Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Ek-869-2020.pdf
PDF · 89.25 KB
Case nature
Subarea
4Ek/869/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, právne zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX C., o vymoženie pohľadávky vo výške 135,07 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Lucia Hulina Gasper, so sídlom exekútorského úradu D. C. E. XX, XXX XX F., ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 408EX 290/20, o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora, takto
r o z h o d o l :
Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora sp. zn. 408EX 290/20 zo dňa 28.10.2025 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Lucia Hulina Gasper podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.05.2020, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 135,07 EUR, na základe exekučného titulu – Platobný rozkaz Okresného súdu Revúca sp. zn. 7Csp/129/2017 zo dňa 05.10.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.01.2018 (ďalej len „Exekučný titul”).
2. Poverením zo dňa 02.06.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Lucia Hulina Gasper, so sídlom exekútorského úradu M. R. Štefánika 43, 977 01 Brezno, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 408EX 290/20 (ďalej len „Súdny exekútor“).
3. Súdny exekútor vydal dňa 28.10.2025 Upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekútora bola právnemu zástupcovi oprávneného doručená dňa 30.10.2025. Oprávnený voči vydanému Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora podal námietky, ktoré boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 10.11.2025. Súd tak konštatuje, že námietky proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie boli podané v zákonom stanovenej lehote.
4. Súdu boli doručené prostredníctvom súdneho exekútora námietky oprávneného voči Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov. Oprávnený uvádzal, že v exekučnom konaní nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zo správ súdneho exekútora nemalo vyplývať, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovanie hnuteľného majetku povinného alebo že by súdny exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby, ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. že by vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného v zmysle Exekučného poriadku. Oprávnený tiež uviedol, že zo správ od súdneho exekútora vyplývalo,
že vykonával iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného, ktorý je fyzickou osobou možno predpokladať, že musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných v hotovosti, a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Ďalej oprávnený tvrdil, že súdny exekútor nepreukázal, že by v prípade neposkytnutia súčinnosti súdnemu exekútorovi alebo nepredloženia vyhlásenia o majetku, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Súdny exekútor musí vykonať kroky k zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii, nevnímajúc hnuteľný majetok podľa § 115 Exekučného poriadku, a že vykonanie týchto krokov a ich výsledkov musí preukázať. Hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v § 115 ods. 2 písm. a) až j) Exekučného poriadku má byť zistený, spísaný a speňažený. Oprávnený mal za to, že v predmetnej exekúcii neboli splnené podmienky § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom, a preto oprávnený žiadal, aby súd námietkam vyhovel a upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči povinnému.
5. Súdny exekútor sa k námietkam oprávneného vyjadril nasledovne. Súdny exekútor uviedol, že v priebehu exekučného konania boli opakovane vykonané všetky štandardné formy zisťovania majetku povinného prostredníctvom dostupných registrov, ktoré preukázali dlhodobú a úplnú nemajetnosť povinného. Súdny exekútor zároveň uviedol, že vykonanie exekúcie v mieste bydliska povinného a to najmä odobratie hnuteľných vecí vyhodnotil ako neúčelné, nehospodárne a v praxi neefektívne, nakoľko vzhľadom na predpokladaný stav majetku povinného a očakávaný výnos, by takéto úkony nepostačovali ani na pokrytie cestovných a výkonových nákladov, preto by zásadne odporovalo hospodárnosti a primeranosti výkonu exekúcie. Súdny exekútor sa tiež vyjadril, že zákonodarca preferuje zisťovanie majetku elektronickými prostriedkami vzhľadom na prioritu zisťovania majetku v zmysle § 2 vyhlášky, taktiež súdny exekútor poukázal na skutočnosť, že z praxe a doterajších skúseností je poskytovanie súčinnosti zo strany tretích osôb v takýchto prípadoch minimálne alebo žiadne, požiadanie tretej osoby o súčinnosť má význam v prípadoch kde je dôvodné podozrenie, že daná osoba disponuje relevantnými informáciami alebo majetkom povinného, v danom prípade takýto dôvod neexistoval, navyše ide o úkon, ktorého vykonanie má byť účelné a primerané okolnostiam prípadu. Súd žiadosťou zo dňa 04.12.2025 požiadal súdneho exekútora o predloženie detailnej správy o zisťovaní majetku povinného, teda o vykonaných úkonoch a zistenom majetku povinného. Súdny exekútor predložil súdu dňa 11.12.2025 správu o priebehu exekúcie, z ktorej vyplýva, že povinný nie je poberateľom mzdy alebo iného príjmu, má dva účty v bankách, pričom na jednom je zostatok 9,00 Eur a 15,00 Eur, nedisponuje žiadnymi cennými papiermi, ani podielmi v obchodných spoločnostiach a družstvách, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, a vlastní jedno staršie motorové vozidlo, pričom voči povinnému je vedených 5 exekučných konaní.
6. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
7. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
9. Súd uvádza, že sa oboznámil s podanými námietkami proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzvy na úhradu trov exekúcie, vyjadrením súdneho exekútora, podanými prílohami od súdneho exekútora, ktoré tvorili správy o zisťovaní majetku povinného.
10. Exekučný poriadok v ustanovení § 61n oprávňuje resp. splnomocňuje súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie zastaviť exekúciu v prípadoch, keď sú naplnené zákonné dôvody zastavenia exekúcie uvedené v predmetnom ustanovení Exekučného poriadku a v prípade zastavenia exekúcie v celosti aj vyzvať oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený má v prípadoch ustanovených v § 61n ods. 4 Exekučného poriadku právo podať námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie ako prostriedok procesnej obrany oprávneného proti zastaveniu exekúcie. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zmyslom a účelom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania (exekúcie) v prípadoch, keď nie je možné úspešne skončiť exekučné konanie pre nedostatok majetku povinného subjektu. Dôvodom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie pre neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútnu nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať (napr. majetok povinného je predmetom zálohu a oprávnený nie je záložným veriteľom a záložný veriteľ s exekúciou nesúhlasí) alebo povinný má majetok resp. príjmy, avšak tieto exekúcii nepodliehajú. Exekútor je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného ako fyzickej osoby, ak nezistil majetok povinného, ktorý podlieha konkrétnej exekúcii v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného pričom poverený súdny exekútor vychádza z procesného stavu ku dňu vydania upovedomenia o zastavení exekúcie. Pod zexekvovaním majetku je potrebné rozumieť nielen zablokovanie konkrétneho majetku, ale dosiahnutie aspoň čiastočného výťažku v exekučnom konaní. Pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného subjektu je potrebné súčasné (kumulatívne) splnenie dvoch základných predpokladov. Prvým je uplynutie zákonom ustanoveného časového obdobia (v prípade právnických osôb 30 mesiacov a v prípade fyzických osôb 5 rokov t.j. 60 mesiacov) a súčasne druhým je nezistenie majetku alebo príjmov povinného podliehajúcich exekúcii (zexekvovateľného majetku resp. príjmov povinného subjektu), ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora.
11. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného o majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo dňa 16. januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie - na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Zisťovanie zexekvovateľného majetku povinného subjektu je zverené do právomoci resp. pôsobnosti (kompetencie) povereného súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci, ktorý vykonáva nútený výkon nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku, čo je podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci. Poverený súdny exekútor ako orgán verenej moci je povinný vykonávať exekúciu spôsobom, aby nedochádzalo k porušeniu ochrany základných práv účastníkov exekučného konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na súdnu ochranu oprávneného je aj právo domáhať sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekučného konania podľa Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor je v priebehu exekučného konania oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii, po jeho zistení zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný a vhodný a exekúciu
vykonať (tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného). V prípade zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí zákonom ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného subjektu. Na tomto mieste exekučný súd poukazuje na to, že ide o zákonnú povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku „Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak ....“). Na základe uvedeného exekučný súd uzatvára, že zisťovanie zexekvovateľného majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je primárne v kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť ako orgán verenej moci na úseku núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej činnosti, ktorá je podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci.
12. Hlavným dôvodom, ktoré uvádzal oprávnený v podaných Námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov bola skutočnosť, že z pohľadu oprávneného súdny exekútor nedostatočne zisťoval zexekvovateľný majetok povinného.
13. Súd zistil, že súdny exekútor v rámci priebehu exekúciu zisťoval zexekvovateľný majetok povinného súčinnosťou v dostupných registroch. Súd po preskúmaní všetkých dokumentov predložených súdnym exekútorom dospel k záveru, že súdny exekútor v priebehu exekúcie zisťoval majetok, resp. príjmy povinného spôsobom zodpovedajúcim Exekučnému poriadku a v rozsahu ustanovenom § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, a nezistil žiadny zexekvovateľný majetok povinného, ktorým by došlo k uspokojeniu nároku oprávneného. V priebehu exekúcie poverený súdny exekútor zistil, že povinný je vlastníkom jedného staršieho motorového vozidla, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, má účty v banke so zostatkom 9,00 Eur a 15,00 Eur, povinný taktiež nie je prijímateľom mzdy ani poberateľom iných príjmov. V čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie súdny exekútor nemal vedomosť o existencii majetku resp. príjmoch povinného, ktoré by exekúcii podliehali, v dôsledku čoho je nepochybné, že tu je daný dôvod pre zastavenie exekúcie. Je irelevantné, že súdny exekútor vykonával kontrolu len cez dostupné registre, keďže zo šetrenia mal za preukázané, že povinný je nemajetný. Pokiaľ mal oprávnený za to, že súdny exekútor nevykonáva postup pri exekúcii majetku povinného v súlade s Exekučným poriadkom, mal právo obrátiť sa na Slovenskú komoru exekútorov. V priebehu exekučného konania neboli od povinného vymožené žiadne finančné prostriedky. Keďže nebol zistený žiadny reálny majetok povinného, ktorý by mohol byť použitý na splnenie vymáhaného nároku, súd musí konštatovať, že súdny exekútor správne postupoval, keď povinného vyhodnotil ako nemajetného.
14. Na základe uvedeného v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto uznesenia exekučný súd musí skonštatovať, že v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie boli splnené predpoklady ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Od začatia exekúcie t.j. doručenia poverenia na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi (§ 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku) dňa 03.06.2020 do dňa vydania napadnutého upovedomenia o zastavení exekúcie (28.10.2025) uplynulo päť rokov. V priebehu tejto exekúcie poverený súdny exekútor nezistil existenciu majetku resp. príjmov povinného postihnuteľných exekúciou
15. Súd v tomto bode uvádza, že upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, teda z dôvodu nemajetnosti povinného, má povahu procesného rozhodnutia, teda nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnenému nič nebráni v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému podal opätovne. 16. Záverom odôvodnenia tohto uznesenia si exekučný súd dovolí opätovne upriamiť pozornosť oprávneného na to, že dôvodom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného nie je absolútna nemajetnosť (tzn. neexistencia akéhokoľvek majetku povinného) ale relatívna nemajetnosť (tzn. neexistencia majetku alebo príjmov povinného postihnuteľných exekúciou v konkrétnej exekúcii) povinného.
17. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného vydané súdnym exekútorom podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je vecne správne a boli naplnené všetky zákonné predpoklady na jeho vydanie. Preto exekučný
súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.