Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-118-2025.pdf
PDF · 104.58 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/118/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu ENBRA SLOVAKIA s.r.o., Jegorovova 5821/35B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 624 189, právne zastúpenený JUDr. Andrea Stupárová, Novomeského 1266/25, 962 31 Veľká Lúka, IČO: 50 224 620, proti žalovanému Jaroslav Milata, S&S Elektro 70, 956 37 Zlatníky, IČO: 34 481 397, o zaplatenie 18.616,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cb/136/2024-150 zo dňa 19. februára 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cb/136/2024-150 zo dňa 19. februára 2025 p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom I. výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18.616,10 Eur spolu s úrokom z omeškania 12,00 % ročne zo sumy 1.594,50 Eur od 5.12.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 12,00 % ročne zo sumy 4.341,44 Eur od 12.10.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 12,00 % ročne zo sumy 1.285,68 Eur od 04.08.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 12,00 % ročne zo sumy 2.610,00 Eur od 09.09.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 12,00 % ročne zo sumy 3.773,88 Eur od 08.11.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 12,00 % ročne zo sumy 53,64 Eur od 25.09.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 12,00 % ročne zo sumy 1.051,20 Eur od 14.10.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 12,00 % ročne zo sumy 872,64 Eur od 14.10.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 12,00 % ročne zo sumy 1.913,76 Eur od 11.11.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 12,00 % ročne zo sumy 830,93 Eur od 27.11.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 12,50 % ročne zo sumy 137,21 Eur od 05.01.2024 do zaplatenia, úrok z omeškania 12,50 % ročne zo sumy 151,22 Eur od 14.01.2024 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- Eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokovou vetou žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 369 ods.1, 2, § 502 ods. 1, 2.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia 18.616,10 Eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr. Skutkové tvrdenia žalobcu o existencii zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným neboli žalovaným popreté, ani žiadnym spôsobom spochybnené. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah na základe zmlúv uzavretých podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to Zmluvy o spolupráci a Servisnej zmluvy.
4. Žalovaný uznal žalobcom uplatnený nárok. Nespochybnil a nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že mu žalobca dodal ním objednaný tovar a faktúry vystavené žalobcom za dodaný tovar žalobcovi neuhradil. Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku, ktorá mala vzniknúť v rámci vykonávania servisnej činnosti pre žalobcu tvrdiac, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným trvá. Žalovaný svoju obranu v konaní riadne nešpecifikoval, pohľadávku presne a jednoznačne nevyčíslil. Z obsahu vyjadrení žalovaného vyplýva, že jeho pohľadávka je vo výške 11.279,91 Eur, resp. v celkovej výške 16.829,91 Eur, a to suma 3.822,95 Eur titulom škody na dieloch od júla 2023, suma 3.096,96 Eur, ktorá má predstavovať škodu na dieloch vo výške bez práce a dopravných nákladov, suma 4.360,-Eur, ktorá mu mala vzniknúť ako pohľadávka na prácach a dopravných nákladoch a na záručných opravách a pohľadávka 11.279,91 Eur na opravách plynových kotlov.
5. Pokiaľ ide o samotný žalovaným tvrdený nárok voči žalobcovi na zaplatenie dlžnej sumy zo servisných opráv, žalovaný tento nárok uplatňoval ako nárok zo zmluvného záväzku tvrdiac, že zmluvný vzťah medzi ním a žalobcom naďalej trvá, nakoľko tento nebol doposiaľ zrušený. Žalobca poprel skutkové tvrdenie žalovaného o trvaní zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami. Trval na tom, že od 1.7.2022 žalovaný pre žalobcu nevykonával žiadnu službu alebo prácu v zmysle Zmluvy o spolupráci zo dňa 2.7.2021. Poukázal na to, že žalovaný žalobcovi vystavil poslednú faktúru za službu pre žalobcu dňa 1.7.2022 a to faktúru č. 20220029 za obdobie mesiacov január, február, marec, apríl, máj, jún 2022 na sumu 2.400,- Eur, ktorá bola žalovanému žalobcom uhradená. Táto skutočnosť bola listinným dôkazom preukázaná. Z listinného dôkazu - záznamu zo stretnutia (mimosúdneho rokovania) vyplýva, že žalobca umožnil žalovanému uplatniť si voči žalobcovi nároky zo servisu, záručných a pozáručných opráv a vyzval ho na predloženie dokladov, z ktorých by tieto nároky vyplývali. Žalovaný však také dôkazy žalobcovi nepredložil.
6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku tiež uviedol, že žalovaný na preukázanie ním tvrdených skutočností predložil záručné listy, z ktorých vyplýva, že vykonával servis / opravy kotlov a tepelných zariadení, nevyplýva z nich však skutočnosť, že by tieto vykonával pre žalobcu, rovnako z nich nevyplýva ani výška odmeny, a teda nie je nimi možné preukázať výšku žalovaným tvrdenej pohľadávky. Žalobca v konaní argumentoval, že žalovaný, hoci sa vyjadril, že nepovažuje zmluvný vzťah so žalobcom za skončený, nepostupoval pri uplatnení tvrdenej pohľadávky v súlade s uzavretými zmluvami. Ako v prípade Zmluvy o spolupráci tak i v prípade Servisnej zmluvy mali zmluvné strany upravený spôsob platenia odmeny tak, že žalovaný vystaví žalobcovi faktúru a žalobca túto v lehote splatnosti uhradí. Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu, že okrem faktúr, ktoré boli žalobcovi vystavené a žalobcom uhradené pred začatím konania, už nevystavil žalobcovi žiadnu faktúru. Ako dôvod, prečo nevystavil ďalšie faktúry, žalovaný uviedol, že sa pred tým chcel na ich výške dohodnúť so žalobcom.
7. Za daného zisteného skutkového stavu, kedy žalovaný nespochybnil, že na úhradu ním tvrdenej pohľadávky voči žalobcovi nevystavil žalobcovi žiadne faktúry a za situácie, kedy absentuje riadne skutkové tvrdenie žalovaného v rámci jeho obrany voči žalobou uplatnenej pohľadávke, okresný súd vykonal dokazovanie len oboznámením listinných dôkazov. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchmi navrhovaných svedkov, jednak z dôvodu zachovania zásady hospodárnosti konania, keď najmä v prípade svedkov navrhnutých žalobcom by títo mali preukázať skutočnosti medzi sporovými stranami nesporné a tiež z dôvodu, že dokazovanie nemá nahradzovať skutkové tvrdenie sporovej strany, ale dôkazy/dôkazné prostriedky majú byť použité na preukázanie týchto skutkových tvrdení. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, po vykonanom dokazovaní, súd prvej inštancie nepovažoval obranu žalovaného za dôvodnú. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku čo do existencie i výšky, a to ako v časti istiny, tak i v časti úrokov z omeškania, keď bolo preukázané, že žalovaný je s plnením svojho záväzku voči žalobcovi v omeškaní. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu, priznal žalobcovi nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a podľa zásady pomeru úspechu v konaní priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V podanom odvolaní žalovaný uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, pretože nebolo vykonané žiadne dokazovanie ani vypočutie žalovaným navrhnutých svedkov. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní nevychádzal z obsahu e-mailovej komunikácie zo dňa 29.01.2024, v ktorej produktový
manažér žalobcu uznal pohľadávku žalovaného na náhradné diely použité na záručných opravách vykonaných pre firmu ENBRA. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný a spravodlivý. E-mail zo dňa 29.01.2024 nepredložil žalovaný v súlade so zásadou koncentrácie konania, žalovaný mal dostatok času na to, aby všetky svoje tvrdenia podložil relevantnými dôkazmi, čo sa však doteraz nestalo. Žalobca poukázal na to, že žalovaným doručená e-mailová komunikácia zo dňa 29.01.2024 spolu s podaním odvolaním je novota v odvolacom konaní. Napriek uvedenému žalobca v reakcii na predložený e-mail zo dňa 29.01.2024 uviedol, že vznikol pôvodne ako snaha žalobcu riešiť v tom čase danú situáciu s dlžobou žalovaného, ale len za predpokladu, že ju žalovaný uhradí, čo v ďalších e-mailoch, ktoré žalobca pripojil k žalobe aj žalovaný sľuboval, a to, že uhradí dlžné faktúry. I napriek tomu, že reklamácie a náhradné diely predložené žalovaným nespĺňali predpísané podmienky uznania, žalobca v dobrej viere, s ohľadom na predchádzajú dlhoročnú spoluprácu so žalovaným, sa pôvodne snažil dohodnúť za predpokladu, že žalovaný svoj dlh uhradí, čo sa však nestalo. Aj po podaní žaloby žalobca súhlasil so stretnutím so žalovaným, ktoré sa uskutočnilo dňa 21.08.2024, kedy žalobca od žalovaného obdržal len podklady, ktoré žalovaný zaslal spolu so svojím posledným vyjadrením súdu prvej inštancie, kedy žalobcovi, aj napriek prísľubom, dlh neuhradil. Ani pri najlepšej vôli nemohol žalobca tieto doklady žalovanému uznať. Faktúra podľa predloženého e-mailu zo dňa 29.01.2024 žalovaným vystavená nebola, nebola žalobcovi nikdy doručená, a preto ju žalobca logicky neeviduje v účtovníctve. Žalobca považuje obranu žalovaného za nedôvodnú a akékoľvek prezentované nároky žalovaného naďalej neuznáva. Žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
10. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že s vyjadrením žalobcu nesúhlasí. Označená e-mailová komunikácia bola napísaná pánom A., všetky diely, ktoré na záručné opravy vykonané pre žalobcu žalovaný realizoval, boli nakúpené od žalobcu z rabatom 30 %, žalobca odrátal z dielov ďalších 10 %, na čo žalovaný reagoval tým, že všetky doklady od záručných opráv má a nechápe, prečo by žalovanému žalobca mal zaplatiť menej za náhradné diely, ktoré nakúpil žalovaný u žalobcu za cenu, ktorá bola vyššia ako cena, ktorú chcel žalobca žalovanému zaplatiť alebo si odrátať. Na osobnom stretnutí dňa 21.08.2024 žalovaný žalobcovi predložil všetky doklady, a to záručné listy a protokoly podpísané zákazníkmi, ktorí mali namontované zariadenie od žalobcu. Pán A. za žalobcu po vzhliadnutí dokladov skonštatoval, že sú tam všetky záručné listy k opravám, odpoveď bola, že po zaplatení faktúr zo strany žalovaného sa žalobca pokúsi záručné opravy vyriešiť k spokojnosti. Následne žalovaný zaslal pánovi A. video, v ktorom mu oznámil poruchu na tepelnom čerpadle ARGO predané žalobcom a riešené záručnou opravou viac ako dva roky, uvedenú záručnú opravu mal nahlásiť pán B.. Bolo prisľúbené pánom B., že na tepelné čerpadlo bude vystavený dobropis, no ani k tejto skutočnosti nedošlo. Žalovaný tepelné čerpadlo zákazníkovi vymenil na svoje náklady, čím žalovanému vznikla škoda 6.450,-Eur na záručných opravách, ktoré stále vykonával, pretože žalobca na svoje zariadenia, ktoré dodáva na slovenský trh dáva záruku päť rokov a posledné zariadenie bolo predané v roku 2023, to znamená, že päťročné záručné obdobie bude končiť v roku 2028. Dlh na záručných opravách je k dnešnému dňu 14.500,-Eur. Na všetky záručné opravy má žalovaný doklady, z ktorých súd prvej inštancie nevychádzal pri rozhodovaní vo veci.
11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že argumentácia žalovaného sa opakuje tak, ako ju prednášal v konaní pred súdom prvej inštancie, na ktorú žalobca patrične reagoval a s ktorou sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vysporiadal. Žalovaný v konaní nepredložil relevantné dôkazy, z ktorých by mali vyplývať jeho skutkové tvrdenia. Doklady predložené žalovaným nemôže žalobca uznať, pretože zoznam dielov obsahuje len samotné diely bez ďalších potrebných podkladov pre evidenciu reklamácií, pričom žalobca zároveň v konaní pred súdom prvej inštancie poukazoval na to, že zoznam dielov za rok 2022 je úplne nečitateľný, cena za prácu za žalovaným uvádzané roky je úplne mimo platného cenníka a doprava nie je nikde uvádzaná. Žalovaný požaduje sumu, ktorú neustále mení, podľa neho dlh na záruke uvádzaný v jeho poslednom vyjadrení zo dňa 15.06.2025 je viac ako 14.500,-Eur, ktorú sumu žalobca nevie ako a podľa čoho žalovaný vypočítal. V predložených dokladoch chýbajú servisné prehliadky, chýbajú vadné diely, resp. sa nezhoduje typ alebo počet vrátených dielov. Pôvodné úsilie žalobcu dodatočne sprocesovať reklamácie a započítať ich žalovanému, pokiaľ by žalovaný predložil relevantné doklady obsahujúce požadované údaje, ktoré by preukazovali ním tvrdené skutočnosti, naráža na pocit účelovej snahy žalovaného navýšiť sumu, ktorú si chce v rozpore
so zákonnými podmienkami započítať bez popredných účtovných dokladov, podkladov a evidencie. Žalobca je toho názoru, že keďže už dlhšiu dobu so žalovaným nespolupracuje, má za to, že opravy zo strany žalovaného sú riešené dielmi odoberanými priamo od výrobcu a následne bezdôvodne nárokované u žalobcu. Žalovaný v odvolacom konaní uvádza nové skutkové tvrdenia, napr. k tepelnému čerpadlu ARGO. Reklamáciu tepelného čerpadla AGRO si žalovaný v rámci tohto súdneho konania ani neuplatňuje, iba ju spomína, pričom opäť nebola zo strany žalovaného doručená žiadna oficiálna relevantná dokumentácia.
12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 CSP), prejednal odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje vo výroku za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.
13. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
14. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
15. Vzhľadom na stručný obsah podaného odvolania žalovaným, považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že účelom odvolacieho konania nie je, aby odvolací súd opakovane vyhodnocoval tvrdenia a argumenty odvolateľa uvedené v konaní na súde prvej inštancie, ale účelom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolaciemu súdu zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplývala povinnosť, ale ani právo odvolaciu argumentáciu žalovaného dotvárať a vyvodzovať si, prečo by tie ktoré zistenia a závery súdu prvej inštancie mali byť nesprávne, ale zodpovednosť za odvolaciu argumentáciu a jej obsahové vymedzenie mal žalovaný ako odvolateľ, a preto odvolací súd vyhodnocoval len tie odvolacie tvrdenia a argumenty žalovaného, ktoré sa týkali konkrétnych zistení a záverov súdu prvej inštancie, a teda ktorými žalovaný v konkrétnosti namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
16. Žalovaný v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov. Žalovaný odvolaciu námietku bližšie nekonkretizoval.
17. Odvolací súd po preštudovaní obsahu odvolaním napadnutého rozhodnutia a obsahu predloženého súdneho spisu sumarizuje, že súd prvej inštancie v bode 69. napadnutého rozsudku uviedol, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ktoré navrhol žalovaný z dôvodu, že dokazovanie nemá nahrádzať skutkové tvrdenia sporovej strany, ale dôkazy majú preukazovať skutkové tvrdenia uvádzané stranou sporu v konaní.
18. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného poukazuje odvolací súd na zásadu, ktorou je ovládané civilné sporové konanie, a to, že pri vykonávaní dokazovania a hodnotení dôkazov musí každá strana sporu uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, v zmysle ktorej, kto tvrdí, ten dokazuje. Strana sporu musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a svoje tvrdenia preukazovať dôkazmi, ako aj obsah tejto jej povinnosti, sa odvíja od hmotného práva. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na znenie ustanovenia § 150 CSP, ktoré zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, to je uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu a prejaví sa v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov
civilného procesu. V sporovom konaní je totiž súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, keďže sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Rozsudok v sporovom konaní v zásade zodpovedá tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili a v zásade nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku, alebo zánik jeho povinnosti. Z hľadiska pravidiel o koncentrácii konania je želateľné, aby všetky skutkové tvrdenia boli obsiahnuté, ak ide o žalobcu, tak v žalobe a vo vyjadrení žalobcu podľa § 167 ods. 3 CSP, ak ide o žalovaného, tak vo vyjadrení žalovaného k žalobe podľa § 167 ods. 2 CSP a vo vyjadrení žalovaného podľa § 167 ods. 4 CSP. Skutkové tvrdenia predložené neskôr, napríklad vo forme ústnych prednesov na pojednávaní, je potrebné ospravedlniť tým, že ich strana sporu nemohla predložiť už skôr (napr. keď novým skutkovým tvrdením sa reaguje na skutočnosť, ktorá vyšla najavo až z dôkazu vykonaného na pojednávaní), inak na ne súd nemusí prihliadnuť (§ 153 CSP).
19. Sumarizujúc skutkové tvrdenia žalovaného, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný dôvod a výšku svojej pohľadávky voči žalobcovi riadne nekonkretizoval a pri uplatnení nároku voči žalobcovi nepostupoval v zmysle zmluvných dojednaní, keď s poukazom na dohodnutý spôsob plnenia odmeny nevystavil pre žalobcu žiadne faktúry. Nakoľko žalovaný nesplnil svoju povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia v rozsahu, aby zrozumiteľne a jasne uviedol dôvod a výšku svojej tvrdenej pohľadávky voči žalobcovi, nebol zákonný dôvod na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, ktorých navrhol. Dokazovaním v sporovom konaní sa má totiž preukázať to, čo strana sporu tvrdila, a nie zisťovať to, čo netvrdila. Dokazovanie teda nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či náhodou existujú skutočnosti v jej prospech. Pokiaľ si žalovaný nesplnil svoju povinnosť dostatočne vecne odôvodniť svoj tvrdený nárok voči žalobcovi, nebolo de facto ani čo dokazovať. Z uvedených dôvodov odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, keď z dôvodu absencie podstatných skutkových tvrdení žalovaného nevykonal dokazovanie v rozsahu výsluchu svedkov navrhnutých žalovaným.
20. Žalovaný v podanom odvolaní poukazuje na mailovú komunikáciu zo dňa 29.01.2024, v ktorej produktový manager žalobcu uznal časť tvrdenej pohľadávky žalovaného.
21. Po preštudovaní obsahu predloženého súdneho spisu a obsahu odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že odvolacia argumentácia žalovaného je v tejto časti novotou v odvolacom konaní, ktorá žalovaným nebola použitá v konaní pred súdom prvej inštancie, preto na ňu odvolací súd s poukazom na § 366 CSP nemohol prihliadať. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V prejednávanom súdnom spore nie sú splnené zákonne podmienky na to, aby odvolacia argumentácia žalovaného v časti tvrdenej mailovej komunikácie zo dňa 29.01.2024, bola s poukazom na § 366 CSP prípustná, preto sa ňou odvolací súd zaoberať nemohol.
22. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní nezistil.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd o odvolaní žalovaného rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
24. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
25. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).