Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/7/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: EZ development, s.r.o., sídlo: Starorímska 2, Bratislava 851 10, IČO: 46 038 868, zastúpeného advokátom: Mgr. Vladimír Winkler, sídlo: Ota Holúska 3D, 841 06 Bratislava – Záhorská Bystrica, proti žalovanému: movitti innovation s.r.o., sídlo: Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 52 509 010, zastúpeného advokátskou kanceláriou: RIEDL advokátska kancelária s. r. o., sídlo: Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 54 359 490, o zaplatenie 2.952,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. – 79 zo dňa 22.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. – 79 zo dňa 22.10.2024.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. – 79 zo dňa 22.10.2024 (ďalej aj „rozsudok“) rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.952,- Eur spolu s úrokom z omeškania 10,5 % ročne zo sumy 2.952,- Eur od 30.01.2023 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a 2, vo výroku II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.952,- eur a úrok z omeškania 10,5 % ročne zo sumy 2.952,- eur od 30.01.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania.

3. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 03. júla 2022 Zmluvu o dielo na základe objednávky č. 220703001 (ďalej len „objednávka“), predmetom ktorej bolo objednanie projektovej dokumentácie, ktorú mal žalovaný dodať pre žalobcu. Žalovaný vystavil žalobcovi zálohovú faktúru na cenu diela č. 2020091 zo dňa 03. júla 2022 na sumu 2.952,- Eur (ďalej len „zálohová faktúra“), ktorú žalobca dňa 04. júla 2022 riadne uhradil. Vzhľadom k tomu, že ani na základe opakovaných žiadostí a komunikácie so žalovaným nebola projektová dokumentácia zo strany žalovaného dodaná žalobcovi v objednanom rozsahu, žalobca listom zo dňa 26. januára 2023 odstúpil od objednávky, čím zmluvný vzťah založený objednávkou zanikol doručením odstúpenia žalovanému. Žalobca v uvedenom liste požiadal o vrátenie zálohy vo výške 2.952,- Eur do troch pracovných dní od doručenia odstúpenia. Žalobca opakovane vyzýval žalovaného na vrátenie zálohy, pričom žalovaný vyššie uvedenú čiastku nevrátil. Žalobca svoj nárok dôvodil poukazom na v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“).

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca porušil ustanovenie v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), keď namiesto opísania rozhodujúcich skutočnosti iba odkázal na prílohy žaloby. Skutkový stav bol taký, že po vyzvaní žalobcu na doplatenie celej ceny objednanej projektovej dokumentácie, sám žalobca zmenil podmienky a vyžiadal si licenčné práva k dielu. Poukázal na to, že žalobca si objednal projekt rodinného domu pod katalógovým číslom Zb38, so žiadosťou o jeho úpravu, tak aby dispozícia zodpovedala špecifikám parcely. Žalovaný opísal obsah emailu realizovaného zo strany žalobcu zo dňa 22. marca 2022. Pri objednávke žalobca potvrdil oboznámenie sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP), ktoré uvádzajú, že: každý projekt domu je viazaný na konkrétne parcelné čísla stavebného pozemku; podľa jedného zakúpeného projektu je možné postaviť len jeden dom; projektová dokumentácia je určená na výstavbu na mieste určenom v objednávke, osobitne pre jedného spotrebiteľa; projektovú dokumentáciu nie je možné použiť iným spotrebiteľom ani na výstavbu na inom mieste ako je uvedené v objednávke. Žalobcovi nebolo prisľúbené dodanie dwg súboru s projektom, ani prevod licencie k autorskému dielu, pričom obe tieto požiadavky zjavne smerovali k jeho úmyslu upraviť autorské dielo, ale na jeho užívanie žiaden súhlas autora potrebný nebol. Žalovaný žalobcovi ponúkol bezodplatné dodanie licencie projektanta s neobmedzenou úpravou projektu pre parcelu registra KNC parcely č. 694/45 k.ú. A.. Žalobca je developerom v oblasti nehnuteľností a niet racionálneho dôvodu, aby sa zaviazali súhlasiť s tým, aby si dodaný projekt mohol žalobca neobmedzene rozširovať, stavať a predávať, ak bol dodaný pre konkrétny pozemok. Žalobca neakceptoval návrh zo strany žalovaného, k dohode nedošlo. Žalovaný vyhotovil objednanú projektovú dokumentáciu podľa zadania žalobcu, ktorú žalobca odmietol prevziať. Z emailovej komunikácie zo dňa 07. decembra 2022 podľa neho vyplýva, že žiadosť žalobcu o prevod licencie k dielu bola vznesená svojvoľne, mimo dohodnutých zmluvných podmienok. Poukázal na ďalšie emailové komunikácie medzi stranami sporu. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku uviedol, že sa nikdy neoboznámil s VOP, na ktoré odkazuje žalovaný a nikdy nesúhlasil s ich aplikáciou na zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného. Žalobca si ako objednávateľ objednal u žalovaného ako zhotoviteľa dielo a to projektovú dokumentáciu dvojdomu individuálne špecifikovanú v objednávke zo dňa 03. júla 2022. V danom prípade sa nejednalo o katalógový projekt, ale o projekt, ktorý sa výrazným spôsobom menil a upravoval na základe individuálne určených požiadaviek do podoby, ktorá sa výrazným spôsobom odlišovala od katalógového projektu. Ako vyplýva z komunikácie medzi stranami sporu, ktorú doložil žalovaný k odporu, spôsob dodania diela si zmluvné strany dohadovali postupne počas trvania zmluvného vzťahu. Z emailov zo dňa 11. a 12. decembra 2022 vyplýva, že žalovaný súhlasil so zaslaním projektu aj v dwg.formáte, ako aj s poskytnutím požadovanej licencie. Dňa 19. decembra 2022 žalovaný v telefonickej komunikácii so žalobcom potvrdil predmetnú dohodu, avšak jeho právny zástupca následne emailom zo dňa 21. decembra 2022 predmetnú dohodu znegoval a z ďalšej komunikácie žalovaného, respektíve jeho právneho zástupcu vyplývalo, že predmetný spôsob odovzdania diela, ako aj poskytnutie požadovaných licencií diel, ktoré si zmluvné strany dohodli písomne dňa 11. a 12. decembra 2022, žalovaný nesplní. Žalobca vyzýval žalovaného opakovane na potvrdenie dohôd zo dňa 11. a 12. decembra 2022, avšak bezvýsledne. Žalobca mal teda za to, že z tohto je zrejmé, že žalovaný svoj záväzok dodať dielo v dwg.formáte spolu s licenčnými právami nesplní a preto žalobca od zmluvy o dielo odstúpil. Pre žalobcu bolo podstatné, aby dané dielo mohol využiť v súlade s jeho podnikateľskými aktivitami a závermi, pre ktoré bolo potrebné získať dielo v dwg.formáte aj s licenciou, ktorá bude umožňovať jeho úpravy a ďalšie použitie aj za účelom umiestnenia stavieb na ďalšie pozemky. Iný spôsob odovzdania diela a neposkytnutie uvedených licencií by nemalo pre žalobcu žiadny význam a o tejto skutočnosti bol žalovaný opakovane informovaný.

6. Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany uviedol, že žalobca si objednal projekt rodinného domu pod katalógovým číslom Zb38, so žiadosťou o jeho úpravu, tak aby jeho dispozícia zodpovedala špecifikám parcely č. 694/45 k.ú. A., teda zjavne sa jednalo o katalógový projekt. V procese jednania so žalobcom, ktorý vyvíjal na konateľa spoločnosti neprimeraný nátlak pod hrozbou nevyplatenia kúpnej ceny, súhlasili, že za podmienok úpravy projektu iba pre uvedenú parcelu, tento poskytnú. Žiadal ale o licenciu na projekt bez obmedzení, čo nemohli akceptovať. Žalovaný predložil komunikáciu z decembra 2022. Žalobca mu zaslal ním používané udelenie sublicencie k dielu, avšak žalovaný mu zaslal svoj návrh zmluvy o použití zdrojového súboru, ktorý žalobca odmietol s tým, že vytýčené obmedzenia použitia zdrojového súboru považuje za neakceptovateľné. Za cenu projektu štandardne dodávaného

za katalógovú cenu, by žalobca po udelení neobmedzenej licencie mohol tento projekt využiť pre svoju podnikateľskú činnosť opakovane a bez dohľadu žalovaného. Žalobca odmietol doplatiť zvyšok dohodnutej kúpnej ceny iba v dôsledku toho, že žiadal o udelenie licencie na neobmedzené použitie projektu a to navyše v dwg. formáte. Žalovaný zhotovil desiatky projektových dokumentácií, avšak ani jeden odberateľ nemal požiadavky ako žalobca. Na tých nebola medzi nimi žiadna dohoda a svojvoľne si ich žalobca začal žiadať až po zhotovení projektu.

7. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení , až 3, až 3, , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a enia vlády č. a autorského zákona v znení neskorších predpisov.

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že mal za preukázané ústne uzatvorenie zmluvy o dielo v zmysle objednávky na dodanie projektovej dokumentácie podľa požiadaviek žalobcu u žalovaného, pričom obsah dohôd o zmenách zmluvy o dielo bol sporný. Súd poukázal na to, že v prípade, že zmluva o dielo nemá písomnú formu, je na zmluvnej strane, ktorá sa domáha plnenia z takejto zmluvy, uniesť dôkazné bremeno a preukázať jej uzavretie a obsah takejto zmluvy.

8.1. Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že zo strany žalobcu ako aj žalovaného bol od začiatku ich rokovaní o uzatvorení zmluvy úmysel uzatvoriť zmluvu, obsahujúcu záväzok žalovaného dodať katalógový projekt upravený na konkrétnu parcelu pre stavebné povolenie. Následne nedošlo platne k dojednaniu zmeny zmluvy o dielo, prípadne dodatku, emailová komunikácia medzi štatutárnymi zástupcami žalobcu a žalovaného nie je dostatočne určitá, navyše ani právni zástupcovia v komunikácií túto neurčitosť neodstránili, práve naopak sú v nej odkazy na telefonické jednania a poskytnuté informácie, pričom ich obsah strany sporu v konaní neozrejmili a ani v tomto smere nenavrhli vykonať dokazovanie na zistenie vôle tej-ktorej zmluvnej strany. Medzi stranami konania teda došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo v zmysle objednávky v spojení so zálohovou faktúrou č. 220703001 na dodanie projektovej dokumentácie s označením katalógového čísla na dvojdom na úzky pozemok. Dojednaná bola cena 5.900,- Eur a žalobca ako objednávateľ uhradil žalovanému zálohu vo výške 2.950,- Eur, čo preukazuje výpis z účtu žalobcu. Žalovaný podľa súdu v konaní nepreukázal, že VOP boli druhej zmluvnej strane známe alebo boli priložené k zmluve a všeobecné obchodné podmienky ani nepredložil.

8.2. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že nárok na cenu za dielo vzniká podľa vykonaním diela, pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné. Strany sporu v tomto prípade nepreukázali, že by bolo dojednanie medzi nimi iné. Žalobca listom zo dňa 26.01.2023, ktorý bol žalovanému riadne doručený, od zmluvy písomne odstúpil. Žalobca teda žalovanému oznámil, že odstupuje od zmluvy, lebo dielo nevykonal, hoci k tomu vyzýval s poslednou určenou lehotou do dňa 06.01.2023. Súd posúdil odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu ako platné. Žalovaný v konaní nepreukázal, že dielo aspoň sčasti vykonal. Z tohto dôvodu žalobcovi patrí nárok na vrátenie poskytnutého plnenia v zmysle . V súvislosti s bremenom tvrdenia a dôkazným bremenom súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.09.2010 sp. zn. . Žalobca podľa súdu uniesol dôkazné bremeno v časti jeho argumentácie ohľadom uzavretia zmluvy o dielo a zaplatenia zálohy za dohodnutú cenu diela a naopak žalovaný nepreukázal vyhotovenie diela. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi v zmysle žaloby, keďže žalovaný uvedené v konaní nenamietal.

8.3. Výrok o náhrade trov konania súd, citujúc odôvodnil tým, že vo veci mal žalobca plný úspech, preto žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Žalovaný doručil v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu, z odvolacích dôvodov podľa padnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie rozhodnutie.

9.1. Okresný súd Banská Bystrica podľa jeho názoru vydal platobný rozkaz na základe neúplných prostriedkov procesného útoku. Z reakcií strán sporu následne vyplynul omnoho širší kontext správania sa strán sporu. Súd mal doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe posúdiť ako jej zmenu a zaujať k tomu adekvátne procesné stanovisko, čo ale neurobil.

9.2. Stručné odôvodnenia rozsudku po jeho vyhlásení na pojednávaní dňa 22.10.2024 bolo odlišné od odôvodnenia napadnutého rozsudku. Ústne súd uviedol, že následnou komunikáciou zmluvných strán došlo k zmene rozsahu vykonaného diela, zatiaľ čo v písomnom vyhotovení rozsudku to v bode 63. odmietol z dôvodu neurčitosti komunikácie. Uvedené samo osebe nepovažuje odvolateľ za odporujúce zákonu, avšak za týchto okolností nie je udržateľné zotrvanie na totožnom meritórnom výroku.

9.3. Na pojednávaní podľa odvolateľa (z výpovedí žalovaného) vyplynul opak toho, čo súd prvej inštancie podľa rozsudku zistil – že žalobca mal právo od zmluvy odstúpiť, keďže žalovaný projekt nedodal do ním určeného termínu 6.1.2023. Súd na viacerých miestach rozsudku poukázal na nepopretie skutkového tvrdenia. Presne to je podľa odvolateľa dôsledkom vecného nereagovania na skutkové tvrdenia žalovaného. Odpor proti platobnému rozkazu nie je dôkaz, je prostriedkom procesnej obrany, ku ktorému mal žalobca adekvátne pristúpiť. Súd prvej inštancie vyniesol právny názor namiesto žalobcu, ktorý ostal v tejto otázke pasívny. Je arbitrárne, že súd vôbec nereflektoval na písomné tvrdenia žalovaného uplatnené pri prvom úkone. Najmä, ak žalobca tvrdenia žalovaného nepoprel. Odvolateľ opätovne poukázal na emailovú komunikáciu zo dňa 07.12.2022. V prípade, že by o nepopretí skutkových tvrdení, ktoré žalovaný uviedol pri prvom úkone, mali byť zo strany súdu pochybnosti, poukázal na to, že kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou ( ). Žalobca pritom bol zastúpený advokátom. Niet dôvodu, aby súd voči žalovanému používal zákonnú kategóriu nepopretia skutkových tvrdení, ale voči žalobcovi to odmietol. Žalobca so žalovaným citovanú komunikáciu viedol a to je dôvod, prečo ju nepoprel. Žalobca nepoprel, že ho žalovaný na prevzatie projektu vyzval. Dôvod žalobcu, pre ktorý spoluprácu neposkytol, bolo presvedčenie, že mal dostať aj neobmedzené licenčné oprávnenie. To však nebolo súčasťou objednávky, ani ďalších špecifikácií zmluvy o dielo, čo považoval aj súd za zistený skutkový stav. Podľa odvolateľa bolo v konaní preukázané, že projekt bol hotový a ponúknutý žalobcovi na prevzatie celý mesiac pred ním určeným termínom.

10. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril, hoci mu bolo riadne doručené s výzvou na vyjadrenie.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle , pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolanie prejednal podľa až a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

12. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa na nižšie uvedené odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie dôvody naplnené nie sú.

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu.

15. Odvolací súd konštatuje, že napadnuté výroky rozsudku sú vecne správne. Uplatnené odvolacie dôvody z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.

16. Existencia odvolacieho dôvodu podľa je daná, ak konanie a rozhodnutie súdom prvej inštancie trpí niektorou z vád súvisiacich s procesnými podmienkami, ktorý sú najmä: nedostatok žaloby, právomoc a príslušnosť súdu, procesná subjektivita a procesná spôsobilosť, procesná podmienka riadneho zastúpenia, prekážka začatého konania a prekážka rozsúdenej veci. Niektoré nedostatky procesnej spôsobilosti sú pritom odstrániteľné, niektoré naopak nie.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu odvolateľ v samotnom odvolaní existenciu odvolacieho dôvodu podľa (nesplnenie procesných podmienok) bližšie nešpecifikoval a ani z obsahu odvolania nemožno vydedukovať, v čom videl jeho naplnenie. Existenciu odvolacieho dôvodu podľa sú podľa CSP súdy povinné skúmať v každom štádiu súdneho konania a v prípade, že by neboli procesné podmienky splnené a ich nenaplnenie nie je možné odstrániť,

tak by to malo mať za následok zastavenie konania. Odvolací súd k uvedenému odvolaciemu dôvodu uvádza, že nezistil nesplnenie procesných podmienok.

18. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú (Nález Ústavného súdu , , ). Podľa článku 6 ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

19. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení o vykonávaní dokazovania.

20. K odvolaciemu dôvodu podľa : Tento dôvod je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

21. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

22. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného, odvolací súd udáva:

23. K vydaniu platobného rozkazu Okresným súdom Banská Bystrica len na základe neúplných prostriedkov procesného útoku, odvolací súd uvádza: Podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, ktorý predstavuje alternatívny spôsob uplatňovania peňažných nárokov ( citovaného zákona). Podľa , konanie sa začína podaním na vydanie platobného rozkazu (ďalej len „“). V prejednávanom spore upomínací súd vydal platobný rozkaz a vec bola následne v súlade s postupom podľa postúpená na pokračovanie konania na súde príslušnom podľa . Zo samotného () vyplýva, že podmienky pre vydanie platobného rozkazu sú dané, ak uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, t.j. ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k . V takom prípade je teda v súlade s právnym poriadkom, že platobný rozkaz je vydaný bez toho, aby sa k veci vyjadril žalovaný. V prípade podania odporu zo strany žalovaného voči platobnému rozkazu však zo zákona dochádza k zrušeniu platobného rozkazu. Ak žalobca podá na pokračovanie v konaní, vec je postúpená na prejednanie súdu príslušnému podľa . Konanie začaté na upomínacom súde tvorí jeden celok s konaním na súde príslušnom podľa .

24. V odvolaní žalovaný nešpecifikoval, v čom (z akého dôvodu) mal za to, že zo strany žalobcu došlo po vydaní platobného rozkazu k doplneniu rozhodujúcich skutočností (ktoré mal podľa jeho názoru súd posúdiť ako zmenu žaloby). Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.952,- eur z titulu vrátenia poskytnutej zálohy po odstúpení od zmluvy o dielo (predmetom ktorej bolo dodanie projektovej dokumentácie). Proti platobnému rozkazu podal žalovaný vecne odôvodnený odpor. Zmenu žaloby v zmysle a nasl. je oprávnený súdu navrhnúť žalobca. Súd je viazaný žalobným ( ) a rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného procesným postupom podľa ( CSP). Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany strán sporu podliehajú sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania ( a ), t.j. môžu byť uplatnené len v určitých časových momentoch a nie neobmedzene, kedykoľvek počas konania. Skutočnosť, že žalobca v konaní reagoval na tvrdenia žalovaného (t.j. že žalobu opieral o určité tvrdenia a dôkazy a v priebehu konania reagujúc na procesnú obranu žalovaného včas uvádzal ďalšie skutočnosti), nemožno bez ďalšieho považovať za zmenu žaloby. Pre splnenie podmienky podľa musí byť splnené to, že ide o podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. V citovanom prípade musí ísť o zmenu v skutkovom stave, ktorý má vplyv na zmenu právnej kvalifikácie. Právne posúdenie veci (nároku) je však vždy vecou súdu. V prejednávanom spore podľa odvolacieho súdu nedošlo zo strany žalobcu k zmene žaloby podľa . Odvolací súd nezistil naplnenie odvolacieho dôvodu spočívajúceho v porušení práva na spravodlivý proces (keďže z obsahu odvolania bolo možné len vyvodiť, že odvolateľ v tejto súvislosti videl naplnenie odvolacieho dôvodu podľa tvrdiac všeobecne, že súd prvej inštancie mal zaujať adekvátne procesné stanovisko k zmene žaloby).

25. K odvolateľovej námietke, že v konaní bolo preukázané, že projekt bol hotový a ponúknutý žalobcovi na prevzatie (t.j. že žalobca nepoprel tvrdenie žalovaného, že ho žalovaný na prevzatie projektu vyzval), resp. že súd nereflektoval na písomné tvrdenia žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu (a rozsudok je preto arbitrárny), odvolací súd uvádza: Ak žalovaný na pojednávaní dňa 22.10.2024 mienil poukázať na určité konkrétne skutočnosti, ktoré uviedol v odpore proti platobnému rozkazu, bolo jeho povinnosťou tieto konkrétne tvrdenia uviesť a nie len vo všeobecnosti poukázať na text odporu. Napriek uvedenému však odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nielen v odpore proti platobnému rozkazu, ale aj v rámci záverečnej reči uviedol, že dielo bolo vykonané riadne a včas, keď dňa 07.12.2022 bol žalobca vyzvaný na označenie miesta doručenia projektu a úhradu faktúry, pričom žalobca uvedené tvrdenie nepoprel. Uvedené skutočnosti však je potrebné v prejednávanej veci považovať za irelevantné. Odvolací súd zdôrazňuje, že keďže v konaní nebolo preukázané, že medzi stranami sporu existovali dojednania odlišné od dispozitívnej úpravy v , nárok na zaplatenie ceny diela (doplatku ceny po úhrade zálohy žalobcom) žalovanému ako zhotoviteľovi mal vzniknúť až vykonaním diela, pričom podľa sa dielo považuje za vykonané po jeho riadnom ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Žalovaný nebol oprávnený podmieňovať odoslanie diela žalobcovi úhradou zvyšnej ceny diela, ale bol pre účely vykonania diela povinný dielo zaslať žalobcovi na adresu jeho sídla (keďže inú adresu žalobca žalovanému neoznámil a táto adresa bola uvedená aj v objednávke a zálohovej faktúre). Z dotknutej objednávky bolo zrejmé, že žalovaný má predmet diela odoslať žalobcovi, keďže súčasťou objednávky aj uhradenej zálohy bola aj doprava kuriérom. Z uvedeného dôvodu bolo povinnosťou žalovaného dielo

po jeho ukončení (v rozsahu dohodnutom na základe objednávky č. 220703001) vykonať jeho odoslaním žalobcovi ( ). Uvedené však zo strany žalovaného splnené nebolo. Skutočnosť, že žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že dielo bolo pripravené, avšak odoslané nebolo z dôvodu neposkytnutia súčinnosti zo strany žalobcu, resp. z dôvodu, že žalobca trval na odovzdaní diela aj s neobmedzenou licenciou (na neobmedzený spôsob použitia diela), ho nezbavuje zodpovednosti za neodoslanie diela. S ohľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu (z dôvodu nevykonania diela), bolo dôvodné a platné.

26. Odvolací súd podotýka, že súd prvej inštancie vo vzťahu k obsahu zmluvy o dielo správne uzavrel, že v konaní bolo preukázané uzatvorenie zmluvy o dielo na základe objednávky žalobcu č. 220703001 v spojení so zálohovou faktúrou (odsek 64. odôvodnenia rozsudku). Obdobne tiež správne uzavrel, keď konštatoval, že žiadne ďalšie zmeny zmluvy o dielo medzi stranami sporu preukázané v konaní neboli (s ohľadom na neurčitosť emailovej komunikácie).

27. K námietke týkajúcej sa odlišného odôvodnenia rozsudku (po jeho vyhlásení na pojednávaní a v písomnom vyhotovení) odvolací súd uvádza, že sa zo súdneho spisu oboznámil s nahrávkou z pojednávania zo dňa 22.10.2024, pričom nezistil žiadny rozpor medzi vyhláseným a vyhotoveným odôvodnením rozsudku. V nahrávke súd vyhlásený rozsudok dôvodil (časový okamih od cca 1:26:00min. nahrávky) o.i. tým, že „došlo k zmenám objednávky“ (čo podľa odvolacieho súdu súvisí s tým, že z komentára k objednávke nachádzajúcej sa napr. na čl. 6 súdneho spisu vyplývala dohoda o určitých individuálnych dojednaniach), avšak „nedošlo ku konsenzu vo vzťahu k rozsahu diela“ a teda súčasťou diela neboli neobmedzené licenčné práva, ale „len licenčné právo na 1 individuálny projekt pre 1 rodinný dom“, resp. že tu existovala neurčitosť právneho úkonu. Možno teda uzavrieť, že odôvodnenie rozsudku bolo v tejto otázke identické s odôvodnením uvedeným v písomnom vyhotovení rozsudku (odseky 60., 63. a 64.).

28. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Vzhľadom na neúspech žalovaného, priznal odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi voči žalovanému v plnom rozsahu.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (,2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, 2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací ) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).