Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3S-19-2025.pdf
PDF · 99.55 KB
Case nature
Subarea
3S/19/2025
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX E. F., právne zastúpeného: JUDr. Simona Stoláriková, advokátka, so sídlom Zimná 62, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 55 290 469, proti žalovanému: Stredná odborná škola pedagogická, so sídlom Bottova 15A, 054 01 Levoča, IČO: 00 162 833, v konaní o preskúmanie zákonnosti volieb zástupcov rodičov žiakov do rady školy pri žalovanom, konaných v dňoch od 30.04.2025 do 01.05.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Správnu žalobu o dm i e t a .
II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou dňa 02.07.2025 Správnemu súdu v Košiciach sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti volieb zástupcov rodičov žiakov do rady školy pri Strednej odbornej škole pedagogickej (žalovanom), konaných v dňoch od 30.04.2025 do 01.05.2025. Žalobca bol riaditeľom žalovaného, pričom ku dňu 01.01.2025 skončilo jeho funkčné obdobie. Prvé voľby na pozíciu riaditeľa školy sa uskutočnili dňa 27.11.2024 s tým, že žalobca bol úspešným kandidátom, avšak zriaďovateľ školy - Prešovský samosprávny kraj ho nevymenoval do funkcie z dôvodu podanej sťažnosti. Ďalšie voľby sa uskutočnili dňa 27.02.2025 s tým, že v deň volieb sa žalobca písomne vzdal kandidatúry. Predmetné voľby sa skončili rovnakým počtom hlasov pre ďalších dvoch uchádzačov. V ďalších voľbách, konaných dňa 30.06.2025 bol žalobca neúspešný a do funkcie riaditeľky školy bola zvolená A. A. G.. 2. Voľbám na pozíciu riaditeľa školy predchádzala voľba do rady školy, pričom podľa žalobcu dátum tretích volieb bol úmyselne vyhlásený tak, aby tomu predchádzala voľba nových členov do rady školy, kde by si žalovaný poistil výsledok volieb. Funkčné obdobie rady školy v pôvodnom zložení sa skončilo dňa 14.06.2025. Uzávierka prihlášok na výberové konanie na post riaditeľa školy bola 21.05.2025. Napriek funkčnosti rady školy v pôvodnom zložení (funkčné obdobie malo trvať ešte 25 dní) bola na otváranie obálok prizvaná rada školy v novom zložení. 3. Dňa 16.04.2025 bola na stránke Prešovského samosprávneho kraja zverejnená výzva na voľby členov do rady školy. Žalobca poukázal na to, že volebný poriadok pre voľby do rady školy bol zmenený len krátko pred začatím konania volieb členov do rady školy. Zmenil sa aj spôsob voľby členov komisie tak, že títo už nie sú volení, ale sú menovaní práve riaditeľom školy, čím malo dôjsť k zneužitiu postavenia riaditeľa, v danom prípade osobou zastupujúcou riaditeľa A. A. G., ktorá menovala za členov komisie osoby, ktoré sú zároveň jej podporovatelia a neumožnila tak iným osobám uchádzať sa o pozíciu člena volebnej komisie. Uvedený postup vyvoláva pochybnosť o transparentnosti volieb členov do rady školy. Následne počas volieb došlo k zmene členov volebnej komisie z dôvodu zmeny pracovného pomeru jedného z pôvodných členov volebnej komisie. O uvedenej zmene nebol nikto vopred informovaný. Samotné voľby sa uskutočnili online cez Edupage podľa nového volebného poriadku. Uvedený spôsob však nie je upravený v štatúte rady školy, ktorý predpokladá tajnú voľbu, čo voľba online negarantuje a nie je ani legislatívne upravená. Uvedeným spôsobom navyše žalovaný neoveril a ani nemohol overiť totožnosť oprávneného voliča. Taktiež nebola naplnená podmienka dostupnosti hlasovania pre všetkých
oprávnených voličov ako ani transparentnosť a preukázanie celého volebného procesu. Výsledky volieb boli zverejnené po sedemnástich hodinách online hlasovania a to len prví traja rodičia (kandidáti), ďalšie poradie nie je známe. Následne žalobca uviedol, že jeden z rodičov odstúpil z kandidatúry päť minút pred začiatkom hlasovania kvôli tlaku triedneho učiteľa na žiaka. Uvedené pochybenia spôsobujú podľa žalobcu neplatnosť voľby člena do rady školy, čo automaticky mohlo ovplyvniť aj výsledky voľby na pozíciu riaditeľa. 4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 5. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 6. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 7. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 8. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 9. Podľa § 4 SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 10. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 13. Podľa § 1 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o štátnej správe v školstve“), tento zákon upravuje pôsobnosť, organizáciu a úlohy orgánov štátnej správy v školstve, obcí, samosprávnych krajov a orgánov školskej samosprávy a určuje ich pôsobnosť v oblasti výkonu štátnej správy v školstve a školskej samosprávy, v oblasti tvorby siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky (ďalej len „sieť“), zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti a v oblasti zriaďovania a zrušovania škôl a školských zariadení. 14. Podľa § 2 ods. 1 zákona o štátnej správe v školstve, štátnu správu v školstve na úseku škôl1) a školských zariadení2) podľa tohto zákona vykonávajú: a) riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia (ďalej len „riaditeľ“), b) obec, c) samosprávny kraj, d) regionálny úrad školskej správy (ďalej len „regionálny úrad“), e) Štátna školská inšpekcia, f) Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),
g) iné ústredné orgány štátnej správy, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. 15. Podľa § 2 ods. 2 zákona o štátnej správe v školstve, školskú samosprávu podľa tohto zákona vykonávajú: a) rada školy alebo rada školského zariadenia (ďalej len „rada školy“), b) obecná školská rada, c) územná školská rada, d) školský parlament. 16. Podľa § 5 ods. 4 zákona o štátnej správe v školstve, riaditeľ strednej školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni. Rozhoduje o a) prijatí žiaka na štúdium na strednú školu,17) b) prijatí žiaka prestupom, c) oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy, d) oslobodení žiaka od štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo ich častí, e) umožnení štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu, f) povolení absolvovať časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí, g) prerušení štúdia, h) povolení zmeny študijného alebo učebného odboru, i) preradení žiaka na základnú školu počas plnenia povinnej školskej dochádzky, j) povolení opakovať ročník, k) uložení opatrení vo výchove, l) povolení vykonať komisionálnu skúšku, m) priznaní štipendia, n) individuálnom vzdelávaní žiaka, o) vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu. 17. Podľa § 24 ods. 1 zákona o štátnej správe v školstve, rada školy, obecná školská rada a územná školská rada sú iniciatívne a poradné samosprávne orgány, ktoré vyjadrujú a presadzujú verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Plnia funkciu verejnej kontroly, posudzujú a vyjadrujú sa k činnosti škôl, školských zariadení, orgánov miestnej štátnej správy, orgánov obcí a samosprávnych krajov z pohľadu školskej problematiky. 18. Podľa § 24 ods. 5 zákona o štátnej správe v školstve, rada školy a) uskutočňuje výberové konanie na vymenovanie riaditeľa podľa § 4, b) navrhuje na základe výberového konania kandidáta na vymenovanie do funkcie riaditeľa, c) predkladá návrh na odvolanie riaditeľa alebo sa vyjadruje k návrhu na odvolanie riaditeľa; návrh na odvolanie riaditeľa predkladá vždy s odôvodnením, d) vyjadruje sa ku koncepčným zámerom rozvoja školy alebo školského zariadenia, k návrhu na zrušenie školy a školského zariadenia a ku skutočnostiam uvedeným v § 3 ods. 8 písm. b) až d) a § 5 ods. 7. 19. Podľa § 25 ods. 1 zákona o štátnej správe v školstve, rada školy sa skladá z 5 až 11 členov. Za ustanovenie rady školy zodpovedá zriaďovateľ. 20. Podľa § 25 ods. 6 písm. a) zákona o štátnej správe v školstve, členmi rady školy pri strednej škole a strednej škole pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sú dvaja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov školy, jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov školy, traja zvolení zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia, štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa, z ktorých je v stredných odborných školách jeden zástupca inštitúcie podieľajúcej sa na koordinácii odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce,38) ak ho táto inštitúcia nominuje a jeden zvolený zástupca žiakov príslušnej školy. 21. Podľa § 25 ods. 15 zákona o štátnej správe v školstve, podrobnosti o zložení orgánov školskej samosprávy, o spôsobe ich ustanovenia, o ich organizačnom a finančnom zabezpečení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. 22. Podľa § 27 ods. 2 písm. d) zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „školský zákon“), sústavu škôl tvoria tieto druhy škôl: ... d) stredná odborná škola, 23. Podľa § 27 ods. 6 školského zákona, školy podľa odseku 2 písm. b) až i) sú právnickými osobami, v právnych vzťahoch vystupujú vo svojom mene, ak tento zákon neustanovuje inak. Školy podľa odseku 2 písm. a), j), škola s medzinárodným programom a základná škola, ktorá nemá všetky ročníky, sú právnickými osobami, ak tak určí ich zriaďovateľ.
24. V prejednávanej veci bolo potrebné najskôr sa vysporiadať s otázkou, či výsledky volieb sú spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu. 25. Vo všeobecnosti platí, že v zmysle § 6 ods. 1 SSP správne súdy preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej správy. Tieto tri formy činnosti verejnej správy vymedzuje § 3 SSP takto: Podľa písmena b) je rozhodnutím správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa ich priamo dotýka. Opatrením je podľa písmena c) správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý nie je rozhodnutím a ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Iným zásahom orgánu verejnej správy je podľa písmena e) faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 26. Opatrenie orgánu verejnej správy možno považovať za verejno-mocenský právno-aplikačný prejav vôle orgánu verejnej správy, ktorý sa svojim obsahom (vyjadreným slovami alebo znakmi) dotýka práv, povinností a právom chránených záujmov jeho adresáta. Takýto správny akt mení právne postavenie adresáta tým, že určitým spôsobom určuje, zrušuje, odníma alebo úplne alebo čiastočne mení (modifikuje) obsah či podmienky výkonu určitého práva alebo určitej povinnosti, uznáva alebo odníma určitý právom chránený záujem, resp. dovoľuje či nedovoľuje na jeho základe uplatňovať určitý vplyv na práva a povinnosti iných osôb (por. uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 19SVs/1/2022 body 21, 22). 27. Administratívnym konaním sa rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Pôjde len o taký postup, ktorý má vrchnostenský charakter, pri ktorom je orgán verejnej správy vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám v nadradenej pozícii. Práve z takejto pozície (odlišnej od postavenia účastníkov konania, dotknutých osôb, adresátov opatrení) orgán rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb alebo ich rozsah normatívne určuje. Musí pritom ísť o pôsobnosť zákonom výslovne určenú ako verejnosprávnu. Za individuálne správne akty možno pritom považovať také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré majú určeného konkrétneho adresáta alebo sa týkajú individualizovanej veci s vymedzeným okruhom adresátov. Z hľadiska procesu prijatia môžu byť individuálne správne akty výsledkom správneho, daňového konania alebo osobitných konaní a môžu mať formu rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy. Administratívne konanie je zároveň chápané ako procesne formalizovaný postup pri vydávaní uvedených správnych aktov. Pod procesnou formalizáciu je pritom potrebné rozumieť to, že pri administratívnom konaní možno rozoznávať jeho začiatok, priebeh a ukončenie, prípadne i účastníkov (H., A.. § 3 [Administratívne pojmy]. In: I., J., H., A., D., A., H., K. a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. I., 2018, s. 34.). 28. V súvislosti s vyššie citovanými ustanoveniami a teoretickými východiskami možno konštatovať, že žalobcom vymedzená vec nepatrí do právomoci súdu v rámci výkonu správneho súdnictva, keďže v správnom súdnictve sú predmetom preskúmania rozhodnutia, opatrenia a postupy (nečinnosť, faktické zásahy bez vydania rozhodnutia), vydané a uskutočnené v oblasti verejnej správy. 29. Stredná odborná škola pedagogická (žalovaný) nie je orgánom verejnej správy, ktorého postup alebo rozhodnutie by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu. 30. Podľa § 27 ods. 6 školského zákona sú stredné odborné školy právnickými osobami a v právnych vzťahoch vystupujú vo svojom mene. Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o štátnej správe v školstve (účinného v čase vykonania namietanej voľby) ustanovuje, ktoré orgány vykonávajú štátnu správu v školstve na úseku škôl a školských zariadení, pričom školy ani samotná volebná komisia do takto vymedzenej siete orgánov správy nepatria. Stredné odborné školy sú jedným z typov stredných škôl zaradených do sústavy škôl a zabezpečujú výchovu a vzdelávanie podľa školského zákona prostredníctvom vzdelávacích programov. 31. Žalobca v rámci svojej argumentácie namietal tiež postup riaditeľa školy (resp. osoby zastupujúcej riaditeľa). V zmysle § 5 ods. 4 zákona o štátnej správe v školstve riaditeľ strednej školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni. Rozhoduje pritom ako prvostupňový správny orgán, a to len o taxatívne stanovených otázkach uvedených v tomto ustanovení. Na tieto rozhodnutia sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v zmysle § 38 ods. 5 zákona o štátnej správe v školstve. Pokiaľ ale ide o organizáciu volieb do školskej rady, uvedená činnosť nepatrí medzi taxatívne vymenované oblasti, v ktorých riaditeľ rozhoduje ako prvostupňový správny orgán.
32. V prípade prejednávanej veci (priebehu volieb do školskej rady) nešlo o výkon verejnej správy, resp. prenesený výkon štátnej správy. Konanie žalovaného, resp. riaditeľa školy a samotnej volebnej komisie nemožno charakterizovať ako konanie verejnosprávne, ktorým by sa rozhodovalo o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb alebo sa ich rozsah normatívne určoval. Jednalo sa o organizačné zabezpečenie priebehu volieb. Napokon po ustanovení volebnej komisie táto riadi priebeh volieb. Výsledok volieb vyhlásený volebnou komisiou nemožno považovať za individuálny správny akt, rozhodnutie alebo opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) SSP. Volebná komisia v danom prípade iba osvedčovala faktický stav, ktorý nastal samotným aktom voľby. Vo vzťahu k výsledku volieb volebná komisia, riaditeľ školy ani samotná stredná odborná škola neprijala v administratívnom konaní žiadne rozhodnutie alebo opatrenie. Vyhlásenie výsledkov volieb sa týkalo samotnej školy a bolo určené neobmedzenému okruhu adresátov. Preto nemožno hovoriť o individuálnom správnom akte. 33. Ako neprípustnú žalobu možno vymedziť takú, ktorá smeruje proti – rozhodnutiu alebo opatreniu, či inému právnemu aktu alebo úkonu orgánu verejnej správy vylúčenému z prieskumu správnym súdom podľa § 7 (bližšie pozri komentár k § 7), – rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, či inému právnemu aktu alebo úkonu, ktoré nebolo vydané v rámci výkonu pôsobností tohto orgánu v oblasti verejnej správy (pôjde napr. o akty občianskoprávnej povahy týkajúce sa majetku alebo pracovnoprávnych vzťahov, kolektívneho vyjednávania atď.), – právnemu aktu osoby nemajúcej postavenie orgánu verejnej správy (napr. rozhodnutiu či inému právnemu aktu orgánov činných v trestnom konaní alebo právnym úkonom osôb súkromného práva). (H., A.. § 98 [Odmietnutie žaloby]. In: I., J., H., A., D., A., H., K. a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. I., 2018, s. 536.) 34. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný v procese volieb do rady školy nemal postavenie orgánu verejnej správy a proces voľby členov rady školy nepredstavoval výkon verejnej správy, preto správny súd rozhodol o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 35. Záverom sa správnemu súdu žiada poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/59/2014 zo dňa 22.10.2015, v ktorom sa Najvyšší súd vysporiadal s obdobnou situáciou, pričom z predmetného rozhodnutia najmä vyplynulo, že v tam posudzovanom prípade (mestské zastupiteľstvo uznesením schválilo zrušenie volieb do rady školy) bolo potrebné pri prenesenom výkone štátnej školskej správy z orgánov miestnej štátnej správy na orgány územnej samosprávy analogicky aplikovať ustanovenie § 25 ods. 1 zák. o štátnej správe v školstve, v zmysle ktorého za ustanovenie rady školy zodpovedá zriaďovateľ (v tu súdenej veci je zriaďovateľom školy/žalovaného Prešovský samosprávny kraj). Z tohto zákonného ustanovenia možno teda vyvodiť aj zodpovednosť zriaďovateľa za zákonnosť volieb do rady školy a v prípade zistenia ich nezákonnosti aj právo zriaďovateľa voľby do rady školy zrušiť. 36. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 37. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).