Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/7/2026

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci navrhovateľky: J. I. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom Bratislava, Q. XX, zastúpená Mgr. Michalom Pírym, advokátom so sídlom Bratislava, Kopčianska 8/A, IČO: 53 533 968, proti odporcovi: F. I. , narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava, X. Q. mlyne XXXX/XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č. k. -58, zo dňa 2.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č. k. -58 zo dňa 2.10.2025, p o t v r d z u j e .

II. Navrhovateľka m á proti odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj súd prvej inštancie) uznesením č. k. -58, zo dňa 2.10.2025 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi (žalovanému) priblížiť sa k navrhovateľke (žalobkyni) na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom, trestnom, priestupkovom alebo inom správnom konaní v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch (výrok I.). Strany konania poučil, že nariadené neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán súd zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, a zároveň poučil odporcu, že môže podať voči navrhovateľke žalobu vo veci samej, v ktorej budú sporové strany v opačnej procesnej pozícii, predmetom ktorej bude nárok na navrátenie do pôvodného stavu, alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (výrok II.). Navrhovateľke priznal plný nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhala s tvrdením, že po následkoch spôsobených jej fyzickým útokom odporcu dňa 6.7.2025 zmenila svoj pohľad na spolužitie so žalovaným a dňa 19.8.2025 podala na Mestskom súde Bratislava II návrh na rozvod ich manželstva. Dňa 19.9.2025 došlo po krátkej a nevyprokovanej výmene názorov k ďalšiemu fyzickému ataku zo strany odporcu. Po tom, ako vyjadrila svoj nesúhlas s tým, aby odporca jedol jedlo, ktoré ona pripravila pre ich spoločné deti, ju odporca zahnal do spálne so slovami „vybavím si to s tebou.“ Odporca ju uchopil za obe ramená a s použitím sily ju sotil do zárubní dverí. Opísaný atak by pritom nepochybne pokračoval aj ďalej, avšak tomuto zamedzil spoločný syn sporových strán, T. I., ktorý ju začal inštinktívne ochraňovať vlastným telom, čím zamedzil pokračovaniu v ataku a tým pádom aj ďalším zraneniam navrhovateľky. V dôsledku tohto ataku navrhovateľka pociťovala (a aj naďalej pociťuje) silnú bolesť v chrbte a v pravej ruke. V ten istý deň, t. j. dňa 19.9.2025, vyhľadala lekárske ošetrenie v Univerzitnej nemocnici Bratislava - Ružinov, v rámci ktorého došlo k zdokumentovaniu všetkých jej poranení vzniknutých pri ataku a ich zaznamenaniu v lekárskej správe. Následne, dňa 22.9.2025, podstúpila v dôsledku ataku ošetrenie aj u svojej ošetrujúcej lekárky. Po opísanom ataku

sa rozhodla podať proti odporcovi trestné oznámenie na Obvodnom oddelení PZ Bratislava Ružinov - východ, pričom v rámci tohto oznámenia, okrem iného, uviedla aj to, že priamym a očitým svedkom ataku bol aj spoločný syn. Navrhovateľka zotrvanie odporcu v jej blízkosti pociťuje ako ohrozenie jej telesnej, ako aj duševnej integrity. Má strach zo správania sa odporcu, najmä z ďalšieho fyzického ataku voči jej osobe. Vzhľadom na stupňujúcu tendenciu správania sa odporcu a narastajúcu mieru agresívneho a násilného konania, sa obáva o svoje zdravie a svoj život.

3. Navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila lekárske správy zo dňa 25.7.2025, 5.8.2025, 13.8.2025, 19.9.2025, 22.9.2025, návrh na rozvod manželstva zo dňa 19.8.2025, oznámenie policajnému orgánu zo dňa 19.9.2025, čestné vyhlásenie Andreja Žoldáka zo dňa 26.9.2025 a oznámenie 00 PZ Bratislava Ružinov - východ zo dňa 26.8.2025.

4. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia právne posúdil podľa ustanovení meno h/, , ods. l, (ďalej aj ). Zadefinoval všeobecné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a vo vzťahu k uloženiu zákazu priblíženia konštatoval, že pri vydaní neodkladného opatrenia v zmysle , musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ neodkladného opatrenia spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. Zákaz približovania sa na určenú vzdialenosť, alebo iba obmedzené približovanie k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita je ohrozená, je formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého účelom je eliminovať kontakt páchateľa, napríklad domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z fyzického násilia s jeho obeťou. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi a dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Súd prvej inštancie uviedol, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z ohrozenia telesnej a duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Telesná a duševná integrita fyzickej osoby je ohrozená predovšetkým akýmkoľvek násilím (nátlakom). Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Chránenej osobe má byť preto v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá efektívna súdna ochrana. Nech už je pojem násilia definovaný akokoľvek, je vždy spojený s bolesťou či už fyzickou alebo psychickou a úmyselným konaním násilníka a súčasne má znaky dlhšie trvajúceho konania, eskalácie, jasných rolí ohrozenej a násilnej osoby. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie ohrozenia telesnej, duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. To znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce, pričom postačuje, že je osvedčená tvrdená skutočnosť, teda, že vzhľadom na všetky okolnosti sa javí ako pravdepodobná. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci boli zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia dané. Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti so zákazom priblíženia pripadá do úvahy využiť v prípade, keď dochádza napríklad k fyzickým útokom, hrozbám fyzickým násilím, prenasledovaniu alebo inému závažnému zásahu do telesnej alebo duševnej integrity. Navrhovateľka predloženými listinnými dôkazmi dostatočne osvedčila, že sú dané závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozená jej telesná a duševná integrita, osobná sloboda a bezpečnosť, ako osoby navrhujúcej neodkladné opatrenie. Súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov, ktorými podľa jeho záveru sa podarilo navrhovateľke osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu

úpravy pomerov a existenciu nebezpečenstva bezprostredne jej hroziaceho, a to najmä s poukazom na predložené lekárske správy o jej ošetreniach a zdravotných dopadoch na zdravie žalobkyne po fyzických atakoch žalovaného, ktoré sú aj obsahom podaného trestného oznámenia. Z uvedených listín vyplýva, že odporca v poslednom období opakovane fyzicky atakoval navrhovateľku. Uvedené potvrdzuje aj čestné prehlásenie jej syna, ktorý bol očitým svedkom fyzického ataku odporcu. Podľa súdu prvej inštancie ohrozenie telesnej a duševnej integrity navrhovateľky konaním odporcu nie je iba hypotetické, ale reálne. Takéto správanie odporcu značne zasahuje do telesnej i duševnej integrity navrhovateľky, dostatočne osvedčuje obavu navrhovateľky a odôvodňuje potrebu uložiť odporcovi zákaz priblíženia sa k navrhovateľke, ktorý má aj preventívny charakter. Preto návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel. Za nevyhnutné však považoval súd prvej inštancie doplniť výrok v tejto časti o výnimku zo zákazu priblíženia sa odporcu k navrhovateľke okrem účasti na procesných úkonoch v občianskom, trestnom či správnom konaní v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch, na ktoré strany sporu môžu byť predvolané, a to aj vzhľadom na podané trestné oznámenie a návrh na rozvod manželstva. Súd prvej inštancia neuložil žalobkyni povinnosť v zmysle podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, pretože bol toho názoru, že samotné nariadené neodkladné opatrenie postačuje na zabezpečenie plnohodnotnej ochrany navrhovateľky. Súčasne súd prvej inštancie poučil strany v zmysle , že nariadené neodkladné opatrenie súd zruší na návrh niektorej z procesných strán v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, a poučil odporcu vo výroku aj v zmysle . O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a plne úspešnej navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. Proti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie. Argumentuje, že navrhovateľka svojimi tvrdeniami uviedla súd do omylu. Snaží sa seba vykresliť ako obeť a odporcu ako násilníka z dôvodu získania výlučného užívania nehnuteľností, ktoré nadobudla počas spoločného manželstva. Krédom navrhovateľky je podľa odporcu za nič neplatiť a všetko užívať zadarmo. Týmto uznesením sa navrhovateľka snaží dosiahnuť nátlak na odporcu, aby mala úplnú kontrolu nad nehnuteľnosťami a v deťoch vyvolala pocit strachu a ohrozenia zo strany odporcu. Odporca uviedol, že násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci. Navrhovateľka svoju moc dokazuje tým, že odporcu chce vyhodiť z domu a nechce vrátiť nehnuteľnosť, ktorú jej odporca pred rokmi daroval. Násilím je každý čin, ktorého dôsledkom je, že obeť robí niečo čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie majú rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľne poranenia, napriek tomu maže byť najhoršou formou násilia. Pojem násilia ako taký, nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel a odporca tvrdí, že úmyslom navrhovateľky je mať všetky nehnuteľnosti len pre seba, a to aj za cenu navádzania detí proti odporcovi, prekrúcaním faktov. Odporca uviedol, že navrhovateľka sa riadi známym príslovím alebo parafrázou „Stokrát opakovaná lož sa stane pravdou,” kde sa navrhovateľka drží myšlienky, že ak sa lož dostatočne často opakuje, ľudia jej začnú veriť, nie preto, že by sa stala pravdou, ale preto, že ju prijmú za pravdivú. Podľa odporcu pred vydaním tohto uznesenia navrhovateľka na každý podnet, na akúkoľvek snahu o komunikáciu, reagovala podráždene, krikom a útokmi na odporcu, aby pred deťmi navodila dojem obete a za ich chrbtom pokračovala v útokoch na odporcu. Pre dôveryhodnosť svojich tvrdení navrhovateľka vyvolávala verbálne a nakoniec aj fyzické útoky na odporcu. Keď bola navrhovateľka „dostatočne spokojná s konaním odporcu”, volala políciu a vyhľadala lekársku pomoc, aby mohla predložiť lekárske správy. Vydaním tohto uznesenia sa navrhovateľka upokojila a zrazu bez kriku a prehnaných emócii dokáže prísť za odporcom s potrebou pozhovárať sa o riešení tejto situácie. Snahou navrhovateľky bolo účelovo dosiahnuť vydanie takéhoto uznesenia s cieľom vytvoriť nátlak na odporcu, aby mohla užívať nehnuteľnosti len pre seba. Odporca navrhol, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie v celom rozsahu zrušil.

6. Navrhovateľka s odvolaním nesúhlasila. Argumentuje, že v odvolaní absentujú jeho základné náležitosti predpísané ustanovením . V odvolaní nie je vymedzený ani len náznak dôvodu, pre ktorý odporca považuje napádané uznesenie za nesprávne alebo nezákonné. Samotné odvolanie je podľa navrhovateľky koncipované pomerne chaoticky, pričom z jeho obsahu je možné vydedukovať len toľko, že cieľom návrhu bola snaha navrhovateľky získať výlučné užívanie nehnuteľností. Z dôvodu absencie odvolacích dôvodov ako povinnej zákonnej náležitosti odvolania navrhovateľka tvrdí, že ani nedokáže zaujať náležitú procesnú obranu proti odvolaniu, čoho logickým a legitímnym dôsledkom

by malo byť odmietnutie odvolania postupom podľa ustanovenia . Navrhovateľka odmieta tvrdenia odporcu o jej snahách manipulovať s faktami, prípadne o inom negatívnom správaní sa, a uviedla, že dôvodom pre nariadenie ňou navrhovaného neodkladného opatrenia bola obava a strach z agresívneho správania sa odporcu voči nej, ktoré sa výlučne z dôvodov na strane odporcu v rozhodnom období opakovalo a stupňovalo. Existenciu konfliktov a v zásade aj fyzických útokov na navrhovateľku, po ktorých musela byť privolaná polícia a po ktorých musela vyhľadať lekársku pomoc, pritom v zásade v odvolaní potvrdil aj samotný odporca. To, že sa konflikty medzi sporovými stranami po vydaní uznesenia upokojili, a teda že odporca už aktuálne fyzicky nenapáda navrhovateľku, ako tomu bolo pred vydaním uznesenia, možno pričítať práve a výlučne zásahu súdu prvej inštancie, ktorý na základe návrhu vydal uznesenie. Ak teda odporca v odvolaní píše, že sa „navrhovateľka upokojila,“ tak táto skutočnosť je logická a nesporná, pričom tá pramení výlučne z toho, že navrhovateľka po vydaní uznesenia aj napriek pretrvávajúcim a stále prítomným vyhrážkam odporcu nemusí žiť v strachu z toho, že by ju opäť fyzicky napádal alebo inak ohrozoval jej telesnú, ako aj duševnú integritu. Navrhovateľka poukázala na to, že odvolanie odporcu neobsahuje žiaden relevantný argument, pre ktorý by malo byť napádané uznesenie zrušené, prípadne dôkaz, ktorý by ju „usvedčoval“ z klamstiev. Vyjadruje svoje presvedčenie, že odporca v odvolaní žiadnym spôsobom nevyvrátil a ani inak právne účinne nespochybnil dôvodnosť návrhu, t. j. potrebu nariadiť neodkladné opatrenie, a čo je najdôležitejšie, nespochybnil ani vecnú správnosť a zákonnosť odvolaním napádaného uznesenia.

7. Odporca v replike k vyjadreniu navrhovateľky v podstate zopakoval obsah svojho odvolania a doplnil, že pre nesúhlas s predmetným rozhodnutím nebude platiť súdny poplatok.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) preskúmal a prejednal vec v zmysle , s prihliadnutím na jeho obsah v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

9. Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi (stranami konania) a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Neodkladné opatrenie je vo všeobecnosti poskytnutie predbežnej ochrany práv strane sporu za podmienky osvedčenia potreby dočasnej úpravy pomerov už pred rozhodnutím vo veci samej. Takáto (z povahy veci len dočasná) úprava pomerov zásadne prichádza do úvahy len v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav bezprostredne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov strany sporu domáhajúcej sa ochrany neodkladným opatrením, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Z neodkladného charakteru tohto inštitútu vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní neodkladného opatrenia strany nemusia byť vypočuté. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, treba uviesť opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu musia byť navyše pripojené všetky listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu.

10. Neodkladným opatrením možno uložiť strane, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená (/ ). Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ktorého účelom je zabránenie akejkoľvek forme nátlaku na fyzickú osobu. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Zásah do telesnej a duševnej integrity je prejavom násilia, pretože násilím je každá forma ubližovania na živote, zdraví, slobode a dôstojnosti človeka. Zásah do telesnej a duševnej integrity človeka nemusí mať intenzitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, ide o akýkoľvek akt, ktorý negatívne človeka poškodzuje.

11. Pri nedovolených zásahov do psychickej a telesnej integrity je dôležité minimalizovať kontakt osoby, od ktorej tento zásah vychádza, s osobou, ktorá je účinkom takého správania vystavená. Účelom neodkladného opatrenia podľa ustanovenia písmeno h/ je poskytnúť oprávnenej

strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležité zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia preto postačuje, ak je ohrozenie telesnej a duševnej integrity navrhovateľa neodkladného opatrenia konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje osvedčené. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že prezentované tvrdenie navrhovateľa sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

12. Na základe vyššie definovaných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a pojmu zásahu do telesnej a duševnej integrity človeka dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany navrhovateľky ako možnej obete nedovoleného správania zo strany žalovaného, bola dôvodnosť naliehavej úpravy pomerov medzi stranami tohto konania dostatočne osvedčená. Súd prvej inštancie mal prostredníctvom predložených listinných dôkazov osvedčené, že navrhovateľku a odporcu spája manželský vzťah, ktorý je vyhrotený a navrhovateľka podala na súd návrh na ukončenie manželstva rozvodom. Súd prvej inštancie celkom správne zohľadnil časový vývoj situácie vo vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom, stúpajúcu konfliktnosť, zdokumentovanú navrhovateľkou predloženými lekárskymi správami o primárnom ošetrení navrhovateľky dňa 6.7.2025 a dňa 19.9.2025 a s nimi súvisiacimi nadväzujúcimi lekárskymi ošetreniami (v dňoch 11.7.2025, 5.8.2025, 13.8.2025, 25.8.2025, 22.9.2025), ako aj oznámením navrhovateľky Obvodnému oddeleniu PZ Bratislava Ružinov - Východ o útoku zo dňa 26.8.2025 a 19.9.2025 a čestným prehlásením syna účastníkov T. I., narodeného dňa XX.XX.XXXX, ktorý je vekovo dostatočne vyzretý na to, aby vedel k situácii zaujať postoj (vek blízky k plnoletosti) a ktorý útok otca voči matke ako priamy svedok udalosti potvrdil. Uvedené znamená aj to, že konflikty, ku ktorým medzi účastníkmi dochádza už nie sú konfliktnú bežnými, ktoré nie sú medzi manželmi neobvyklé, pretože sú doplnené prvkami násilia a strachu. Incident dňa 19.9.2025 navrhovateľka aj odporca opisujú rozdielne. Nepochybné je ale to, že vzťah účastníkov je vyhrotený, avšak vyhrotený stav neoprávňuje odporcu, ani v prípade, kedy by pociťoval zo strany navrhovateľky nespravodlivosť, k intenzite takého správania, ktoré navrhovateľka prežíva ako zásah do jej telesnej a duševnej osobnostnej integrity. Obsah spisu nedáva podklad pre záver o tom, žeby medzi účastníkmi išlo o vzájomné napádanie, teda také, v ktorom sa vadné - násilné správanie strieda. Tým sa ako pravdepodobné javí, že ohrozená násilím v danom účastníckom vzťahu je navrhovateľka a môže dôvodne pociťovať obavu zo stupňovania fyzickej prevahy odporcu voči nej. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, ako pravdepodobné vyhodnotil tie skutočnosti, ktoré dokumentujú priebeh vývoja skutkového deja a posledného konfliktnej udalosti dňa 19.9.2025, z ktorých ako dôvodná vyznieva obava navrhovateľky, že konflikty sa môžu opakovať, a že môže dôjsť aj k vážnej ujme na zdraví navrhovateľky. Preto neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze odporcu priblížiť sa k navrhovateľke, teda personálna ochrana navrhovateľky proti partnerskému násiliu, bolo súdom prvej inštancie nariadené správne. Predmetné neodkladné opatrenie sleduje predídeniu rizík, spojených v tejto veci s vypätým skončeným partnerským vzťahom navrhovateľky a odporcu.

13. Odlišné právne posúdenie veci nebola spôsobilá privodiť ani obrana odporcu uplatnená v odvolaní, v ktorej tvrdí, že navrhovateľka mala súd uviesť do omylu tým, že sa prezentuje ako obeť a jeho vykresľuje ako násilníka, keď navrhovateľka mala reagovať podráždene, krikom a útokmi voči jeho osobe s cieľom vzbudiť pred deťmi dojem obete, pričom mimo ich prítomnosti mala v týchto útokoch pokračovať. Odporca totiž nepredložil žiaden podporný dôkaz, čím zostala táto jeho obrana len v rovine subjektívneho pohľadu a tvrdenia. Preto pravdivosť tvrdení navrhovateľky, ako aj splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné považovať za osvedčené navrhovateľkou predloženými listinnými dôkazmi. K tomu odvolací súd ešte dopĺňa, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie ( ).

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa ako vecne správne potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . V odvolacom konaní bola plne úspešná navrhovateľka, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie o nariadenie neodkladného opatrenia končí, samostatným uznesením.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).