Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Pc/23/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Lenkou Jursovou v právnej veci navrhovateľov – osôb povinných platiť výživné: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E. – F. G. a H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E. – F. G., obaja zastúpení: JUDr. Ondrej Tóth, advokát, so sídlom: Dunajské nábrežie 14, Komárno, IČO: 36 103 462 proti osobe oprávnenej na výživné: I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, t. č. bytom H. C., J. G. G., A., K. L. XXXX/XX, A., o neurčenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľov A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. – F. G. a H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. – F. G. vo vzťahu k ich otcovi I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom „H. C.“, J. G. G. A., K. M. L. XXXX/XX, XXX XX A., prijímateľovi sociálnej služby, n e u r č u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia sa návrhom podaným prostredníctvom ich právneho zástupcu doručeným

Okresnému súdu Komárno dňa 04.09.2025 domáhali, aby súd oslobodil navrhovateľov ako deti od vyživovacej povinnosti voči rodičovi. Svoj návrh odôvodnili tým, že Zariadenie sociálnych služieb A. „H. C.“ im ako navrhovateľom doručilo výzvu zo dňa 28.07.2025 s tým, že v ich zariadení je umiestnený otec navrhovateľov, ktorému jeho mesačný príjem nepostačuje na plnú úhradu za poskytované sociálne služby. V súlade s obsahom doručenej výzvy zariadenia sociálnych služieb, majú navrhovatelia za to, že priznanie výživného ich biologickému otcovi je v príkrom rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ustanovenie , pretože v si ich otec neplnil vyživovaciu povinnosť, zanedbával svoje rodičovské práva a povinnosti a ich ako maloleté nezaopatrené deti natrvalo opustil. Ako deti o svojom otcovi nemali žiadne informácie, pretože s nimi prerušil akékoľvek kontakty už v roku 1987, kedy po rozchode rodičov boli obaja zverení do osobnej starostlivosti matky. Ich otec sa úmyselne vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti, čím spáchal trestný čin zanedbania povinnej výživy. Dňa 26.06.1992 podal na otca okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno obžalobu pod sp.zn. K. XXXX/XX – XX za spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa . Obžaloba okrem iného konštatuje, že obvinený I. B. bol v období od roku 1983 dovtedy súdom trestaný štyrikrát, z toho trikrát za trestnú činnosť majetkovej povahy a naposledy v roku 1989 rozsudkom Okresného súdu Komárno, č.k. XX XX/XX J. dňa 22.06.1989 za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa , za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov. V tom čase bol vydaný na obžalovaného príkaz na zatknutie. Vzhľadom na to, že navrhovatelia nepoznajú svojho otca, pretože od roku 1987 ich ako svoje maloleté nezaopatrené deti natrvalo opustil majú za to, aby ich súd ako deti od vyživovacej povinnosti oslobodil. Skutočnosť o mieste pobytu otca nadobudli až z doručenej výzvy sociálneho zariadenia.

2. Predmetná vec bola Okresnému súdu Levice postúpená Okresným súdom Komárno dňa 23.10.2025.

3. Dňa 10.12.2025 sa k návrhu písomne vyjadrila osoba oprávnená na výživné- otec navrhovateľov, ktorý uviedol, že nemá námietky k podanému návrhu zo strany navrhovateľov. Zároveň žiadal o rozhodnutie bez jeho osobnej prítomnosti na pojednávaní z dôvodu jeho imobility a pripútania na lôžko a na základe dôkazov, ktoré navrhovatelia predložili na preukázanie svojich tvrdení.

4. Na pojednávanie sa nedostavili osoby povinné na výživné – navrhovatelia, ktorých neúčasť ospravedlnil ich právny zástupca z dôvodu práce v zahraničí a osoba oprávnená na výživné, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a vyslovila súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti.

5. Právny zástupca na pojednávaní uviedol, že navrhovateľom bola doručená výzva zo J. G. G. A., ktorú obdržali dňa 28.07.2025 s tým, že v ich zariadení je umiestnený ich otec, ktorého mesačný príjem nepostačuje na plnú úhradu za poskytované sociálne služby. Výzva obsahuje zákonné citácie Zákona o sociálnych službách ako aj Zákona o rodine. V súlade s obsahom výzvy majú obaja navrhovatelia v postavení detí za to, že priznanie výživného ich biologickému otcovi je v príkrom rozpore s dobrými mravmi, s poukazom na ustanovenie , pretože ich otec si v minulosti ako rodič neplnil vyživovaciu povinnosť, zanedbával svoje rodičovské práva a ako maloleté nezaopatrené deti ich natrvalo opustil. O svojom otcovi nemali žiadne informácie, pretože s nimi prerušil akékoľvek kontakty už od roku 1987, kedy po rozchode rodičov boli obaja zverení do starostlivosti ich matky. Ďalej uviedol, že predložili dôkazy ako rodné listy navrhovateľov, kópiu listu zo Zariadenia sociálnych služieb, listinné dôkazy zo súdneho spisu o trestnom stíhaní otca, ktorý sa úmyselne vyhýbal plneniu zákonnej vyživovacej povinnosti, čim sa dopustil trestného činu zanedbania povinnej výživy. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovatelia svojho otca vôbec nepoznajú, pretože v roku 1987 ich ako svoje maloleté deti natrvalo opustil majú daný právny záujem, aby ich ako deti súd oslobodil od vyživovacej povinnosti voči rodičovi. O existencii, resp. pobyte otca nadobudli vedomosť až doručením výzvy. Pokiaľ by mali vedomosť, že ich otec má trvalý pobyt v obci E., tak by návrh podali na Okresný súd Levice. Záverom uviedol, že na základe uvedených skutočností a priložených dôkazov žiada, aby súd zohľadnil, že priznanie výživného v danej prejednávanej veci sa prieči dobrým mravom a aby súd oslobodil navrhovateľov ako deti od vyživovacej povinnosti voči rodičovi.

6. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi a ustálil tento skutkový a právny záver:

7. Z návrhu navrhovateľov, výzvy Zariadenia sociálnych služieb A., „H. C.“ zo dňa 28.07.2025 ako aj z výpovede právneho zástupcu na pojednávaní bolo preukázané, že navrhovateľ: A. B., nar. XX.XX.XXXX bol Zariadením sociálnych služieb A. vyzvaný na zdokladovanie svojich majetkových a príjmových pomerov spoločne s posudzovanými osobami za rok 2024 v zmysle , o sociálnych službách v znení neskorších predpisov z dôvodu, že jeho otec je umiestnený v zariadení a jeho príjem nepostačuje na úhradu sociálnej služby. Zároveň bol upovedomený, že ako rodinný príslušník je povinný otcovi platiť za poskytovanie sociálnej služby v zmysle , o sociálnych službách v znení neskorších predpisov, a Zákona o rodine.

8. Z obžaloby Okresnej prokuratúry v Komárne pod sp.zn.: K. XXXX/XX – XX zo dňa 26.06.1992 vyplýva, že obvinený I. B., nar. XX.XX.XXXX sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, čím spáchal trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa , ktorú povinnosť mal uloženú rozsudkami Okresného súdu Komárno sp.zn. F. XX/XX zo dňa 17.06.1983 a G. J.. K. XXX/XX zo dňa 17.10.1987, pretože sa vlastným zavinením opakovane dostal do situácie, že pre nedostatok pravidelných príjmov nemal na to finančné prostriedky, v dôsledku čoho mu v období od 01.01.1990 doposiaľ vznikol na výživnom dlh v celkovej sume 12,400 – Kčs.

9. Súd z predložených listinných dôkazov zistil, že na obžalovaného bol vydaný príkaz na zatknutie Okresným súdom v Komárne č. k. XX XXX/X zo dňa 06.01.1993 z dôvodu, že sa obžalovaný vyhýbal trestnému stíhaniu. Uznesením N. E. XX XXX/X zo dňa 05.10.1993, vydaného Okresným súdom Komárno, rozhodol súd o vzatí obvineného do väzby od 05.10.1993 z dôvodu, že v tom čase mal súd

dôvodnú obavu, že v prípade ponechania obvineného na slobode by sa tento skrýval, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu a tiež by pokračoval v páchaní trestnej činnosti.

10. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne zo dňa 19.11.2025 súd zistil, že osoba oprávnená na výživné je poberateľom starobného dôchodku vo výške 332,90 Eur. Z oznámenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, referát prvého kontaktu pre HV,NV a ŠSD vyplýva, že I. B., nar. XX.XX.XXXX, nie je poberateľom dávky pomoci v hmotnej núdzi, ani štátnej inej dávky.

11. Podľa § 66 Zákona o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť

svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

12. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

13. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

14. Podľa o sociálnych službách a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) (ďalej len zákon o sociálnych službách), prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby zmluvou o poskytovaní sociálnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak. Do úhrady za sociálnu službu nemožno započítať úhradu za vykonávanie, zabezpečovanie alebo utváranie podmienok na vykonávanie iných činností podľa .

15. Podľa § 73a ods. 3 Zákona o sociálnych službách, ak § 73 ods. 1 až 8 neustanovuje inak, od prijímateľa sociálnej služby nemožno požadovať platenie úhrady za sociálnu službu ku dňu jej splatnosti, ak je a) jeho príjem nižší alebo sa rovná sume ustanovenej v odseku 1 v závislosti od druhu sociálnej služby a formy sociálnej služby, b) jeho príjem a príjem fyzických osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú a spoločne započítavajú podľa § 73 ods. 17, nižší alebo sa rovná sume ustanovenej v odseku 6.

16. Podľa § 73a ods. 8 Zákona o sociálnych službách, ak od prijímateľa sociálnej služby nemožno požadovať platenie úhrady za sociálnu službu alebo jej časti ku dňu jej splatnosti z dôvodov podľa odsekov 1 až 5, povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu, prechádza postupne na zaopatrené plnoleté deti a rodičov, ak sa ich príjem spoločne neposudzuje a spoločne nezapočítava s príjmom prijímateľa sociálnej služby. Zaopatreným plnoletým deťom alebo rodičom podľa prvej vety po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí mesačne zostať 1,65-násobok sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom.38) Na účely platenia úhrady podľa prvej vety platia ustanovenia § 73 ods. 1, 3 a 5 rovnako.

17. Podľa § 73a ods. 9 Zákona o sociálnych službách, ak zaopatrené plnoleté deti alebo rodičia nezaplatia úhradu za sociálnu službu alebo jej časť podľa odseku 8, obec alebo vyšší územný celok vydá rozhodnutie v rozsahu svojej pôsobnosti o povinnosti týchto fyzických osôb zaplatiť úhradu tomuto poskytovateľovi sociálnej služby za sociálnu službu alebo jej časť za prijímateľa sociálnej služby, od ktorého nemožno požadovať platenie úhrady za sociálnu službu alebo jej časti. Právoplatným rozhodnutím súdu o neurčení vyživovacej povinnosti zaopatreného plnoletého dieťaťa alebo rodiča voči prijímateľovi sociálnej služby sú pri rozhodovaní podľa prvej vety obec a vyšší územný celok viazaní. Na účely rozhodovania podľa prvej vety má v konaní zaopatrené plnoleté dieťa, rodič a poskytovateľ sociálnej služby podľa prvej vety postavenie účastníka konania. Prijímateľ sociálnej služby má na účely tohto rozhodovania postavenie zúčastnenej osoby.

18. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľov považuje za

dôvodný a je potrebné mu vyhovieť. Určenie vyživovacej povinnosti navrhovateľov ako osôb povinných platiť výživné voči osobe oprávnenej na výživné ako otcovi by bolo v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Medzi osobou oprávnenou na výživné a navrhovateľmi dlhodobo absentuje vzťah rodiča a dieťaťa, keď sa prakticky celý ich život o nich nestaral, ako rodič si voči nim neplnil základné rodičovské povinnosti, nehájil záujmy navrhovateľov ako ich zákonný zástupca. Súd má za preukázané z priložených dôkazov

navrhovateľov, že ich otec si voči nim neplnil vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkami Okresného súdu Komárno pod sp.zn. F. XX/XX J. dňa 17.06.1983 a G. J.. K. XXX/XX zo dňa 17.10.1987, za uvedené bol aj trestnoprávne stíhaný a čom svedčia dôkazy predložené súdu. Priznanie výživného rodičovi, ktorý sám riadnu starostlivosť, výchovu alebo výživu o svoje maloleté deti zanedbával je v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovatelia sa s ich otcom nestretávali, nekomunikovali spolu a o svojom otcovi ako rodičovi nemali základné informácie, kde sa zdržiava či o jeho existencii ako takej. Z uvedeného dôvodu boli navrhovatelia nútení podať predmetný návrh na neurčenie vyživovacej povinnosti, aby im vyživovacia povinnosť voči rodičovi nevznikla, nakoľko by nebola v súlade s pravidlami slušnosti a morálky. Súd má za to, že za uvedenej situácie nemožno vyžadovať od navrhovateľov platiť výživné a preto súd podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel a vyživovaciu navrhovateľov voči osobe oprávnenej na výživné neurčil, s čím osoba oprávnená na výživné vo svojom podaní vyjadrila súhlas.

19. S poukazom na citované ustanovenia Zákona o rodine a Zákona o sociálnych službách

súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre neurčenie vyživovacej povinnosti navrhovateľov voči osobe oprávnenej na výživné ako rodičovi, preto návrhu vyhovel a vyživovaciu povinnosť detí voči rodičovi neurčil, tak ako žiadali navrhovatelia.

20. O trovách konania súd rozhodoval podľa , podľa

ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Levice na Krajský súd v Trnave. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.