Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-21C/43/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia senátu JUDr. Renáta Janáková a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobkyne: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, K., zastúpená advokátom JUDr. Pavlom Piovarčím ml., so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o zaplatenie 3.166,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. -129 zo dňa 11.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. -129 zo dňa 11.10.2024, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 11.10.2024, č.k. - 129 zamietol žalobu a nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou na súd prvej inštancie dňa 24.07.2018 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 3.166,66 eur s príslušenstvom z titulu nároku na zaplatenie doplatku odškodnenia, ktorý jej nebol priznaný rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR č. , 45960/2016-1437/76/Šk zo dňa 23.02.2017, podľa o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení novely č. (ďalej len ako „“).

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu premlčania uplatneného nároku, nakoľko žalobkyni uplynula jednoročná premlčacia lehota na podanie žaloby na súd dňa 01.03.2018, pričom žaloba bola doručená súdu prvej inštancie až dňa 24.07.2018.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , a a o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

5. Vecne odôvodnil rozhodnutie tým, že otec žalobkyne sa stal obeťou násilného trestného činu, ktorý spáchal S. N., brat žalobkyne. Žalobkyňa ako poškodená osoba trestným činom si uplatnila nárok na odškodnenie na Ministerstve spravodlivosti SR (ďalej ako „ministerstvo“) listom zo dňa 04.08.2016. Ministerstvo vydalo dňa 23.02.2017 rozhodnutie č. , 45960/2016-1437/76/Šk zo dňa 23.02.2017 (ďalej aj ako „rozhodnutie“), ktorým priznalo žalobkyni odškodnenie vo výške 6.333,33

eur rovnajúce sa 1/3 z celkovej sumy odškodného, nakoľko považovalo páchateľa trestného činu za jedného z poškodených osôb. Rozhodnutie bolo doručené k rukám právneho zástupcu žalobkyne dňa 28.02.2017 a k rukám žalobkyne dňa 01.03.2017. Žalobkyňa sa domáhala doplatenia rozdielu medzi vyplatenou sumou odškodnenia vo výške 6.333,33 eur a sumou 9.500 eur, ktorá predstavuje polovicu zo sumy celkového odškodnenia, vychádzajúc z názoru, že páchateľa trestného činu nie je možné považovať pre účely odškodnenia za poškodenú osobu, aj keď je zároveň pozostalým dieťaťom po zomrelom.

6. Súd prvej inštancie prednostne skúmal dôvodnosť uplatnenej námietky premlčania vznesenej v priebehu konania žalovaným. Stotožnil sa s jeho obranou, v zmysle ktorej žalobkyňa podala žalobu na súd prvej inštancie až po uplynutí premlčacej lehoty - dňa 24.07.2018, a to napriek tomu, že v rozhodnutí o odškodnení bola poučená o tom, že odškodnenia sa môže domáhať na súde najneskôr do jedného roka odo dňa doručenia rozhodnutia o žiadosti. Nakoľko rozhodnutie ministerstva bolo doručované právnemu zástupcovi žalobkyne, ale i žalobkyni, konajúci súd konštatoval doručenie predmetného rozhodnutia žalobkyni najneskôr dňa 01.03.2017, kedy začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie nároku. Jednoročná lehota uplynula dňom 01.03.2018, pričom žaloba bola podaná na súde až dňa 24.07.2018, teda po uplynutí premlčacej lehoty, na základe čoho vyhodnotil námietku premlčania za dôvodnú.

7. Prvoinštančný súd nepovažoval za správny názor žalobkyne, spočívajúci v tom, že počnúc dňom 01.01.2018, kedy vstúpil do účinnosti nový právny predpis upravujúci problematiku odškodnenia obetí trestných činov, a to , sa na všetky právne vzťahy týkajúce sa problematiky odškodnenia obetí aplikuje tento zákon. Objasnil, že na uvedené dáva odpoveď prechodné ustanovenie obsiahnuté v ustanovení cit. zákona, ktoré upravuje, že konania vo veciach podľa tretej časti (odškodňovanie obetí násilných trestných činov) začaté pred 1. januárom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2017, teda podľa . K žalobkyňou tvrdenej absencii lehoty na podanie žaloby na súd v , ktorý nahradil , poukázal konajúci súd na obsah dôvodovej správy k , z ktorej vyplýva, že ide o odklon od existujúcej právnej úpravy, ktorá zabezpečovala „prieskum“ rozhodovacej činnosti štandardnou žalobou v civilnom sporovom konaní. Tento koncept však nie je namieste, nakoľko Ministerstvo spravodlivosti SR o nárokoch obete rozhoduje, t.j. vydáva individuálny právny akt, ktorý je preskúmateľný súdom podľa ustanovení .

8. Z dôvodu účinne vznesenej námietky premlčania súd prvej inštancie žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. v spojení (ďalej len „“) tak, že plne úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže z obsahu súdneho spisu zistil, že mu žiadne trovy nevznikli.

9. V zákonnej lehote podala žalobkyňa proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, z dôvodov podľa d prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. V odvolaní žalobkyňa namietala nesprávne posúdenie vznesenej námietky premlčania súdom prvej inštancie. Argumentovala tým, že konanie o odškodnenie žalobkyne sa skončilo dňom 23.02.2017, kedy žalovaný vydal rozhodnutie o odškodnení č. , 45960/2016-1437/76/Šk, ktoré doručil právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 28.02.2017. Zdôraznila, že , v intenciách ktorého bolo rozhodnutie vydané, bol účinný do 31.12.2017 a počnúc 1.1.2018 vstúpil do účinnosti , a teda všetky právne vzťahy týkajúce sa problematiky odškodnenia obetí trestných činov sa posudzujú podľa a nie podľa Pokiaľ k podaniu žaloby došlo až v roku 2018, bolo nutné vychádzať z právnej úpravy a to aj vo vzťahu k zákonným lehotám. V zmysle Z.z, konania vo veciach podľa tretej časti začaté pred 1. januárom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017, avšak konanie o odškodnenie žalobkyne bolo skončené ešte v roku 2017, teda za účinnosti , preto z uvedeného dôvodu nemožno na daný prípad aplikovať prechodné ustanovenie

11. Podľa žalobkyne zo žiadneho ustanovenia nevyplýva akákoľvek lehota, ktorá by žiadateľa - poškodeného v prípade nesúhlasu s rozhodnutím ministerstva o jeho žiadosti časovo limitovala v podaní žaloby na všeobecný súd. Rovnako zo žiadneho ustanovenia nevyplýva skutočnosť, že poškodená osoba má právo domáhať sa preskúmania rozhodnutia ministerstva správnou žalobou na súde, ide o záver vyplývajúci z dôvodovej správy, avšak nie zo samotného znenia ako lex specialis neobsahuje právnu úpravu inštitútu premlčania, bolo v jej konkrétnom prípade na posúdenie otázky včasného, resp. oneskoreného podania žaloby potrebné aplikovať príslušné ustanovenia , t.j. všeobecnú premlčaciu dobu upravenú v . Súdu prvej inštancie vytkla, že sa so vznesenou námietkou premlčania vysporiadal iba s poukazom na dôvodovú správu , ktorej právna záväznosť nie je daná, avšak nevysvetlil dôvody, pre ktoré je argumentácia žalobkyne nesprávna. Uviedla, že v čase podania žaloby sa nemohla riadiť ustanoveniami , ktorý v danom čase už nebol účinný, avšak z ustanovení žiadna lehota pre žalobkyňu nevyplývala, ani skutočnosť, aby sa prieskumu sporného rozhodnutia domáhala prostredníctvom správnej žaloby. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

13. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a v medziach dôvodov odvolania (, a ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne. Rozsudok verejne vyhlásil podľa v spojení s ust. , pričom o termíne vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

14. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( ).

15. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil ( ).

16. Súd prvej inštancie dostatočne jasne i presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie a tak by postačovalo len konštatovať správnosť jeho dôvodov a odvolať sa na ne (prvá časť ust. ). Odvolací súd na podporu správnosti záverov súdu prvej inštancie dodáva nasledovné.

17. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore o premlčaní uplatneného nároku žalobkyňou podľa .

18. Podľa , tento zákon upravuje jednorazové finančné odškodnenie (ďalej len „“) osôb, ktorým bola v dôsledku úmyselných násilných trestných činov (ďalej len „trestný čin“) spôsobená ujma na zdraví.

19. Podľa , ak ministerstvo nevyhovie žiadosti alebo jej vyhovie iba sčasti, poškodený sa môže domáhať žalobou na súde proti Slovenskej republike zastúpenej ministerstvom najneskôr do jedného roka odo dňa doručenia rozhodnutia o žiadosti.

20. Podľa , tento zákon upravuje práva, ochranu a podporu obetí trestných činov (ďalej len „"), vzťahy medzi štátom a subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam a finančné odškodňovanie (ďalej len „odškodňovanie“) obetí násilných trestných činov.

21. Podľa , konania vo veciach podľa tretej časti začaté pred 1. januárom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017.

22. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť práva možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na oprávnené subjekty, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.

23. Žalobkyňa si žalobou podanou na súde dňa 24.07.2018 uplatnila nárok na zaplatenie doplatku v sume 3.166,66 eur, ktorý jej Ministerstvo spravodlivosti SR rozhodnutím č. , 45960/2016-1437/76/Šk zo dňa 23.02.2017, doručeným žalobkyni dňa 28.02.2017, nepriznalo

24. Odvolací súd poukazuje na to, že nárok, ktorý si žalobkyňa uplatnila proti žalovanému vyplýval zo , nakoľko spĺňala všetky predpoklady cit. zákonom upravené, t.j. bola poškodenou osobou v súvislosti s trestným činom, v dôsledku ktorého zomrel jej otec S. N.. Žalobkyňa podala žiadosť o na Ministerstvo spravodlivosti SR v období účinnosti , na základe čoho sa mohla v zmysle ust. cit. zákona domáhať zaplatenia voči Slovenskej republike zastúpenej ministerstvom na všeobecnom súde, žalobou na peňažné plnenie, a to v prípade, ak jej ministerstvo nevyhovelo alebo vyhovelo iba sčasti. Zákonom stanovená lehota na podanie predmetnej žaloby bola stanovená časovým úsekom do jedného roka odo dňa doručenia rozhodnutia o žiadosti. Z daného vyplýva, že ust. možnosť podania žaloby na plnenie výslovne upravoval. V prípade, ak by daná právna úprava v zákone absentovala, prichádzala by do úvahy iba možnosť domáhať sa preskúmania rozhodnutia ministerstva prostredníctvom správnej žaloby.

25. Žalobkyňa v odvolaní poukázala na to, že v čase podania žaloby bol účinný , ktorý v prechodnom ustanovení stanovil, že konania začaté pred 1. januárom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017, pričom konanie o jej žiadosti o bolo skončené doručením rozhodnutia ministerstva, preto sa prechodné ustanovenie nevzťahuje na jej prípad. S danou argumentáciou sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko konanie o sa skončilo rozhodnutím ministerstva (dňa 23.02.2017). Súdne konanie záviselo od iniciovania žaloby na súd zo strany poškodenej osoby (ktorá žalobu môže, no nemusí podať), pričom súdne konanie nie je možné považovať za priame pokračovanie konania o prebiehajúce na ministerstve. Možnosť podania žaloby na plnenie na všeobecný súd vyplýva z právneho režimu upraveného v , keďže takúto žalobu mohli podať iba poškodené osoby, ktoré si uplatnili svoj nárok na ministerstve podľa tohto zákona. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že bolo potrebné aj vo vzťahu k posúdeniu námietky premlčania riadiť sa právnou úpravou obsiahnutou v , keďže iba tento právny režim umožňoval poškodeným osobám podať žalobu na plnenie na všeobecnom súde. V prípade, ak by súd prvej inštancie podriadil nárok žalobkyne právnej úprave , musel by dospieť k záveru o neprípustnosti podanej žaloby na plnenie proti žalovanému, a to v zmysle jej nedôvodnosti z hmotnoprávneho hľadiska, keďže takýto nárok poškodeným osobám zo nevyplýva.

26. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobkyňa v súlade s ust. ako poškodená bola oprávnená podať proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti žalobu na peňažné plnenie (vo výške nepriznaného rozhodnutím ministerstva), a to v lehote do jedného roka odo dňa doručenia rozhodnutia o žiadosti, t.j. do 28.02.2018. Nakoľko žalobu podala po uplynutí zákonom stanovenej lehoty dňa 24.07.2018 a zároveň žalovaný vzniesol účinne námietku premlčania, odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie, vyhodnotil nárok žalobkyne za premlčaný a zamietnutie žaloby za dôvodné.

27. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalobkyne z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. 28. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (), vrátane výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol, a to vzhľadom na celkový úspech žalovaného v konaní v súlade s ustanovením , ktorému však trovy prvoinštančného konania nevznikli.

29. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto, preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp. zn. , , , ).

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súdu podľa , , v spojení s tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy v konaní neuplatnil, ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).