Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19C-2-2026.pdf
PDF · 80.84 KB
Case nature
Subarea
19C/2/2026
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobkyne: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., D. F. G. XXX/XX, XXX XX E., H. E., proti žalovanému: I. J., C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. E., občan SR, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 19.01.2026 bol súdu doručený návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na minimálne 100 m a tiež sa domáhala zákazu akéhokoľvek kontaktovania sa žalovaného so žalobkyňou. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že má obavy o svoju bezpečnosť, vrátane fyzických a psychických hrozieb zo strany žalovaného, ktoré vyplývajú z predchádzajúceho správania žalovaného voči žalobkyni. Žalobkyňa bola žalovaným viac krát fyzicky napadnutá a musela vyhľadať aj lekárske ošetrenie. Dňa 23.11.2023 pod ČVS: ORP-336/1-VYS- ZV-2023 bolo začaté trestné stíhanie za zločin týranie blízkej a zverenej osoby žalovaným na žalobkyni. Taktiež pod ČVS: ORP-46/SL-ZV-2024 zo dňa 03.02.2025 bolo začaté trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví, po tom čo bola žalobkyňa napadnutá žalovaným tak, že musela opätovne vyhľadať lekárske ošetrenie. Pod ČVS: ORP-92/ZV-ZV-2025 bolo začaté trestné stíhanie za prečin nebezpečné vyhrážanie, nakoľko sa žalovaný žalobkyni vyhrážal zabitím a rôznymi fyzickými likvidáciami. Vzhľadom na to má žalobkyňa dôvodné obavy o svoj život, budúcnosť a zdravie, a preto žiada súd o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na minimálne 100 metrov a akokoľvek ju kontaktovať. K návrhu žalobkyňa nepripojila žiadne listinné dôkazy.
2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 325 ods. 1 CSP Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
6. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 328 ods. 2CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
10. Podľa § 328 ods. 3 CSP, uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
11. Podľa § 329 ods. 1 CSP Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje v kontexte požadovanej ochrany, či: (a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami; (b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti); (c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti); (d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; (e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality); (f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14. Pre nariadenie neodkladného opatrenia musí byť v zmysle § 325 ods. 1 CSP nevyhnutne splnená podmienka, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery sporových strán alebo je odôvodnená obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v zmysle § 326 ods.1 CSP posúdiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, resp. posúdiť obavu či exekúcia bude ohrozená môže súd iba za predpokladu, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola hodnoverne osvedčená dôvodnosť nároku a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Základnou náležitosťou, ktorú súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia posudzuje teda je, či je osvedčený nárok, na základe ktorého sa navrhovateľ domáha nariadenia neodkladného opatrenia a zároveň (pokiaľ je takýto nárok osvedčený), či je daná bezodkladná potreba úpravy pomerov, resp. je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP, musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. V tom sa účel neodkladných opatrení podľa písm. e) a písm. f) do
určitej miery prekrýva. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Ak ide o účinky tohto druhu neodkladného opatrenia, najzávažnejší je zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo iné miesto [písm. f)], kde zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie [písm. g)] a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť [písm. h)], ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. Kumulácia neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. e) až h) CSP nie je vylúčená. Ak sa povinná osoba dopustí závažného alebo opakovaného konania, aby zmarila zákaz alebo obmedzenie kontaktu, vstupu alebo priblíženia sa, ktoré boli vydané na základe neodkladného opatrenia v civilnom procese, môže tým naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty marenia výkonu úradného rozhodnutia v zmysle § 348 ods. 1 písm. i) TZ. Nežiaducim sledovaním, vyhľadávaním alebo kontaktovaním chránenej osoby môže dôjsť aj k spáchaniu trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a TZ. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v pozícii svedka incidentu) a pod.
16. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že bolo začatých viacero trestných stíhaní pre protiprávne konanie žalovaného voči jej osobe, a to už od roku 2023, naposledy v lete 2025. Žalobkyňa však súdu vo svojom návrhu neuviedla, z akého dôvodu podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha zákazu priblíženia a kontaktovania žalovaným až po viac ako polroku od posledného incidentu. Taktiež žalobkyňa súdu ňou tvrdené skutočnosti nijako nepreukázala a nepredložila súdu dôkazy, ktoré by preukazovali jej tvrdenia (lekárske správy, rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, svedecké výpovede, ...) Vzhľadom na to sa tak argument potreby poskytnutia bezprostrednej dočasnej ochrany javí ako neopodstatnený. Nakoľko žalobkyňa ňou tvrdené skutočnosti nijak nepreukázala, podľa úvahy súdu neuniesla dôkazné bremeno a súd má za to, že žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť podaného návrhu a potrebu dočasnej úpravy pomerov a poskytnutia ochrany neodkladným opatrením.
17. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.).
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Keďže žalobkyňa podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia mimo konania vo veci samej, vydaním tohto uznesenia konanie končí. Súd preto v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o trovách tohto konania. Žalobkyňa nemala žiadny úspech, a preto by mal mať žalovaný v zmysle § 255 CSP nárok na náhradu trov konania - v tomto konaní mu však žiadne trovy doposiaľ nevznikli, preto mu súd v zmysle § 257 CSP právo na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp .zn. 7Cdo/14/2018 z 28.02.2018, podľa ktorého „ak podľa obsahu spisu strane žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP (procesná ekonómia) rozhodnúť tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde,
proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.