla, že predmet sporu vymedzujú strany sporu a nie (v tomto prípade) Centrum. Ak by žalovaný postupoval v súlade

so zákonom, potom by napadnuté rozhodnutie nevydal a o žiadosti žalobkyne by rozhodol tak, že jej priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci. Žalobkyňa by sa tak mohla domáhať ochrany svojich práv podaním zamýšľanej ústavnej sťažnosti.

8. Záverom správnej žaloby žalobkyňa namietala dĺžku konania žalovaného, v ktorom rozhodoval o jej žiadosti o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Mala za to, že ak by žalovaný o žiadosti rozhodol včas, potom by získala požadovanú právnu pomoc potrebnú na ochranu jej práv a právom chránených záujmov.

III.

Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že správna žaloba žalobkyne je čisto formalistická a administratívne zaťažujúca vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyni uplynula lehota na podanie ústavnej sťažnosti. Ďalej žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sa v plnom rozsahu opieral o uznesenie NS SR zo dňa 27.04.2023, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že rozsudkom súdu prvej inštancie bola v tom čase žalovaným (A. B. C. a A. F. C.) uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi (v tom čase Bytové družstvo Petržalka) poplatok z omeškania 203,36 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie istiny 867,20 eur konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby, podľa , až 3 a v znení neskorších predpisov, pretože istina bola po podaní žaloby zaplatená. Z tohto dôvodu Centrum malo za to, že žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, a preto nebolo nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žiadateľka splnila podmienku stavu materiálnej núdze a podmienku, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Vzhľadom na skutočnosť, že istina vo výške 867,20 eur bola zaplatená, hodnota sporu bola iba vo výške 203,36 eur, čo bolo potvrdené aj v uznesení NS SR zo dňa 27.04.2023. Vo veci, s ktorou sa žiadateľka obrátila na Centrum, nebola z vyššie uvádzaných dôvodov splnená podmienka hodnoty sporu, čím žiadateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

IV.

Replika a duplika

10. V replike žalobkyňa zotrvala na stanovisku, že žalovaný nesprávne vyhodnotil a ustálil hodnotu sporu a v podrobnostiach odkázala na podanú správnu žalobu. Mala za to, že žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe len zopakoval argumentáciu uvádzanú už v napadnutom rozhodnutí. S tvrdením žalovaného, že žaloba je čisto formalistická a administratívne zaťažujúca vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyni uplynula lehota na podanie ústavnej sťažnosti, žalobkyňa zásadne nesúhlasila. Mala za to, že žalovaný chce benefitovať zo svojho vlastného nezákonného konania. Následne žalobkyňa uviedla, že to bol žalovaný, kto zmaril možnosť žalobkyne včas podať ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu žalovaného. Ak by žalovaný rozhodol riadne a včas o žiadosti žalobkyne o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, potom by žalobkyňa bezpečne stihla lehotu na podanie ústavnej sťažnosti. Ústavnou sťažnosťou sa žalobkyňa chcela domáhať ochrany jej základných práv a slobôd; postupom žalovaného jej tak bolo zabránené v efektívnom bránení práv. Ak bude žalobkyňa v konaní úspešná, bude sa môcť domáhať náhrady škody spôsobenej žalovaným pri výkone verejnej moci. Nie je preto pravdou, že žaloba je čisto formalistická. Podľa žalobkyne neobstojí ani argument žalovaného, že žaloba je administratívne zaťažujúca. Ak by žalovaným nebolo vydané napadnuté rozhodnutie, potom by žalobkyňa ani nemala dôvod na podanie správnej žaloby.

11. V duplike žalovaný odmietol tvrdenia žalobkyne, že (i) zmaril možnosť žalobkyne včas podať ústavnú sťažnosť a že (ii) ak by rozhodol riadne a včas o žiadosti o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, potom by žalobkyňa bezpečne stihla lehotu na podanie ústavnej sťažnosti. Žalovaný argumentoval tým, že žalobkyňa podala žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci podania ústavnej sťažnosti dňa 28.07.2023. Na základe vyhodnotenia jej žiadosti Centrum vydalo a odoslalo napadnuté rozhodnutie dňa 18.08.2023, a teda v zákonom stanovenej lehote do 30 dní od podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Vydané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom prevzatia

žalobkyňou, t. j. dňa 12.09.2023. Táto zásielka bola uložená na pošte od 24.08.2023. Lehota na podanie ústavnej sťažnosti žalobkyni uplynula dňa 27.09.2023. Záverom dupliky žalovaný uviedol, že napriek vydanému napadnutému rozhodnutiu žalobkyni nič nebránilo nájsť si advokáta zapísaného v Slovenskej advokátskej komore.

12. V ďalšom vyjadrení, zo dňa 22.03.2024, žalobkyňa uviedla, že žalovaný v duplike len zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu. Zotrvala na stanovisku, že žalovaný nesprávne vyhodnotil a ustálil hodnotu sporu a v podrobnostiach odkázala na svoje doterajšie podania. K tvrdeniu žalovaného, že žalobkyni nič nebránilo nájsť si advokáta zapísaného v Slovenskej advokátskej komore, žalobkyňa uviedla, že (i) nerozumie, aký vplyv má toto tvrdenie na zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia, (ii) toto tvrdenie nemôže mať akýkoľvek vplyv na dôvodnosť podanej správnej žaloby. Žalobkyňa zastávala názor, že je úplne irelevantné, či mohla získať právne zastúpenie aj iným spôsobom. Formálne síce takú možnosť mala (zastúpenie v konaní je možné aj advokátom, ktorý nebol určený rozhodnutím žalovaného), ale prakticky túto možnosť využiť nemohla (stav materiálnej núdze, nedostatok prostriedkov na úhradu právnych služieb). Žalovanému je pritom z jeho činnosti známa situácia žalobkyne, keďže opakovane žalobkyni priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci (pred vydaním napadnutého rozhodnutia ako aj po jeho vydaní).

V.

Konanie na správnom súde

13. Správny v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , , rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 30.01.2026, keďže boli splnené podmienky podľa v spojení s . Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli v súlade s lehotou uvedenou v oznámené na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

VI.

Relevantná právna úprava

14. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len „protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.

15. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“).

16. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 na účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených.

17. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom (podľa pozn. 2/ o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , pozn. správneho súdu) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (podľa pozn. 5/ o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o minimálnej mzde“/, pozn. správneho súdu) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

18. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.

19. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

20. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

21. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu (podľa pozn. 16 o správnom konaní /správny poriadok/ v znení neskorších predpisov, pozn. správneho súdu) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne.

VII.

Posúdenie veci správnym súdom

22. Predmetom konania pred správnym súdom bolo posúdiť zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný s odkazom na nepriznal žalobkyni nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci podania ústavnej sťažnosti, a to titulom nesplnenia podmienky hodnoty sporu.

23. Vo vzťahu k zmyslu a účelu správny súd poukazuje na znenie tohto zákona. Podľa tohto ustanovenia je účelom zákona vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. Zjednodušene povedané účelom je poskytovať kvalifikovanú právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi.

24. Vychádzajúc z relevantných ustanovení a z dôvodovej správy k citovanému zákonu možno konštatovať, že právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká podľa citovaného zákona za splnenia troch kumulatívnych podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne. Po prvé, žiadateľ sa musí nachádzať v situácii, kedy jeho príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, po druhé, nemôže ísť o zrejmú bezúspešnosť sporu a po tretie, hodnota sporu musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

25. Ustanovením určitých podmienok zákonodarca nemal za cieľ negatívne zasiahnuť do práva žiadateľa na súdnu a inú právnu ochranu, práve naopak, prebral na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Tento pozitívny záväzok štátu, ktorý je naplnením a pridanou hodnotou k ústavnému právu podľa (ďalej len „“) a ktorý na seba štát dobrovoľne prebral, sa vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v stanovených prípadoch. Ustanovenie podmienok možno považovať za ústavnokonformné už len s prihliadnutím na samotné znenie SR, ktoré pri realizácii práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu predpokladá bližšiu úpravu podmienok na úrovni zákona.

26. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci ( ) má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc nie je potrebné sa v rozhodnutí žalovaného zaoberať splnením ďalších (zvyšných) podmienok, ak je konštatované (a v rozhodnutí žalovaného i náležite odôvodnené) nesplnenie niektorej z nich. Ustanovenie je koncipované tak, že podmienky na priznanie nároku na právnu pomoc je nutné splniť kumulatívne. Preto ak nie je splnená hoci len jedna stanovená podmienka, žiadateľovi nie je možné priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci. Skúmanie splnenia ostatných podmienok (resp. kritérií) by bolo neúčelné, nehospodárne a nadbytočné.

27. Po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj administratívneho spisu, správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu podľa , pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

28. Spornou otázkou v súdenej veci bola skutočnosť, či hodnota sporu vo veci, s ktorou sa žalobkyňa obrátila na Centrum, prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy podľa zákona o minimálnej mzde (t. j. sumu 700,- eur, ktorá predstavuje hodnotu minimálnej mzdy v rozhodnom čase – rok 2023, pozn. správneho súdu).

29. Keďže žalobkyňa žiadala právnu pomoc na podanie ústavnej sťažnosti proti uzneseniu NS SR zo dňa 27.04.2023 ako dovolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté jej dovolanie, potom skutkovým stavom možno rozumieť jednak samotné rozhodnutie, ktorým sa dovolanie odmietlo, ako aj skutočnosti, ktoré sú podľa zákona rozhodné pre odmietnutie dovolania. Správny súd má za preukázané, že prílohou žiadosti žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci, s ktorou sa obrátila na Centrum v právnej veci podania ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd, bolo uznesenie NS SR zo dňa 27.04.2023, ktorým NS SR odmietol ako neprípustné dovolanie žalobkyne (žalovanej 1/) proti rozsudku odvolacieho súdu. Rozsudkom odvolacieho súdu bolo odvolanie žalobkyne (ako žalovanej 1/) odmietnuté a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdený. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania (sporu v civilnom konaní) bol nárok žalobcu (Bytového družstva Petržalka), ktorým sa proti žalovaným (žalobkyni ako žalovanej 1/ a A. F. C. ako žalovanému 2/) v civilnom súdnom konaní domáhal zaplatenia sumy vo výške 867,20 eur s príslušenstvom. Rozsudkom súdu prvej inštancie bolo konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 867,20 eur zastavené (výrokom II) a žalobkyni (ako žalovanej 1/) a A. F. C. (ako žalovanému 2/) bola (výrokom I) uložená povinnosť, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi (Bytovému družstvu Petržalka) poplatok z omeškania vo výške 203,36 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (súdu prvej inštancie).

30. Nosnou žalobnou námietkou, z ktorej žalobkyňa vyvodzovala nezákonnosť a nesprávnosť napadnutého rozhodnutia bolo, že žalovaný nesprávne posúdil hodnotu sporu, keď istinu sporu v konaní pred všeobecnými súdmi (sumu vo výške 867,20 eur) nezahrnul do predmetu sporu a za hodnotu sporu považoval „len“ sumu vo výške 203,36 eur (poplatok z omeškania). Či do hodnoty sporu sa (ne)má započítať „len“ príslušenstvo alebo aj istina predstavuje otázku, ktorá má pre posúdenie veci samej zásadný význam. S touto otázkou sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal len odkazom na uznesenie NS SR zo dňa 27.04.2023 a pomerne strohou argumentáciou, že konanie v časti istiny 867,20 eur bolo zastavené pre späťvzatie žaloby, keďže bola uhradená po podaní žaloby, a teda hodnota sporu bola iba vo výške 203,36 eur. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je z tohto dôvodu na hranici preskúmateľnosti, keďže žalovaný sa obmedzil len na strohú konštatáciu o nenaplnení

podmienky hodnoty sporu so stručným odôvodnením, že hodnota sporu je vo výške 203,36 eur ako výška poplatku z omeškania, a teda hodnota sporu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, t. j. sumu 700,- eur. V tomto bode považuje správny za potrebné uviesť, že dopĺňať odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (resp. bližšie precizovať dôvody, na ktorých je založené) vo vyjadrení k žalobe nie je prípustné. „Podpora myšlienkového prúdu“ predstavuje správnu úvahu a podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku má byť súčasťou odôvodnenia (napadnutého) rozhodnutia správneho orgánu.

31. Žalovaný pri skúmaní, či žalobkyňa ako fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, podľa názoru správneho súdu aplikoval nesprávne , keď konštatoval, že hodnota sporu žalobcu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (v rozhodnom období). Nesprávne právne uzavrel, že hodnota sporu bola „iba“ vo výške 203,36 eur predstavujúcej príslušenstvo pohľadávky. V tomto bode správny súd uvádza, že predmet sporu v civilnom súdnom konaní určujú strany civilného konania. „Pánom sporu“ je žalobca, ktorý sa so svojím nárokom obráti na civilný súd. Práve tento subjekt určuje a vymedzuje, čo bude predmetom civilného konania. V predmetnom prípade sa žalobca (Bytové družstvo Petržalka) domáhal proti žalovaným, žalobou o zaplatenie v konaní pred všeobecnými súdmi, zaplatenia sumy vo výške 867,20 eur s príslušenstvom. Podľa názoru správneho súdu hodnota sporu predstavuje sumu, o zaplatenie ktorej sa žalobca obrátil na civilný súd a ktorá predstavovala predmet prieskumu v konaní pred všeobecnými súdmi, t. j. istina vo výške 867,20 eur a jej príslušenstvo.

32. Ako už bolo vyššie uvedené, povinnosťou Centra pri posudzovaní žiadosti žiadateľa o poskytovanie právnej pomoci je skúmať splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona poskytovaní právnej pomoci. Jednou z týchto podmienok je podľa písm. c) uvedeného zákonného ustanovenia aj hodnota sporu, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci a ktorá musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy stanovenej osobitným právnym predpisom v rozhodnom období. Táto podmienka sa netýka sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

33. v tejto súvislosti nevymedzuje pojem „spor“. Z vymedzenia rozsahu pôsobnosti tohto zákona podľa a tiež z vymedzenia pojmu „právna pomoc“ podľa je vo všeobecnosti pod pojmom „spor“ možné rozumieť akúkoľvek právnu vec týkajúcu sa uplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv. Nejde teda len o súdne sporové a nesporové konania, ale aj mimosúdne (správne) konania a rovnako tak preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve. Pojem „spor“ preto nie je možné vykladať striktne gramaticky. To platí primerane aj vo vzťahu k výkladu pojmu „hodnota sporu“. V opačnom prípade by pod tieto pojmy nebolo možné podriadiť napr. konania v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. V každom jednotlivom prípade je potrebné sa zaoberať otázkou, či je možné vyčísliť hodnotu tohto sporu. Aj napriek tomu, že primárnym predmetom typu „sporu“ v súdenej veci, je posúdenie ústavnej udržateľnosti rozsudku dovolacieho súdu ako určitej peniazmi neoceniteľnej kategórie, v konečnom dôsledku nemožno opomenúť ani sekundárny (finančný) aspekt tohto sporu. Uvedené nemožno ignorovať alebo vnímať izolovane, práve naopak, treba prihliadať na oba tieto aspekty. V konaní pred všeobecnými súdmi išlo z pohľadu žalobkyne v konečnom dôsledku o to, či bude zaviazaná k peňažnému plneniu, ktorého sa žalobca civilnou žalobou domáhal alebo nie, takže sumu vo výške 867,20 eur s príslušenstvom možno na účely aplikácie považovať za hodnotu sporu.

34. Správny súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby v časti, v ktorej žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci žalovaným. Napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný pri posúdení žiadosti žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci aplikoval správny právny predpis , avšak ustanovenie písmeno c) tohto zákona bolo žalovaným nesprávne vyhodnotené v otázke určenia hodnoty sporu.

35. V súvislosti s ďalšími bodmi správnej žaloby, v ktorých žalobkyňa namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu, rozpor skutkového stavu s administratívnym spisom a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, správny súd uvádza, že tieto žalobné body vyhodnotil ako nedôvodné, keďže žalobkyňa ich bližšie nešpecifikovala a vymedzila ich iba formálne uvedením zákonného ustanovenia. Navyše správny súd v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu

neidentifikoval naplnenie ani jedného z týchto dôvodov, ktoré by následne ako ďalšie mohli privodiť záver o splnení podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia (aj z týchto dôvodov).

36. K namietanej dĺžke administratívneho konania správny súd uvádza, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 30 dní od podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Nie je možné priznať relevanciu námietke, ktorej podstata spočíva v presúvaní zodpovednosti na žalovaného za následnú nemožnosť podania ústavnej sťažnosti žalobkyňou (titulom uplynutia lehoty na jej podanie, keďže žalovaný nerozhodol „rýchlejšie“).

37. Správny súd teda dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ku konečnému záveru, že správna žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím došlo k splneniu podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa , na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa v spojení s a v konaní úspešnej žalobkyni, v súlade so zásadou úspechu v konaní, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa ým Centrum právnej pomoci.