Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9Co-24-2025.pdf
PDF · 131.91 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/24/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov senátu JUDr. Jany Jančíkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: POYEL s.r.o., so sídlom Partizánska 3764/45, 085 01 Bardejov, IČO: 44 383 487, právne zastúpený: A. B. C., advokát, so sídlom D. E. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1/ G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 2/ B. K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 3/ B. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt L. M. XXX/X, XXX XX F., 6/ F. D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. XXX/XX, XXX XX F., 7/ O. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. XXX/XX, XXX XX F., 8/ B. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 9/ B. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 10/ O. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 11/ G. B. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 12/ B. Q. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 13/ Q. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt M. XXX, XXX XX B., 14/ R. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt S. XXX/XX, XXX XX F., 15/ B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 16/ D. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt O. T. XXXX/XXX, XXX XX F., 17/ G. D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 18/ R. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 19/ A. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. R. XXX/XX, XXX XX F., 20/ O. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. XXX/XX, XXX XX K., 21/ G. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Q. XX, XXX XX T. L., XX/ S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. XXXX/XX, XXX XX J., 24/ P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 25/ R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 27/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/ XX, XXX XX F., 28/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 29/ P. J. M. F., V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XXX, XXX XX F., 30/ A. A. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/ XX, XXX XX F., 31/ W., R., R. R. J. V. XX, XXX XX F. F., G.: XX XXX XXX, 33/ J. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 34/ B. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 35/ B. B. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 36/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 38/ Q. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 39/ B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 40/ J. T., so sídlom H. J. XX, XXX XX H. J., IČO: XX XXX XXX, 41/ C. R., R. R. B. XXX, XXX XX B., G.: XX XXX XXX, 42/ B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt K. XXXX/X, XXX XX F. - F. E. H., 43/ F. R., so sídlom J. XXXX/XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, 44/ R. R. R., so sídlom XX. Q. X, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, 45/ C., R.. R. D., so sídlom J. XXXX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, 46/ V. V., R., so sídlom D. E. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, 47/ G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 48/ B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 49/ B. O. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 51/ B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 52/ A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 53/ B. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 54/ G. A. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 55/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 56/ P. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. X. XXXX/XX, XXX XX F., 57/ M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R. V. XXXX/X, XXX XX F., 58/ R. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 59/ B. N. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 60/ J. Q. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. J. XXXX/XX, XXX XX F., 61/ J. R. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. J. XXXX/XX, XXX XX F., 62/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt P. XX, XXX XX N., 63/ B. A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 64/ R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. T. XXXX/X, XXX XX F., 65/ B. B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. L. XXX, XXX XX T. L., 66/ B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. J. XX, XXX XX E. J., 67/ Q. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. J. XX, XXX XX E. J., 68/ J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XXX/X, XXX XX F., 69/ G. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 70/ H. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 71/ B. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 72/ A. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 73/ B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 74/ D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 75/ A. G. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 76/ G. Q. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R. XXXX/X, XXX XX F., 77/ P. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 78/ B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. XXX, XXX XX N., 79/ G. N. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. E. H. XXX, XXX XX N. E. H., 80/ A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. E. H. XXX, XXX XX N. E. H., 81/ A. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. J. XXXX/XXX, XXX XX F., 82/ A. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. J. XXXX/XXX, XXX XX F., 83/ B. K. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 84/ B. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. X. XXXX/XX, XXX XX F., 85/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. J. XXXX/XX, XXX XX F., 86/ W. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 87/ Q. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX F., 89/ A. T. - Y., so sídlom J. XXXX/XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, 90/ G. R.. Bardejov, so sídlom D. E. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, 91/ P. R., so sídlom R. XXX/X, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, 92/ J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Z. XXX/XX, XXX XX F., 93/ G. P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Z. XXX/XX, XXX XX F., 94/ P. G., R., so sídlom T. XXX/X, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, 95/ X. X., R., so sídlom J. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, 96/ C. W. C., so sídlom J. XXXX/ XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, 97/ G., R., so sídlom J. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, 98/ A. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. J. XXXX/XX, XXX XX F., 99/ B., R., so sídlom S. N. X, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, 100/ B. G., R., so sídlom J. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, 101/ Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov F. N. Q. + F., so sídlom J. XXXX/XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, žalovaní v 1., 2., 3., 6., 7., 8., 10., 11., 12., 13., 14., 15., 19., 20., 21., 22., 24., 25., 29., 30., 31., 33., 34., 35., 38., 39., 40., 41., 42., 43., 44., 45., 47., 48., 49., 51., 52., 56., 57., 58., 59., 60., 61., 62., 63., 64., 65., 66., 67., 69., 70., 71., 73., 74., 76., 77., 78., 79., 80., 83., 84., 85., 86., 87., 90., 91., 95., 96., 97., 98., 99., 100. rade právne zastúpení A. G. R., advokátom, so sídlom J. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, žalovaní v 27., 28., 36., 81., 82., 89., 92., 93. rade právne zastúpení A. G. D., advokátkou, so sídlom T. XX, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 20.640,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/21/2023-1926 zo dňa 07.10.2025, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie vo výrokoch II. a III.
Žalovaným v 1. až. 3., 6. až 8., 10. až 15., 19. až 22., 24., 25., 27. až 31., 33. až 36., 38. až 45., 47. až 49., 51., 52., 56. až 67., 69. až 71., 73., 74., 76. až 87., 89. až 93., 95. až 100. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením rozhodol následovne, cit.:
„I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovaným v 1. až. 3., 6. až 8., 10. až 15., 19. až 22., 24., 25., 29. až 31., 33. až 35., 38. až 45., 47. až 49., 51., 52., 56. až 67., 69. až 71., 73., 74., 76. až 80., 83. až 87., 90., 91., 95. až 100. rade p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
III. Žalovaným v 27., 28., 36., 81., 82., 89., 92., 93. rade p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
IV. Medzi žalobcom a žalovanými v 9., 16., 17., 18., 46., 53., 54., 55., 68., 72., 75., 94., 101. rade n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.“
2. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu pred začatím pojednávania, súhlas žalovaných so späťvzatím v tomto štádiu konania nie je potrebný, preto na základe tohto dispozitívneho úkonu žalobcu rozhodol o zastavení konania.
3. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“).
4. Žalobca späťvzatím žaloby bez zavinenia žalovaných z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, čím v zmysle § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP žalovaným vznikol nárok na náhradu trov konania.
5. Nestotožnil sa s tvrdím žalobcu, že žalovaným nie je možné priznať náhradu trov konania s poukazom na právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 20.640,- eur voči žalovaným v 1. až 101. rade, pričom platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica bol žalobca úspešný voči ôsmim žalovaným, ktorí voči nemu odpor nepodali, takže voči nim nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a to aj v časti náhrady trov konania. Zvyšní žalovaní (okrem žalovaného v 39. rade) voči vydanému platobnému rozkazu podali v zákonnej lehote odpor, pričom žalobca na výzvu Okresného súdu Bardejov postupom podľa § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, podaním zo dňa 07.09.2023, navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku a zároveň sa v ňom vecne vyjadril k obsahu podaných odporov. Teda žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy nielen voči ôsmim žalovaným, ktorí voči vydanému platobnému rozkazu nepodali odpor, ale voči celkovo stojedna žalovaným. Ak bol žalobca v upomínacom konaní úspešný z dôvodu nepodaného odporu voči ôsmim žalovaným, neznamená to automaticky, že by bol úspešný aj v tomto konaní voči zvyšným deväťdesiatimtrom žalovaným. Ak mal žalobca za to, že prípadný rozsudok súdu vydaný v predmetnej veci by pre neho nemal relevanciu, bol by maximálne akademickým rozhodnutím, tak nemal podať návrh na pokračovanie v konaní po podaní odporov žalovanými v upomínacom konaní. Žalobca však na žalobe naďalej trval a žiadal aj týchto žalovaných zaviazať na zaplatenie sumy 20.640,- eur, pričom následne vzal žalobu späť, a to bez zavinenia týchto žalovaných
6. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, proti výrokom II. a III., z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, c/, d/, f/, g/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, aby žiadnej strane nepriznal trovy konania alternatívne s poukazom na ust. § 257 CSP napadnuté výroky zmenil tak, že žalovaným vo výrokoch II. a III. nebudú priznané trovy konania.
7. Odvolanie odôvodnil tým, že účelom súdneho konania je dospieť ku vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu. Súdne konanie začalo podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu voči viacerým žalovaným, pričom žalobca uplatnil svoj návrh voči každému zo žalovaných na úhradu celkovej sumy spoločne a nerozdielne. Ako súd správne uvádza, šiesti žalovaní odpor nepodali a preto boli zaviazaní k úhrade žalovanej sumy spoločne a nerozdielne. Žalobca teda disponuje právoplatnými a vykonateľnými titulmi na vymoženie žalovanej sumy a teda žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný. Súd v bode 11. odôvodnenia uznesenia prekvapivo tvrdí: „Súd zdôrazňuje, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 20.640,- eur voči žalovaným v 1. až 101 rade, pričom platobným rozkazom vydaným OS BB bol žalobca úspešný voči ôsmim žalovaným, ktorí voči nemu nepodali odpor,...“ Ide o vedome nepravdivé tvrdenia. Súd má vedomosť o tom, že žalobca si uplatnil nárok na úhradu žalovanej sumy spoločne a nerozdielne, takže žalobcovi bola priznaná celá suma aj s príslušenstvom. Tvrdenie súdu by bolo relevantné, ak by si žalobca uplatnil 204,36 eur voči každému zo 101 žalovaných (204,36 eur x 101 = 20.640,- eur), čo sa však samozrejme nestalo. Súd teda rozhodol vo výrokoch II. a III. arbitrárne
8. Súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo má za to, že žalobca zapríčinil zastavenie konania. Žalobca súdu navrhol prerušenie konania za účelom hospodárnosti, a to až do ukončenia exekučného konania. Súd prekvapivo návrhu nevyhovel a mal za to, že je dôvodné súbežne s priebehom exekučného konania viesť aj riadne civilné konanie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a jeho efektivity. Súd navodzuje dojem, že konanie viedli žalovaní, ktorí nepodali odpor voči žalobcovi a že sa jedná o ochranu ich práv, čo samozrejme nie je pravda. Z danej prekvapivej myšlienkovej konštrukcie súd vyvodil, že je dôvodné pokračovať v konaní, a to napriek tomu, že celý nárok bol už žalobcovi priznaný. Tým, že súd nevyhovel návrhu na prerušenie konania, došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa písm. d) ust. §
365 CSP. Totiž tí žalovaní, ktorí odpor podali, budú mať povinnosť uhradiť pomerne to, čo za nich uhradili šiesti žalovaní, ktorí odpor nepodali 9. Žalobca je pánom sporu, nie žalovaní. Žalobca môže kedykoľvek pred prvým pojednávaním vziať žalobu späť. Žalobca bol plne úspešný v nároku voči všetkým žalovaným a to tým, že šiesti žalovaní sú povinní uhradiť celú sumu spoločne a nerozdielne. Súd vychádzal z nesprávneho skutkového a právneho stavu, že žalobca sa domáhal jednou žalobou náhrady konkrétnej sumy voči každému zo žalovaných. Uznesenie je preto arbitrárne, súd dospel k nesprávnemu skutkovému stavu a taktiež súd nesprávne vec právne posúdil. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Ndob/3/2023 z 26. júla 2023, ktoré je ako judikát zverejnené pod č. 44 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR č. 4/2023.
10. Žalobca bol v konaní stopercentne úspešný (upomínacie konanie tvorí jeden celok s konaním pred všeobecným súdom). Pokiaľ mal súd aj za to, že mal údajne žalobca zapríčiniť zastavenie konania, tak skutočnosť, že bol žalobca 100%tne úspešný v konaní ako celku bolo dostatočným dôvodom na to, aby súd minimálne aplikoval ust. § 257 CSP a žalovaným trovy nepriznal.
11. Uznesenie napĺňa aj odvolací dôvod podľa písm. c) ust. § 365 CSP, a to na tom základe, že rozhodnutie má mať de facto za následok, že žalobca v konaní napriek úspechu nebude úspešný. Žalovaní dlhodobo bezodplatne užívajú majetok žalobcu, za čo mu neplatia žiadnu náhradu. Súd však de facto kompenzačne vyvodil, že má žalobca zaplatiť.
12. Súdu neprislúcha rozhodovať o tom, od koľkých žalovaných si bude žalobca dlžnú sumu vymáhať. Skutočnosť, že dlžnú sumu žiadal uhradiť žalobca spoločne a nerozdielne, mala za následok zánik otázky množstva povinných, nakoľko stačil len jeden povinný pre úplný úspech žalobcu v spore. Žalobca bol nútený konanie ukončiť, nakoľko už disponoval platným exekučným titulom, a teda o jeho nároku bolo právoplatne rozhodnuté. Konanie súdu nebolo podložené žiadnym procesným predpisom a jedná sa o zásadnú ľubovôľu súdu v spôsobe vedenia konania, ktoré sa prieči účelu súdneho konania a teda cieľu, aby žalobca nadobudol právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
13. Súd vo výrokoch II. a III. priznal žalovaným 100%tný nárok na trovy voči žalobcovi. Daný rozsah nie je dôvodný, nakoľko odpor voči platobnému rozkazu nebol účelný, nakoľko šiesti žalovaní odpor nepodali, čo malo za následok 100%tný úspech žalobcu v spore. Následne, súd mal vedomosť o tom, že prebieha exekučné konanie a zároveň že podal žalobca z dôvodu hospodárnosti konania návrh na prerušenie konania do skončenia exekúcie. Preto pokiaľ súd vyzval žalovaných na vyjadrenie sa, tak súd tak učinil v čase, kedy mal vedomosť o tom, že žalobca bol v konaní už úspešný, a teda je vyjadrenie sa žalovaných bezpredmetné. Úkon právnej služby - vyjadrenie sa do konania je teda neúčelný úkon právnej služby. Súd teda rozhodol nesprávne a najmä arbitrárne, keď priznal žalobcom 100%tnú výšku náhrady trov konania voči žalobcovi.
14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. m/ CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
15. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalobcom tvrdených vád rozhodnutia, a to podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), c), d), f), g) a h) CSP, vychádzajúc pritom z konkrétnych dôvodov ako ich vymedzil odvolateľ v podanom odvolaní.
16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
17. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok II. a III. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie žalovaným, ktorí boli v spore zastúpení právnymi
zástupcami, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže výrok I., ktorým bolo konanie zastavené a výrok IV. o nepriznaní nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a ostatnými žalovanými, neboli odvolaním napadnuté, neboli preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a nadobudli právoplatnosť
18. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods. 3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP. Zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí aj obsahovo vymedziť, prečo má za to, že je ten ktorý odvolací dôvod naplnený, a teda musí uviesť konkrétne tvrdenia a podoprieť ich konkrétnymi dôkazmi na preukázanie toho ktorého ním tvrdeného odvolacieho dôvodu. Odvolací súd posudzuje správnosť napadnutého rozhodnutia, a to len v kontexte odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie a obsahovo vymedzí do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
19. Vychádzajúc z princípu viazanosti odvolacími dôvodmi, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal len podľa obsahového vymedzenia žalobcom podaného odvolania.
20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
21. Odvolací súd nezistil, aby sa prvoinštančný súd dopustil uvedeného alebo iného akéhokoľvek nesprávneho procesného postupu, ktorý by zakladal prípustnosť a aj dôvodnosť odvolacieho dôvodu pod písm. b/ § 365 ods. 1 CSP.
22. Žalobca v podanom odvolaní na viacerých miestach považuje napadnuté rozhodnutie za arbitrárne.
23. Pokiaľ ide o arbitrárnosť, Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vo svojich rozhodnutiach, napr. v uznesení sp. zn. III. ÚS 44/2022 z 27. januára 2022 rozlišuje dve podoby. Procesná arbitrárnosť je hrubým alebo opakovaným porušením zásadných ustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, hmotnoprávna (meritórna) arbitrárnosť sa prejavuje ako extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že arbitrárnosť (i zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí) všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03). Pritom uvedené nedostatky musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda
ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).
24. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie odvolateľa, aby uznesenie súdu prvej inštancie bolo arbitrárne, či už v procesnej rovine, aby prvoinštančný súd porušil akékoľvek ustanovenie právneho predpisu upravujúceho postup súdu, alebo hmotnoprávnej, aby bol nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi súdu.
25. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie dáva odpoveď na otázky podstatné pre rozhodnutie v spore. Prvoinštančný súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
26. Odvolací súd navyše pri posudzovaní dôvodnosti namietaného porušenia procesných práv odvolateľa nezistil také nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, ktoré by odôvodňovali záver, že jeho výklad a záver boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. odôvodnenie rozhodnutia zmätočné. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia prvoinštančného súdu nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.
27. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožnil, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu. Za procesnú vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP tak nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.
28. Žalobca v odvolaní, pri vymedzení odvolacích dôvodov, uviedol aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c/ CSP, teda že rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. V odôvodnení odvolania však nenamietal nesplnenie procesných podmienok na strane súdu, nezákonné obsadenie súdu, aby bolo rozhodnutie vydané vylúčeným sudcom alebo súd nesprávne obsadený. Pri slovnom vymedzení tohto odvolacieho dôvodu uviedol, že rozhodnutie má mať de facto za následok, že žalobca v konaní napriek úspechu nebude úspešný. Žalovaní dlhodobo bezodplatne užívajú majetok žalobcu za čo mu neplatia žiadnu náhradu. Súd však de facto kompenzačne vyvodil, že má žalobca zaplatiť. Žalobcom obsahové vymedzenie tohto odvolacieho dôvodu nezodpovedá jeho zákonnému zneniu. Napriek uvedenému, odvolací súd nezistil, aby neboli splnené procesné podmienky na strane súdu, aby rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, a preto konštatuje nedôvodnosť tejto odvolacej námietky.
29. K námietke inej vady, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod zostávajúce odvolacie dôvody. Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2 CSP, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. § 193 CSP alebo napríklad posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. § 194 ods. 2 CSP, alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V postupe súdu prvej inštancie odvolací súd neidentifikoval naznačené ani iné vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
30. Uvedený odvolací dôvod spájal žalobca s tým, že súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhu na prerušenie konania. Žalobca prvoinštančnému súdu vyčíta, že pokračoval v konaní, napriek tomu, že celý nárok bol už žalobcovi priznaný. Na tomto mieste je potrebné žalobcovi dať do pozornosti, že napriek tomu, že v upomínacom konaní disponoval právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom
voči žalovaným, ktorí nepodali odpor, bol to práve žalobca, ktorý navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde voči žalovaným, ktorí odpor podali. Následne po postúpení veci upomínacím súdom príslušnému súdu, vzal žalobu späť, teda nemal už záujem pokračovať v konaní. Pokiaľ žalobca vzal žalobu späť, je otázka prerušenia konania, irelevantná a úkon žalobcu – späťvzatie žaloby v sebe konzumuje aj návrh na prerušenie konania. Nedôvodne teda žalobca vytýka prvoinštančnému súdu neprerušenie konania, pokiaľ vzal žalobu späť.
31. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov, nesprávnosťou postupu a/alebo záverov pri ostatných spôsoboch vytvárania skutkového základu alebo predpokladom dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany či prostriedkami procesného útoku.
32. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a zodpovedajú obsahu súdneho spisu a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.
33. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).
34. Odvolací súd skúmal uvedený odvolací dôvod a dospel k záveru, že prvoinštančný súd sa uvedeného pochybenia nedopustil. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Prvoinštančný súd ani pri právnom posúdení veci nepochybil.
35. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil, vyvodil z nich i správny právny záver a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.
36. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
37. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti v konaní musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
38. Základným kritériom pre rozhodovanie o náhrade trov konania je zásada úspechu v spore vyjadrená v ust. § 255 CSP, ktorá je však doplnená zásadou zavinenia § 256 CSP. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Zavinenie sa posudzuje z procesného hľadiska, vo vzťahu medzi tým, čoho sa žalobca žalobou domáhal a skutočnosťou, pre ktorú neskôr vzal žalobu späť. Ak späťvzatie žaloby nie je odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý by konal v zmysle petitu žaloby, potom nie je súvislosť a ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnému nároku (petitu) a späťvzatím žaloby. V takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je jeho správanie, prejav vôle – späťvzatie žaloby.
39. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.
40. Ak žalobca žalobu vzal späť bez uvedenia dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nemožno pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca, ktorý z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za vzniknuté trovy.
41. Žalobca vzal žalobu späť, avšak nie v dôsledku správania žalovaných, preto procesne zavinil zastavenie konania a je povinný znášať vzniknuté trovy konania žalovaných.
42. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca späťvzatím žaloby bez zavinenia žalovaných z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, čím žalovaným vznikol nárok na náhradu trov konania. Správne prvoinštančný súd poukázal na tú skutočnosť, že žalobca na výzvu súdu podľa § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, napriek tomu, že platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica bol už úspešný voči ôsmim žalovaným, ktorí proti nemu odpor nepodali, takže voči ním nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Je správny aj záver súdu prvej inštancie o tom, že ak bol žalobca v upomínacom konaní úspešný z dôvodu nepodaného odporu voči ôsmim žalovaným, neznamená to automaticky, že by bol úspešný aj v tomto konaní voči zvyšným deväťdesiatimtrom žalovaným.
43. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 05.01.2022 sa domáhal voči žalovaným v 1. až 101. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 20.640,- eur a náhrady trov konania.
44. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 24.03.2022 platobný rozkaz sp.zn. 17Up/3/2022, ktorým uložil žalovaným v 1. až 101. rade povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu 20.640,- eur, alebo v tej istej lehote podať odpor. Zároveň uložil žalovaným povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 1.381,02 eur, a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní. Žalovaní v 4., 5., 23., 26., 32., 37., 50., 88. rade proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote nepodali odpor, takže voči nim nadobudol právoplatnosť dňom 13.07.2022, resp. 30.07.2022 (žalovaná v 23. rade). Žalovanému v 39. rade nebolo možné doručiť platobný rozkaz do vlastný rúk a zvyšní žalovaní podali v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu odpor, preto na návrh žalobcu pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Bardejov.
45. Pred začatím prvého pojednávania žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil. Dôvodom späťvzatia bola skutočnosť, že platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica predstavuje právoplatný a vykonateľný exekučný titul na úhradu celej žalovanej sumy.
46. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania bez meritórneho rozhodnutia. Ide súčasne o úkon fakultatívny, keďže žiadne ustanovenie právneho poriadku neukladá žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť za akýchkoľvek podmienok.
47. Samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby je relevantná pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania. V prípade zastavenia súdneho konania nemôže konanie dospieť do štádia meritórneho rozhodovania. Preto nemožno k určeniu, kto vznik nákladov súdneho konania spôsobil, použiť kritérium úspechu vo veci a týmto kritériom sa stáva práve zavinenie toho (chápané v čisto procesnom slova zmysle), kto zavinil, že súdne konanie neskončilo meritórnym rozhodnutím.
48. K odvolacím námietkam žalobcu, ktorými tvrdil, že bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, je potrebné zdôrazniť, že v konaní bol úspešný iba proti tým žalovaným, voči ktorým platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Iba títo žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Proti ostatným žalovaným, ktorí podali odpor proti platobnému rozkazu alebo sa im platobný rozkaz nepodarilo doručiť, žalobca nebol úspešný, pretože žalobu vzal späť a z dôvodu tohto dispozitívneho úkonu žalobcu, nebolo možné žalobu prejednať v merite veci a dospieť k úspechu resp. neúspechu žalobcu v konaní. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, aby súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca sa domáhal jednou žalobou náhrady konkrétnej sumy voči každému zo žalovaných. Nikde v napadnutom uznesení nie je takáto skutočnosť uvedená, ani z neho nie je možné takýto záver vyvodiť.
49. Žalobca zavinil zastavenie konania tým, že napriek tomu, že už disponoval právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom, navrhol pokračovať v konaní proti ostatným žalovaným a následne vzal žalobu späť z dôvodu, ktorý mu už bol známy v čase podania návrhu na pokračovanie konania, a to právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu na celú žalovanú sumu. Tým zavinil vznik trov žalovaným, ktorí podali odpor a museli sa brániť proti žalobe, keď mali za to, že je nedôvodná. Žalobca môže tak ako uvádza v odvolaní kedykoľvek pred prvým pojednávaním vziať žalobu späť, avšak musí znášať aj následky v podobe náhrady trov konania, pokiaľ ich svojim správaním zavinil. Žalobcovi nič nebránilo, napriek právoplatnému a vykonateľnému platobnému rozkazu, pokračovať v konaní aj proti ďalším žalovaným, ktorí podali odpor. Nešlo by o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, keďže by nebola zachovaná totožnosť osôb, keď platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť iba voči žalovaným, ktorí odpor nepodali. V ďalšom konaní by bola predmetom sporu tá istá suma ako v upomínacom konaní, avšak konanie by pokračovalo iba proti žalovaným, proti ktorým nie je platobný rozkaz právoplatný. Pokiaľ by neboli splnené procesné podmienky konania, medzi ktoré patrí aj prekážka rozsúdenej veci, súd prvej inštancie by bol povinný ex offo konanie zastaviť.
50. Pokiaľ žalobca vyčíta súdu prvej inštancie, že neprerušil konanie a mal za to, že je dôvodné pokračovať v konaní, napriek tomu, že celý nárok bol už žalobcovi priznaný, tak odvolací súd uvádza, že bol to práve žalobca, ktorý navrhol pokračovať v konaní po tom ako už disponoval exekučným titulom.
51. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Ndob/3/2023 zo dňa 26.07.2023 nemá žiadnu relevanciu k prejednávanému sporu, v súvislosti s náhradou trov konania a procesným zavinením na zastavení konania. Najvyšší súd konštatuje, že z hľadiska uplatneného peňažného nároku konanie začaté na upomínacom súde tvorí jeden celok s konaním na súde príslušnom podľa CSP, pričom pre skúmanie procesných podmienok sú rozhodné okolnosti v momente začatia konania na upomínacom súde (§ 36 CSP). Najvyšší súd v uvedenom konaní rozhodoval spor o príslušnosť. Žiadne východiská k úspechu v konaní žalobcu vo vzťahu ku všetkým žalovaným z neho nie je možné vyvodiť.
52. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP), aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí uložiť neúspešnej strane sporu povinnosť nahradiť trovy konania vzniknuté úspešnej strane, resp. nemusí strane, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením uložiť, aby tieto trovy nahradila protistrane. Každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu ust. § 257 CSP a v nej obsiahnutej formulácie ,,existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa“.
53. Odvolací súd nevzhliadol v tomto spore dôvody hodné osobitného zreteľa k aplikácii ust. § 257 CSP, ani sám žalobca neuvádzal relevantné dôvody pre použitie uvedeného ustanovenia. Žalobca neidentifikoval na svojej strane také majetkové pomery, ktoré by mohli podnietiť súd ďalej skúmať ostatné okolnosti k prípustnosti použitia § 257 CSP. Ani v postoji žalovaných podľa obsahu súdneho spisu, charakteru sporu alebo procesnej situácie (žalobca nebol úspešný proti žalovaným, ktorí podali odpor, ktorú skutočnosť odvolací súd vysvetlil vyššie), niet dôvodu k výnimočnému nepriznaniu náhrady trov konania žalovaným.
54. K účelnosti úkonov žalovaných počas konania nie je oprávnený odvolací súd sa v tomto štádiu konania vyjadrovať a hodnotiť ich, keďže skúmanie účelnosti úkonov bude predmetom posúdenia v štádiu rozhodovania o výške náhrady trov konania súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.
55. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu neboli dôvodné a skutočnosti uvedené v jeho odvolaní neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, preto bolo uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdené.
56. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaní boli úspešní, no v priebehu odvolacieho konania im žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne
neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.
57. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).