Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/9/2026

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a sudcov JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Mateja Čintalu v trestnej veci odsúdeného A. B., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 4. februára 2026, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 21.11.2025 sp.zn. takto

r o z h o d o l :

Podľa z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením mestský súd podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr.zák. žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A. XXXX/XX, A. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce, sp. zn. zo dňa 22.11.2024 zamietol.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o verejnom zasadnutí zahlásil sťažnosť odsúdený, ktorú bližšie písomne neodôvodnil.

Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia, pričom zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Odsúdený A. B. svoju žiadosť o podmienečné prepustenie odôvodnil tak, že chce ísť domov za družkou, spolu majú sedem detí, je na nich sama a nezvláda to. Uviedol i to, že má dohodnutú prácu v Čechách.

Z hodnotenia o správaní sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody mal krajský súd preukázané, že resocializačná prognóza je u neho podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA menej priaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. Podľa vyjadrenia aj napriek tomu, že odsúdený plní program zaobchádzania, s prihliadnutím na menej priaznivú resocializačnú prognózu a stredné riziko recidívy trestnej činnosti neodporučil podmienečné prepustenie odsúdeného.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený bol sedemnásťkrát súdne trestaný prevažne za trestné činy majetkovej povahy, z toho nepodmienečný trest odňatia slobody vykonal dvanásťkrát.

Po podrobnom preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd konštatuje, že mestský súd riadnym, zákonným a dostatočným spôsobom vykonal dokazovanie pre posúdenie tak formálnych, ako aj materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného v súlade s ustanovením § 66 ods. 1 Tr. zák..

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou ich úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14. 2. 2008).

S poukazom na takto zistené skutočnosti sa krajský súd stotožnil s názorom mestského súdu, že u odsúdeného nedošlo k takému polepšeniu, na základe ktorého by bolo možné konštatovať naplnenie materiálneho predpokladu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a to v tom smere, že od neho nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, keďže odsúdenému bola v minulosti daná možnosť vyhnúť sa nepodmienečnému trestu v rámci jeho predošlých podmienečných odsúdení a podmienečného prepustenia. Napriek tomu odsúdený opakovane naďalej páchal úmyselnú trestnú činnosť, bol viackrát odsúdený na nepodmienečné tresty a aj v rámci podmienečného prepustenia sa neosvedčil a zvyšok trestu mu bol nariadený (vo veci Okresného súdu Michalovce sp. zn. ).

Odsúdený má „bohatú“ kriminálnu minulosť, bol vzhľadom na svoj relatívne nízky vek extrémne 17-krát súdne trestaný, čo ani krajskému súdu pri jeho sklonoch ku kriminalite, nedáva záruku, že v prípade prepustenia povedie riadny život a nebude sa dopúšťať protiprávnej činnosti. U odsúdeného nie sú splnené ani formálne, ani materiálne podmienky na podmienečné prepustenie.

Mestský súd postupoval správne, keď zohľadnil túto kriminálnu minulosť odsúdeného a poukázal na priemerné správanie odsúdeného vo výkone trestu. Od osoby, ktorá už bola toľkokrát trestne odsúdená sa vyžaduje podstatne vyššia miera plnenia povinností a vzorného správania, aby bolo možné uvažovať nad reálnosťou predpokladu vedenia riadneho života v prípade podmienečného prepustenia.

Rovnako argumenty uvádzané odsúdeným v rámci žiadosti, ako aj v rámci verejného zasadnutia pred prvostupňovým súdom nie sú tak relevantné a takého charakteru, aby mali znamenať iné rozhodnutie o predmete tohto konania. Odsúdený si paradoxne sám odporuje, keď uvádza, že chce ísť domov za družkou, s ktorou má sedem detí, ktorí žijú v A. a súčasne uvádza, že chce pracovať a má dohodnutú prácu v Čechách.

S poukázaním na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.