Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/158/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, právne zastúpená JUDr. Luciou Sukopovou, advokátkou, Františkánska 5, Trnava, a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. J. K. XX, B., o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 7. mája 2025 č.k. -47, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a závislom výroku IV. r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním schválil dohodu rodičov, ktorou maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach (výrok I.) a upravil styk otca s maloletou tak, že je oprávnený sa s maloletou A. stretávať každý párny týždeň vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že si maloletú vyzdvihne v mieste predškolského a neskôr školského zariadenia, ktoré bude maloletá navštevovať a po skončení styku otec odovzdá maloletú matke v mieste bydliska matky (výrok III.), zároveň určil otcovi povinnosť s účinnosťou od 15.07.2024 prispievať na výživu maloletej A. sumou 180 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky a určil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 15.07.2024 do 07.05.2025 v sume 520 eur, ktorú sumu povolil otcovi splácať v 24 pravidelných mesačných splátkach po 21,70 eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania sa s plnením aj len jednej splátky (výrok II.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka sa podaným návrhom domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A., keď žiadala maloletú zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otcovi určiť výživné v sume 300 eur mesačne od podania návrhu. Dôvodila, že maloletá od septembra 2021 navštevovala súkromnú materskú škôlku L. M. N. B.. Otec si po dohode s matkou brával maloletú zo škôlky. Maloletá trávila čas v domácnosti starých rodičov, kde v tej dobe otec býval a občas aj s prespaním. Otec prispieval na poplatky na súkromnú škôlku v polovici, keď v roku 2021 boli tieto poplatky vo výške 240 eur mesačne plus poplatky za stravu. Situácia sa prirodzene vyvinula tak, že maloletá zostala v osobnej starostlivosti matky, najskôr s rozšíreným stykom otca, neskôr s menším rozsahom stretávania sa s otcom. Do júna 2024 fungovali ohľadne starostlivosti o maloletú na základe dohody. Aktuálne poplatky so škôlkou sú 320 eur mesačne, strava 5 eur na deň, v priemere to vychádza cca 400 eur mesačne. Koncom júna 2024 matka otcovi uviedla, že okrem škôlky, na ktorú otec prispieval v polovici, má výdavky s maloletou aj iné a to so stravou doma, s oblečením, obuvou, voľnočasovými aktivitami. Žiadala, aby na tieto náklady aspoň čiastočne prispel. S otcom sa maloletá vídala len sporadicky, stalo sa , že s ním nebola aj 3 mesiace. Otec po tejto požiadavke prestal prispievať aj polovicou nákladov na škôlku. Uviedol, že so súkromnou škôlkou nesúhlasí, že od septembra 2024 má

navštevovať bežnú škôlku. Matka sa od mája 2024 zamestnala s príjmom cca 1.300 eur brutto mesačne. Dňa 22.04.2023 uzavrela manželstvo, z ktorého manželstva žiadne deti nepochádzajú. Má teda len jednu vyživovaciu povinnosť. Maloletá A. navštevuje súkromnú materskú škôlku, poplatok je 329 eur plus strava. Okrem toho má bežné výdavky primerané veku, krúžky zatiaľ nenavštevuje. O príjme otca matka nemá presnú informáciu. Takisto otec si podal návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, pričom konanie na základe jeho návrhu bolo spojené s konaním začatým na návrh matky. Otec navrhoval zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, určiť mu výživné 100 eur mesačne a upraviť mu styk s maloletou a to každý párny týždeň v stredu od 15:00 hod. do piatka do 07:30 hod. a aj v čase sviatkov a prázdnin. Rodičia sa dohodli na výkone osobnej starostlivosti matky k maloletej, tiež na výlučnom oprávnení matky zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach a tiež na úprave styku otca s maloletou. Nedohodli sa na určení výživného, resp. na jeho výške. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa , , Zákona o rodine, , . Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že dohoda rodičov vo vybraných častiach predmetu konania, teda v časti zverenia a zastupovania maloletého dieťaťa a úpravy styku je v najlepšom záujme maloletej, rešpektuje jej záujem vo vzťahu k jej citovým väzbám, vývinovým potrebám, stabilite výchovného prostredia a tiež záujem na zachovaní vzťahu k obidvom rodičom. Preto súd dohodu v časti úpravy ich práv a povinností k maloletej schválil. V časti určenia výživného súd uviedol, že v konaní bolo nesporným, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti viac ako 3 roky, keď spolužitie ukončili v máji 2021, kedy maloletá A. mala 2 roky. Matka je od 01.05.2024 zamestnaná v spoločnosti O. H., J., kde v čase rozhodovania súdu dosahovala príjem v priemere 1.483 eur netto. Daňový bonus na maloletú si uplatňuje vyplatením raz ročne od zamestnávateľa. Otec na pojednávaní uviedol, že po rozpade spoločnej domácnosti potreboval pomoc, mal psychosomatické problémy, dlho spracúval rozchod. Má ukončenú strednú školu, vyštudovaný cestovný ruch. Robí terajšiu prácu 3 roky a napĺňa ho. Predtým pracoval ako skladník v C., tam mal vyšší príjem cca 1.600 eur netto, ale skončil, lebo s matkou sa spoznali na tomto pracovisku, potom išiel na materskú s maloletou on, a už sa nechcel na pracovisko vrátiť. Do budúcna si bude hľadať prácu na Myjave s vyšším príjmom, ako má teraz. Stále chce robiť montážnika. Býva u svojej priateľky v P. G. P. od apríla 2024 v prenajatom mestskom dvojizbovom byte, spolu s nimi býva 17-ročný syn partnerky, ktorý má Aspergerov syndróm. Priateľke prispieva na energie a podnájom sumou 110 eur, internet 7,50 eur, okrem toho má výdavky paušál 35 eur, výživné 140 eur, odvody keďže je SZČO v sume 107,25 eur na zdravotné poistenie. Zatiaľ je oslobodený od odvodov do sociálnej poisťovne. Od júna 2024 podniká v oblasti montážne práce nábytku pre firmu Q., H. kde má príjem v čistom 960 eur, keď pre nich pracoval ako zamestnanec, dosahoval príjem 650 eur netto. Má auto Škoda Rapid 9-ročné, úver nemá. Výdavky na pohonné hmoty má cca 150 eur, na stravu 300 až 350 eur vrátane drogérie. Priateľke bolo potvrdené tehotenstvo, ak bude všetko v poriadku, v januári 2026 sa mu narodí druhé dieťa. Súd zistil po nahliadnutí do živnostenského registra SR, že otec s účinnosťou od 01.06.2024 podniká pod obchodným menom G. B. – PT, s predmetom podnikania opracovanie drevnej hmoty, výroba komponentov z dreva, výroba jednoduchých výrobkov z dreva, korku, slamy, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Otec verbalizoval, že v skutočnosti, kým bol zamestnaný dosahoval príjem 650 eur, v súčasnosti je to 960 eur netto. Svoj príjem nepreukázal. Matka mala za to, že otec má v skutočnosti vyšší príjem a je v jeho schopnostiach aj v minulosti bolo, dosahovať vyšší príjem, cca 1.600 eur v čistom ako skladník. Otec nemá príjem ani vo výške priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Od septembra 2025 maloletá A. nastúpi do základnej školy, takže jej výdavok s materskou škôlkou zanikne. Otec deklaroval, že od januára 2026 mu pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť. Gynekológom potvrdenú graviditu súd však nemal preukázanú. Matka, vychádzajúc z aktuálnych pomerov všetkých účastníkov, prezentovala záujem dohodnúť sa na výživnom vo výške 170 eur mesačne od podania návrhu a od 01.09.2025 vo výške 200 eur mesačne, otec žiadal určiť výživné do 140 eur mesačne. Súd mal za to, že výdavky tvrdené otcom dosahujú aktuálne výšku 857 eur. V týchto výdavkoch neboli zahrnuté obvyklé položky ako ošatenie, lieky, povinné zmluvné poistenie vozidla a pod. z toho súd vyvodil, že výdavky otca sú vo výške rovnej, alebo vyššej ako tvrdený príjem otca. Výdavok na maloletú v súkromnej materskej škole súd pri možnom preukázateľnom príjme otca 960 eur zhodnotil ako výdavok presahujúci preukázateľne zárobkové pomery otca po jeho odsťahovaní sa z B. k priateľke. Preukázateľný príjem matky bol nesporne vyšší ako možný preukázateľný príjem otca, pričom matka je tiež vydatá, jej životnú úroveň a tým i životnú úroveň maloletej priaznivo ovplyvňuje jej manžel. Súd tak dospel k záveru, že suma výživného, ktorou je povinný otec sa podieľať na výžive dieťaťa, s ohľadom na vek maloletej, na jej doterajšie odôvodnené potreby, životnú etapu, pričom dieťa nemá nepriaznivý zdravotný stav, má potreby a výdavky obvyklé iným rovesníkom, je primeraná vo výške 180 eur mesačne. Takéto výživné

zodpovedá ustálenej rozhodovacej praxi súdov, primerane metodike Ministerstva spravodlivosti SR pri určovaní výživného, rešpektujúc vek detí, najmä etapu života, podľa ktorej by výživné u maloletej malo orientačne sa pohybovať okolo 18% z čistého príjmu povinného rodiča. Výživné určené súdom je 19%, pričom súd zohľadnil, že od septembra 2025 bude maloletá žiačkou 1. ročníka základnej školy a tiež zohľadnil to, že otec sa dlhodobo podieľa na výkone rodičovských práv k dieťaťu po 3 hodiny raz za 2 týždne, teda vo veľmi obmedzenom rozsahu, čo je však podmienené aj samotným maloletým dieťaťom, ktoré novú domácnosť otca a rodinu otca odmieta. Pri takto určenom výživnom vznikol otcovi nedoplatok od začatia súdneho konania do rozhodnutia súdu 07.05.2025 v celkovej výške 520 eur, keď otec v čase začatia konania hradil 100 eur mesačne, od 01.12.2024 hradil výživné 140 eur mesačne, čo znamená, že za pomernú časť mesiaca júl 2024 nemal nedoplatok, za august až november mal nedoplatok po 80 eur x 4 mesiace t.j. 320 eur, a za mesiac december 2024 až apríl 2025 mal nedoplatok po 40 eur x 5 mesiacov čo je 200 eur. Súd povolil nedoplatok otcovi zaplatiť v 24 mesačných pravidelných splátkach po 21,70 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol podľa ods. .

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výroku II. týkajúceho sa výživného a nedoplatku na zročnom výživnom, v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletej keď uviedol, že sa odvoláva voči výške výživného určenej sumou 180 eur mesačne. Nesúhlasí s touto výškou, žiada aby súd výživné znížil na sumu 140 eur mesačne, sumu 180 eur mesačne nie je schopný platiť a plniť si tak svoje povinnosti voči maloletej dcére. V doplnení odvolania uviedol, že jeho náklady sú 899,75 eur mesačne, v čom nie sú zahrnuté žiadne výlety, koníčky, sú to len základné potreby na život. Preto trvá na tom, že výživné požaduje v sume 140 eur mesačne.

3. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že navrhuje odvolanie odmietnuť, nakoľko otec svoje odvolanie neodôvodnil žiadnym z dôvodov uvedených v . Ak by súd bol názoru, že odvolanie je preskúmateľné a bude sa ním zaoberať, navrhuje rozsudok potvrdiť v celom rozsahu, nakoľko súd správne aplikoval na daný prípad zákonné ustanovenia a správne vyhodnotil dôkazy, ktoré vykonal v potrebnom rozsahu.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odporúčajú odvolaciemu súdu rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba – otec maloletého dieťaťa (, a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce, bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, rozsudok je potrebné v odvolaním napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým určil otcovi výživné na maloletú A. sumou 180 eur mesačne a zároveň určil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 15.07.2024 do 07.05.2025 v sume 520 eur, ktorý povolil otcovi uhradiť v mesačných splátkach po 21,70 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok a závislý výrok o určení náhrady trov konania.

7. Podľa a písm. c) , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (písm. b)) a keď súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom (písm. c)).

8. Konštatovanie, že vada konania, vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu občianskeho procesného práva Slovenskej republiky, je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý súdny proces patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu. I podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp.

zn. ) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. ), za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie možno považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

9. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzoval , podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku súdu uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj vnútorná rozpornosť jednotlivých výrokov alebo aj odôvodnenia rozsudku, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka konania); porušením uvedeného práva účastníka konania je na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej aj účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia pre práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych opravných prostriedkov) a výskyt takejto vady zakladá sám osebe dôvod odvolania podľa . Podľa názoru odvolacieho súdu potom vyššie priblíženou vadou (nedostatok dôvodov rozhodnutia) bolo postihnuté i rozhodnutie o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej, pojaté do napádaného rozsudku v prejednávanej veci, otázku správnosti ktorého urobil predmetom odvolacieho konania otec maloletej.

10. Každý z rodičov je povinný v zmysle § 62 ZoR vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, poskytovaním vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v zásade vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, nakoľko dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Výšku životnej úrovne rodiča môže preukazovať výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty za mobilný telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné látky do auta, poistky, sporenia a podobne). Výpovednú hodnotu má aj skutočnosť, na akom motorovom vozidle rodič jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo, kde býva, aké má koníčky, či sú finančne náročné alebo nie a podobne. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je v zmysle § 75 ZoR miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je neporovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia (priemerný mesačný netto príjem rodiča za posledných 12 mesiacov). Tento je však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (ako je jeho fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a podobne). Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča teda sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne.

11. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku ( ). Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb ako sú napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky na záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR , v zmysle ktorého „...položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a podobne), je nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotníckych pomôcok, škola v prírode, letné tábory) sa na jednotlivé mesiace rozpočítajú tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi, a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny na zabezpečenie bývania alebo napríklad telekomunikačného pripojenia sa do nákladov dieťaťa započítajú iba vo výške zodpovedajúcej na jedného člena rodiny. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že len základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, je potrebné zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarske kurzy a podobne tak, aby sa deti podieľali na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov. Práve pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa.

12. Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Pri určení tejto miery súd zohľadní zárobkové schopnosti a možnosti toho ktorého rodiča, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb ( ZR). Nemožno tiež opomenúť aktuálne poberanú výšku rodinných prídavkov na dieťa podľa o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a rodičom uplatňovaný daňový bonus na dieťa podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predmetné sumy je potrebné vyčísliť.

13. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd vo veci v zmysle vyššie uvedených zásad dôsledne nepostupoval a nezisťoval/nevyhodnotil aké sú odôvodnené potreby výživou oprávnenej maloletej, aké sú napríklad náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogériu, zdravotnú starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, prepravou dieťaťa, poplatky na záujmovú činnosť, a to vzhľadom na jej vek, zdravotný stav, školské a mimoškolské aktivity, a to či už kultúrne, športové alebo iné voľnočasové aktivity pod..

14. Po oboznámení sa s rozsudkom v napadnutej časti výživného odvolací súd tiež zistil, že súd prvej inštancie nedôsledne vyhodnocoval schopnosti, možnosti rodičov, ich životnú úroveň, keď nedostatočne zistil výšku príjmu povinného rodiča, vychádzal z otcom tvrdenej výšky príjmu, ktorá však nebola žiadnym relevantným spôsobom preukázaná a bola matkou rozporovaná. Nezaoberal sa životnou úrovňou otca napriek tomu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd prvej inštancie uviedol, že otec svoje mesačné náklady vyčíslil sumou 857 eur, v ktorej sume neboli zahrnuté náklady na oblečenie, lieky a iné. Pri deklarovanom príjme 960 eur, sú teda náklady vyčíslené v takmer rovnakej výške ako dosahovaný príjem. Súd prvej inštancie sa s týmito skutočnosťami relevantným spôsobom nevysporiadal. Súdom určená výška výživného tak vychádza z nepreukázaného príjmu otca bez riadne vykonaného dokazovania ohľadne výšky príjmu a osobných majetkových pomerov a životnej úrovne povinného rodiča. Pri zisťovaní pomerov na strane rodičov sa prihliada najmä na zisťované príjmy rodičov, pričom od rodičov podnikateľov, ktorí zahmlievajú svoje reálne príjmy a druhý rodič na to osobitne upozorňuje,

súd vyžiada presný rozpis výdavkov spolu s odôvodnením od účtovníka, peňažné denníky. Pri fyzických osobách podnikateľoch s paušálnou daňou sa žiadajú aj výpisy z účtu za obdobie posledných 12 mesiacov pred podaním návrhu na súd, tiež predloženie peňažného denníka, knihy pohľadávok, záväzkov, riadnu a mimoriadnu účtovnú závierku, v ktorej sa vykazujú informácie o majetku. Pokiaľ sa týka potencionality príjmov, tak žiadny zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je preto smerodajné koľko si rodič prácou, resp. podnikaním, alebo inou zárobkovou činnosťou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potenciálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, sa pri určení výšky výživného uplatní princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred faktickým príjmom povinného. Súd je v konaní o určenie výživného viazaný vyšetrovacou zásadou, z ktorej mu vyplýva povinnosť zistiť skutočný stav vykonaním všetkých potrebných dôkazov, t.j. aj takých, ktoré účastníci nenavrhli. Náležité zistenie skutočného stavu je pre určenie výšky výživného či aplikáciu potencionality príjmu povinného rodiča kľúčové. V prípade niektorých činností, ktoré povinný vykonáva na základe podnikateľského oprávnenia, je vhodné porovnať jeho príjem s príjmom, ktorý dosahuje pracovník na obdobnej pozícii ako zamestnanec.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za predčasný, keď súd prvej inštancie síce aplikoval správnu normu, nesprávne ju ale interpretoval a vyvodil z nej nesprávne právne závery, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie pre vec rozhodujúcich skutkových okolností. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti za použitia ustanovenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd sústredí dokazovanie na zisťovanie skutočností majúcich podstatný význam pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca, najmä zistí odôvodnené potreby maloletej (bývanie, stravovanie, hygiena, zdravotná starostlivosť, školské výdavky, cestovné, oblečenie/obuv, mimoškolské aktivity a pod.), pritom vyhodnotí odôvodnenosť jednotlivých potrieb s ohľadom na prípadné námietky otca, zistí výšku príjmu otca. Po doplnení dokazovania potom súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, a to aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ), nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.

16. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).