Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26T-32-2025.pdf
PDF · 85.12 KB
Case nature
Area
Subarea
26T/32/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudcom JUDr. Róbertom Madarászom v trestnej veci obžalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., pre ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.02.2026, takto
r o z h o d o l :
obžalovaná A. B. C. XX.XX.XXXX D. B., trvale bytom E. F. XXX
je vinná, že
dňa 2. júla 2023 v čase okolo 2:22 hod., ako vodička viedla osobné motorové vozidlo značky Toyota Yaris s evidenčným číslom G. XXXXX pri obci B. C. H., okres I. G. po ceste J. v smere na obec K. B. kedy v križovatke s hlavnou cestou J. nerešpektovala dopravné značenie „Daj prednosť v jazde“ a vošla s vozidlom do jazdnej dráhy jej sprava prichádzajúcemu osobnému motorovému vozidlu značky Škoda Octavia kombi s evidenčným číslom I. XXXXX, ktoré viedol B. D. (XXXX), čím porušila ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno c), § 20 odsek 1, § 137 odsek 2 písmeno i) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho došlo k zrážke týchto vozidiel, pri ktorej B. D. utrpel trieštivú viacúlomkovú zlomeninu 5. krčného stavca s posunom do miešneho kanála s transverzálnym poškodením miechy na úrovni C5, zlomeninu 6. krčného stavca, pričom v dôsledku týchto zranení bolo nutné odstránenie stavca C5 a poškodený zostal ochrnutý na horné a dolné končatiny a bude celoživotne odkázaný na pobyt na lôžku a na starostlivosť inej osoby,
teda
inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,
čím spáchala
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona.
Za to jej súd ukladá
Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno j), písmeno l), § 38 odsek 2, Trestného zákona a na § 56 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 353 ods. 2 písm. c) Trestného poriadku, na peňažný trest vo výmere 1.800 (tisícosemsto) eur.
Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad zmarenia peňažného trestu sa ukladá obžalovanej náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 36 (tridsiatich šiestich) mesiacov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť škodu poškodenému: B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/X, M. v sume 12.920,26 eur.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená G. N., pobočka I. G., J.: XX XXX XXX, so sídlom O. P. XXX/X, I. G. Q. aj poškodená D. R. N., Q., J.: XX XXX XXX, so sídlom N. P. X, B. - N., odkazujú so svojimi nárokmi na náhradu škody na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor H. N. I. G. N. dňa 08.09.2025 pod F. XXX/XXX/XX/XXXX podľa § 234 odsek 1 Trestného poriadku obžalobu na obvinenú A. B. na tom skutkovom základe ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Súd vo veci na podklade podanej obžaloby vydal dňa 03.11.2025 trestný rozkaz č. k. XXX/XX/XXXX
- XXX, N. ktorému obvinená v zákonnej lehote podala odpor. Vzhľadom na podaný odpor súd vec prejednal na hlavnom pojednávaní.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.02.2026 po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku, urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Po vyhlásení obžalovanej súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku dopytom na obžalovanú zistil, že obžalovaná rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, že bola poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, že porozumela právnej kvalifikácii skutku ako konkrétneho trestného činu. Obžalovaná bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon ustanovuje za trestné činy jej kladené za vinu. Obžalovaná tiež deklarovala, že vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne.
Zistiac stanovisko prítomného prokurátora a poškodeného v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku, vyhlásenie obžalovanej o tom, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prijal, nakoľko na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného vyšetrovania nemal pochybnosti o vine obžalovanej a neboli zistené okolnosti vylučujúce trestnosť, resp. protiprávnosť jej konania. Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku podľa obžaloby. Zároveň súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala spáchania skutku uvedeného v obžalobe nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal nasledovné dôkazy: výsluch obžalovanej a prečítal tiež nasledovné listinné dôkazy: odpis registra trestov zo dňa 03.02.2026, centrálnu evidenciu správnych deliktov a priestupkov zo dňa 03.02.2026, uplatnenie na nároku na náhradu škody VŠZP z čl. 92 – 100, ako aj uplatnenie nároku na náhradu škody Sociálnej poisťovne z čl. 106 – 112. Súd ďalej podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku čítal závery doplnenia znaleckého posudku č. 14/2025 vypracovaného L. J. D. dňa 07.06.2025 ak aj žiadosť o doplnenie ZP z čl. 192.
Obžalovaná počas svojho výsluchu uviedla, že ľutuje spáchanie skutku. Je slobodná, býva s rodičmi v dome a je nemajetná. Je zamestnaná a jej čistý mesačný príjem je okolo 1.300,-eur.
Z hľadiska osobných pomerov bolo zistené, že obžalovaná v odpise registra trestov nemá žiadny záznam. Podľa výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaná spáchala jeden priestupok na úseku cestnej premávky- parkovanie mimo vyhradeného miesta na parkovanie. Za spáchanie uvedeného priestupku jej bola uložená pokuta vo výške 20,- eur.
Pri určení druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd vykonaným dokazovaním vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, nakoľko obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život a v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, keďže sa obžalovaná k spáchaniu skutku priznala, a svoj čin úprimne oľutovala. Súd v prípade obžalovanej nevzhliadol ani jednu priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom k tomu, súd pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona.
Súd mal po vykonanom dokazovaní za to, že na prevýchovu obžalovanej ako i na ochranu spoločnosti je primeraným a spravodlivým trestom pre obžalovanú peňažný trest, ktorý obžalovanej uložil podľa § 56 ods. 1 až 3 Trestného zákona, vo výške 1.800 eur. Súd pri ukladaní tohto alternatívneho trestu prihliadal predovšetkým na to, aby uložený trest bol primeraný a spravodlivý vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a pomery páchateľa. Súd zdôrazňuje, že ide o nedbanlivostný trestný čin, pričom obžalovaná spáchanie trestnej činnosti úprimne oľutovala a k trestnému činu sa priznala a nebola trestne stíhaná. Obžalovaná sa do rozporu s právnym poriadkom dostala vôbec po prvý krát, teda spáchanie posudzovaného trestného činu bol u obžalovanej exces, z inak riadneho vedenia života, okrem priestupku na úseku bezpečnosti v cestnej premávke, kedy bola postihnutá za parkovanie na nesprávnom mieste, čiže ide o priestupok s nepatrnou závažnosťou.
Peňažný trest možno uložiť v rozsahu 160 eur až 3 milióny eur, pričom vzhľadom na príjem obžalovanej vo výške 1.300,-eur, ako aj na jej osobné a majetkové pomery, za primeraný považoval peňažný trest vo výške 1.800,-eur. Súd má za to, že ide o mladú a zárobkovo činnú osobu, ktorá bude schopná zaplatiť uložený peňažný trest.
Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Súd v zmysle § 57 ods. 3 Trestného zákona stanovil obžalovanej náhradný trest odňatia slobody vo výške 12 mesiacov pre prípad, keby došlo k zmareniu zaplatenia peňažného trestu. Súd náhradný trest vymeral na spodnej hranici trestnej sadzby, ktorú možno uložiť za tento trestný čin.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaná trestný čin spáchala v súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky, súd považoval za potrebné uložiť obžalovanej aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidiel každého druhu podľa § 61 Trestného zákona. Čo sa týka rozsahu tohto trestu, trest zákazu činnosti možno uložiť v rozpätí jedného až desiatich rokov, pričom súd prihliadol na rozsah porušenia pravidiel cestnej premávky aj na spôsobený závažný následok. Súd preto obžalovanej uložil trest zákazu činnosti v rozsahu 36 mesiacov.
Takto uložený trest podľa súdu spĺňa účel tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie a v dostatočnej miere splní aj svoj prevýchovný účel.
V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody poškodený B. D.. Obhajoba nerozporovala samotný nárok na náhradu škody, rozporovala len samotnú výšku škody, ktorá bola vyčíslená. Vzhľadom na predložené listinné dôkazy zo strany splnomocnenca poškodeného, súd je toho názoru, že nárok poškodeného bol riadne preukázaný v celom rozsahu. Súd teda podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovanú zaplatiť poškodenému B. D. spôsobenú škodu vo výške 12.920,26 eur, ktorá škoda bola v trestnom konaní poškodeným riadne a včas uplatnená. Ohľadom výšky náhrady škody obhajoba namietala, že mala byť započítaná spoluúčasť tak, ako svoje plnenia krátila A. N., kedy zohľadnili skutočnoť, že poškodený B. D. nebol pripútaný bezpečnostným pásom v čase dopravnej nehody. Avšak z doplnenia znaleckého posudku L. J. D. č. 14/2025 vyplýva, že uvedené zranenia by mohol poškodený utrpieť aj v prípade, keby bol pripútaný, a to s poukazom na spôsob a mechanizmus ich vzniku, kedy sa krčná chrbtica poškodeného zlomila v dôsledku náhleho pohybu vpred a okamžitá násilná extenzia smerom dozadu, teda pohybu tzv. „švihnutia bičom“, ku ktorému pohybu hlavy a krku by mohlo dôjsť aj v prípade pripútania bezpečnostnými pásmi. Znalec teda konštatoval, že zranenia poškodeného by mohli vzniknúť tak pri nezapnutom, ako aj zapnutom bezpečnostnom páse.
Rozhodnutie o náhrade škody v prípade poškodených G. N., pobočka I. G. Q. D. R. N., Q., by presahovalo rámec dokazovania v trestnom konaní, keďže podľa informácií obhajoby a v týchto
prípadoch došlo aspoň k čiastočnému plneniu zo strany A. N., preto súd uvedených poškodených podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (s výnimkou výroku o vine - § 257 ods. 5 TP), ktoré možno podať na Okresnom súde Dunajská Streda do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie:
prokurátor: pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Trestného poriadku),
obžalovaný: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Trestného poriadku),
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a jeho obhajca: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
poškodený: ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy (§ 311 ods. 1, 4 Trestného poriadku).
Odvolanie podané procesnou stranou, ktorá sa tohto práva vzdala, je právne neúčinné