Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_55Ek-1990-2024.pdf
PDF · 124.23 KB
Case nature
Subarea
55Ek/1990/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Obec Lúčka, IČO: 00 327 417, so sídlom Lúčka 77, 082 71 Lúčka, právne zastúpený doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., IČO: 52 651 258. so sídlom Hlavná 111/25, 040 01 Košice – Staré Mesto proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Miroslavom Ondrušekom, advokátom, IČO: 45 244 341, so sídlom Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov o vymoženie nepeňažného nároku spočívajúcom v povinnosti povinného a) odstrániť bager FORD 550, Rýpadlo – nakladač, pracovný nástroj samohybný, žltej farby z miestnej komunikácie situovanej v obci C., katastrálne územie C., okres D., na parcele registra „C“ KN č. 565/7, o výmere 4384 m2, druh pozemku ostatná plocha, evidovanej na LV č. XXX, parcele registra „C“ KN č. 564/37, o výmere 1717 m2, druh pozemku orná pôda, evidovanej na LV č. XXX, b) odstrániť osadené železné stĺpiky v počte kusov 5 o výške 137 cm, 134 cm, 140 cm, 132 cm a 134 cm z miestnej komunikácie situovanej v obci C., katastrálne územie C., okres D., na parcele registra „C“ KN č. 565/7, o výmere 4384 m2, druh pozemku ostatná plocha, evidovanej na LV č. XXX, parcele registra „C“ KN č. 564/35, o výmere 1604 m2, druh pozemku orná pôda, evidovanej na LV č. XXX, parcele registra „C“ KN č. 564/36, o výmere 1620 m2, druh pozemku orná pôda, evidovanej na LV č. XXX, parcele registra „C“ KN č. 564/37, o výmere 1717 m2, druh pozemku orná pôda, evidovanej na LV č. XXX, parcele registra „C“ KN č. 564/38, o výmere 1646 m2, druh pozemku orná pôda, evidovanej na LV č. XXX a c) zdržať sa akékoľvek konania, ktorým sčasti alebo úplne obmedzuje prevádzkyschopnosť, funkčnosť, bezpečnosť a spoľahlivosť prechodu cez miestnu komunikáciu situovanú v obci C., katastrálne územie C., okres D., na parcele registra „C“ KN č. 565/7, o výmere 4384 m2, druh pozemku ostatná plocha, evidovanej na LV č. XXX, parcele registra „C“ KN č. 564/35, o výmere 1604 m2, druh pozemku orná pôda, evidovanej na LV č. XXX, parcele registra „C“ KN č. 564/36, o výmere 1620 m2, druh pozemku orná pôda, evidovanej na LV č. XXX, parcele registra „C“ KN č. 564/37, o výmere 1717 m2, druh pozemku orná pôda, evidovanej na LV č. XXX, parcele registra „C“ KN č. 564/38, o výmere 1646 m2, druh pozemku orná pôda, evidovanej na LV č. XXX a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Radovanom Ferencom, so sídlom Slovenská 13, 080 01 Prešov, IČO: 35 512 636, pod sp. zn. 317EX 770/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Radovanom Ferencom, so sídlom Slovenská 13, 080 01 Prešov, IČO: 35 512 636, pod sp. zn. 317EX 770/24 z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 88,46 EUR.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.09.2024, vedeným pod sp. zn. 55Ek/1990/2024, domáhal od povinného vymoženia nepeňažného plnenia na základe exekučného titulu – rozhodnutia vydaného Obcou Lúčka pod sp. zn. LU-2024/144-OCU-014 dňa 11.07.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.07.2024 a vykonateľnosť dňa 02.08.2024 (ďalej ako ,,exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Radovana Ferenca vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/1990/2024 s európskym spisovým identifikačným číslom: E.:D.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 317EX 770/24.
3. Súdny exekútor vydal dňa 16.10.2024 na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 06.11.2024. V upovedomení bol povinný upovedomený o začatí exekúcie v prospech oprávneného na vymoženie nepeňažného nároku, o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, o jeho náležitostiach, ako aj o spôsobe jeho podania.
4. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu (splnomocnenie zo dňa 11.12.2024, prípadne 21.12.2024) podaním zo dňa 25.11.2024 (autorizovaným elektronickým podpisom dňa 23.12.2024) doručeným súdnemu exekútorovi dňa 23.12.2024 podal návrh na zastavenie exekúcie.
5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa 24.01.2025 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie bolo predložené.
6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že „Povinnému bolo doručené Upovedomenie o začatí a spôsobe vykonania exekúcie, v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 317EX 690/23 (pozn. súdu: iné exekučné konanie). Exekučné konanie bolo voči povinnému začaté na základe Návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 20.07.2023 v prospech oprávneného na odstránenie stavby a to nepeňažným nárokom a na vymoženie súvisiaceho peňažného nároku oprávneného. Dňa 19.04.2024 bol povinnému doručený Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie odstránením stavby, zo dňa 18.04.2024, č. k. 317EX 690/23-51 MJ a Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, zo dňa 18.04.2024, č. k. 317EX 690/23-52 MJ. Povinnému bolo doručené Upovedomenie o začatí exekúcie a spôsobe vykonania exekúcie sp. zn. 317EX 770/24-11 MJ (predmetné exekučné konanie) na nepeňažný nárok. Následne Obec Lúčka vydala Rozhodnutie zo dňa 11.07.2024, ktorým uložila povinnému poriadkovú pokutu vo výške 100,- EUR, z dôvodu že povinný sa nezúčastnil ústneho pojednávania v správnom konaní č. k. LU-2024/144-OCU dňa 25.06.2024 o 09.00 hod. V súvislosti s predmetným rozhodnutím bolo povinnému doručené Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 16.10.2024 pod sp. zn. 317EX 771/24-11 MJ. Exekučné konanie vedené pod sp. zn. 317EX 690/23-51 MJ bolo začaté na základe Rozhodnutia vydaného Obcou Lúčka, LU-2023/004- OCU-019, zo dňa 07.03.2023, tzn. exekučný titul bol vytvorený samotným oprávneným. Povinný podal dňa 09.10.2024 na Okresný úrad Prešov – oddelenie dopravných a pozemných komunikácii Podnet na preskúmanie Rozhodnutia č. LU-2023/004-OCU-019 Obce Lúčka zo dňa 07.03.2023 (pozn. súdu: exekučný titul vymáhaný v inom exekučnom konaní) v zmysle § 65 ods. 1 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb.. Obec Lúčka – oprávnená v exekučnom konaní vydala exekučný titul ako aktívne nelegitimovaný subjekt, nesprávne posúdila skutkový stav, z ktorého následne vyvodila nesprávne a nezákonné právne posúdenie. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti má povinný za to, že predmetné exekučné konania by mali byť zastavené, nakoľko existujú skutočnosti, ktoré bránia vymáhaniu exekučného titulu. Momentálne je na Okresnom úrade Prešov vedené správne konanie, v ktorom sa posudzuje zákonnosť a oprávnenosť vydania exekučného titulu oprávneným, ktoré majú preukázať, že vyššie špecifikované exekučné konania boli začaté neoprávnene a to na základe neplatných exekučných titulov. V súvislosti s tým má povinný za to, že vedenie exekučných konaní na základe takto vydaného exekučného titulu nie je v súlade so zákonom, nakoľko exekučný titul vydal aktívne nelegitimovaný subjekt a rovnako tento vyhodnotil posúdenie skutkového stavu nesprávne. Dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. je akákoľvek právna skutočnosť, ktorá z hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho hľadiska bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Rovnako dôvod na zastavenie exekúcie nemusí vyplývať len z Exekučného poriadku ale aj z iných ustanovení a procesný predpisov hmotného práva. Dôvody na zastavenie exekúcií vznikli už od počiatku, a teda exekúcie nevznikli po práve. Zároveň rovnako ako v prípade vydania exekučného titulu, aj v tomto prípade má povinný za to, že oprávnená nie je aktívne legitimovaná podať návrh na vydanie exekúcie. Skutočnosti ako ani údaje v rozhodnutí nezodpovedajú reálnemu právnemu stavu, a teda takéto rozhodnutie nie je ani materiálne vykonateľné. V zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. d) zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučného poriadku povinný podáva návrh na zastavenie exekučného konania, ktoré je voči nemu vedené pod č.k. 317EX 690/23- 51 MJ, č. k. 317EX 770/24-11 MJ a č.k. 317EX 770/24-11 MJ.“
7. Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. „Úvodom Oprávnený uvádza, že mu nie je zrejmé z podania Povinného to, čo vôbec Povinný napáda. Keďže z jednej strany úvodom napáda Rozhodnutie č. LU-2023/004-OCU-019 zo dňa 07.03.2023, a to z dôvodu vydania rozhodnutia mimo právomoci Oprávneného, následne však Povinný v návrhu cituje a poukazuje aj na existenciu Rozhodnutia č. LU-2024/144-OCU-014 (ďalej len „napádané rozhodnutie“) k čomu však neposkytuje žiadne objasnenie. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej (§ 123 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Okrem všeobecných náležitosti podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) musí obsahovať skutkové vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená. V tejto súvislosti tak uvádzame, že celý návrh na zastavenie exekúcie sa skutkovo (a to ak vôbec) týka len konania v rámci prvého rozhodnutia. Vzhľadom však na výzvu súdneho exekútora Oprávnený poskytuje vyjadrenie k sp. zn. 317EX 770/24 a bude reagovať výlučne na napádané rozhodnutie. Exekučné konanie je osobitným štádiom súdneho procesu, ktoré nasleduje po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej. Úlohou exekučného súdu nie je opätovne preskúmavať materiálnu správnosť exekučného titulu, ale zabezpečiť výkon právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Skúmanie vecnej stránky rozhodnutia patrí výlučne do fázy, keď sa rozhoduje o podstate pôvodného sporu. Exekučné konanie je striktne formálnym procesom, v ktorom sud skúma iba to, či exekučný titul spĺňa formálne náležitosti (právoplatnosť, vykonateľnosť) a či sú splnené zákonné podmienky na vykonanie exekúcie. Materiálna stránka rozhodnutia, napr. správnosť skutkových alebo právnych záverov, je mimo rámca jeho skúmania. Ak sa Povinný domnieval o nesprávnosti, resp. nezákonnosti napádaného rozhodnutia, namietať vecnú správnosť exekučného titulu mal povinný prostredníctvom podaného odvolania. Nakoľko tak neurobil, exekučný titul ako preukázateľne doručený nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Náležitosti formálnej vykonateľnosti jednoznačne vyplývajú z predloženého exekučného titulu. O náležitostiach materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu (rozsah, obsah plnenia ako aj existencia povinného) rovnako nemôže vzniknúť akákoľvek pochybnosť. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvodnosť na pokračovaní exekučného konania a na ďalšom vymáhaní nároku. Zároveň Oprávnenému nie je zrejmé, prečo sa celá (ak vôbec existujúca) argumentácia Povinného v návrhu na zastavenie týka výlučne rozhodnutia č. LU-2023/004- OCU-019, pričom však návrh na zastavenie exekúcie podáva aj proti napádanému rozhodnutiu. Pre objasnenie troch samostatných exekučných konaní Oprávnený uvádza nasledujúcu genézu: Prvým exekučným konaním bolo konanie k exekučnému titulu č. LU-2023/004-OCU-019, pričom hlavný predmet exekučného konania v tejto veci už bol vymožený (došlo k odstráneniu protiprávneho stavu spôsobeného Povinným, a to v réžií Oprávneného), meritom uvedeného exekučného konania v tomto štádiu sú už výlučne ďalšie súvisiace peňažné nároky (trovy exekúcie). Ihneď po nútenom splnení povinnosti (v rámci exekučného konania) došlo zo strany Povinného opäť k nezákonnému zásahu do právneho stavu obnoveného Oprávneným, a z tohto dôvodu aj k uskutočneniu nového správneho konania, ktoré vyústilo do ďalšieho exekučného konania – v merite napádaného rozhodnutia (sp. zn. 317EX 770/24-11, 317EX 771/24-11 MJ). Akákoľvek prepojenosť medzi týmito tromi exekučnými konaniami je výlučne skutkového charakteru. Právny podklad vydania troch samostatných exekučných titulov je rôzny, ak sa tak Povinný domáha zastavenia exekúcie v merite napádaného rozhodnutia mal v návrhu uviesť argumentačnú líniu pre toto exekučné konanie a pre napádané rozhodnutie ako exekučný titul. Vzhľadom na neexistenciu akejkoľvek argumentácie o dôvodnosti zastavenia exekúcie nepovažujeme za nutné akékoľvek vecné vyjadrenie a vyjadrujeme nesúhlas so zastavením exekúcie.. Z uvedených dôvodov žiadame súd, aby návrh na zastavenie exekúcie Povinného zamietol, a aby priznal Opravnému nárok na náhradu trov konania vo výške 88,46 Eur s DPH vo veci návrhu na zastavenie, ktoré Povinný uhradí na účet právneho zástupcu Oprávneného vedený v G. H., I., IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.“
8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a preukázaní nedodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom k doručeniu (prevzatiu) upovedomenia o začatí exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po zákonom stanovenej lehote, t. z., že nemá odkladný účinok. Predmetný návrh povinného bol autorizovaný podľa osobitného predpisu. V predmetnom exekučnom konaní neevidujeme oznámenie o splnení nepeňažného nároku oprávneného, resp. súvisiaceho peňažného nároku oprávneného. K tvrdeniam, ktoré sú uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie sa nevieme vyjadriť, nakoľko nám nie sú známe skutočnosti, ktoré predchádzali začatiu exekúcie, t. j. konaniu pred doručením poverenia na
vykonanie exekúcie tunajšiemu exekútorskému úradu, resp. konaniu, v ktorom bol vydaný exekučný titul a v konaní, v ktorom súd posudzuje návrh na vykonanie exekúcie.
9. Podľa § 45 ods. 2 písmeno f) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste,.
10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej exekúciu zákon pripúšťa.
11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
17. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
19. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
20. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
21. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
22. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s
cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
23. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.
24. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 06.11.2024. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie začala plynúť dňa 07.11.2024 a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 21.11.2024. Keďže ide o procesnú lehotu, tá je zachovaná aj v prípade, ak by podanie bolo odovzdané na poštovú prepravu v posledný deň lehoty. Povinný však návrh na zastavenie exekúcie len dňa 25.11.2024 vytvoril a predmetný návrh na zastavenie exekúcie bol dňa 23.12.2024 doručený súdnemu exekútorovi, t. j. po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, súd posudzoval predmetný návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 a 4 Exekučného poriadku, podľa ktorých návrh na zastavenie exekúcie podaný po lehote nemá odkladný účinok, pričom povinný môže namietať jedine skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto 15-dňovej lehoty. Vzhľadom na koncentráciu konania, ktorá je premietnutá v ustanovení § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, súd nemôže prihliadnuť na takú námietku, ktorá je vznesená, respektíve uplatnená v neskôr podanom návrhu, a teda v návrhu podanom po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
25. Nakoľko neboli naplnené predpoklady cit. ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné v zmysle ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol.
26. Súd na dôvetok dodáva, že aj napriek oneskorenému podaniu návrhu na zastavenie zo strany povinného, návrh povinného na zastavenie exekúcie preskúmal v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku (nepeňažného nároku) povinného voči oprávnenému, a zároveň by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska nedostatku niektorej zložky vykonateľnosti exekučného titulu. V súvislosti so skutočnosťami uvádzanými povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že oprávnený nebol aktívne legitimovaný vydať rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, ďalej že sa samotný exekučný titul vychádza z nesprávneho a nezákonného právneho posúdenia a zároveň že oprávnený nie je aktívne legitimovaným podať návrh na vykonanie exekúcie sa v zmysle platnej právnej úpravy uplatňuje koncentrácia konania. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Exekučný poriadok pripúšťa podanie viacerých návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania podaných povinným za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie, čo znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (čo v tomto prípade dodržané nebolo), povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie exekúcie povinný podá po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, môže v návrhu uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí. Následne sa koncentrácia konania za situácie, ak povinný podá druhý a následne ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu. Keďže o namietaných údajných dôvodoch musel mať vedomosť už pri doručení upovedomenia o začatí exekúcie, bolo jeho povinnosťou vyššie uvedené namietať v návrhu na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, čo sa však nestalo (povinný tak urobil až v návrhu na zastavenie exekúcie podanom po tejto lehote) a preto súd odkazujúc na zásadu koncentrácie konania v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 61k ods. 3 Exekučného poriadku na uvedené tvrdenia povinného neprihliada. Súd zároveň dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie sa uplatňuje koncentračná zásada v zmysle § 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného konania a tejto zásady je včasné podávanie procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Podľa vyššie uvedených ustanovení povinný v exekúcii pri podávaní návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť všetky jemu známe a dostupné skutočnosti a dôkazy odôvodňujúce zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Po uplynutí tejto lehoty na ne nemôže súd prihliadnuť, aj keby boli akokoľvek relevantné. Keďže povinný tieto skutočnosti uviedol až v návrhu na zastavenie exekúcie po lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nemohol na ne súd prihliadať. Súd dodáva, že aj keby bol podaný návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie na tieto skutočnosti by taktiež neprihliadal.
27. V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný v súlade s § 61k ods. 3 Exekučného poriadku namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Výnimku z tohto pravidla predstavujú skutočnosti, ktoré síce nastali pred uplynutím uvedenej lehoty, ale ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že v prípade povinného nie je možné uplatniť ani jednu z vyššie uvedených výnimiek pre návrhy na zastavenie exekúcie podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, ergo návrhu povinného na zastavenie exekúcie tak nie je možné vyhovieť, keďže bol podaný oneskorene a povinný namietal skutočnosti, ktoré nastali pred uplynutím uvedenej lehoty.
28. Exekučný súd teda v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím (nesprávnym posúdením a legitimáciou účastníkov) a považoval nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v stanovenej lehote opravný prostriedok (odvolanie), kde by v rámci dokazovania mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu.
29. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať
30. Exekučným titulom v posudzovanej veci je - rozhodnutia vydaného Obcou Lúčka pod sp. zn. LU-2024/144-OCU-014 dňa 11.07.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.07.2024 a vykonateľnosť dňa 02.08.2024. Uvedené rozhodnutie je teda spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súd má tým za preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne. Súd v tomto bode preskúmal exekučný titul aj z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a dospel k záveru, že exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľný, a podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade mohla byť vedená exekúcia v rámci tohto exekučného konania.
31. Námietky povinného súd v exekučnom konaní vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
32. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky
exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“
33. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
34. Dôvody uvádzané povinným existovali v čase pred vydaním predmetného exekučného titulu, avšak z dôvodu, že ich nenamietol už v základnom konaní, ich relevancia skončila vydaním rozhodnutia, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Súd ďalej uvádza, že exekučný súd nemožno považovať za orgán, ktorý je oprávnený skúmať správnosť skutkových a právnych záverov súdu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietané dôvody za nedôvodné, nakoľko povinný netvrdil a ani nepreukázal súdu relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
35. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, resp. orgánu verejnej moci, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, avšak nesmie zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.
36. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
37. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
38. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
39. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený, má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
40. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho
zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
41. Podľa § 13a ods. 2 písm. c vyhlášky č. 655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý úkon ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
42. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia za jeden polovičný úkon právnej služby (vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) po pripočítaní režijného paušálu za jeden úkon vykonaný v roku 2025 vo výške 14,84 EUR a prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty tak predstavuje suma vo výške 88,46 EUR (1 x 57,08 EUR + 1 x 14,84 EUR + 23 % DPH). Vzhľadom na to, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol oprávnenému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v plnej výške, a to v sume 88,46 EUR, pretože ich považoval za účelne vynaložené výdavky.
43. Povinný si v súvislosti s exekučným konaním a so samotnou exekúciou žiadnu náhradu trov neuplatnil, preto súd o náhrade trov exekúcie povinného nerozhodoval.
44. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d odsek 1 Exekučného poriadku na sumu uvedenú v II. výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.