Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/6/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX, D. E. C., narodená XX.XX.XXXX a F. G. C., narodený XX.XX.XXXX, všetky bytom ako matka, všetky v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky: B. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B. – H. I., prechodne bytom G. X, B., v konaní zastúpená: JUDr. Roman Hojer s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Šustekova 51, Bratislava – mestská časť Petržalka, a otca: G. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, B. – H. I., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. -16 zo dňa 15.12.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého F. G. výživným v sume 250,- Eur, maloletej D. E. výživným v sume 250,- Eur a maloletej A. B. výživným v sume 25,- Eur mesačne (pozn. súdu: v petite návrhu uvedená suma 25,- Eur, v samotnom návrhu 250,- Eur) vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení , , (ďalej len „“) a ustanovení , , vety prvej (ďalej len „“).

4. Vecne zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že po zvážení všetkých skutočností uvedených matkou v návrhu a po oboznámení sa s obsahom spisov vedených na súde prvej inštancie pod sp. zn. (konanie o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom) a sp. zn. (konanie o návrhu starého otca maloletých detí na ich zverenie do jeho náhradnej osobnej starostlivosti) dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to matka v návrhu žiadala. Z návrhu súd nemal za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí vo forme nariadenia neodkladného opatrenia navrhovaným uložením povinnosti otcovi platiť výživné na maloleté deti v nevyhnutnej miere v zmysle . Uviedol, že rozhodnutie o výške výživného formou neodkladného opatrenia musí spĺňať zákonné podmienky tohto inštitútu a vychádzať z pravdepodobných skutkových tvrdení, z ktorých potom na základe ich posúdenia súd pri rozhodnutí vychádza. Dôvodil, že

v posudzovanom prípade prihliadnuc na zákonné ustanovenia, ako aj obsah návrhu, v ktorom matka ani neuviedla v čom vidí ohrozenie výživy maloletých detí, splnenie podmienok pre určenie výživného na maloleté deti v nevyhnutnej miere nezistil. Ďalej uviedol, že dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť iba argumentácia matky, že otec na výživu maloletých detí neprispieva v dostatočnom rozsahu alebo sporadicky. Súd prvej inštancie nemal osvedčený úmysel otca vyhýbať sa plneniu vyživovacej povinnosti, keď, ako sama matka tvrdila v konaní vedenom pod sp. zn. , otec jej pred informatívnym stretnutím konanom dňa 12.11.2025 poslal výživné na maloleté deti v sume 400,- Eur. Prihliadol na to, že matka súdu nepredložila žiadne listinné dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že výživa a potreby maloletých detí sú ohrozené a zároveň sama v návrhu uviedla, že otec prispel na výživu bezprostredne aj po stretnutí rodičov. Poukázal na skutočnosť, že matka v návrhu uviedla, že výživa maloletých detí je bezprostredne ohrozená a vzhľadom na starostlivosť o ne sa aktuálne nemôže zamestnať, avšak z obsahu spisu vedeného pod sp. zn. súd zistil, že matka vo vyjadrení k návrhu uviedla, že je od 19.11.2025 zamestnaná ako asistentka poslanca mestského zastupiteľstva v B. I. J. I. I. I., pričom tento pracovný pomer je časovo predvídateľný, stabilný a nezasahuje do jej každodennej starostlivosti o maloleté deti. Konštatoval, že stabilné zamestnanie matky predstavuje ďalší prvok životnej istoty pre jej maloleté deti, pretože pravidelný príjem matke umožňuje ešte kvalitnejšie zabezpečiť ich materiálne, školské aj zdravotné potreby. Zamestnanie zároveň potvrdzuje jej zodpovedný prístup k životu, schopnosť riadne fungovať, plánovať a dlhodobo zabezpečiť rodinu. Ide o dôležitý faktor, ktorý priamo posilňuje stabilitu rodinného prostredia. Ďalej uviedol, že matka žiadnym spôsobom neosvedčila skutočnosť, že výživa maloletých detí je bezprostredné ohrozená, nepredložila žiadne listinné dôkazy, napr. nájomnú zmluvu, v ktorej by bola uvedená suma nájomného alebo predpis mesačných zálohových platieb za užívanie bytu a pod., teda neposkytla ani také dôkazy, ktoré predložiť mohla. Ďalej dôvodil, že z matkou vyčíslených odôvodnených potrieb maloletých detí vyplýva, že ich životný štandard je nadpriemerný. Matka ako celkové odhadované mesačné náklady na maloletého F. G. uviedla sumu 850,- Eur mesačne, na maloletú A. B. sumu 775,- Eur mesačne a na maloletú D. E. sumu 920,- Eur mesačne. Vyjadril názor, že pokiaľ matka uviedla tieto sumy mesačných nákladov na maloleté deti, potom, ak matka skutočne vynakladá celkovo sumu 2.545,- Eur mesačne na maloleté deti, musí mať aj dostatok finančných prostriedkov na ich vykrytie, pretože v opačnom prípade by išlo o nadhodnotenie mesačných nákladov na maloleté deti a súdu by nebolo poskytnuté vyčíslenie reálnych výdavkov vynakladaných na deti. Nepovažoval za dôvodné neodkladným opatrením sanovať nevyhnutné výdavky. Mal za to, že matka neosvedčila žiaden z ňou uvedených výdavkov, nedoložila potvrdenie o navštevovaní školy/škôlky maloletými deťmi, nedoložila potvrdenie o platbách, platobné predpisy, fotokópie faktúr ani žiadnu inú listinu, ktorou by osvedčila, že výdavky sú skutočné, odôvodnené a bez ich naplnenia je bezprostredne ohrozená výživa maloletých detí. Z tvrdení matky nevyplývajú skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle jej návrhu, ani zvýšené náklady maloletých detí, ktoré by odôvodňovali a vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, určením výživného vo forme neodkladného opatrenia, čím v danej veci absentuje naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Matka neuviedla a neosvedčila skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že v dôsledku nedostatočnej participácie otca by základná výživa a potreby maloletých detí boli ohrozené. Zdôraznil, že inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, ale nato, aby súd neodkladne zasiahol v prípade, že dochádza k ohrozeniu práv maloletého dieťaťa, ak sú splnené všetky podmienky na jeho nariadenie, čo nie je daný prípad. Dodal, že vyhovenie návrhu bez osvedčenia rozhodujúcich skutočností by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia. Keďže nemal za osvedčené naplnenie procesných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, návrh matky v celom rozsahu zamietol. V konaní vo veci samej vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. , resp. , po náležitom dokazovaní na pojednávaní, vyhodnotení majetkových pomerov oboch rodičov a ich možností a schopností, súd rozhodne o návrhoch rodičov i návrhu starého otca maloletých detí.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodne v súlade s v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (konanie vo veci samej).

6. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním matka z dôvodov podľa a bod 29. až 31. odôvodnenia napadnutého uznesenia, k čomu uviedla, že sa týmto záverom súdu vôbec nestotožňuje a má za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom. Zastáva názor, že dostatočne preukázala a

zdôvodnila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Uviedla, že prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí vychádzal zo zhodnotenia predložených dôkazov, pričom sa zameral len na formálne aspekty ich preukázania. Mala za to, že účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť rýchlu a dočasnú ochranu, pričom zákon nevyžaduje úplné a definitívne dokazovanie všetkých tvrdených skutočností. Tvrdila, že v predloženom návrhu dostatočne opísala okolnosti, ktoré zakladajú potrebu bezodkladnej súdnej úpravy, najmä dlhodobé neplnenie vyživovacej povinnosti otca a nepravidelnosť jeho príspevkov, čo vytvára stav právnej neistoty a ohrozuje riadnu výživu maloletých detí. Mala za to, že v návrhu podrobne, konkrétne a logicky osvedčila, že si otec dlhodobo a vedome neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Otec na výživu detí neprispieva pravidelne, ani minimálnymi sumami, pričom výnimočné platby realizoval len účelovo, bezprostredne pred alebo po individuálnych stretnutiach rodičov, ktoré konanie otca nepredstavuje riadne plnenie vyživovacej povinnosti, ale vytvára stav právnej neistoty a finančnej nestability, v ktorom je výživa maloletých detí závislá od jeho nepredvídateľnej a podmienenej vôle. Zastávala názor, že práve táto nepravidelnosť, účelovosť a podmienenosť plnenia zakladá potrebu bezodkladnej súdnej úpravy. Súd prvej inštancie vinila z toho, že nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že otec v ojedinelých prípadoch poskytol finančný príspevok, ako dôkaz neexistencie ohrozenia výživy maloletých detí. Takýto záver považovala za v rozpore s obsahom návrhu, v ktorom výslovne uviedla, že tieto platby neboli pravidelné, neboli dostatočné a boli viazané na splnenie podmienok, ktoré nemohla a ani nemôže akceptovať, najmä návrat do spoločnej domácnosti. Mala za to, že ojedinelé plnenie nemôže nahrádzať zákonnú vyživovaciu povinnosť otca ani odôvodňovať záver o absencii bezprostredného ohrozenia výživy. Dôvodila, že súdu z jeho rozhodovacej praxe musí byť známe, že náklady na deti vyrastajúce v B. sú vysoké, a tiež to aké položky musí pre svoje deti zabezpečiť a koľko tieto stoja. Preto považovala za nenáležitý postoj súdu prvého stupňa, podľa ktorého treba všetky náklady formalisticky konkrétne preukázať, keď ich existencia je jasná a zrejmá. Namietala záver prvoinštančného súdu, podľa ktorého jej zamestnanie vylučuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Uviedla, že nikdy netvrdila, že by nebola schopná zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté deti, alebo že by úplne rezignovala na zabezpečovanie ich potrieb. Naopak, vo svojom návrhu uviedla, že všetky náklady na maloleté deti dlhodobo znáša sama, bez akejkoľvek pravidelnej participácie otca. Skutočnosť, že vykonáva pracovnú činnosť, nemôže ísť na ťarchu maloletých detí ani v prospech otca. Zdôraznila, že práca, ktorú vykonáva, nie je trvalým pracovným pomerom, ale dohodou o asistencii, ktorá nemá charakter stabilného a dlhodobo garantovaného príjmu. Tento príjem nie je spôsobilý dlhodobo a v plnom rozsahu pokrývať všetky odôvodnené potreby troch maloletých detí, najmä v situácii, keď druhý rodič svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť dlhodobo ignoruje. Ďalej namietala, že prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil, že akýkoľvek jej príjem automaticky vylučuje bezprostredné ohrozenie výživy detí, čím fakticky preniesol vyživovaciu povinnosť otca výlučne na ňu. Detailne a transparentne vyčíslila mesačné náklady na každé maloleté dieťa, pričom uvádzala výlučne bežné a odôvodnené položky každodennej potreby, ako sú náklady na bývanie, stravu, hygienu, oblečenie, školské a predškolské potreby, lieky, dopravu a primerané voľnočasové aktivity, avšak súd prvej inštancie tieto náklady bez akéhokoľvek konkrétneho odôvodnenia paušálne označil za nadpriemerné, hoci ide o výdavky zodpovedajúce veku detí, ich zdravotným, vzdelávacím a sociálnym potrebám a súčasným životným nákladom. Prvoinštančný súd nelogicky uzavrel, že ak tieto náklady uvádza, musí ich byť schopná pokryť, inak ide o ich nadhodnotenie. Dodala, že práve skutočnosť, že tieto výdavky dlhodobo znáša sama, je dôvodom jej návrhu na neodkladnú súdnu ochranu. Namietala, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal s jej kľúčovou argumentáciou, že konanie vo veci samej bude trvať ešte niekoľko mesiacov, počas ktorých nemožno odkladať zabezpečenie základných potrieb maloletých detí. Výživa maloletých detí vzniká denne a každý deň bez pravidelného príspevku zo strany otca má priamy dopad na ich životnú úroveň, psychickú pohodu a zdravý vývoj. Absencia okamžitej súdnej úpravy predstavuje reálne riziko ujmy na strane maloletých detí. Na podporu svojich tvrdení predložila súdu nájomnú zmluvu, z ktorej vyplýva výška pravidelných nákladov na bývanie tvoriacich podstatnú časť mesačných výdavkov domácnosti. Z uvedených dôvodov považovala za zrejmé, že osvedčila existenciu vyživovacej povinnosti otca, jej dlhodobé neplnenie, ako aj bezprostredné ohrozenie riadneho zabezpečenia výživy maloletých detí. Zastávala názor, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Neodkladné opatrenie je v tomto prípade nevyhnutné pre zabezpečenie základných potrieb maloletých detí, pretože čakacia doba na rozhodnutie vo veci samej by mala priamy negatívny dopad na ich životnú úroveň, psychickú pohodu a zdravý vývoj. Zároveň navrhované opatrenie rešpektuje zásadu proporcionality. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého F. G. sumou 250,- Eur mesačne, na výživu maloletej D. E. sumou 250,- Eur mesačne a na výživu maloletej A. B. sumou 25,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám, a to počnúc mesiacom január 2026.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia, je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

10. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

12. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Podľa až 5 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť

si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( ) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení .

17. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

18. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. K odvolacím námietkam matky sa žiadať doplniť nasledovné:

19. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a faktickú osobnú starostlivosť o maloleté deti aktuálne vykonáva matka. Výkon rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom doposiaľ nebol upravený právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím. Na súde prvej inštancie sa aktuálne pod sp. zn. vedie konanie o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a pod sp. zn. sa vedie konanie o návrhu starého otca maloletých detí na zverenie do jeho náhradnej osobnej starostlivosti.

20. V konaní o neodkladnom opatrení o určenie výživného na maloleté deti môže súd uložiť rodičovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Pod pojmom nevyhnutná miera je potrebné mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb detí. Medzi základné potreby patria predovšetkým bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. V súlade s , podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy maloletých detí v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa zákonných kritérií uvedených v a nasl. . Podstatným je preukázanie, že potreby maloletých detí nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa deti nachádzajú, uspokojované ani v nevyhnutnej miere (pozri aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , zo dňa 16.01.2023). Samotná existencia práva detí na výživné od oboch rodičov nie je dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom na zákonné ustanovenie .

21. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ustanovenia . Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o tom, že matka maloletých detí v konaní

žiadnym spôsobom neosvedčila, že by výživa maloletých detí bola aktuálne ohrozená alebo že by maloletým deťom hrozila ujma z dôvodu, že by bol ohrozený ich život alebo zdravie, prípadne ich zdravý vývoj, preto odvolací súd nepovažoval v tomto prípade za naplnené podmienky nevyhnutné na nariadenie neodkladného opatrenia o určení vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti. Maloleté deti sú vo faktickej osobnej starostlivosti matky, kde majú zabezpečenú výživu, výchovu, a ich život a zdravie nie sú bezprostredne ohrozené. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia deklarovala mesačné výdavky na maloleté deti nasledovne: na maloletého F. G. v sume 850,- Eur, na maloletú A. B. v sume 775,- Eur a na maloletú D. E. v sume 920,- Eur, avšak na podporu ňou prezentovaných a bližšie konkretizovaných výdavkov na každé z maloletých deti, ako i súd prvej inštancie správne konštatoval, nepredložila žiaden listinný dôkaz. Matkou deklarované výdavky na maloleté deti tak ostali iba v rovine ničím nepodložených tvrdení, ktorú skutočnosť sa matka v konaní pred odvolacím súdom pokúsila sanovať predložením listinného dôkazu, a to Zmluvy o podnájme bytu č. SR72006, ktorá však bola uzatvorená dňa 22.12.2025, na dobu určitú, a to od 22.12.2025 do 30.11.2026, a teda až po rozhodnutí súdu prvej inštancie o zamietnutí jej návrhu, ktorý krok matky sa odvolaciemu súdu javí ako účelový. Zároveň, opomenúc predloženie zmienenej zmluvy na preukázanie alikvotnej časti toho ktorého maloletého dieťaťa na mesačných nákladoch na bývanie a platbách s tým spojených, na preukázanie zvyšných v konaní deklarovaných výdavkov, ktoré mesačne vynakladá na maloleté deti, rezignovala a nepredložila jediný dôkaz, na základe ktorého by odvolací súd mohol dospieť ku konštatovaniu o osvedčení vynakladaných mesačných odôvodnených výdavkov maloletých detí matkou. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že matka neosvedčila žiaden z tvrdených výdavkov na maloleté deti, ktoré v návrhu uviedla a nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by osvedčila, že ňou deklarované výdavky maloletých detí sú skutočné a odôvodnené, a bez ich naplnenia je bezprostredne ohrozená výživa maloletých detí.

22. K odvolacej argumentácii matky, že súdu z jeho rozhodovacej praxe musí byť známe, že náklady na deti vyrastajúce v B. sú vysoké, a aké položky musí pre svoje deti zabezpečiť a koľko tieto stoja, ako aj k odvolacej námietke matky o nenáležitom postoji prvoinštančného súdu, podľa ktorého treba všetky náklady formalisticky konkrétne preukázať, keď ich existencia je jasná a zrejmá, odvolací súd uvádza, že súdu síce sú známe priemerné mesačné výdavky na odôvodnené potreby maloletých detí žijúcich v danom regióne, ktoré sú zdravé a nevyžadujú si žiadne špeciálne potreby, avšak tieto jednak nekorešpondujú s matkou v návrhu tvrdenými sumami údajne vynakladanými na odôvodnené potreby maloletých detí, t. j. napr. matkou prezentované výdavky na stravu maloletých detí, lieky a doplnky výživy, oblečenie a obuv, hračky a knihy, a zároveň poznatky súdu nadobudnuté z jeho rozhodovacej praxe matku nezbavujú matku povinnosti súdu náležitým spôsobom preukázať ňou v konaní tvrdené skutočnosti, v tomto prípade mesačne vynakladané výdavky na maloleté deti. Pokiaľ matka v návrhu tvrdí, že na mesačnej báze pravidelne uhrádza poplatky napr. za školné v materskej škole, stravu v materskej škole / základnej škole, školský klub, školské pomôcky, cestovné náklady, zubára, oblečenie, obuv, hračky, knihy, odvolací súd má za to, že v dobe elektronizácie platieb matke nič nebránilo úhrady za zmienené výdavky maloletých detí bez akejkoľvek neprimeranej záťaže listinnými dôkazmi (napr. potvrdeniami o platbách) súdu preukázať. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené považuje za potrebné zdôrazniť, že súd pri osvedčovaní splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na osobitnú povahu inštitútu neodkladného opatrenia síce rozhoduje bez vykonania riadneho dokazovania, t. j. na základe osvedčovania v konaní tvrdených skutočností, a síce vychádza z tvrdení uvedených v návrhu, ktoré musia byť podložené dôkazmi, z ktorých bude nepochybné, že návrhom uplatnený nárok s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou existuje, pretože v opačnom prípade návrhu nie je možné vyhovieť.

23. K odvolacej námietke matky, že práca, ktorú vykonáva, nie je trvalým pracovným pomerom, ale dohodou o asistencii, ktorá nemá charakter stabilného a dlhodobého príjmu, odvolací súd uvádza, že matka v konaní síce zmienila predmetný pracovný pomer, resp. dohodu o asistencii, avšak svoje pravidelné mesačné príjmové, zárobkové či iné majetkové pomery súdu nijakým spôsobom neozrejmila. Matka v konaní neosvedčila tak výšku zárobku plynúceho jej z dohody o asistencii, ako ani iné mesačné príjmy, napr. zo štátnych sociálnych dávok (rodičovský príspevok, prídavky na deti). Odvolaciemu súdu tak neostáva iné, ako i v tomto ohľade konštatovať, že matka v kontexte ňou tvrdenej nevyhnutnosti zabezpečenia základných potrieb maloletých detí formou nariadenia neodkladného opatrenia rezignovala na preukázanie svojich príjmov, a teda ani uvedené súdu nijako neosvedčila. Súčasne odvolací súd berúc do úvahy matkou vyčíslené výdavky na odôvodnené potreby maloletých detí spolu v sume 2.545,- Eur mesačne dospel totožne ako i súd prvej inštancie k záveru, že pokiaľ matka

skutočne vynakladá na maloleté deti mesačne ňou prezentovanú sumu, životný štandard maloletých detí je nadpriemerný a matka musí disponovať dostatočným množstvom finančných prostriedkov na ich vykrytie, a súčasne na vykrytie potrieb tak svojich potrieb ako aj potrieb jej štvrtého na výživou odkázaného maloletého dieťaťa. V opačnom prípade by išlo o nadhodnotenie mesačných výdavkov na odôvodnené potreby maloletých detí, kedy by súdu bolo poskytnuté vyčíslenie výdavkov maloletých detí nereflektujúce na realitu.

24. Pokiaľ matka v odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej kľúčovou argumentáciou, v zmysle ktorej konanie vo veci samej bude trvať ešte niekoľko mesiacov, počas ktorých nemožno odkladať zabezpečenie základných potrieb maloletých detí, odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že rozsah nariadenia platenia výživného v nevyhnutnej miere v zmysle nie je totožný s rozsahom vyživovacej povinnosti povinného rodiča k deťom v zmysle a nasl. . Podmienkou nariadenia platenia výživného v nevyhnutnej miere v zmysle je preukázanie, resp. aspoň osvedčenie skutočnosti, že bez ingerencie súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia bude zabezpečenie výživy maloletých detí ohrozené, čo však v danom prípade konštatovať nemožno. Odvolací súd preto na hypotetickú dĺžku konania v merite veci nemôže reflektovať autoritatívnym zásahom do vzťahov účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloleté deti v nevyhnutnej miere, pokiaľ nemá osvedčené, že naliehavá potreba takého zásahu je daná. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že za predpokladu určenia výživného na maloleté deti v konaní vo veci samej, na zameškané výživné neplnené v prospech maloletých detí počas celého konania (t. j. od podania návrhu), a to bez ohľadu na jeho dĺžku, reflektuje inštitút zročného výživného.

25. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že matka neosvedčila také skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné odvodiť, že v dôsledku nedostatočnej participácie otca na výžive maloletých detí, by základné potreby maloletých detí neboli zo strany matky zabezpečené. Rozhodnutie o výživnom určeným neodkladným opatrením musí v prvom rade spĺňať zákonné podmienky tohto inštitútu a musí vychádzať z pravdepodobných skutkových tvrdení, z ktorých potom na základe ich individuálneho vyhodnotenia súd pri rozhodnutí vychádza. V posudzovanom prípade prihliadnuc na vyššie uvedené zásady a obsah návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom v podstate vôbec neuviedla, v čom vidí ohrozenie výživy maloletých detí, odvolací súd splnenie podmienok pre určenie výživného na maloleté deti v nevyhnutnej miere nezistil. O rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom (a to od uplatnenia tohto nároku maloletých detí na výživné zo strany otca matkou), rozhodne súd v konaní vo veci samej po tom, čo vykoná riadne dokazovanie za účelom zistenia osobných a majetkových pomerov rodičov a odôvodnených potrieb maloletých detí a na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotí možnosti a schopnosti každého z rodičov prispievať na výživu maloletých detí.

26. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že právne posudzovanie je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval.

27. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča na bezodkladnú úpravu pomerov maloletých detí podľa , , , , , vety prvej a dospel k záveru, že návrh matky nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov matkou navrhovaným spôsobom. Takéto právne posúdenie veci, ako aj závery súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za správne a námietky matky o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné.

28. Odvolací súd nevzhliadol, že by výživa maloletých detí mala byť bez neodkladnej úpravy výživného akokoľvek ohrozená, nakoľko ich potreby (a to nielen základné, ale všetky matkou vyčíslené) sú aktuálne uhrádzané a maloleté deti nijako nestrádajú, vychádzajúc pritom z inštitútu neodkladného opatrenia a jeho účelu v spojení s účelom ustanovenia uzavrel, že v prejednávanej veci neboli naplnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia.

29. Vzhľadom na uvedené, keďže matka ani v odvolacom konaní neosvedčila žiadne také skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa vodu vecnej správnosti potvrdil.

30. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , ).

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).