Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_67Csp-14-2025.pdf
PDF · 80.37 KB
Case nature
Area
Subarea
67Csp/14/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Jakubom Sládekom, v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol. s.r.o., so sídlom Tomášikova 28, Bratislava, proti žalovanému: P. M., O.. X. X. XXXX, Z. V. V. X, V., o zaplatenie 1 013,88 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 013,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 1 013,88 eur od 2. 12. 2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 1 013,88 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu č. A22625102 a č. A22626670, podľa ktorej vypožičal žalovanému SIM kartu s telefónnym číslom uvedeným v zmluve. Pri uzavretí dodatku k zmluve odpredal žalovanému telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou. V dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytnutej žalovanému pri predaji telekomunikačného zariadenia. Dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia, ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji telekomunikačného zariadenia poskytnutá žalovanému. Zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj jej výšku. Žalobca uzavrel so žalovaným splátkovú zmluvu č. 3507185869 a č. 35607186240, v ktorej sa zaviazal uhradiť v mesačných splátkach zvyšnú časť kúpnej ceny za telekomunikačné zariadenie. Žalovaný taktiež neuhrádzal mesačné splátky za zvyšnú časť kúpnej ceny za zariadenie, čím porušil zmluvné povinnosti a žalobca mu zosplatnil aj zvyšné neuhradené splátky spolu v sume 204,68 eur. Neuhradené splátky v sume 130,06 eur si žalobca uplatňuje na základe Dohody o splátkach z 21. 3. 2024 a v sume 74,62 eur z 10. 8. 2023. V dohode o splátkach sa žalovaný zaviazal sumu 222,96 eur uhradiť v 24 mesačných splátkach. Žalovaný neuhradil 14 splátok. V dohode o splátkach sa žalovaný zaviazal sumu 127,92 eur uhradiť v 24 mesačných splátkach. Žalovaný neuhradil 14 splátok. Žalobca zaslal žalovanému pokus o pokonávku, ktorým ho vyzval na úhradu pohľadávky. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou úhradou pohľadávky. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 2. 12. 2024.
2. Súd žalovanému žalobu s prílohami, výzvou na vyjadrenie a procesným uznesením doručil postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok („CSP“), nakoľko žalovaný neprevzal žalobu s prílohami na adrese svojho trvalého bydliska v odbernej lehote.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nárok žalobcu v konaní nespochybnil a v spore zostal pasívny.
4. Podľa § 297 veta druhá písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Na základe vyššie citovaných ustanovení CSP bol verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
8. Strany uzavreli zmluvy o pripojení. Na ich podklade žalobca poskytoval telekomunikačné služby žalovanému. Strany sa dohodli aj na zmluvnej pokute pre prípad porušenia zmluvných povinností. Žalovaný riadne a včas neuhrádzal faktúry za poskytnuté plnenie, čím porušil zmluvne dojednané podmienky, v dôsledku čoho je povinný zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 177,92 eur, ako aj nezaplatené faktúry v celkovej výške 631,28 eur a neuhradené splátky v sume 204,68 eur na základe Dohôd o splátkach. Žalobca zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby, pokus o pokonávku, avšak žalovaný na zaslané upomienky nereagoval a dlžnú sumu neuhradil.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
11. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
14. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
15. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
16. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. V konaní bolo preukázané, že žalovaný neuhradil žalobcovi fakturované ceny za poskytnuté služby, ako aj zmluvnú pokutu za porušenie zmluvných povinností. Žalovaný svoj záväzok teda nesplnil. Zároveň mal vedomosť aj o sankciách, ktoré mu hrozili v prípade porušenia záväzkových povinností, nakoľko tieto boli stanovené vo Všeobecných obchodných podmienkach, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy, resp. príslušného Dodatku k zmluve. Žalobca relevantnými dokumentmi a listinami preukázal svoj nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky.
19. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 121 ods. 3 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca mal tak nárok domáhať sa zaplatenia úrokov z omeškania, tak ako požadoval žalobca (teda po uplynutí lehoty poskytnutej v pokonávke).
20. Súd z týchto dôvodov žalobe vyhovel.
21. Žalovaného súd zaviazal na úhradu dlžnej sumy v zákonnej 3-dňovej lehote od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 3 CSP), lebo žalovaný nežiadala určiť dlhšiu lehotu na plnenie a ani zo spisu jej opodstatnenosť nevyplývala.
22. Keďže ide o konanie, ktorým sa konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Súd žalobe vyhovel, v dôsledku čoho bol žalobca v konaní úspešný v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP). Preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať po právoplatnosti tohto rozsudku v zákonnej lehote samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis a spisovú značku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok ustanovenia § 366 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).