Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

49Ek/928/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpenému: JUDr. Mgr. Mária Kováčová, advokátka, so sídlom Pod Sokolom 12, 951 01 Nitrianske Hrnčiarovce, IČO: 42 212 057, o vymoženie 1 956,84 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Stanislav Polák, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra, pod sp. zn. 247EX 404/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e . II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy súdneho exekútora vo výške 73,80 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 31.05.2019 domáhal od povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 1 956,84 eura s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojil k návrhu na vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok sp. zn. zo dňa 13.09.2018, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre Arbitráž.

2. Exekučný súd poverením zo dňa 14.06.2019 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra, ktorý ju vedie pod sp. zn. 247EX 404/19.

3. Dňa 28.02.2025 doručil poverenému súdnemu exekútorovi povinný návrh na zastavenie exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 03.01.2020 zverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku. S ohľadom na uvedené bol návrh na zastavenie exekúcie podaný po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.

4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že zmluva, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, je spotrebiteľskou zmluvou, a preto je potrebné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Povinný má za to, že samotná rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a teda v zmysle ustanovenia ju treba považovať za absolútne neplatnú. Predmetná rozhodcovská zmluva bola uzatvorená spolu so zmluvou o úvere, pričom z jej formy a obsahu je zrejmé, že sa jedná o formulárovú zmluvu, pripravenú na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Dlžník tak nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia úveru, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Poukázal pritom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a to rozhodnutie . Je tiež potrebné skúmať, či boli splnené podmienky ustanovené v Exekučného poriadku, t. j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname

rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné. Ak nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie by mal súd zamietnuť. Rozhodcovská zmluva nespĺňa náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok nebol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie. Uzatvorená rozhodcovská zmluva nebola uzavretá platne, pretože iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu a na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je pritom exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Povinný má za to, že rozhodcovská zmluva svojím obsahom napĺňa neprijateľnosť zmluvných podmienok. Povinný ako účastník zmluvného vzťahu - spotrebiteľ, nemal možnosť výberu medzi rozhodcovskými a všeobecnými súdmi, čo možno považovať za neprijateľné zmluvné podmienky. Zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva, že spory medzi účastníkmi zmluvného vzťahu musia byť riešené len v rozhodcovskom konaní a nie aj v súdnom konaní. Ten sleduje riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, čo je aj dôvod, pre ktorý rozhodcovskú doložku naformuloval. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom rozhodcovskej doložky, ktorá je svojou podstatou taktiež spotrebiteľskou zmluvou je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči spotrebiteľovi žalobu na ním vopred vybranom rozhodcovskom súde. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). V prípade sporu platí, že predpokladanú znalosť obchodných podmienok treba preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý sa znalosti týchto podmienok dovoláva. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka tak spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech samotného spotrebiteľa. Pritom treba uviesť, že pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená, čo spotrebiteľovi v danom prípade umožnené nebolo. Zároveň povinný podáva námietky voči trovám exekúcie, ktoré napáda čo do výšky a formy vyčíslenia, nakoľko má za to, že exekútor pri vyčíslovaní trov exekúcie nepostupoval podľa zákona a to najmä s poukázaním na vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Súdny exekútor dostatočným spôsobom neuviedol z čoho sa skladajú trovy exekučného konania, tzv. nevyčíslil jednotlivé zložky predbežných trov, ale namiesto toho ich vyčíslil ako celok jedinou sumou.

5. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený. Oprávnený uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súdny exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že súdny exekútor nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by súdny exekútor meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by súdny exekútor ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Povinný svojím vlastnoručným podpisom vyjadril súhlas s uzatvorením rozhodcovskej doložky, na základe

ktorej mal povinný možnosť riešiť spor buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Povinný sa uzatvorením rozhodcovskej doložky nevzdal práva na súdnu ochranu poskytovanú všeobecnými súdmi Slovenskej republiky, nakoľko rozhodcovská doložka v sebe obsahuje alternatívu. Z dôvodovej správy k ustanoveniu vyplýva, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej zmluvy zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Predmetné ustanovenie treba vykladať eurokonformne v zmysle znenia smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica Rady 93/13/ EHS“). Podľa odseku 1 písm. q) Prílohy tejto smernice je zakázané iba dojednanie, aby spotrebiteľ riešil spory neupravené právnymi ustanoveniam výhradne arbitrážou. V predmetnej právnej veci riešil spor arbitrážou (rozhodcovským konaním) oprávnený a nie povinný. Okrem toho, nie je splnená ani podmienka existencie sporu neupraveného právnym ustanoveniam. Podľa konštatovaného záveru súdnej judikatúry a odbornej literatúry, ako aj iných jazykových verzií smernice, ide o rozhodcovské konanie nemajúce oporu v príslušnej právnej úprave, a teda o nezákonné rozhodcovské súdy (napr. Bandúrová, M.: Rozhodcovská doložka a plná moc. Právní rozhledy, 2009, č. 8, s. 293 a nasl.). Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený zastáva názor, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne a nie je v rozpore s ustanoveniami , s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa, ani s ustanoveniami Smernice Rady 93/13 EHS. Pričom táto už bola predmetom skúmania Okresného súdu pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa , v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. V posudzovanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. zo dňa 13.09.2018, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre Arbitráž. Vychádzajúc z obsahu spisu súd považuje za nesporné, že exekúcia je vedená na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskom spore, pretože predmetom rozhodcovského konania bol spor zo Zmluvy o úvere, ktorú uzatvorili oprávnený a povinný dňa 14.06.2011. Pri posúdení charakteru zmluvy podľa občianskeho práva upravujúceho spotrebiteľské zmluvy súd vychádzal z v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktorý definuje spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľom je pritom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Povinný bol v zmluve identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého bytu a rodným číslom. Teda povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Naproti tomu právny predchodca oprávneného pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom uvedené vyplýva z predmetu podnikania v Obchodnom registri, keď predmetom podnikania právneho predchodcu oprávneného je tiež poskytovanie úverov. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným ako spotrebiteľskú zmluvu.

16. Súd poukazuje na to, že v exekučnom konaní sa uplatňuje tzv. koncentračná zásada vyjadrená v § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. So zreteľom na uvedené súd nemôže prihliadnuť na skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník exekúcie mohol a mal použiť pri včasnom podaní návrhu na zastavenie exekúcie, s výnimkou skutočností, na ktoré musí prihliadnuť ex offo, skutočností, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a skutočností, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr. Aj tu však platia výnimky z koncentračnej zásady v prípade, že povinný je v postavení spotrebiteľa a ide o skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok. V takomto prípade koncentračný princíp v exekučnom konaní ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Súd k tomuto poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01.07.2025, podľa ktorého, cit.: „Ústavný súd zastáva názor, že konajúce súdy mali pristúpiť ku skúmaniu neprijateľných zmluvných podmienok a platnosti predloženej zmenky, vychádzajúc zo záveru, že v spotrebiteľských veciach všeobecne uznávaný princíp „vigilantibus iura scriptae sunt“ a možno odvodiť, že na tomto princípe vybudovaný koncentračný princíp, v exekučnom konaní ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, vychádzajúc tak zo samotnej povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, v ktorých je neinformovanosť spotrebiteľov často zneužívaná v ich neprospech, keďže len malé percento spotrebiteľov dokáže vyhodnotiť nekalú povahu zmluvnej podmienky (). Ex offo skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok je založené najmä na posúdení jednotlivých zmluvných ustanovení s ohľadom na to, či nevytvárajú nerovnovážny stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom, pričom tu musí byť splnená podmienka súvislosti medzi vymáhaným nárokom a neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Napriek tomu, že ústavný súd vníma napätie medzi koncentráciou v exekučnom konaní a princípom ochrany spotrebiteľa, pokiaľ ide o skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok, tieto nie je možné podrobiť skúmaniu len na podnet včasne aktívneho spotrebiteľa. Je nepochybné, že bolo úlohou exekučného súdu uvedený aspekt

preskúmať už v prvej fáze exekučného konania (§ 53 ods. 3 Exekučného poriadku). Tu však poskytnutie súdnej ochrany spotrebiteľovi, ktorý v tom čase ani nebol účastníkom exekučného konania, zlyhalo. Sťažovatelia síce mali možnosť brániť sa včas podaným návrhom na zastavenie exekúcie, avšak pasivita spotrebiteľa nemôže zhojiť pochybenie exekučného súdu a konvalidovať vady exekučného titulu, ktorý ako osobitnú procesnú podmienku exekučného konania majú exekučné orgány povinnosť skúmať ex offo v celom priebehu exekučného konania. Možno dať za pravdu exekučnému súdu, že novelizáciou Exekučného poriadku (ktorého podstatná časť nadobudla účinnosť 1. apríla 2017) sa zvýšila miera zodpovednosti povinných za včasnú procesnú obranu proti nezákonne vedenej exekúcii (exekučným súdom artikulovaný princíp koncentrácie v exekučnom konaní), nemožno sa však stotožniť s exekučným súdom priorizovaným postavením koncentračného princípu pred povinnosťou poskytnutia súdnej ochrany spotrebiteľovi. Koncentračný princíp je všeobecným východiskom a pravidlom exekučného konania a ako taký sa prirodzene vzťahuje aj na spotrebiteľa ako povinného, avšak nie je tomu tak vo všetkých aspektoch jeho potenciálnej obrany. Práve skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok je tou agendou, pri ktorej exekučné orgány nemôžu uprednostniť uplatňovanie koncentrácie a, dôvodiac jej aplikáciou, odmietnuť poskytnúť nevyhnutnú mieru súdnej ochrany spotrebiteľovi. Na uvedené osobitne reflektuje [ xekučnému súdu zaoberať sa neprijateľnými zmluvnými podmienkami ex offo ako prípadným dôvodom zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie. Ak v tomto úvodnom štádiu exekučného konania exekučný súd pochybí, je v súlade s princípom ochrany spotrebiteľa, aby sa jeho povinnosť preniesla aj do štádia exekúcie, obzvlášť, ak na potrebu skúmania neprijateľných zmluvných podmienok upozorní povinný (hoci aj v neskoršom štádiu konania).“

17. Ak má byť teda exekúcia vedená na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskom spore, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t.j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa osobitných predpisov (podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie. Je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to či bola uzavretá platne. Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou v neprospech spotrebiteľa. K tomuto súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 09.05.2023, cit.: „Exekučný súd v prípade spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkov neskúma vecnú stránku exekučného titulu z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok, ale obmedzuje sa len na skúmanie exekučného titulu v spojení s rozhodcovskou zmluvou, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spotrebiteľský spor. Okrem posudzovania, či rozhodcovská zmluva obsahuje zákonné náležitosti, či spor rozhodoval rozhodca a rozhodcovský súd oprávnení rozhodovať spotrebiteľské spory, je exekučný súd povinný v zmysle ekučného poriadku preskúmať, či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo či je vykonateľné. Pritom je potrebné zohľadniť nielen formálnu, ale aj materiálnu vykonateľnosť titulu a v tejto fáze prieskumu exekučný súd posudzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy v kontexte, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo by zakladalo neplatnosť tohto zmluvného dojednania, teda rozhodcovský súd by nemal

právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku. Úlohou exekučného súdu už vo fáze posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie má byť aj vyhodnotenie, či rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle , čo je predpokladom materiálnej vykonateľnosti spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu.“

18. V nadväznosti na námietku povinného týkajúcu sa neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v rozhodcovskej zmluve a neplatnosti samotnej rozhodcovskej zmluvy sa tak exekučný súd v prvom rade zaoberal tým či rozhodcovská zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov. To znamená, či rozhodcovská zmluva spĺňa zákonom stanovené náležitosti podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rovnako je potrebné skúmať rozhodcovskú zmluvu v kontexte , či neobsahuje také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Napriek tomu, že ustanovenie Exekučného poriadku nemenuje konkrétne právne predpisy, podľa ktorých by rozhodcovská zmluva mala spĺňať podmienky, nemožno v tomto kontexte použiť reštriktívny výklad tohto ustanovenia a obmedziť prieskum rozhodcovskej doložky len v kontexte o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na to aby bola dostatočne zaručená ochrana spotrebiteľa, čo je aj účelom ustanovenia Exekučného poriadku, je preto nevyhnutné skúmať rozhodcovskú zmluvu tiež v rozsahu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a teda aj v kontexte a nasl. (upravujúceho neprijateľné zmluvné podmienky).

19. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že oprávnený uzatvoril s povinným dňa 14.06.2011 spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. V danom prípade je rozhodcovská zmluva formulárovou zmluvou, pripravenou na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Obsah zmluvy bol dopredu daný a dlžník ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť. Takou situáciou nie je ani fakt, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená samostatne na osobitnej listine (v dôsledku čoho by mala mať charakter individuálneho dojednania nespadajúceho pod súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách). Individuálnosť vyjednaní totiž nie je závislá od fyzického oddelenia časti dojednaní od iných, ale v preukázanej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy predkladanej mu dodávateľom. Keďže rozhodcovská zmluva bola navrhnutá vopred, a ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, súd preto nepovažuje rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. V čl. II rozhodcovskej zmluvy je uvedené, cit.: „Všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod číslom 3633813, podpísanej veriteľom dňa 04.01.2016 (ďalej len „Dohoda“), vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto Dohody, alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto Dohody (ďalej len „Spor“), budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov (najmä štatút a rokovací poriadok) a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu.“ Zároveň v čl. III bod 2 rozhodcovskej zmluvy je uvedené, cit.: „Ak podpíšete spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, v prípade, že druhá zmluvná strana podá proti Vám žalobu, spor rozhodne Stály rozhodcovský súd, ktorý má povolenie udelené Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. To znamená, že Váš spor nebude rozhodovaný všeobecným súdom, aj v tomto prípade však máte právo dovolávať sa na všeobecnom súde vyslovenia neplatnosti uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.“

20. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy vôbec nevyplýva možnosť riešenia sporov alternatívne, teda že spotrebiteľský spor môže byť riešený buď cestou všeobecného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom. Ak veriteľ (oprávnený) bude iniciovať podanie žaloby voči dlžníkovi (povinnému), spor prejedná a rozhodne výlučne rozhodcovský súd. Uvedené zmluvné dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keď spotrebiteľa núti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a neumožňuje spotrebiteľovi možnosť voľby riešenia sporu vzniknutého zo spotrebiteľskej zmluvy aj cestou všeobecného súdu, čím sťažuje prístup spotrebiteľa k spravodlivosti. Súd preto takto formulovanú rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa , ktorá vyžaduje, aby spory boli riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Ak teda súd vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedené má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy.

21. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.10.2012: „Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej

rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.“ Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.03.2012: „Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.“

22. V nadväznosti na vyššie uvedené súd konštatuje, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, čo spôsobuje, že predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Súd preto exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.

23. Nakoľko oprávnený ani povinný si neuplatnili nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, súd o nich nerozhodoval.

24. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

25. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

26. Podľa Vyhlášky č. 68/2017 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27. Marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

27. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky č. 68/2017, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

28. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

29. O náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora rozhodol súd podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku. Ak exekučný súd zistí, že exekučný titul nie je spôsobilý počas exekúcie, ako v tomto prípade, exekučný súd exekúciu zastaví. Exekúcia teda nebola začatá oprávnene. A teda zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu je možné pričítať oprávnenému, v nadväznosti na čo nebolo možné zaviazať k náhrade trov exekúcie povinného, ale v zmysle citovaných ustanovení platí trovy súdneho exekútora oprávnený, a preto na náhradu trov súdneho exekútora súd zaviazal oprávneného. S poukazom na vyššie uvedené preto súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu paušálnych výdavkov vo výške 73,80 eura (60 eur náhrada paušálnych výdavkov + 13,80 eura DPH) na úhradu ktorej súd zaviazal oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.