Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-7-2025.pdf
PDF · 90.24 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/7/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou v právnej veci účastníkov konania - manželov: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. - E., zastúpený Mgr. Renátou Dobrovodskou, advokátkou so sídlom Rožňavská 22, Bratislava, IČO: 40476332 a F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. - E., občianka G. H. I., o návrhu manžela na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: J. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd manželstvo navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX a manželky F. B., I. B., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v K., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Šaľa vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom X rozvádza.
II. Súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletému J. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode tak, že maloletého zveruje do osobnej starostlivosti otca a matku súd zaväzuje prispievať na jeho výživu sumou vo výške 150,- eur mesačne, ktoré je matka povinná platiť vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
III. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ - manžel sa svojím návrhom doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 22.01.2025 domáhal rozvodu manželstva s manželkou a úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu. Svoj návrh odôvodnil tým, že vážnejšie nezhody sa v ich vzťahu objavili 4 - 5 rokov dozadu, keď manželka neprejavovala záujem o starostlivosť o maloletého syna, domácnosť, či seba, z čoho nastávali manželské nezhody. Manželské vzťahy sa im napriek snahe nepodarilo zastabilizovať. Manželia sa čoraz viac vzájomne odcudzili, prejavili sa zásadné nezhody plynúce z rozdielnosti ich názorov jeden na druhého, na spoločnú budúcnosť, z rozdielnosti životných postojov k otázke práce, životného štýlu, financií, chodu domácnosti, poriadku a starostlivosti o dieťa. Manžel uviedol, že s manželkou sa intímne nestýkajú. Manžel žiadal zveriť maloletého J. do jeho osobnej starostlivosti, nakoľko manžel dlhodobo zabezpečuje finančné i materiálne potreby rodiny a osobne sa stará o maloletého. Manželka dlhodobo neprejavuje záujem o starostlivosť či výchovu syna. Manžel žiadal určiť výživné zo strany matky na maloletého v sume 200 eur mesačne a styk s matkou nežiadal upraviť.
2. K návrhu manžela sa manželka vyjadrila svojim podaním doručeným súdu dňa 30.04.2025. Manželka uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, ako aj s dôvodmi, ktoré manžel uviedol. S
manželom sa odcudzili, majú rozdielne názory a pohľady na život. Aktuálne s manželom spolu nežijú. Manželka súhlasila aj s navrhovanou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému J. na čas po rozvode manželstva.
3. Dňa 02.09.2025 bola súdu doručená notársky overená rodičovská dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému J. zo dňa 14.05.2025, ktorou žiadali maloletého zveriť do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazať platiť výživné v sume 150 eur mesačne, zastupovať a spravovať majetok maloletého aby boli oprávnení obaja rodičia a styk matky s maloletým nežiadali upraviť.
4. Nariadeného pojednávania sa nezúčastnili manželia, pričom manželovu neprítomnosť ospravedlnila jeho právna zástupkyňa a manželka sa k návrhu písomne vyjadrila, predvolanie jej bolo doručené fikciou doručenia, preto súd pojednával podľa § 180 Civilného sporového poriadku v neprítomnosti manželov.
5. Právna zástupkyňa manžela na pojednávaní uviedla, že trvajú na návrhu. Obaja manželia s rozvodom súhlasia. Nežijú v spoločnej domácnosti už dlhodobo, nehospodária spoločne. Manželstvo si neplní žiadne zo spoločenských funkcií manželstva už dlhodobo. Keď žili spolu, tak sa manželka postupne prestala starať o domácnosť, následne aj o syna. Túto starostlivosť zabezpečoval následne manžel, otec dieťaťa. Manželka tiež súhlasí s rozvodom manželstva ako to vyplýva z jej vyjadrenia. Keďže si manželstvo neplní žiadnu zo spoločenských funkcií, ide iba o formálny zväzok, s rozvodom obaja manželia súhlasia. Manžel sa aktuálne nachádza v Rakúsku, má tam prácu, trvalý pobyt má stále v Nitre. S oboma manželmi sa naposledy stretla v Bratislave pri spisovaní rodičovskej dohody. Čo sa týka maloletého, tak tento viac inklinuje k otcovi, preto sa aj rodičia dohodli, že bude zverený do jeho osobnej starostlivosti. Tiež sa dohodli na výživnom 150 eur mesačne s tým, že ho budú obaja zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk matka nežiadala upraviť súdom, nakoľko sa na tomto vedie dohodnúť ako rodičia. Maloletý sa aktuálne nachádza v Číne u starých rodičov zo strany otca. V čínskej komunite je bežné, že deti, ktoré žijú v Európe chodievajú na nejaké obdobia k príbuzným do Číny, aby sa tam oboznamovali s ich kultúrou, s jazykom. Maloletý navštevuje súkromnú školu, v ktorej sú mu tieto pobyty umožňované.
6. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu pre prípad rozvodu manželstva navrhoval schváliť rodičovskú dohodu, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom prítomnej právnej zástupkyne manžela a oboznámil sa s nasledujúcimi listinami: návrh, vyjadrenie manželky k návrhu, sobášny list, rodný list maloletého J., dohoda rodičov o ÚPP, správa od kolízneho opatrovníka, lustrácie na rodičov v Registri obyvateľov a zistil tento skutočný a právny stav:
8. Manželia uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v K., u oboch ide o prvé manželstvo. Manžel je občanom Slovenskej republiky, manželka je občiankou Čínskej ľudovej republiky. Z manželstva pochádza maloleté dieťa: J. B., nar. XX.XX.XXXX. Manželia v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletého zabezpečuje manžel. Manželia sa dlhodobo intímne nestýkajú, nehospodária spolu. Manžel za príčinu rozvratu manželstva považuje rozdielne názory manželov na život, budúcnosť, chod domácnosti, financie, starostlivosť a výchovu maloletého J.. Medzi manželmi citové väzby ochladli. Manželka vyjadrila svoj súhlas s návrhom na rozvod manželstva ako aj s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva.
9. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 28.01.2026 súd zistil, že rodičia maloletého žiadajú súdom schváliť uzatvorenú rodičovskú dohodu.
10. Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
12. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
14. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
15. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
16. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
27. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Podľa ods. 1 môže súd manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zákon o rodine teda nevypočítava konkrétne dôvody, ale ako dôvod uvádza vážne narušenie a trvalý rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku a najmä u starších manželov treba tiež skúmať mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si osobnú, mravnú a materiálnu pomoc. Ďalšou podmienkou je i skutočnosť, či od manželov možno očakávať obnovenie manželského spolužitia, resp. či rozvrat manželstva možno považovať za hlboký a trvalý.
29. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh manžela na rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu bol podaný dôvodne, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manžel za príčinu rozvratu manželstva považuje rozdielne názory manželov na život, budúcnosť, chod domácnosti, financie, starostlivosť a výchovu maloletého J.. Manželia v súčasnosti už nežijú v spoločnej domácnosti, dlhodobo sa intímne nestýkajú, nehospodária spoločne. Manželka súhlasí s návrhom manžela na rozvod manželstva, dohodli sa aj na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému J. na čas po rozvode manželstva. Manželstvo je už len formálnym zväzkom a preto sú v danom prípade splnené zákonné predpoklady na rozvod manželstva v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine.
30. S konaním o rozvod manželstva je podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Rodičia sa na tejto úprave o maloletého J. dohodli. O maloleté dieťa zabezpečuje starostlivosť otec, s čím matka súhlasí, preto súd rozhodol tak, že maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti otca. Súd zároveň so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca rozhodoval aj o výške výživného zo strany matky. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal prioritne z návrhu otca, ktorý žiadal zaviazať matku výživným v sume 150 eur mesačne, s čím matka dieťaťa vyjadrila svoj písomný súhlas v rámci rodičovskej dohody. Takáto výška výživného je primeraná k veku a odôvodneným potrebám maloletého J.. Súd určil, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú na čas po rozvode manželstva aj naďalej obaja rodičia, nakoľko ani jeden z rodičov nebol na svojich rodičovských právach obmedzený. Čo sa týka styku matky s maloletým J., tento súd autoritatívne neupravil, nakoľko rodičia sa vedia ohľadom styku matky s maloletým dohodnúť.
31. O trovách konania súd rozhodol tak, že nárok na ich náhradu v zmysle ustanovenia § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok) žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Trnave. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).