Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/52/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

19

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X sp. zn.: – 211 IČS: XXXXXXXXXX

file_0.wmf

thumbnail_0.bin

thumbnail_1.bin

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Alexandrou Lisyovou, v spore žalobcu: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. XXXXXXX XX/XX, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Eva Hlaváčová, advokát so sídlom Farská 12, 949 01 Nitra, IČO: 50 650 190, proti žalovanej: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. I. XXXX/ XX, XXX XX F., právne zastúpená: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka so sídlom Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 50 672 720, o zaplatenie 13.248,38 ,- eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

21

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X sp. zn.: – 211 IČS: XXXXXXXXXX

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 702 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 702 eur od 22.06.2024 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Žalovanej sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,40 %.

o d ô v o d n e n i e :

21

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X sp. zn.: – 211 IČS: 6124358716

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 25.07.2024 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovanú žalobcovi zaplatiť istinu vo výške 13.248,38 eura titulom zmluvy o pôžičke, nákladov na pohreb a za vypracované znalecké posudky v dedičskom konaní spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13.248,38 eura od 15.06.2024 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že so svojím bratom J. E. nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, uzavrel dňa 13.02.2008 ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu požičal celkovú sumu (vyjadrenú v eurách) vo výške 25.092,76 eur. Túto peňažnú pôžičku požičal a fyzicky odovzdal svojmu bratovi podľa vzájomnej dohody postupne, po častiach, a to dňa 13.02.2008 vo výške 300.000 Sk (9.958,17 eur), dňa 11.12.2008 vo výške 200.000 Sk (6.638,78 eur ), dňa 21.12.2008 vo výške 30.000 Sk (995,81 eur) výťažok z predaja Ávie vo vlastníctve žalobcu, dňa 07.03.2011 sumu vo výške 4.000 eur a dňa 13.09.2012 sumu vo výške 3.500,- eur. Žalobca sa s dlžníkom J. E. dohodol, že celú požičanú sumu vo výške 25.092,76 eur mu dlžník vráti najneskôr do 13.09.2022. Nakoľko žalobca a dlžník boli bratia, mali korektné vzťahy a dôverovali si, žalobca ako veriteľ súhlasil s dlhšou dobou splatnosti. Peňažné čiastky odovzdal žalobca dlžníkovi v hotovosti. Čiastku vo výške 30.000 Sk (995,81 eur) si požičal dlžník ako inkasovanú sumu za predaj Ávie patriacej žalobcovi, keď žalobcu pri predaji vozidla zastupoval. Skutočnosť, že uvedenými čiastkami reálne disponoval dokazuje dokladmi o výberoch z banky. Výber z účtov žalobcu zo dňa 13.02.2008 sumu vo výške 300.000,- Sk, zo dňa 11.12.2008 sumu vo výške 200.000,- Sk, zo dňa 07.03.2011 sumu vo výške 4.000,- eur a zo dňa 13.09.2012 sumu vo výške 3.500,- eur. K žalobe doložil svedecké vyhlásenia svedkov H. F. - bývalej družky dlžníka, ktorá potvrdila, že žalobca požičal svojmu bratovi a dlžníkovi sumu 25.092,76 eur. Rovnako svedok K. E. – syn a jeden z dedičov dlžníka prehlásil, že jeho otec si od žalobcu požičal uvedenú sumu s tým, že mu ju vráti do 13.09.2022. Taktiež svedok G. G. svojou písomnou svedeckou výpoveďou potvrdil, že bol svedkom stretnutia žalobcu a dlžníka niekedy začiatkom októbra 2012, kde si žalobca a dlžník J. E. vzájomne sumarizovali výšku požičaných peňazí, a že mu ich dlžník vráti do 13.09.2022. Dňa 18.10.2012 dlžník J. E. zomrel. L. J. E. voči žalobcovi titulom pôžičky zostal nesplatený. Po nebohom bolo vedené dedičské konanie pred Okresným súdom Levice č. k u notárky JUDr. Yvety Alsterovej pod č.k. . V dedičskom konaní bolo vydané rozhodnutie – Uznesenie Okresného súdu Levice dňa 03.08.2021 (právoplatné v rovnaký deň) č. k. , IČS: XXXXXXXXXXX, ktorým bol ustálený okruh dedičov aj nehnuteľný majetok, ktorý bol predmetom dedičstva. Dedičmi po nebohom dlžníkovi J. E. sú K. E. , nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, XXXXX F. a dcéra - žalovaná. Súčasťou dedičstva boli v zmysle uvedeného uznesenia aj preukázané pohrebné náklady vo výške 1004,- eur, ktoré zaplatil žalobca. V dedičskom konaní vnikla potreba vypracovania znaleckých posudkov č. 94/2018 a č. 107/2020, tieto v sume 400 eur taktiež uhradil žalobca. Dlh poručiteľa z uvedenej pôžičky, vrátane iných nákladov vynaložených za poručiteľa si žalobca uplatnil z opatrnosti v dedičskom konaní po poručiteľovi svojim podaním zo dňa 09.11.2020. Z dedičského rozhodnutia vyplýva, že dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa každý v 1, pričom sa jedná o delený záväzok. K. E. dedič a syn dlžníka J. E. uznal pôžičku aj pohľadávky žalobcu, avšak žalovaná ich uznať odmietla. Žalovaná zodpovedá za dlhy poručiteľa v 1, pretože dedičstvo neodmietla. Celkový dlh poručiteľa z pôžičky, nákladov na pohreb a uvedených znaleckých posudkov predstavuje celkovo sumu 26.496,76 eur. Na žalovanú pripadá z uvedenej čiastky 1-ica z uvedeného dlhu, t.j. suma 13.248,38 eur. Žalobca v posledných troch mesiacoch vyzval žalovanú k úhrade dlhu vo výške pripadajúcej na jej osobu (13.248,38 eur), a to výzvou zo dňa 11.6.2024, pričom k jej prevzatiu došlo dňa 14.06.2024. Žalobca z opatrnosti zaslal žalovanej výzvu aj na adresu vo Veľkej Británii v Londýne, kde je možné, že sa môže žalovaná zdržovať. Obálka sa vrátila ako nedoručená. Žalovaná neuhradila do podania žaloby zo žalovanej sumy žiadnu čiastku. Vzhľadom na pasivitu a neochotu žalovanej ako dedičky sa podieľať na úhrade žalovaného dlhu, žalobca nemá inú možnosť, len sa domáhať svojich práv cestou súdu.

Žalobca si spolu so žalovanou sumou uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy a to do 15.6.2024 (deň nasledujúci po prevzatí výzvy) až do zaplatenia.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 25.01.2022 platobný rozkaz sp. zn.: , proti ktorému podala žalovaná odpor. V podanom odpore namietala, že návrh žalobcu považuje za nedôvodný a poprela ho v celom rozsahu. Uviedla, že žalobca predložil súdu ako dôkaz o uzatvorení ústnej zmluvy o pôžičke doklady o výberoch finančných prostriedkov z banky. Poprela poskytnutie pôžičky svojmu otcovi, a má za to, že žalobca okrem dokladov o výberoch finančných prostriedkov z banky náležitým spôsobom nepreukázal, že otcovi žalovanej finančné prostriedky aj poskytol, resp. odovzdal. Rovnako je otázne a nepravdepodobné, že by žalobca opätovne požičiaval finančné prostriedky svojmu bratovi, ktorý mu ich nevracal a zároveň mu dal na splatenie desaťročnú lehotu. Poprela dohodnutý termín vrátenia poskytnutej pôžičky s tým, že ak by toto tvrdenie bolo pravdivé, tak túto lehotu splatnosti by bol žalobca uviedol aj pri prihlásení svojej pohľadávky do dedičského konania, ktoré bolo ukončené vydaním Osvedčenia o dedičstve vydaného dňa 03.08.2021 vedenom pod sp. zn. -624; D not 215/2012 a nadobudlo právoplatnosť dňom 03.08.2021. Žalobca svoju pohľadávku vo výške 66.714,09 EUR prihlásil do dedičského konania listom zo dňa 09.11.2020, v ktorom vôbec neuvádza splatnosť tejto pohľadávky, pričom táto suma je uvedená aj v Dohode o uznaní dlhu uzatvorenej medzi žalobcom a ďalším dedičom p. K. E.. Žalovaná má za to, že pohľadávka žalobcu voči poručiteľovi J. E. bola zo strany žalobcu účelovo vykonštruovaná a predložená do dedičského konania, v domnienke, že sa tak žalovaná vzdá dedičstva po otcovi. V opačnom prípade by bola do konania prihlásená už skôr po smrti poručiteľa v roku 2012 rovnako ako dlhy iných veriteľov. V prípade, ak by tento dlh skutočne jestvoval a nebol by zo strany žalobcu fiktívne vyprodukovaný, ale riadne uplatnený, vzťahovalo by sa na neho premlčanie tak ako pri všetkých ostatných uplatnených pohľadávkach. Uviedla, že od smrti poručiteľa J. E., t. j. odo dňa 18.10.2012 až do prihlásenia a datovania pohľadávky žalobcu, t. j. 09.11.2020, uplynulo 8 rokov. Mala zato, že je ťažko uveriteľné, že žalobca by si svoju pohľadávku neprihlásil do dedičstva hneď na začiatku. Napriek tomu, že žalobca od začiatku dedičského konania bol v kontakte s notárkou, ktorá práve jeho kontaktovala za účelom určenia okruhu dedičov a majetku poručiteľa, žalobca si svoju pohľadávku prihlásil až 8 rokov po začatí dedičského konania. Na dedičskom konaní, ktoré sa konalo dňa 03.08.2021 za prítomnosti dedičov ako aj žalobcu, žalobca neuviedol splatnosť pohľadávky, aj keď žalobca chcel, aby bola jeho pohľadávka uznaná oboma dedičmi. Žalovaná na dedičskom konaní uviedla, že tento dlh neuznáva, čo sa aj zaznamenalo do zápisnice. Tieto tvrdenia potvrdzuje aj emailová komunikácia, ktorú žalovaná predložila súdu a objednávka znaleckého posudku zo dňa 21.06.2019. Od začiatku dedičského konania žalobca konal tak, aby nebola dedičom, pričom žalobcu ako aj brata žalovanej zastupovala v dedičskom konaní ich zástupkyňa p. K., ktorá vyvíjala na žalovanú nátlak, aby sa dedičstva vzdala, pretože najskôr nebol priznaný v dedičskom konaní žiaden majetok a nehnuteľnosť zmluvy nachádzajúca sa v k. ú. F. evidovaná na liste vlastníctva č. XXXXX spoločne s ďalšou nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v Kalinčiakove, ktorej vlastníkom bol nebohý J. E., boli zo strany žalobcu zámerne zamlčané a neprihlásené do dedičského konania. Následne bola zo strany K. E., brata žalovanej, podaná dňa 30.12.2019 žaloba na Okresný súd Levice, sp.zn. o určenie, či je žalovaná biologickým dieťaťom neb. J. E.. Konanie bolo z dôvodu späťvzatia žaloby zastavené. Poukázala na rozpor medzi výškou uplatnenej pohľadávky zo strany žalobcu na dedičskom konaní a výškou uplatnenej pohľadávky touto žalobou, nakoľko v dedičskom konaní bola uplatnená pohľadávka pripadajúca na žalovanú vo výške 33.357,05 EUR a v tomto konaní si žalobca voči žalovanej uplatňuje pohľadávku vo výške 13.248,38 Eur. Namietala dôveryhodnosť svedeckých výpovedí H. F., K. E. a G. G., ktorí zhodne uvádzajú a pamätajú si dlžnú sumu presne na centy. Rovnako namietala dôveryhodnosť tvrdenia K. E., syna poručiteľa, ktorý v čase poskytovania pôžičiek mal dvanásť rokov až šestnásť rokov a nie je bežné, aby tak malé dieťa riešilo so svojim otcom takéto veci a vedelo koľko si jeho otec požičiava a kedy to má vrátiť. Zároveň je rozpor medzi výškou pôžičky uznanou v Dohode o uznaní dlhu zo dňa 22.07.2022 a vyhlásení K. E. zo dňa 05.07.2024. Rovnakom namietala dôveryhodnosť tvrdenia H. F., ktorá v danom čase už bola bývalou priateľkou poručiteľa a je ťažko uveriteľné, že by svojej bývalej priateľke sa zveroval o tom, od koho a koľko si požičal. Rovnako namietame dôveryhodnosť tvrdenia G. G., že za jeho prítomnosti si sumarizovali žalobca a poručiteľ dlhy, nakoľko k vzájomným dlhom medzi súrodencami sa bežne nepriznáva pred tretími osobami. Žalovaná má za to, že všetky svedecké výpovede sú účelové. Žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu, nakoľko žaloba bola podaná po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby v zmysle , ktorá začala plynúť dňom uplatnenia pohľadávky 09.11.2020. Žaloba bola podaná na súd dňa 25.07.2024, a preto je pohľadávka premlčaná. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že zasielali výzvu aj na adresu žalovanej vo Veľkej Británii, ktorá nebola žalovanej doručená, žalovaná uvádza, že napriek tomu, že na výzve bola

uvedená jej správna adresa, na obálke už je uvedená skomolená adresa. Z uvedeného dôvodu nemohol byť list doručený, avšak výzva jej bola doručená aj na adresu na Slovensku, na čo žalovaná reagovala emailom zo dňa 16.06.2024 právnej zástupkyni žalobcu.

3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k odporu uviedol, že poskytnutie pôžičky preukázal čestnými prehláseniami, ktoré možno v zmysle požadovať za formu dôkazu. Otec žalovanej bol bratom žalobcu preto mu dal dlhšiu dobu splatnosti. Pohľadávky voči bratovi vrátane tejto pôžičky si uplatnil v dedičskom konaní z opatrnosti, žalovaná však túto pohľadávku neuznala. Po skončení dedičského konania si túto pohľadávku uplatnil voči dedičom, ktorých okruh bol ustálený až právoplatnosťou uznesenia o dedičstve dňa 03.08.2021.Pohľadávky vo výške 66.714 eur pozostáva okrem iného z pôžičky a iných nákladov žalobcu vynaložených na otca žalovanej, pričom žalobca si uplatňuje voči žalovanej len pôžičku v sume ktorá pripadá na ňu. Toto vyplýva zo zoznamu pohľadávok doložených žalobcom do dedičského konania. Nakoľko splatnosť bola dojednaná na 10 rokov nebol dôvod uplatňovať dlh tesne po smrti dlžníka. Namietal tvrdenia o fiktívnosti pôžičky a mal zato, že preukázal, že v rozhodnom čase reálne disponoval s požičanými finančnými prostriedkami a doložil ich poskytnutie svedeckými vyhláseniami. K objednávke znaleckého posudku a emailovej komunikácii predloženou žalovanou uviedol, že toto nevyvracia tvrdenia o poskytnutí pôžičky. Mal zato, že predmetom konania je poskytnutá pôžička a nárok na jej vrátenie a nie iné nároky. K rozporu medzi pohľadávkou uplatnenou v dedičskom konaní a v tomto uviedol, že zo zoznamu pôžičiek by žalovaná zistila že suma 33.248,38 eura je polovicou všetkých pohľadávok, samotná pôžička v žalovanej výške je iba časťou týchto pohľadávok ktoré nie sú premlčané pre dlhšiu splatnosť. Zoznam priložený k uplatneniu pohľadávky v obsahuje položky, o ktorých mal žalobca vedomosť na aký účel ich otec žalovanej použil. V zásade ho nezaujímalo kde požičané peniaze otec žalovanej minul. Napokon si môže uplatňovať aj menej ako by mu inak patrilo. Uviedol, že v čase keď bola poskytovaná prvá pôžička boli slovenské koruny a následne eurá, preto v prepočte na eurá mohla byt výsledná suma s eurocentami. K. E. je dedič po svojom otcovi, pričom nie je vylúčené aby aj vo svojich mladších rokoch nemohol vnímať okolnosti poskytnutia pôžičky, Tvrdenie, že H. F. bola či nebola bývalou partnerkou ju nevylučuje zo svedectva okolností ohľadom pôžičky. Svedok G. G. bol susedom a kamarátom, a tiež nie je vylúčené, aby nemohol byť svedkom dojednania. Práve takéto osoby konfrontované spormi alebo nárokmi susedov, ktoré sa často náhodne ocitnú pri nejakej udalosti. Žalobca nesúhlasil s námietkou premlčania, žalovaná bola ako univerzálny právny nástupca po svojom otcovi určená za dediča Osvedčením o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.08.2021 kedy sa žalobca mohol relevantne a zákonne dozvedieť kto je dedičom po dlžníkovi a v akom rozsahu, až týmto okamihom mu začala plynúť premlčacia lehota ktorá uplynula až po podaní žaloby, naviac splatnosť pohľadávky bola dojednaná na 10 rokov, Žalobca navrhol výsluch svedkov K. E., G. G. a H. F. a žalobcu. Menovaní svedkovia sa vedia vyjadriť k podrobnostiam ohľadom pôžičky.

4. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 05.02.2025 uviedla, že žalobca nesúhlasil s dedičským právom žalovanej dediť po poručiteľovi - otcovi a všetky jeho úkony v dedičskom konaní smerovali k tomu, aby nededila alebo, aby sa vzdala predĺženého dedičstva. Napriek tomu, že žalobca bol zo strany notárky predvolaný za účelom poskytnutia informácií o poručiteľovi ako osoba, ktorá robila poručiteľovi pohreb, žalobca nenahlásil notárke žalovanú ako dedičku, aj keď o jej existencii mal vedomosť a ani celý majetok, aj keď o majetku mal vedomosť a mal k dispozícii všetky doklady k celému majetku poručiteľa. Tieto tvrdenia potvrdzuje aj dĺžka dedičského konania, pričom počas 9 rokov žalobca manipuloval s dedičským konaním s cieľom spochybniť dedičského právo žalovanej okrem iného aj výzvou na DNA testy a žalobou o určenie, či je žalovaná G. H. biologickým dieťaťom nebohého J. E., čo žalovaná preukazuje Uznesením Okresného súdu Levice sp.zn. zo dňa 16.03.2021. K tvrdeniu žalobcu, že okruh dedičov bol ustálený až právoplatnosťou Uznesenia o dedičstve t.j. 03.08.2021, žalovaná uvádza, že okruh dedičov bol ustálený už v októbri 2012, keď sa žalovaná prihlásila ako dedič do dedičského konania priamo u notárky, o čom mal žalobca vedomosť a na základe čoho sa v roku 2014 konalo prejednanie dedičstva v dedičskom konaní. Nakoľko notárka ani po 6 rokoch v danej veci nekonala, v roku 2019 po opakovaných žiadostiach žalovanej o zápis poručiteľovho majetku do dedičského konania a ukončenia dedičského konania, notárka ako súdny komisár informovala žalovanú, že k prieťahom v tomto dedičskom konaní nedochádza z jej strany, pretože aj ona by už chcela dedičské konanie ukončiť. Ako dôkaz predložila emailovú komunikáciu z roku 2019, pričom k úmyselnému naťahovaniu a manipulovaniu s dedičským konaním mohlo dôjsť len zo strany žalobcu, nakoľko žalovaná sa stále zdržiavala v zahraničí, pričom dĺžka dedičského konania napovedá o jeho manipulácii do posledného dňa, čoho dôkazom je aj účasť na dedičskom konaní. Keďže žalobca nebol spokojný s výsledkom

dedičského konania, uchýlil sa k podaniu tejto žaloby. Napriek tomu, že dedičské konanie bolo ukončené a nadobudlo právoplatnosť, druhý dedič prostredníctvom svojho zástupcu podal voči tomu odvolanie – žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve, pričom ani v tomto podaní sa nespomínala žiadna 10 ročná splatnosť, keďže dôvodom odvolania bolo neuznanie pohľadávky žalobcu. Žalovaná predložila súdu Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. -747 zo dňa 30.01.2023 ako aj žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve zo dňa 13.08.2021 a vyjadrenie zo dňa 16.11.2022. Mala zato, že je podozrivé, že mesiac pred smrťou poručiteľa začala platiť dohoda o 10 ročnej splatnosti, ktorú však už nemôže poručiteľ žiadnym spôsobom potvrdiť. Z uvedených dôvodov má za to, že čestné prehlásenie žalobcu je potrebné považovať za účelové a preto v danom prípade irelevantné, nakoľko práve žalobca počas dedičského konania nemal čestné úmysly. Žalovaná má za to, že žalobca si dlh voči poručiteľovi vymyslel s cieľom, aby tento dlh bol zahrnutý do dedičského konania a aby bol uhradený zo strany dedičov, s čím bude oboznámená žalovaná, ktorej povinnosťou by bolo uhradiť dlh alebo sa vzdať dedičstva. Na prejednaní dedičstva bol prítomný aj žalobca ako veriteľ, ktorý počas konania poznamenal, že majetky po poručiteľovi chce prepísať na seba. Žalobca ani pred notárkou neuviedol lehotu splatnosti dlhu. Žalobca si dlh uplatnil v dedičskom konaní v roku 2019, pričom položky uvedené v tomto uplatnení boli datované od roku 2008 do roku 2020, pričom pohľadávky od roku 2008 až 2012 boli premlčané. V tomto uplatnení a ani v žiadnych komunikáciách sa nikdy nespomenula 10 ročná splatnosť pohľadávky, pričom žalobca nikdy nepredložil žiadne dôkazy o tom, že poručiteľ tieto finančné prostriedky od neho obdržal alebo ich použil. Žalobca predložil len dôkaz o výbere finančných prostriedkov z jeho účtu. Pokiaľ ide o náhradu nákladov za pohreb žalovaná nikdy nemala problém podieľať sa na týchto nákladoch, avšak zo strany žalobcu nebola žalovaná nikdy vyzvaná na ich úhradu. Namietla svedecké vyhlásenia svedka H. F., ktorá si pamätá dlh poručiteľa voči žalobcovi, avšak z komunikácie medzi žalovanou a p. F. v čase pred spísaním vyhlásenia vyplýva, že o žiadnych dlhoch poručiteľa nevie okrem jedného čo kupoval jedno veľké strojné zariadenie. Žalobca tvrdí, že so svojím bratom J. E. uzatvoril ústnu zmluvu o pôžičke dňa 13.02.2008, na základe ktorej mu požičal celkovú sumu vo výške 25 092,76 EUR a tieto finančné prostriedky mu poskytol v hotovosti. Má za to, že dedičia po poručiteľovi sú solidárni dlžníci a preto úhradou dlhu jedným z nich dochádza k zániku celého dlhu. Nakoľko zo strany druhého dediča K. E. žalobcovi bola uhradená suma 33 357,05 EUR v zmysle Dohody o uznaní dlhu zo dňa 22.07.2022, má za to, že celý dlh v uplatnenej výške už bol zo strany druhého dediča uhradený a preto považuje žalobu za nedôvodnú, žiada žalobu zamietnuť a priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa uviedol, že dokumenty zaslané žalovanou nie sú sporné a ani ničím nevyvracajú nárok žalobcu na vrátenie žalovanej sumy. Žalobca poskytol bratovi pôžičku, postupne až do roku 2012 o čom svedčia výbery z účtu žalobcu, ktoré zodpovedajú rozpisu rokov predloženého žalobcom do dedičského konania, ale aj svedecké vyhlásenia menovaných o tom, že požičanú sumu v žalovanej výške mu brat vráti v lehote 10 rokov odo dňa požičania poslednej čiastky. Dôvodom požičania peňazí žalobca neriešil, len v rozpise pre dedičské konanie uviedol na aký účel brat pýtal. Osvedčenie o dedičstve preukazuje, že každý z dedičov prijal dedičstvo v rozsahu 1 a tým aj zodpovednosť za prípadné dlhy poručiteľa, teda aj žalovaná, ktorá dedičstvo neodmietla. Záväzok potvrdil a uznal aj jeden z dedičov K. E..

6. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, ktorého termín určil na 29.10.2025 a vec prejednal za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, žalobcu, právneho zástupcu žalovanej a žalovanej. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe s tým, že žalobca v dátumoch, ako sú uvedené v žalobe poskytol svojmu bratovi finančné pôžičky, a to dňa 13.2.2008 vo výške 300.000 Sk čo je 9.958,17 Eur následne dňa 11.12.2008 vo výške 200.000 Sk čo je 6.638,78 Eur, dňa 21.12.2008 sumu 30.000 Sk čo je 995,81 Eur, a následne dňa 7.3.2011 vzhľadom k tomu, že už bola mena euro, bolo to suma 4.000 Eur a následne dňa 13.9.2012 sumu 3.500 Eur. Pri každej z týchto pôžičiek žiadal dlžník J. E. podstate o dlhšiu splatnosť 10 rokov, nakoľko dlhy mal a zrejme ich potreboval splácať. Ako už bolo uvedené aj v písomných prednesoch, pri poskytnutí poslednej pôžičky si tieto obaja, aj žaloba aj jeho brat, zhrnuli a brat mu prisľúbil, že všetky požičané sumy mu vráti v lehote 10 rokov, teda do 13.9.2022. Samozrejme žalobca nemohol vedieť, že jeho brat krátko na to zomrie a ani to nepredpokladal, že sa dostane do takýchto problémov, avšak dlh zostal nesplatený, pričom následne tento dlhu spolu s inými pohľadávkami, ktoré vznikli už po smrti právneho predchodcu žalovanej si riadne uplatnil v rámci dedičského konania po ňom. Súčasťou žaloby sú aj z jednej polovice náklady spojené s pohrebom, ktoré žalobca zaplatil z vlastných financií a nákladov za znalecky posudok vo výške 400 Eur, pričom na žalovanú pripadá jedna polovica, čo sa týka nákladov na pohreb pripadá suma 502 Eur, teda

702 Eur. Takto to vyplýva aj z rozhodnutia v predmetnom dedičskom konaní. Keďže žalovaná nezaplatila ani pohrebné náklady, hoci dedičstvo prijala a dedila po otcovi reálny majetok a to nehnuteľnosť na B. N. O. F., teda bolo jej možnosťou zaplatiť tento dlh. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že trvajú na všetkých písomných vyjadreniach, v zmysle ktorých poukázala na všetky naše skutočnosti tu uvedené, pričom žalobu považujem za nedôvodnú, popiera návrh žalobcu v celom rozsahu a má za to, že žalobca nepreukázal, žiadnym spôsobom ani výšku poskytnutej pôžičky ani splatnosť pôžičky, pričom rovnako nepreukázal ani žiadnymi listinnými dôkazmi náklady na pohreb a ani náklady na znalecký posudok, ktorý má za to, že vôbec nesúvisí s daným dedičským konaním. Poukázala aj na vznesenú námietku premlčania aj na to, že zo strany druhého dediča, brata žalovanej, v zmysle dohody o uznaní dlhu, bol žalobcovi uhradený dlh vo výške 33.357,05 Eur. Následne sa vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý k dohode o uznaní uviedol, že táto nie je predmetom tohto konania, je to oddelený záväzok, ako sa dohodol pán žalobca s pánom K. E. je irelevantné. Podstatný je záväzok v jednej polovici, ktorú žalovaná prevzala ako dedič, ktorá by mala mať nie len práva ale aj povinnosti. Zo súpisu pohľadávok, ktorý žalobca priložil do dedičského konania resp. uplatnil ako pohľadávku sú dva druhy, vzniknutý pred smrťou poručiteľa, ktoré boli pôžičky, ako sa vyjadrovali, že napr. je tu nákup materiálu, nákup medi, sú to len informácie, ktoré poskytol poručiteľ na čo to potrebuje, ale pre žalobcu to nebolo podstatné, ale či to na to reálne použil, to nevie. Následne v roku 2012 pokračuje položka pohrebníctvo, Levice- pohrebná miestnosť, vence, kar. To sú sumy, ktoré už sú po smrti ako náklady žalobcu, ktoré si ale neuplatňoval v tomto konaní. Pani právna zást. žalovanej zlieva dokopy dve veci, pretože nikdy žalobca netvrdil, že po smrti požičal poručiteľovi nejakú sumu, to boli jeho náklady po smrti. Uplatňuje si pôžičku, ktorú poskytol za života poručiteľovi, samozrejme v polovici pripadajúcu na žalovanú ako dediča a pohrebné náklady spolu so znaleckým posudkom, ktoré uhradil ako je to zistiteľné jednak z dedičského rozhodnutia aj z obsahu spisu, pretože tie doklady boli do spisu doložené a z toho vychádzalo toto rozhodnutie. Na výzvu súdu podľa právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že neuznáva celý nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní. Netrvá na výsluchu žalovanej ani na listine zápisnice z dedičského pojednávania zo dňa 3.8.2021. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu podľa uviedol, že čo sa týka svedka pána G., ten bol osobne prítomný ohľadne poslednej pôžičky 3.500 Eur ako je zrejmé z čestného prehlásenia, že medzi stranami sporu sporné nebolo, že sumy boli požičané, a akú splatnosť si strany dojednali, teda žalobca s poručiteľom. Chce preukázať, že pôžičky existovali, boli poskytnuté a aká bola dohoda strán o splatnosti. Keďže bol svedkom toho, že priznal poručiteľ, že tie peniaze dostal pred ním, tak asi nie je sporné, že keď si aj dohodli termín splatnosti, že pôžičky reálne poskytnuté boli. Tvrdí, že bol prítomný pri podpise poslednej pôžičky, kde si ujasnili výšku pôžičky aj lehotu splatnosti, domnieva sa, že sa len pomýlil. Predsa je to odstup až 10 rokov. Čo sa týka K. E., veľa krát sa rozprávali s otcom, nakoľko tu nejde o malé sumy, ktoré v tom čase poskytol žalobca svojmu bratovi, ako poručiteľovi ešte za života, a tieto v podstate celá rodina aj družka, ktorá podala čestné prehlásenie, toto všetko spolu preberali a brat žalobcu im uvádzal tieto okolnosti o všetkých pôžičkách, ktoré pán J. E. od žalobcu prevzal a prijal. Tvrdí, že syn a bývalá družka poručiteľa vedeli o pôžičkách od pána poručiteľa, ktorý sa im priznal, že prevzal od žalobcu peniaze, a v akej výške. Ďalej uviedol, že zotrváva na výsluchu žalobcu, a ak súd pristúpi k výsluchu navrhovaného svedka, tak súhlasí aby bol vyslúchnutý žalobca za účelom objasnenia účasti svedka na stretnutí pri poslednej pôžičke, kto tam všetko bol a ako to prebiehalo. Z opatrnosti trvá aj na vypočutí ostatných dvoch svedkov.

7. Na pojednávaní dňa 04.02.2026 právny zástupca žalobcu uviedol, že navrhuje vypočuť žalobcu k danej veci a k okolnostiam poskytnutých súm, ktoré poskytol bratovi, žalobca to sám žiada. Žalobca vo svojom prednese uviedol, že nechce nič meniť na uvedených okolnostiach, len potvrdiť, že pôžičky existovali, sú doložené výbermi, peniaze boli bratovi odovzdané, prepočítané a pri jednotlivých pôžičkách sa dohodli, že mu to vráti za 5 rokov, lebo mal finančné problémy za to tam bola taká dlhá doba, a pri poslednom, čo bola 2010 alebo 2012 sa dohodli, že mu dá 10 ročnú splatnosť a dúfal, že sa dostane k peniazom, aby mu tú sumarizovanú cifru vrátiť. Žalovaná dlh neuznáva, jeden z dedičov uznal. To je celý problém okolo toho. Nemá čo iné dodať. Nemá žiadnu snahu zmeniť doposiaľ uvedené skutočnosti. Žiadnu inú skutočnosť nechce uviesť ani vykrúcať. To, že peniaze boli poskytnuté je dokázané, že kedy ich vybral a poskytol bratovi, keď sa to sumarizovalo v 2012 tak súhlasil, že je to tak, tá suma, na to má aj svedka, ktorý bol u toho, že áno, žiadne klamstvo tam nie je, alebo výmysly. Žalovaná nič neuznáva, okrem nákladov, a vybavovanie všetkých vecí okolo toho, ona nemá šajnu, že čo.. nech predloží niečo. On má hromadu dokladov, čo ho stáli celkové vybavovanie.

Právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že žalobca jasne povedal, že požičal bratovi obnos, že si v roku 2012 dohodli splatnosť, nikto to nespochybňoval, mala by sa rešpektovať vôľa nebohého brata a aj lehota splatnosti, ktorú si dali, lebo žalovaná nemôže reagovať na tieto veci lebo pri ničom nebola. Domnieval sa, že základné náležitosti o pôžičke sú splnené, teda povolená ústna forma dojednania lehoty splatnosti ale aj obnos požičaný obnos. Žalovaná neposkytla nijaké skutkové tvrdenia, ktoré by vyvracali tvrdenia žalobcu. Má za to, že skutkové tvrdenia preukázali. Poukázal na to, že všetky výbery, ktoré odovzdal žalobca bratovi doložili a tie reálne existovali a žalobca nimi aj disponoval čo zosilňuje tvrdenie žalobcu o tom, že reálne tieto financie aj poskytol. Súd ďalšie dve čestné prehlásenia, ktorých svedkov navrhli vypočuť, teda že syn brata žalobcu vedel o tomto dlhu a aj družka lebo tieto veci sa bežne v rodine preberali, nakoľko nešlo o malé sumy. Práve preto doložili do konania úhradu exekúcie za J. E.. Všetky finančné prostriedky žalobca poskytoval už spôsobom pôžičky alebo úhrady za brata Kišša a týmito prostriedkami reálne disponoval. Okrem sumy za Áviu vo výške 30.000 Sk, 995,81 eur to bolo výťažok z predaja Ávie ktorú poskytol ako pôžičku žalobca, svojmu bratovi pretože o ňu požiadal. Právny zástupca žalovanej uviedol, že nerozporujú nárok žalobcu na náklady vynaložené na pohreb poručiteľa- právneho predchodcu žalobcu ako ani náklady vynaložené žalobcom na vypracovanie znaleckých posudkov v dedičskom konaní nie sú sporné, tieto žalovaná uznala, vo zvyšku zotrvali na všetkých svojich tvrdeniach. Súd vo veci vykonal výsluch svedka navrhnutého žalobcom, ku ktorého výsluchu právny zástupca žalobcu uviedol, že aj keď je to odstup času tak sú pamäťové rezervy svedka pochopiteľné, ale čestné prehlásenie svedka, v zásade zhrnul to čo tvrdí žalobca, že k požičaniu peňazí sumy 25.000 Eur celkovo zo strany žalobcu k bratovi došlo, poskytnutú sumu prevzal a nenamietal ju, kedy sa aj dohodli, že celkovú sumu 25.000 Eur mu od poskytnutia poslednej časti v septembri roku 2012 vráti do 10 rokov. Má za to, že svedok potvrdil existenciu pôžičky, jej odovzdanie bratovi žalobcu a dojednanie po lehote splatnosti. Žalovaná neprodukovala dôkazy, ktoré by vyvracali tieto skutočnosti navyše svedeckú výpoveď svedka potvrdzujú aj ďalšie svedecké vyhlásenia, ktoré predložili do konania a žiadali svedkov aj vypočuť na celkové objasnenie situácie. V tomto štádiu konania je dostatočne preukázaná existencia sumy, že nimi žalobca disponoval a že ich odovzdal a že splatnosť vola dohodnutá na 10 rokov od poslednej poskytnutej čiastky roku 2022. Domnieva sa, že premlčanie nie je na mieste a žalobca si uplatňuje nárok v časti pripadajúcej na žalovanú ako dediča v 1 pred uplynutím premlčacej doby navyše prebiehajúce dedičské konanie to len ustaľovalo okruh dedičov, teda žalobca ani nemohol vedieť kto bude výsledným účastníkom, teda ten kto prevezme dlhy poručiteľa teda aj napriek tomu zažaloval svoj nárok vo všeobecnej premlčacej dobe, a to 3 rokov. Právny zástuoca žalovanej uviedol, že svedeckou výpoveďou bolo preukázané, že svedok svedecké vyhlásenie, ktoré je súčasťou spisu nespisoval, bolo mu predložené zo strany žalobcu a preto ich námietka dôveryhodnosti všetkých svedeckých výpovedí bola na mieste a má za to, že ani svedecká výpoveď nepreukázala nárok žalobcu. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu poukázal na predchádzajúce vyjadrenia a uviedol, že vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi, výsluchom svedka svedeckým vyhlásením bolo preukázané, že pán J. E. si počas života požičal od žalobcu 25.092,76 Eur, ktoré mu riadne odovzdal. Rovnako preukázali zmluvu o pôžičke v ústnej forme čo potvrdil aj svedok na pojednávaní, pričom peniaze sa odovzdali v zmysle doložených dokladov a týmito aj disponoval. Rovnako sa preukázalo aj to, že žalobca so svojim bratom dňa 13.9.2012 dohodli, že celú požičanú sumu 25.092,76 Eur mu vráti do 10 rokov od poskytnutia poslednej sumy t.j. 13.9.2022 teda do 10 rokov. Boli preukázané všetky náležitosti o pôžičke a to ústne dojednanie ako zákonom prípustná forma, odovzdanie dohodnutej čiastky titulom poličky, ale aj dojednanie splatnosti 10 rokov. Žalovaná nevyvrátila tieto skutočnosti ani svedeckú výpoveď svedka G., k tomu nedošlo ani po kladení otázok zo strany žalovanej a ani zo strany súdu. Pričom svedok potvrdil, že obsah čestného prehlásenia zodpovedá realite a teda toto čestné prehlásenie podpísal. Iné tvrdenie zo strany žalovaného, teda iná verzia skutkových okolností ani nebola prednesená, čo ani nemohla, pretože nikde prítomná nebola pri týchto okolnostiach. Len uvedenie, že ja nesúhlasím alebo spochybňujem nezanemená, že skutočnosti tvrdené žalobcom potvrdené svedkom, sa nestali a teda, že by k reálnemu poskytnutiu pôžičky nedošlo. Žalobca preukázal skutočnosť poskytnutia pôžičky v celom rozsahu, a ktorú si uplatnil pred uplynutím premlčacej doby na súde. Vytkol súdu nevypočutie svedkov, K. E. a pani F., nakoľko sa jednalo o blízkych ľudí bratovi žalobcu, kde sa často v rodine tieto okolnosti pôžičiek, nakoľko nešlo o malé sumy, preberali a časti krát sa aj J. E. svojim príslušníkom zveroval, že si požičal nemalú sumu od svojho brata, teda žalobcu. Svojim spôsobom by to pomohlo dokresliť, keďže už dlžník nežije, aký bol stav dojednaní resp. postoja samotného dlžníka k tvrdeným skutočnostiam zo strany žalobcu. Čo sa týka nákladov na pohreb a úhrady posudkov, táto v konaní zostala nesporná, t.j., aj v tejto časti považuje podanú žalobu za dôvodnú, nakoľko zastáva

názor, že nie je to len akási zákonná povinnosť, resp. povinnosť uložená uznesením ale aj morálna povinnosť žalovanej podieľať sa na nákladoch spojených s úmrtím otca. Preto navrhujeme súdu, aby v celom rozsahu žalobe vyhovel a v prípade úspechu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V záverečnej reči právny zástupca žalovanej uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal poskytnutie všetkých pôžičiek, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tomu, že tieto pôžičky poskytol ako aj v lehote ich splatnosti. Svedeckou výpoveďou svedka na dnešnom pojednávaní nebolo preukázané, že došlo k poskytnutiu všetkých pôžičiek a zároveň touto svedeckou výpoveďou bolo preukázané, že svedecké vyhlásenie ktoré tvorí súčasť spisu svedok nespisoval, ale len podpísal po tom, čo mu toto vyhlásenie bolo predložené zo strany žalobcu. Má za to, že vyhlásenie svedka spochybňuje tak jeho vierohodnosť všetkých tvrdení, ktoré uviedol vo svojej výpovedi, ako aj jeho svedeckého vyhlásenia. Má zato, že všetky svedecké vyhlásenia, ktoré boli zo strany žalobcu predložené do spisu nespisovali svedkovia, ale len tieto vyhlásenia podpísali. Rovnako z výsluchu svedka vyplynul rozpor medzi jeho tvrdeniami uvedenými vo svedeckom vyhlásení a tvrdeniam uvedených v dnešnom výsluchu. Preto žiada žalobu vo vzťahu k poskytnutým pôžičkám zamietnuť a priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s s latinami, ktoré sporové strany predložili v rámci konania a to najmä: Výzva na úhradu dlhu zo dňa 11.06.2024 s obálkou na č.l. 13-14, svedecké vyhlásenie K. E. zo dňa 05.07.2024, na č. l. 15, svedecké vyhlásenie H. F. zo dňa 03.07.2024 na č. l. 16, svedecké vyhlásenie G. G. zo dňa 04.07.2024 na č. l. 17, osvedčenie o dedičstve -624 zo dňa 03.08.2021na č.l. 18-20 a č.l. 121-123, výpisom z účtu Slovenská sporiteľňa od 01.01-31.03.2008 na č.l. 21, výpisom z účtu Slovenská sporiteľňa od 01.12-31.12.2008 na č.l. 21rub, výpisom z účtu Slovenská sporiteľňa od 01.03-31.03.2011 na č.l. 22, výpisom z účtu Slovenská sporiteľňa od 01.09-30.09.2012 na č.l. 22rub, prihláška pohľadávky zo dňa 09.11.2020 na č.l. 23, č.l. 51 a 124, emailová komunikácia na č.l. 45-48, uznesenie č.k. -90 zo dňa 16.03.2021 na č.l. 49-50, listina pôžička J. E. na č.l. 51 rub, dohoda o uznaní dlhu zo dňa 22.07.2022 na č.l. 52, objednávka znaleckého posudku zo dňa 21.06.2019 na č.l. 53, emailová komunikácia s notárom zo dňa 17.04.2019 na č.l. 79, uznesenie KSNR sp. zn. -747 zo dňa 30.01.2023 na č.l. 80-85, žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve zo dňa 13.08.2021 na č.l. 86, vyjadrenie zo dňa 16.11.2022 na č.l. 87, sms komunikácia na č.l. 88, vyjadrenie notárky k návrhu zo dňa 29.09.2021 na č.l. 125, zápisnica spísaná notárkou JUDr. Alsterovou zo dňa 31.07.2014 na č.l. 154- 156, výpoveď J. E. na č.l. 175-176, dražobná vyhláška na č.l. 189, úradný záznam na č.l. 190, príjmový pokladničný doklad na č.l. 191, ako aj výsluchom svedka G. G. a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. V zmysle podanej žaloby malo medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovanej (bratom žalobcu) dôjsť k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke, a to dňa 13.02.2008, na základe ktorej mu požičal celkovú sumu (vyjadrenú v eurách) vo výške 25.092,76 eur. Túto peňažnú pôžičku požičal a fyzicky odovzdal svojmu bratovi podľa vzájomnej dohody postupne, resp. po častiach a to dňa 13.02.2008 vo výške 300.000 Sk (9958,17 eur), dňa 11.12.2008 vo výške 200.000 Sk (6638,78 eur ), dňa 21.12.2008 vo výške 30.000 Sk (995,81 eur) výťažok z predaja Ávie vo vlastníctve žalobcu, dňa 07.03.2011 sumu vo výške 4.000 eur a dňa 13.09.2012 sumu vo výške 3.500,- eur. Žalobca tvrdil, že pričom pri poslednom poskytnutí peňažnej čiastky titulom ústnej zmluvy o pôžičke sa dňa 13.09.2012 dohodli na tom, že celková suma bude splatná najneskôr do 13.09.2022. Na preukázanie svojich tvrdení predložil svedecké prehlásenia syna dlžníka, bývalej partnerky dlžníka ako aj ich spoločného priateľa a výpisy z bankového účtu z ktorých vyplýva, že v relevantnom období vykonával výbery v hotovosti. Podanou žalobou si uplatnil aj nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo spočívať v tom, že za dedičom svojho brata uhradil náklady na pohreb a náklady spojené so znaleckým dokazovaním v dedičskom konaní uvedených v osvedčení o dedičstve a to vo výške 702 eur pripadajúci na žalovanú. Žalovaná počas celého konania popierala nárok žalobcu v celom rozsahu, popiera poskytnutie pôžičky, má zato žalobca okrem dokladov preukazujúcich výber z banky nepreukázal, že ich poskytol a odovzdal jej otcovi. Poprela aj splatnosť tvrdených pôžičiek a vzniesla námietku premlčania. Vo vzťahu k nároku na náhradu nákladov na pohreb a znalecké dokazovanie uvádzala, že žalobca nárok nepreukázal.

10. Na žalobcovi z dôvodov, že ide o vymáhanie nároku titulom zmlúv o pôžičke ležalo dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní, že k k uzatvoreniu pôžičky došlo, a keďže ide o reálny kontrakt tak aj k ich odovzdaniu, keďže záväzok vzniká až jej odovzdaním.

11. Z osvedčenia o dedičstve -624 zo dňa 03.08.2021na č.l. 18-20 a č.l. 121-123 súd zistil, že na Notárskom úrade Levice- JUDr. Yveta Alsterová, notár so sídlom v F., I. M. X-X vedené konanie o dedičstve po poručiteľovi menom J. E., P. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F., N. XX.XXXXXXX XX/XX. Dedičského konania sa zúčastnili zákonní dedičia - deti poručiteľa G. H., P. H., nar. XX.XX.XXXX a K. E., P. E., nar. XX.X.XXXX, ktorí dedičstvo neodmietli. Súčasťou dedičstva boli aj nároky vymáhané v tomto konaní v časti Pasív, a to náklady spojené s pohrebom poručiteľa vo výške 1004,- eur, náklady spojené s vyplatením znaleckých posudkov vynaložených bratom poručiteľa- žalobcom vo výške 400 Eur, ako aj pohľadávka brata poručiteľa (žalobcu) zo dňa 09.11.2020 vo výške 66.714,09 eur (ktorú pohľadávku dedička- žalovaná neuznala, poprela ju v celej výške z dôvodu nepreukázania jej vzniku a z dôvodu premlčania). Zároveň je uvedené že dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa spoločne každý v podiele 1. Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2021.

12. Z výzvy na úhradu dlhu zo dňa 11.06.2024 s doručenkou na č.l. 13-14 súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu nároku uplatneného v tomto konaní, spolu vo výške 13.248,38 eura a to v lehote do 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola v zmysle predloženej doručenky žalovanej preukázateľne doručená dňa 14.06.2024.

13. Zo svedeckého vyhlásenia K. E. zo dňa 05.07.2024 na č. l. 15 súd zistil, že jeho otec si od žalobcu požičal v minulosti postupne sumu 25.092,74 eura, ktorá bola čiastočne poskytnutá v slovenských korunách a čiastočne v eurách a to od roku 2008, táto mu bola žalobcom fyzicky odovzdaná podľa potreby, lebo jeho otec bol vo finančnej tiesni v súvislosti s jeho podnikaním. Poslednú časť pôžičky mal žalobca jeho otcovi poskytnúť dňa 13.09.2012 vo výške 3.500 eur, kedy sa dohodli, že ich žalobcovi vráti v celkovej požičanej výške 25.092,74 eura do 10 rokov. Jeho otec však náhle zomrel, Veriteľ- žalobca si uplatnil svoje pohľadávky v dedičskom konaní, vrátane uvedenej pôžičky, kde ju on ako dedič uznal avšak žalovaná ako druhý dedič ju uznať odmietla.

14. Zo svedeckého vyhlásenie H. F. zo dňa 03.07.2024 na č. l. 16 súd zistil, že táto bola družkou J. E. a potvrdila, že žalobca požičal svojmu bratovi J., jej druhovi sumu 25.092,74 eura. Uviedla že má vedomosť, že túto sumu požičal a reálne poskytol žalobca postupnou formou, pričom dňa 13.09.2012 sa dohodli, že túto celkovú sumu vráti žalobcovi do 10 rokov. Zároveň prehlásila, že má vedomosť, že pôžička bola postupne poskytovaná od roku 2008 až do roku 2012 a to čiastočne v slovenských korunách a v časti v eurách.

15. Zo svedeckého vyhlásenie G. G. zo dňa 04.07.2024 na č. l. 17 súd zistil, že G. čestne prehlasuje že bol dobrým kamarátom J. E., často sa vzájomne navštevovali a pomáhali si. J. podnikal v zberných surovinách, kde musel aj vyplácať osoby, ktoré priniesli suroviny do zberu. Stalo sa že pýtal peniaze na výkup aj od neho. Prehlásil, že bol svedkom stretnutia J. E. a veriteľa D. E. (žalobcu), ktoré sa konalo začiatkom októbra 2012, kde si obaja vzájomne sumarizovali celkovú výšku požičaných a odovzdaných peňazí. J. pred ním prehlásil, že si od brata (žalobcu) požičal celkovo sumu 25.000 eur s tým, že tieto peniaze mu vráti do 10 rokov, t.j. do 13.09.2022.

16. Z výpisov z účtu Slovenská sporiteľňa na č.l. 21, -22rub súd zistil, že žalobca dňa 13.02.2008 vybral z účtu sumu 300.000 Sk, dňa 11.12.2008 sumu 400.000 Sk, dňa 07.03.2011 sumu 5.000 eur a dňa 13.09.2022sumu 3.500 eur.

17. Z prihláška pohľadávky zo dňa 09.11.2020 na č.l. 23, č.l. 51 a 124 súd zistil, že žalobca si do dedičského konania po svojom bratovi, právnom predchodcovi žalovanej prihlásil pohľadávku spolu vo výške 66.714,09 eura. Uviedol, že pohľadávka vznikla v roku 2008 na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej ústnu formou s povinnosťou zaplatiť ročný úrok 10 % do zaplatenia pohľadávky. Táto vznikla v súvislosti s podnikateľskou činnosťou jeho brata a to nákup motorového vozidla, úhradu odvodov Sociálnej poisťovni, úhradu alimentov, Po smrti brata tvorila pohľadávka výdavky na pohreb a znalecké posudky, právne zastúpenie, súdnych poplatkov, preddavkových platieb sa dodávku energií v nehnuteľnosti patriacej bratovi a platby poistiek. Uviedol, že nebohý bol jeho brat a preto nebola vyhotovená písomná forma zmluvy, sumy boli poskytnuté v hotovosti a evidované z jeho strany. Zároveň prihláška mala prílohu a to súpis pôžičiek J. E. za rok 2008 spolu vo výške 530.000 SK (17.600 eur), za rok 2011 spolu 4.000 eur, za rok 2012 spolu 4.705 eur a následne súpis za rok 2016 spolu 8.463,85 eur. Celkom spolu s úrokom 66.714,09 eura.

18. Zo sms komunikácie na č.l. 88 súd zistil, že žalovaná sa dopytoval (v zmysle nepopretých vyjadrení žalovanej) p. F. na podnikanie svojho otca, pani F. uviedla v odpovedi, že pokiaľ u neho robila, vedela a videla len peniaze čo sa točili pri výkupe, co si on bral, uzatváral a platil nemá žiadne poznatky okrem domu.

19. Na pojednávaní dňa 04.02.2026 svedok G. G. uviedol, že bol dlhoročným kamarátom poručiteľa J. E., často mu pomáhal a taký istý vzťah má aj k žalobcovi. Žalovanú nepozná. Po poučení súdom svedok vypovedal, že má vypovedať o sume 3.500 Eur z roku 2012, z jesene - september, dátum vzhľadom na odstup času uviesť nevedel. Uviedol, že boli so žalobcom v Tescu v sporiteľni vybrať peniaze, žalobca mal pokazené auto, išli na jeho, peniaze vybrali, zobrali ich na Sokolovskú (pozn. súdu žalobca prerušil svedka s tým, že uviedol „Sokolovskú“ viď nahrávka z pojednávania 30 min 26 sek., načo bol za strany súdu upozornený, aby nezasahoval do výsluchu svedka) bratovi, lebo tam mal aj kanceláriu a aj býval, tam mu ich odovzdal s tým, že mu ich vráti, nevedel najskôr dokedy, potom uviedol, že asi do 5 rokov? V októbri 4. na J. sa dohodli, že mu to vráti, všetky sumy lebo on mu dlžil viac, ešte keď boli koruny, že mu to vráti do 10 rokov. Suma tam bola nejakých 20.000, 25.000, čítal na dverách, že je to asi polovica. Svedok na otázky žalobcu uviedol, že reálne sa s J. E. po vytiahnutí peňazí z banky stretol v septembri. Je to už doba, nepamätá si to už tieto dátumy, v septembri áno, lebo v októbri oslavovali, tak sa musel pomýliť, že v októbri. C. J.. Na osobnom stretnutí žalobcu a dlžníka sa riešilo, že potreboval pôžičku, peniaze, no a tie sa mu aj odovzdali potom, to čo aj hovoril, že ich vybrali a zobrali mu ich na tú Sokolovskú, tam vtedy bol osobne pritom. Suma 25.000 eur to bolo keď oslavovali a došlo k tomu, že hovorili, že dlží J. (dlžník) peniaze. Uviedol, že to malo byť tak, že voľakedy keď boli koruny, tam už pár krát požičal a naposledy bola 3.500 pôžička a dali si to tak, že to do 10 rokov splatí. Ďalej uviedol, že dlžník nijako sumy pri osobnom stretnutí, kde bol prítomný nespochybňoval. Predmetom dohody o pôžičke bolo len toľko, že to splatí do 10 rokov. Dali si dokopy všetky pôžičky. Pri odovzdávaní sumy 3.500 Eur videl nejaké 100-ky a 500-ky. Svedok následne na otázky zo strany právneho zástupcu žalovanej (či svedecké vyhlásenie, ktoré je súčasťou spisu spísal sám) sa pýtal či myslí to čo predtým poslali? On nepíše na stroji. Súd opätovne upozornil svedka, ktorý sa počas výsluchu a zodpovedania otázky žalovanej obracal na žalobcu, aby spolu nekomunikovali (viď. zvukový záznam 41 min.) Následne uviedol, že toto on nepísal, to mu niekto priniesol, kto??.... po vyzvaní aby odpovedal na otázku uviedol, že nevie, nepamätá si. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej prečo v svedeckom vyhlásení nie je uvedené to čo vypovedal, uviedol, že nevie čo myslí. Po upresnení otázku prečo vo svedeckom vyhlásení nie je uvedené, že bol prítomný pri poskytovaní pôžičky vo výške 3.500 Eur sa svedok zástupkyne žalovanej opýtal „to tam nie je uvedené?“ Svedok bol opätovne počas výsluchu vyzvaný súdom aby odpovedal na kladené otázky. Následne uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť. K tomu, či si presne pamätá deň, kedy mala byť vrátená pôžička vo výške 3 500 Eur uviedol, že to nebolo na deň určené, bolo to celkovo na 10 rokov určené. Následne na otázky žalobcu uviedol, že lehota splatnosti mala byť 10 rokov od poslednej pôžičky, od septembra roku 2012. Splatnosť sa dohadovala voči celkovej sume, to bolo tých 20.000-25.000, čo spomínal. Súd vzhľadom na námietku vierohodnosti svedka vznesenej zo strany žalovanej kládol otázky svedkovi ktorý uviedol, že v súvislosti s touto udalosťou si pamätá rok 2012, bol september lebo v októbri oslavovali, na tom základe si spomína. Vtedy si kúpil nové auto, v ten rok asi, preto si na to pamätá. Kedy presne došlo k odovzdaniu pôžičky pri ktorej bol prítomný si presný deň nepamätá, ale bolo to ku koncu septembra nejako. V októbri oslavovali a v septembri došlo k udalosti, to sa pomýlil. K udalostiam ktoré opisuje v čestnom prehlásení sa vo vzťahu k súdu svedok pýtal „tam bolo napísané, že v septembri hej?“ a uviedol, že tam bolo, že v októbri, ale chcel to opraviť, že to bolo v septembri (vid 49 min až 49 min 20 sek. zvukovej nahrávky). S odstupom času nevedel vysvetliť prečo sa uvádzané časové údaje líšia, bolo to už riadne dávno. Nevedel odpovedať na otázku či bol údaj uvedený v čestnom prehlásení výsledkom omylu, ani to z akého dôvodu k nemu došlo, uviedol len, že ťažko povedať. Na otázku súdu, či ho kontaktovala v súvislosti s týmto konaním niektorá strana najskôr uviedol, že nie a následne doplnil, že len toľko, za účelom zabezpečenia jeho účasti. Kontaktoval ho žalobcu, nerozprávali sa o predmetnom výsluchu ani ako vypovedať. Následne opravil odpoveď s tým, že o predmetnom výsluchu áno, že bude musieť odpoveď na otázky o pôžičke, že kedy to bolo a ako to bolo. Neustaľovali si ako došlo k uzatvorení pôžičky. Žalobca ho kontaktoval osobne, u neho v garáži to prebiehalo keď mu povedal, že bude musieť prísť vypovedať. Potom sa už nerozprávali o tejto pôžičke. K osobnému stretnutiu so žalobcom došlo asi dva týždne dozadu. Na otázku súdu kto mu predložil spísané čestné prehlásenie ktoré bolo doložené do konania ním podpísané, sa obrátil na žalobcu a pýtal sa ho či to on priniesol, že on nevie? (viď 54 min 11 sek zvukovej nahrávky). Svedok bol opätovne zo strany súdu upozornený, aby so žalobcom nekomunikoval počas výsluchu a odpovedal na otázky (viď 54 min 14 sek zvukovej nahrávky) a následne uviedol, asi on ho priniesol Lajo (pozn. súdu žalobca). Na záver

výsluchu uviedol, že hej obsah svedeckého vyhlásenia, ktoré podpísal zodpovedá realite a aj tomu ako sa udiali skutočnosti. Nárok na svedočné si neuplatnil.

20. Rozhodujúcim v predmetnom spore bolo preukázanie či došlo medzi žalobcom a predchodcom žalovanej k uzatvoreniu zmlúv o pôžičke a následne k ich reálnemu odovzdaniu nakoľko záväzok vzniká až reálnym odovzdaním, rovnako preukázanie vzniku nároku žalobcu na náklady vynaložené za pohreb a vypracovanie znaleckého posudku v dedičskom konaní po poručiteľovi.

21. Z ustanovenia totiž vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, keďže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Súčasne z uvedeného ustanovenia vyplýva, že táto zmluva je reálnou zmluvou, ku ktorej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (totožne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30. júna 2010.). Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi druhovo určené veci a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie veci veriteľom dlžníkovi, b/ povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, c/ vymedzenie požičaných peňazí, d/ dočasnosť zmluvy. Zmluva o pôžičke má charakter reálnej (nielen konsenzuálnej) zmluvy. To znamená, že k vzniku právneho vzťahu z pôžičky je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.6.2010, sp. zn. ), a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitostí vôle) boli dané.

22. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

23. Podľa , vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.

24. Podľa , záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

25. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

26. Podľa § 470 Občianska zákonníka, Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

27. Podľa , Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa , Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

29. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký obsah je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Skutkové tvrdenia sú obsahom jednotlivých procesných úkonov strán sporu, ktoré majú formu písomných podaní či ústnych prednesov. Z hľadiska pravidiel o koncentrácii konania je želateľné, aby všetky skutkové tvrdenia ako jeden z prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany ( ) boli obsiahnuté a) ak ide o žalobcu, tak v žalobe a vo vyjadrení žalobcu podľa ods.

3 , b) ak ide o žalovaného, tak vo vyjadrení žalovaného k žalobe podľa a vo vyjadrení žalovaného podľa . Skutkové tvrdenia predložené neskôr (napr. vo forme ústnych prednesov na pojednávaní ) je potrebné pre ich pripustenie, aby sporová strana, ktorá až neskôr v priebehu konania uplatňuje ďalšie prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ich neskoršie predloženie ospravedlnila tým, že ich nemohla predložiť už skôr, pričom túto procesnoprávnu skutočnosť je povinná aj preukázať, keďže inak nemožno vyhodnotiť splnenie podmienok na neskoršie predloženie prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany. Následkom včasného neuplatnenia prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany je, že súd na ne nemusí prihliadnuť ( ), pričom z hľadiska základných princípov civilného sporového konania, normatívne upraveného v , je nutné pripustenie výnimky zo včasného uplatnenia prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany vykladať reštriktívne. (Q., K., J., B. . , R., G., K., B., R., G., S., K., a kol. , komentár, C. H. Beck, 2016, s. 569, s. 54-56.).

30. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci a jej základom súd v civilnom sporovom konaní primárne návrhy sporových strán na vykonanie dokazovania vo vzťahu k skutočnostiam, vo vzťahu ku ktorým je na nich bremeno tvrdenia a aj bremeno dôkazné. Súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napríklad sp. zn. alebo , v ktorých konštatoval, že procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) tiež (pokiaľ im nevyhovie) rozhodnúť a vo svojom rozhodnutí odôvodniť prečo, z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené.

31. V prejednávanej veci bolo preto pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke, resp. zmlúv o pôžičke nevyhnutné zistiť, či došlo k ich uzatvoreniu, poskytnutiu - odovzdaniu peňazí. Dôkazné bremeno spočívalo na veriteľovi, teda žalobcovi. V spore o vrátenie požičanej sumy má teda veriteľ bremeno tvrdenia, že s právnym predchodcom žalovanej, ako dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, a následne právnemu predchodcovi žalovanej poskytol finančné prostriedky a žalovaná nezaplatila dlh riadne a včas. Žalobca v priebehu konania najskôr uvádzal skutkové tvrdenia v rovine, že peňažnú pôžičku požičal a fyzicky odovzdal svojmu bratovi – právnemu predchodcovi žalovanej podľa vzájomnej dohody postupne, resp. po častiach, a to dňa 13.02.2008 vo výške 300.000 Sk (9.958,17 eur), dňa 11.12.2008 vo výške 200.000 Sk (6.638,78 eur ), dňa 21.12.2008 vo výške 30.000 Sk (995,81 eur) výťažok z predaja Ávie vo vlastníctve žalobcu, dňa 07.03.2011 sumu vo výške 4.000 eur a dňa 13.09.2012 sumu vo výške 3.500,- eur. Následne na pojednávaní dňa 29.10.2025 uviedol, že išlo o viacero pôžičiek poskytnutých v dňoch uvedených v žalobe.

32. Ako súd už uviedol, zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným prevodom alebo odovzdaním krátkou cestou. Pokiaľ k odovzdaniu peňazí medzi zmluvnými stranami nedôjde, právny vzťah nevznikne, a to ani vtedy, ak by všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitostí vôle) boli dané. Dôkazné bremeno, t. j. preukázanie, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, a teda že aj na jej základe bol reálne odovzdaný jej predmet, teda finančné prostriedky, je na žalobcovi, keďže ten z nich vyvodzoval pre seba priaznivé následky, spočívajúce vo vyhovení žalobe.

33. Súd na základe vykonaného dokazovania uzatvára, že žalobca, ktorého v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, nepreukázal, že by došlo k uzatvoreniu zmluvy (zmlúv) o pôžičke, a ani skutočnosť, že by došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky/pôžičiek. Z okolností predmetného sporu vyplýva, že žalovaná vo vyjadrení k žalobe, ako aj vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu spochybnila skutkové tvrdenia žalobcu, popierala uzatvorenie pôžičiek a aj to, že by došlo akémukoľvek reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov ich titulom. Žalobca uvádzal v rámci písomnej fázy konania len to, že právnemu predchodcovi žalovanej poskytol pôžičku, pričom počas celého priebehu konania svoje skutkové tvrdenia nedoplnil o ďalšie podstatné skutočnosti, resp. skutkové tvrdenia, ktorými by objasnil za akých

okolností malo dôjsť k poskytnutiu (uzatvoreniu a odovzdaniu) jednotlivých pôžičiek, resp. okrem pôžičky zo dňa 13.09.2012.

34. V zmysle , zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi druhovo určené veci a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú tak a) prenechanie vecí veriteľom dlžníkovi, b) povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, c) vymedzenie požičiavaných vecí a d) dočasnosť zmluvy. Zmluva o pôžičke má ďalej charakter reálnej a nielen konsenzuálnej zmluvy, čo znamená, že k vzniku právneho vzťahu titulom zmluvy o pôžičke, je potrebné aj reálne odovzdanie požičiavaných vecí, bez ktorého reálneho odovzdania nedôjde k vzniku záväzkového vzťahu titulom pôžičky. Žalobca v konaní síce tvrdil, že právnemu predchodcovi žalovanej, svojmu bratovi opakovane prenechával peňažné prostriedky titulom viacerých pôžičiek a to s vedomím a dohodou, že mu ich žalovaný vráti, avšak toto v konaní nijako nepreukázal, žalovaná naopak tvrdila, že pôžičky sú vymyslené, popierala ich uzatvorenie, ako aj odovzdanie. Bolo tak nepochybne v prvom rade úlohou žalobcu v konaní preukázať dohodu strán sporu spočívajúcu vo vyjadrení ich vôle, že žalobca „dočasne“ prenechá právnemu predchodcovi žalobkyne konkrétne množstvo peňažných prostriedkov s tým, že mu ich právny predchodca žalovanej po čase vráti, čo sa mu však nepodarilo. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predkladal čestné prehlásenia syna dlžníka (synovca), bývalej družky dlžníka, matky jeho synovca a prehlásenie ich spoločného známeho, ako aj výpisy z účtu o výbere v hotovosti v dňoch kedy tvrdil, že došlo k uzatvoreniu pôžičky. Súd však konštatuje, že zo strany žalobcu bolo predloženými listinnými dôkazmi preukázané v konaní len to, že v čase kedy malo dôjsť k uzatvoreniu zmlúv o pôžičke vykonával výbery z účtu, avšak nepreukázal to, že tieto vyberal za účelom ich odovzdania právnemu predchodcovi žalovanej titulom uzatvorených zmlúv o pôžičke teda, že išlo o dočasné prenechanie týchto peňažných prostriedkov s tomu zodpovedajúcou povinnosťou právneho predchodcu žalovanej ich po čase žalobcovi aj vrátiť., táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho zo žalobcom predkladaných listinných dôkazov. Stretnutie/a medzi žalobcom a predchodcom žalovanej, kedy malo dôjsť k odovzdávaniu finančných prostriedkov rovnako nebolo riadne preukázané žiadnym z predložených listinných dôkazov.

35. Súd má zato, že tieto žalobcom tvrdené skutočnosti neboli spôsobilé preukázať ani predložené výpisy z účtu pretože tieto preukazujú len vykonanie výberov v hotovosti (pri niektorých dokonca aj vo vyšších sumách ako sú samotné tvrdené pôžičky), nie však skutočnosť, že vybraté sumy boli pre právneho predchodcu žalovanej titulom pôžičiek a rovnako nepreukazujú ani samotné odovzdanie peňažných prostriedkov titulom pôžičky. Ide len o dôkaz, ktorý preukazuje, že žalobca v danom čase disponoval konkrétnou finančnou hotovosťou, avšak nie samotný vznik záväzku. Tvrdenia žalobcu súd nemal preukázané ani z čestného prehlásenie synovca žalobcu (syna dlžníka). Čestné prehlásenie syna právneho predchodcu žalovanej, synovca žalobcu K. E. nie je priamym dôkazom o uzatvorení zmlúv o pôžičke. Zo samotného vyhlásenia nevyplýva, že by mal vedomosť o presných okolnostiach dojednania. K. E. v prehlásení nepreukazuje ani netvrdí, že by bol prítomný pri jej uzatvorení ani odovzdaní, iba to že má ako dieťa sprostredkovanú vedomosť. Rovnako pokiaľ ide o prehlásenie bývalej družky dlžníka H. F., táto len uviedla, že mala vedomosť o pôžičke, avšak takéto prehlásenie nebolo spôsobilé preukázať jej uzatvorenie, reálne poskytnutie, teda odovzdanie právnemu predchodcovi žalovanej. Z predložených vyhlásení vyplýva len toľko, že títo mali sprostredkovanú vedomosť o poskytnutí pôžičiek, pričom ani jedno z prehlásení neuvádza tvrdenie, že by boli priamo účastní dojednania, teda uzatvorenia zmlúv o pôžičke a ani skutočnosť, že by boli priamo účastní pri ich čiastkových odovzdaniach právnemu predchodcovi žalovanej. Súd naviac uvádza, že pokiaľ ide o posudzovanie prehlásenia p. F., tak zo strany žalovanej bolo toto prehlásenie popreté a zároveň bola predložená sms komunikácia medzi žalovanou a p. F., z ktorej vyplýva, že keď pani F. u právneho predchodcu žalovanej pracovala, vedela a videla len peniaze čo boli vo výkupe, čo si on bral, uzatváral a platil, nemá žiadne poznatky okrem domu, pričom zo strany žalobcu tento listinný dôkaz účinne popretý nebol a naviac sa žalobca k nemu ani počas priebehu celého konania nevyjadril. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalovaná účinne poprela skutkové tvrdenia žalobcu vo vzťahu k prehláseniu p. F., ktorá v rámci sms komunikácie so žalovanou uviedla, že nemá žiadnu vedomosť o záväzkoch otca žalovanej. K čestným prehláseniam resp. svedeckým prehláseniam súd poukazuje aj na právne závery Krajského súdu v Nitre v uznesení sp. zn. z 5. decembra 2019 (bod 19.5. až 19.6. odôvodnenia), podľa ktorých čestné vyhlásenie nie je dôkazom (listinným ani akýmkoľvek iným), pričom čestné vyhlásenie nie je v civilnom procese (na rozdiel napr. od správneho procesu) prípustným podkladom rozhodnutia súdu. Pokiaľ ide o samotný dôkazný prostriedok, a to prehlásenie svedkov, listinný dôkaz je v podstate osobitným druhom vecného dôkazu, ktorý sa týka skutkového deja, prípadne sporových strán (napr. výsledok lustrácie

sporovej strany v Registri obyvateľov pri skúmaní splnenia procesných podmienok) či iných osôb (napr. úmrtný list osoby, ktorej spôsobenie smrti malo založiť nárok na náhradu nemajetkovej ujmy jej blízkej osoby, ktorá je sporovou stranou). Listinný dôkaz sa preto od čestného vyhlásenia odlišuje v tom, že v prípade listinného dôkazu obsah listiny je sám o sebe nielen dôkazom, ale zároveň predmetom dôkazu, kým čestné vyhlásenie je len nosičom prípadného iného dôkazného prostriedku, a to výsluchu svedka (čestné vyhlásenie totiž obsahuje skutočnosti, ktoré určitá osoba vnímala svojimi zmyslami a o ktorých by mohla vypovedať alebo písomne odpovedať na otázky v procesnom postavení svedka). Čestné vyhlásenie sa nemôže stať listinným dôkazom len preto, že je zachytené na papieri, keďže papier je v danom prípade len nosič informácie o možnom dôkaznom prostriedku. Čestné vyhlásenie z hľadiska skutkového nič nedokazuje, pretože dôkazom by mohol byť len obsah čestného vyhlásenia, ktorý je možné procesne poskytnúť len dôkazným prostriedkom na to určeným – a to výsluchom svedka alebo uložením svedkovi odpovedať na otázky písomne – a nie čestné vyhlásenie samé o sebe (t. j. jeho listinná podoba). v upravuje, že skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje, sa zisťuje (len) procesným postupom podľa tohto zákona – teda . Z možno vyvodiť nasledovné zákonom stanovené postupy budovania skutkového základu rozsudku: dokazovanie ( a nasl. ), zohľadnenie všeobecne známych skutočností a skutočností známych súdu z jeho činnosti ( ), zohľadnenie rozhodnutí iných orgánov, ktorými je súd viazaný ( ), úvaha o skutočnostiach, ktoré patria do právomoci iného orgánu ( ), osvojenie si zhodných tvrdení strán ( ), skutkové zistenia vyplývajúce z nepopretia skutkových tvrdení ( ), negatívne vytváranie skutkového základu pre rozhodnutie ( ). Z uvedeného vyplýva, že v civilnom sporovom konaní, o aké ide aj v prejednávanej veci, nemôže tvoriť základ rozhodnutia tzv. čestné vyhlásenie, keďže neupravuje, že aj toto by mohlo byť podkladom pre budovanie skutkového stavu, na základe ktorého súd rozhoduje (na rozdiel napr. od správneho konania, v ktorom tzv. čestné vyhlásenie, avšak len účastníka konania, za určitých zákonných podmienok môže byť jeden z relevantných podkladov pre rozhodnutie - , o správnom konaní – správny poriadok).

36. Z právomoci súdu podľa rozhodovať, ktoré z navrhnutých dôkazov súd vykoná, vyplýva, že je na súde, aby na základe odôvodnených návrhoch na vykonanie dokazovania rozhodol o vykonaní len tých dôkazov, ktoré smerujú k preukazovaniu takých medzi sporovými stranami sporných skutkových tvrdení, ktoré sú rozhodujúce pre meritórne rozhodnutie súdu. Svedok má byť vyslúchnutý k skutočnostiam, ktoré mohol vnímať svojimi zmyslami, pričom v prípade navrhovaných svedkov p. E. a p. F. išlo len informácie, ktoré mali mať poskytnuté sprostredkovane, skutočnosti tvrdené žalobcom nevnímali priamo svojimi zmyslami. Súd uvádza, že žalobca si musí byť vedomý toho, že v prípade ak navrhuje vykonať dokazovanie, musí preukázať dôvodnosť a účelnosť vykonania navrhovaného dôkazného prostriedku, avšak súd nemal preukázané, že vykonaním výsluchu p. F. a E. by boli overené skutočnosti podstatné pre preukázanie nároku žalobcu uplatnenom v tomto spore. Žalobca počas celého konania neuviedol, že by uvedení svedkovia boli priamym či nepriamym svedkom uzatvorenia resp. odovzdania predmetu pôžičky. Žalobca sa napriek uvedenému obmedzil len na konštatáciu, že na výsluchu z opatrnosti trvá. Naviac súd mal zato, že žalobca ani nepredniesol kvalifikovaný návrh na vykonanie ich výsluchu. Súd ďalej konštatuje, že pokiaľ ide o výsluch p. E. a p. F., kedy by boli zo strany súdu vypočutí v procesnom postavení svedkov a riadne poučení aj o následkoch krivej svedeckej výpovede, čo súd však uvádza odhliadnuc od už uvedeného záveru súdu o tom, že tento dôkaz nesmeruje k preukázaniu rozhodnej skutočnosti, ktorou je uzatvorenie a odovzdanie predmetu pôžičky právnemu predchodcovi žalovanej, avšak pokiaľ ide o navrhované dokazovanie ich výsluchom, za účelom preukázania poskytnutia pôžičky, dospel k záveru, že tieto neboli spôsobilé tvrdené skutočnosti (uzatvorenie pôžičky) preukázať a preto návrhy na ich výsluch na pojednávaní zamietol. Výsluch navrhovaných svedkov F. a K. E. by bol podľa názoru súdu relevantný iba v prípade ak by boli priamo prítomní pri uzatvorení resp. pri reálnom odovzdaní pôžičky predchodcovi žalovanej, čo však zo skutkových tvrdení žalobcu v písomnej fáze konania nebolo ani len tvrdené. Je pritom na strane navrhujúcej dôkaz výsluchom svedka, aby v rámci toho aj označila skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané, keďže bez toho je znemožnené, aby súd vyhodnotil, či sú splnené podmienky na vykonanie daného dôkazu, teda najmä či ide o dôkaz smerujúci k preukázaniu skutočností rozhodujúcich pre meritórne rozhodnutie súdu.

37. Pokiaľ ide predložené prehlásenie spoločného priateľa dlžníka a žalobcu, a to p. G. toto prehlásenie obsahovo potvrdzuje len to, že začiatkom októbra 2012 mal byť prítomný rozhovoru o sumarizácii pôžičky medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovanej, avšak nepreukazuje uzatvorenie pôžičiek,

a ani ich reálne poskytnutie predchodcovi žalovanej. Súd mal zato, že žalobca v rámci písomnej fázy konania uvádzal len to, že právnemu predchodcovi v rokoch 2008-2012 poskytol pôžičky v dátumoch, ktoré preukazoval výbermi z účtu, avšak počas celého priebehu konania svoje skutkové tvrdenia nedoplnil o ďalšie podstatné skutočnosti, resp. skutkové tvrdenia, ktorými by objasnil za akých okolností malo dôjsť k poskytnutiu (uzatvoreniu a odovzdaniu) pôžičky. Po predbežnom právnom posúdení súdu na pojednávaní žalobca uviedol nové skutkové tvrdenie, že svedok G. mal byť prítomný pri podpise poslednej pôžičky dňa 13.09.2012, kde si ujasnili výšku pôžičky a aj lehotu splatnosti. K rozporom medzi týmito tvrdeniami a znením prehlásenia p. G. žalobca uviedol, že sa domnieva že sa len pomýlil s tým, že predsa ide o odstup až 10. rokov.

38. Pokiaľ ide o vykonaný výsluch svedka G. na pojednávaní dňa 04.02.2026 súd konštatuje, že ani týmto sa žalobcovi nepodarilo preukázať ním tvrdené skutočnosti o uzatvorených zmluvách o pôžičke, svedok ako aj žalobca pritom tvrdil, že mal byť priamo prítomný len pri jednej z nich, ostatných priamo účastný nebol. Súd hodnotí výpoveď svedka G. ako aj predložené svedecké prehlásenie p. G. celkovo ako nevierohodné. Súd v tomto kontexte poukazuje na prehlásenie p. G. zo dňa 04.07.2024, v ktorom uviedol, že bol prítomný pri sumarizácii poskytnutých finančných plnení a dojednaní splatnosti pôžičiek v lehote 10 rokov, t.j. do 13.09.2022, pričom k tomu stretnutiu malo dôjsť niekedy začiatkom októbra 2012, avšak žalobca na pojednávaní dňa 29.10.2025 po predbežnom právnom posúdení súdu tvrdil, že p. G. sa vzhľadom na odstup až 10 rokov len pomýlil pri spísaní prehlásenia, a bol osobne prítomný pri podpise poslednej pôžičky (tvrdené bolo uzatvorenie ústnej zmluvy o pôžičke), kde si ujasnili aj výšku pôžičky a aj lehotu splatnosti s tým, že vtedy došlo aj k odovzdaniu poslednej pôžičky vo výške 3.500 eur. Svedok G. na pojednávaní však tvrdil, že bol prítomný dvoch stretnutí, a to jedného v septembri a ďalšieho v októbri, s tým, že v septembri mal zo žalobcom vybrať peniaze a zaniesť ich právnemu predchodcovi žalovanej domov s tým, že tento ich mal vrátiť asi do 5 rokov, ale 4. októbra na J. (meniny) sa mali dohodnúť na splatnosti 10 rokov pre všetky sumy. Následne však opäť uviedol, že reálne sa stretli v septembri po vytiahnutí z banky, a na otázku prečo vo svojom vyhlásení uvádzal v októbri odpovedal, že si to už nepamätá tie sumy ale, že v septembri, lebo v októbri oslavovali tak sa musel pomýliť. Svedok si pri svojej výpovedi nevedel ustáliť dej tak ako k nemu malo dôjsť, zamieňal si udalosti ku ktorým malo dôjsť podľa neho v septembri a následne v októbri.. Naviac na pojednávaní uviedol, že svedecké prehlásenie nespísal s tým že on píše na stroji, že mu ho niekto priniesol a sám si pokladal otázku kto? a obracal sa na žalobcu, po upozornení zo strany súdu uviedol, že si nepamätá kto mu ho priniesol. Následne na otázky súdu pri výsluchu uviedol, že spísané prehlásenie mu priniesol asi žalobca. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu prečo v jeho písomnom svedeckom prehlásení nie sú uvedené skutočnosti o tom že bol prítomný aj odovzdania pôžičky dňa 13.09.2012, najskôr uvádzal že nevie na čo myslí a následne sa sám pýtal „to tam nie je uvedené“. Presný deň kedy mala byť vrátená pôžička si nepamätal, uvádzal že to nebolo určené na deň ale celkovo na 10 rokov, avšak súd má zato, že z predloženého vyhlásenia je zrejmé, že v roku 2024 vo svojom svedeckom vyhlásení zo dňa 04.07.2024 tento deň konkrétne určil na 13.09.2022. Pri výsluchu uviedol, že k odovzdaniu pôžičky došlo ku koncu septembra Svedok sa vo vzťahu k jeho vyhláseniu súdu pýtal či tam bolo uvedené v septembri a následne uvádzal, že tam bolo v októbri, ale chcel to opraviť, že to bolo v septembri (vid 49 min až 49 min 20 sek. zvukovej nahrávky). Z uvedeného je zrejmé, že sám svedok si nevedel ustáliť dej ako sa mal odohrať a ani vysvetliť rozpory vo vzťahu k predloženému svedeckému vyhláseniu. Svedok sa počas výsluchu opakovane obracal na žalobcu (napr. s otázkou či mu spísané svedecké prehlásenie doniesol práve žalobca), pričom bol zo strany súdu upozornený, aby so žalobcom nekomunikoval, rovnako bol upozornený aj žalobca aby nezasahoval do výsluchu svedka, keď žalobca doplnil súvislý opis svedka.

39. Súd vyhodnotil vierohodnosť dôkazov (výsluchu svedka p. G. ako aj jeho svedeckého prehlásenia) po vykonanom dokazovaní za zníženú, resp, nevierohodné, účelové v snahe privodiť žalobcovi priaznivé rozhodnutie v spore. Súd považuje za absurdné, že pán G. pri spisovaní prehlásenia v roku 2024 uvádzal, že niekedy začiatkom októbra bol len pri sumarizácii pôžičiek a dojednaní doby ich splatnosti, pričom si mal pamätať ich výšku a presnú lehotu dojednanej splatnosti určenú na deň, a to z pred viac ako 12 rokov, avšak opomenul by uviesť, že zároveň v tom čase niekedy v septembri došlo aj k uzatvoreniu a reálnemu odovzdaniu poslednej pôžičky vo výške 3.500 eur, kde bol priamo prítomný stým, že peniaze išiel so žalobcom vybrať a následne ich zaniesol predchodcovi žalovanej domov. Naviac žalobca na pojednávaní 29.10.2025 uviedol, že svedok G. sa vzhľadom na odstup až 10 rokov len pomýlil pri spísaní prehlásenia, a bol osobne prítomný pri podpise poslednej pôžičky, kde si ujasnili aj výšku pôžičky a aj lehotu splatnosti s tým, že vtedy došlo aj k odovzdaniu poslednej pôžičky vo výške 3.500 eur, teda v zmysle týchto tvrdení žalobcu k uvedenému malo dôjsť v jeden deň v rámci jednej udalosti. Súd pokiaľ

ide o argumentáciu žalobcu (odstup 10 rokov) a rovnako aj svedka, že už je to predsa len nejaká doba, uvádza, že tieto tvrdenia len umocňujú pochybnosť súdu o pravdivosti výpovede svedka p. G., ktorý prehlásenie spisoval v roku 2024 s odstupom 12 rokov kedy si pamätal sumarizáciu pôžičiek vo výške 25.000 eur a dojednanie splatnosti (a to na deň konkrétne), avšak by opomenul skutočnosť, že vtedy mal byť svedkom výberu, ako aj odovzdania ďalšej pôžičky vo výške 3.500 eur, avšak v roku 2025 resp. 2026 si túto skutočnosť na pojednávaní pamätal. Svedok pri výsluchu uviedol, že svedecké prehlásenie nespisoval sám, pričom z jeho výpovede na pojednávaní rovnako vyplynulo, že túto ani sám nediktoval keď predniesol, že túto mu niekto priniesol, najskôr si nepamätal kto (pričom išlo o odstup ani nie dvoch rokov od jej spísania) a neskôr uviedol, že to bol asi žalobca. Súd mal z výsluchu p. G. zato, že svedok si nepamätal ani to čo bolo obsahom svedeckého prehlásenia, ktoré podpísal 04.07.2024, nakoľko na otázku právnej zástupkyne žalovanej prečo v prehlásení nie je uvedené, že bol prítomný pri poskytnutí pôžičky vo výške 3.500 eur tak ako vypovedal na pojednávaní sa opätovne len pýtal „ tam to nie je uvedené? Neviem sa vyjadriť“ avšak neskôr na otázku žalobcu uviedol, že toto prehlásenie zodpovedá realite a skutočnostiam ako sa udiali. Súd má však zato, že z jeho výpovede jednoznačne vyplýva, že nemá vedomosť o tom, čo je jeho presným obsahom, keďže ho sám nespisoval, nediktoval, keď uvádzal, že toto mu bolo len predložená, avšak naviac sa sním podľa názoru súdu predtým ako ho podpísal ani neoboznámil, nakoľko nemal vedomosť o tom čo všetko prehlásil v jeho obsahu. Súd naviac nadobudol pochybnosti o vierohodnosti svedka G. aj s ohľadom na skutočnosť, že tohto žalobca kontaktoval, nie však len telefonicky za účelom zabezpečenia jeho účasti na pojednávaní, ale osobne u neho v garáži s tým, že svedok na otázku súdu či sa rozprávali o výsluchu a ako vypovedať najskôr uviedol, že nie následne však dodal že o predmetnom výsluchu áno, že bude musieť vypovedať o pôžičke, že kedy to bolo a ako to bolo. Počas výsluchu sa opakovane obracal na žalobcu, dokonca aj v prípade keď nevedel odpovedať na položené otázky. Svedok pri výsluchu nevedel vôbec hodnoverne vysvetliť prečo vo svedeckom prehlásení neuvádza skutočnosti týkajúce sa jeho osobnej účasti pri odovzdaní pôžičky, rovnako sa nevedel vyjadriť ani len k obsahovej stránke svojho prehlásenia, len uviedol, že toto nespísal, priniesol mu ho asi žalobca a on ho podpísal, obracal sa na súd ako aj žalovanú pri výsluchu s otázkami a to tam nie je uvedené?. Svedok G. je osobou s plnou právnou spôsobilosťou, ktorý vie posúdiť následky svojho konania, preto je uvedené tvrdenie absolútne nedostatočné na vysvetlenie jeho konania pri podpise tejto listiny, ktorej obsahovej stránky si nebol vedomý a to aj napriek tomu, že na záver prehlásil, že je v súlade stým ako k skutočnostiam došlo. Vzhľadom na tvrdenia svedka uvádzané pri výsluchu ako aj tvrdenia žalobcu uvádzané na pojednávaní súd dospel k záveru, že svedecké prehlásenie ako ani svedeckú výpoveď p. G. nemožno považovať za vierohodné, spôsobilé riadne preukázať uzatvorenie, čo i len jednej z tvrdených poskytnutých pôžičiek, ako ani ich reálne odovzdanie. Tieto skutočnosti vo svojom súhrne spolu s tvrdeniami žalobcu vyznievajú účelovo. Žalobca podľa názoru súdu sám uvádzal podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia preukazujúce jeho nárok uplatnený titulom zmluvy o pôžičke (a to len jednej z nich), až v priebehu pojednávania, a tieto si v priebehu konania prispôsoboval podľa toho ako sa vyvíjala procesná situácia tak, aby si privodil priaznivé rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že výsluchom svedka p. G. sa nepodarilo žalobcovi preukázať uzatvorenie ako ani reálne poskytnutie pôžičky právnemu predchodcovi žalovanej dňa 13.09.2012 vo výške 3.500 eur. 40. Pri existujúcej skupine dôkazov preukazujúcich vo veci rozhodujúce tvrdenie žalobcu o tom, že k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke dňa 13.09.2012 došlo ako aj dojednaniu splatnosti, no vierohodnosť týchto dôkazov bola z dôvodov už uvedených nízka, nemožno dospieť k záveru, že rozhodujúca skutočnosť – teda, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke ako aj dojednaniu splatnosti pre všetky pôžičky, v dôsledku ktorej poskytol žalobca predchodcovi žalovanej žalované plnenie – nebola preukázaná tak, že by po vykonanom dokazovaní neboli o nej žiadne pochybnosti.

41. Pokiaľ ide o výsluch strany sporu- žalobcu nebolo z jeho strany tvrdené ani špecifikované to k akým rozhodujúcim sporným skutkovým tvrdeniam má byť vypočutý, a teda čo by mala jeho výpoveď bližšie objasniť, najviac v rámci koncentrácie konania majú strany uvádzať všetky podstatné skutkové tvrdenia už v písomnej fáze konania, odhliadnuc od toho, že výsluch strany je podľa len podporný dôkaz, na ktorého vykonanie je nutné preukázanie toho, že dané skutočnosti nemožno preukázať iným dôkazným prostriedkom. Právny zástupca žalobcu až po predbežnom právnom posúdení súdu uvádzal, že zotrváva na výsluchu žalobcu (a ak súd pristúpi k výsluchu navrhovaného svedka G.) za účelom objasnenia účasti svedka na stretnutí pri poslednej pôžičke, kto tam všetko bol a ako to prebiehalo. Súd návrh na vykonanie dokazovania výsluchom žalobcu zamietol z dôvodu, že nemožno nahrádzať skutkové tvrdenia strán sporu vykonaním ich výsluchu, výsluch strany sporu je prípustný len v prípade ak skutkové tvrdenia nemožno preukázať inak, avšak v danom prípade neboli zo strany žalobcu žiadne skutkové tvrdenia riadne a včas prednášané, na čo bol zo strany súdu opakovane

upozornený. Výsluch žalobcu bol navrhnutý za účelom preukázania skutočností ktoré v konaní ani neboli riadne tvrdené a najmä skutočností, ktoré mal naviac objasňovať svedok G..

42. Keďže predmetom dokazovania v danej veci bolo uzatvorenie zmluvy o pôžičke, t. j. reálne odovzdanie finančných prostriedkov na jej základe žalobcom právnemu predchodcovi žalovanej súd konštatuje, že žalobca ani len v podanej žalobe neuvádzal riadne skutkové tvrdenia týkajúcej sa preukazovania tejto skutočnosti, neuvádzal za akých okolností boli zmluvy o pôžičke uzatvorené, či bol niekto pri tom prítomný. Skutočnosť, že navrhovaní svedkovia mali mať vedomosť, že predchodca žalovanej žalobca požičiava jednotlivé sumy, teda, že žalobca mal k dispozícii finančnú hotovosť, ktoré finančné prostriedky mal odovzdať predchodca žalovanej je však v tomto prípade irelevantná, keďže predmetom dokazovania v danej veci bolo uzatvorenie zmluvy o pôžičke, t. j. reálne odovzdanie finančných prostriedkov žalobcom predchodcovi žalovanej. Žalobca v konaní nepredložil žiadne písomné potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov, korešpondenciu, doklady o platbách ani iný dôkaz o tom, že by právny predchodca žalovanej tieto peniaze prijal. Súd konštatuje, že žalobca v konaní nepredkladal ani nenavrhol vykonať iné dokazovanie napríklad predložením sms správ, resp. akejkoľvek inej komunikácie z rozhodného obdobia, ktoré by potvrdzovali, že došlo k vzniku pôžičky a právny predchodca žalovanej by tieto prevzal a zaviazal sa ich vrátiť.

43. Súd tak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru že žalobca neuniesol v konaní bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazné. Nepreukázal, že išlo o dočasné prenechanie týchto peňažných prostriedkov s tomu zodpovedajúcou povinnosťou predchodcu žalovaného ich po čase žalobcovi vrátiť, ani to že došlo k ich odovzdaniu. Obsah predložených čestných prehlásení tieto skutočnosti nepreukazujú, nemožno ich považovať za svedecké výpovede, naviac aj keby výsluch týchto osôb súd pripustil tak išlo by len o nepriamy dôkaz, vzhľadom na reálny charakter zmluvy o pôžičke. Tvrdené skutočnosti, tak ako ich uvádzal žalobca sa mu nepodarilo preukázať ani výsluchom ním navrhnutého svedka p. G., ktorú sud vyhodnotil ako nevierohodnú, účelovú s tým, že na ňu neprihliadol, vzhľadom na rozpory v skutočnostiach uvádzaných svedkom a žalobcom ohľadom toho ako a kedy došlo dojednaniu pôžičiek, splatnosti a odovzdaniu prostriedkov p. G., tieto neboli konzistentné a nepodarilo sa na ich základe vytvoriť uveriteľný záver súdu o tom, že k skutočnostiam došlo práve tak ako ich tvrdil žalobca.

44. Keďže žalobca nepreukázal vznik zmluvy o pôžičke, súd uvádza, že tvrdenia o dohode splatnosti do 13.09.2022 bez preukázania samotného poskytnutia pôžičky nepostačuje na vznik záväzku. Žalobca síce v konaní tvrdil, že došlo k uzatvoreniu ústnych zmlúv o pôžičke, avšak svoje tvrdenie ničím nepreukázal, práve naopak, neustále sa snažil preniesť dôkazné bremeno na žalovanú. Žalovaná počas celého konania uvádzala zhodné tvrdenia a popierala, že by malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke ako aj k odovzdaniu finančných prostriedkov titulom zmlúv o pôžičke. Žalovaný v podanej žalobe, ani v priebehu písomnej fázy konania ani raz neuviedol, kedy malo dôjsť k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkom poskytnutých titulom pôžičiek, a ani to či bol niekto prítomný pri ich odovzdaní (okrem tvrdeného svedka G. len pri jednej z pôžičiek), čím by preukázal svoje tvrdenia, a naviac tieto v priebehu konania podľa názoru súdu účelovo menil a prispôsoboval podľa toho ako sa vyvíjala procesná situácia. Súd uvádza, že pokiaľ absentuje substancované skutkové tvrdenie tak nie je čo dokazovať, a to najmä s poukazom na to, že žalobca neuvádzal podstatné skutkové tvrdenia na unesenie dôkazného bremena v predmetnom spore. V zmysle ustanovenia súd vo veci rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu veci. Predmetom zisťovania v civilnom procese nie je celá objektívna realita, ktorá bola a je prítomná v čase od vzniku právneho vzťahu o ochranu ktorého v konaní ide do času rozhodovania súdu prvej inštancie, teda skutočný stav veci. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje princíp tzv. formálnej pravdy. V sporovom súdnom konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie objektívnej, či materiálnej pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje - uzavrie proces vytvárania skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne. Neúspešnej strane sa tak môže skutkový stav javiť ako zistený nedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo v súlade s koncepciou sporového konania ukončené ako dôsledok nedostatočnej procesnej aktivity tejto strany sporu. Súd teda rozhoduje na základe takého rozsahu skutkového stavu, aký je v konaní zistený v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z relevantných sporných skutočností, vo vzťahu ku ktorým má povinnosť a bremeno tvrdenia a následne aj povinnosť a bremeno

dôkazné, preukazujúcich pre danú stranu priaznivé skutočnosti, sa tejto strane podarilo súdu preukázať do skončenia dokazovania. S poukazom na uvedené v danom prípade je preto rozhodujúce, že žalobca v predmetnom konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie svojho základného tvrdenia, že s právnym predchodcom žalovanej uzatvoril viacero zmlúv o pôžičke a že predmetné finančné prostriedky aj reálne odovzdal, pričom v tomto smere žalobca neuviedol ani substancované skutkové tvrdenia ohľadom uzatvorenia jednotlivých pôžičiek (kedy konkrétne, akým spôsobom k nemu došlo).

45. Na základe vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že dôkazné bremeno žalobca neuniesol, teda nepreukázal uzatvorenie zmluvy o pôžičke, teda ani jednej z nich a teda ani reálne odovzdanie pôžičky právnemu predchodcovi žalovanej, a preto žalobu ako nedôvodnú v tejto časti zamietol. Na záver súd uvádza, že v konaní o nároku žalobcu vyplývajúci podľa neho z ústnej zmluvy o pôžičke je konaním sporovým, v ktorom platí prejednacia zásada. So zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania možno súdu vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci (jednoznačne reštriktívne limity, táto možnosť predstavuje výnimku v prípade vykonania dôkazu, ktoré vyplýva z verejných registrov a zoznamov a to len v prípade, ak nasvedčujú tomu, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou. Súd zamietnutie žaloby založil na konštatovaní, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že uzavrel s právnym predchodcom žalovanej zmluvy o pôžičke, t. j. neuniesol dôkazné bremeno o vzniku právneho úkonu.

46. V zmysle podanej žaloby sa žalobca v konaní domáhal aj zaplatenia sumy 702 eur (502 + 200) z titulu uhradených nákladov na pohreb a za znalecké posudky, ktoré dal vypracovať v rámci dedičského konania. Súd konštatuje, že žalobca počas celého konania neuvádzal dostatok skutkových tvrdení týkajúcich sa ani tohto nároku. V žalobe uviedol len, že v zmysle osvedčenia o dedičstve boli preukázané aj pohrebné náklady vo výške 1004 eur, ktoré mal žalobca zaplatiť ako aj za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 400 eur.

47. V prípade nárokov uplatňovaných po dedičskom konaní (náklady na pohreb a znalecký posudok) súd uvádza, že náklady na pohreb sú zákonným nárokom podľa , kde dedič zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania súd uvádza, že v rámci uplatneného nároku platí všeobecná 3-ročná premlčacia doba podľa , ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (spravidla po úhrade nákladov alebo po právoplatnom skončení dedičského konania, ak v ňom neboli uspokojené. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania má súd zato, že v čase podania žaloby tento nárok nebol premlčaný, nakoľko osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2021, pričom od tohto dňa začala plynúť premlčacia doba, ktorá je všeobecnou premlčacou dobou podľa , teda k premlčaniu nároku dochádza, ak sa neuplatní na súde v lehote 3 rokov. V danom prípade bola žaloba podaná na súde dňa 25.07.2024 na Okresnom súde Banská Bystrica, ktoré s predmetným konaním tvoria jeden celok, teda v rámci plynutia premlčacej doby, ktorá v čase podania žaloby ešte neuplynula. Nad rámec súd dáva stranám do pozornosti, že skutočnosť, že uplatnené nároky boli uznané v osvedčení o dedičstve, neznamená, že sa premlčacia doba predlžuje na 10 rokov (ako pri súdnom rozhodnutí resp. pri uznaní dlhu). Osvedčenie o dedičstve v časti pasív potvrdzuje dlh, ale ak v ňom nie je priamo uložená povinnosť zaplatiť konkrétnu sumu konkrétnej osobe (exekučný titul), platí 3-ročná lehota. Pokiaľ ide o nároky, ktoré vznikli po smrti predchodcu žalovanej a ktoré si žalobca v predmetnom konaní uplatnil súd uvádza, že tieto preukazoval len s poukazom na predložené osvedčenie o dedičstve, avšak ani vo vzťahu k týmto nárokom nepredkladal súdu žiadne iné listinné dôkazy, okrem osvedčenia o dedičstve, neuvádzal substancované skutkové tvrdenia a už vôbec nie návrhy na vykonanie dokazovania za účelom ich preukázania a to aj napriek tomu, že k predmetnému konaniu bol pripojený aj dedičský spis po predchodcovi žalovanej. Skutkové tvrdenia ohľadne týchto žalobou uplatnených nárokov sa však v priebehu konania, a to na pojednávaní na ktorom došlo k vyhláseniu tohto rozsudku stali nespornými, preto súd dokazovanie vo vzťahu k týmto nárokom nevykonal, nakoľko žalovaná uznala nárok žalobcu a uviedla, že tento nerozporuje a zaplatí.

48. Súd ďalej konštatuje že sa v konaní nezaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou vo vzťahu k pôžičkám nakoľko toto považoval za nadbytočné vzhľadom na zamietnutie žaloby v tejto časti. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej ohľadne solidarity dedičov poručiteľa, súd poukazuje na rozhodnutia uverejneného pod R č. 42/1974, v zmysle ktorého počas konania o dedičstve dedičia ako právni nástupcovia pôvodného dlžníka zodpovedajú za dlhy poručiteľa, ktoré vznikli za jeho života,

solidárne a hoci k prechodu poručiteľovho majetku na dedičov dochádza podľa § 460 ObčZ už smrťou poručiteľa, osoba zodpovedajúca za dlhy poručiteľa zaťažujúce dedičstvo je stanovená až právoplatným rozhodnutím súdu, kedy je známy aj podiel zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa. Solidarita dedičov teda končí právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa im potvrdzuje nadobudnutie dedičstva. A od tohto okamihu zodpovedajú dedičia za dlhy poručiteľa len do hodnoty nadobudnutého dedičského podielu.

49. Žalobca si žalobou ďalej uplatnil zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nároku uplatneného žalobou, nakoľko však bol úspešný len v časti o zaplatenie sumy 702 eur súd mu priznal nárok na úroky z omeškania len z tejto istiny. Pretože sa žalovaný dostal podľa prvej vety do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, má žalobca právo požadovať od žalovaného popri plnení aj úroky z omeškania podľa . Podľa Nariadenia vlády č. , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na to, že platná základná úroková sadzba ECB bola 4,25 % p. a., žalobca by mal nárok na úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z priznanej istiny, avšak tento nárok si uplatnil len vo výške 5 % ročne, preto mu súd priznal úrok z omeškania vo výške 5% ročne z priznanej sumy tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Úroky z omeškania súd žalobcovi priznal od 22.06.2024 do zaplatenia, v zmysle preukázane zaslanej výzvy žalovanej zo dňa 11.06.2024, v ktorej jej bola poskytnutá lehota na plnenie do 7 dní od jej doručenia. Výzvy bola žalovanej doručená dňa 14.06.2024, preto posledným dňom na plnenie bol deň 21.06.2024, a od 22.06.2024 sa žalovaná dostala do omeškania. Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania až od 22.06.2024, kedy sa žalovaná dostala do omeškania a nie odo dňa 15.06.2024, tak ako si žalobca uplatnil v podanej žalobe. S poukazom na uvedené súd žalobcu v časti priznania nároku na úrok z omeškania z istiny prevyšujúcej priznaný nárok (702 eur) aj za obdobie od 15.06.2024 do 22.06.2024 zamietol.

50. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Hodnota sporu predstavovala spolu sumu 13.248,38 eura. Keďže žalobca bol v spore úspešný v sume 200 eura, čo predstavuje úspech 5,30 % a žalovaný v sume 12.546,38 eura (zamietnutie žaloby), čo je v prepočte 94,70 %, dospel súd k záveru, že po porovnaní ich vzájomného pomeru úspechu a neúspechu, predstavuje úspech žalovaného rozsah 89,40 %. Vzhľadom na uvedené preto súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,40 %, o čom rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

2

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X sp. zn.: – 211 IČS: XXXXXXXXXX

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

V Leviciach, dňa 04. februára 2026

Mgr. Alexandra Lisyová

s u d k y ň a

Za správnosť vyhotovenia: Patrícia Marková