Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-85-2024.pdf
PDF · 81.3 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/85/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov, sudca JUDr. Mária Tvrdíková, v spore žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom 091 01 Stropkov, zastúpený advokátkou JUDr. Martinou Fabiánovou, so sídlom Hencovská 2043/178, 093 02 Hencovce, proti žalovaným 1/ C. D. E., F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XX/ X, XXX XX B. a 2/ C. B. H., F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX B., o určenie vlastníckeho práva takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Trovy konania účastníkom n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca dňa 18.11.2024 doručil súdu podanie, v ktorom uviedol viacero skutočností týkajúcich sa rodičovského bytu, nachádzajúceho sa na ul. J. XXXX/XX a bližšie neurčenej darovacej zmluvy uzavretej v prospech žalovaných. Žalobca v podaní navrhol, aby súd prvej inštancie zrušil darovaciu zmluvu, ktorou bol žalovaným 1/ a 2/ darovaný byt a z ktorého ho bez jeho vedomia vysťahovali.
2. Žalobca svoj návrh doplnil písomným podaním zo dňa 19.2.2025 na základe výzvy súdu, z ktorého je zrejmé, že sa domáha zrušenia darovacej zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť – byt na ul. Hrnčiarskej 1627/25 v Stropkove.
3. Z obsahu podaného návrhu je zrejmé, že žalobca žiada zrušenie darovacej zmluvy, ktorá bola uzavretá na rodičovský byt na K. J. XXXX/XXX, B. medzi zmluvnými stranami a to darujúcou D. B., nar. X.X.XXXX
- matkou žalobcu a obdarovanými C. D. E., F. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B. H., F. B., nar. XX.X.XXXX, sestry žalobcu.
4. Žalovaná 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 4.8.2025 uviedla, že daná darovacia zmluva bola uzavretá riadne v advokátskej kancelárii D. C. I., pričom podpisovania sa zúčastnili všetky osoby naraz. Podpisovanie darovacej zmluvy prebehlo tak, že všetky zúčastnené strany si prečítali darovaciu zmluvu a zmluvu vecného bremena s doživotným právom užívania bytu v prospech ich mamy a bolo im advokátom vysvetlené darovanie a vecné bremeno v čom spočíva, a následne všetci zmluvu podpísali, pričom táto zmluva bola uzavretá slobodne bez akéhokoľvek nátlaku alebo bez akýchkoľvek podmienok zo strany ich mamy alebo jej a sestry. Ich brat (žalobca) ešte pred uzatvorením darovacej zmluvy matku pravidelne zastrašoval, urážal ju, nadával jej, vyhrážal sa jej, avšak po zistení že mama uzatvorila s nimi darovaciu zmluvu sa jeho správanie brutálne zhoršilo. Začal všetkých prenasledovať, nadával im, vyhrážal sa im, sestre aj jej manželovi. Matku násilím dovliekol na Okresný úrad, katastrálny odbor a ona zo strachu si vyžiadala kópiu, aj keď jedno vyhotovenie zmluvy obdŕžala pri jej podpisovaní. Ak ich mama niečo tvrdila pred bratom, tak je to zo strachu pred vlastným synom. To, že matka mala povedať, že zmluvu nikdy nevidela nie je pravdou, pretože mama zmluvu riadne v advokátskej kancelárii podpísala, svojho syna sa veľmi bojí. Ten ju pravidelne zastrašuje a zastrašuje aj celú rodinu, o čom svedčí aj fakt, že ich brat bol odsúdený za nebezpečné vyhrážanie voči svojmu švagrovi C. L. H.. Navrhla žalobu zamietnuť.
5. Žalovaná 2/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 5.8.2025 uviedla, že darovaciu zmluvu podpisovali u advokáta D. C. I., kde ju prečítali a následne podpísali. Zároveň bolo v prospech mamy zriadené vecné bremeno doživotného užívania darovaného bytu v jej prospech. Darovaciu zmluvu mama uzatvorila z vďaky, že sa o ňu so sestrou starajú. Naopak, brat (žalobca) sa nielen k nim sestrám, ale aj k matke ešte pred uzatvorením darovacej zmluvy správal zle, zastrašoval ju a nadával jej. Navrhla žalobu zamietnuť.
6. V priebehu konania rozhodnutím Centra právnej pomoci – kancelária Svidník, Sov. hrdinov 102, 089 01 Svidník zo dňa 5.12.2025 bol žalobcovi ako oprávnenej osobe priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o zrušenie darovacej zmluvy a na jeho zastupovanie bola určená advokátka D. C. M. so sídlom J. XXXX/XXX, XXX XX J., adresa pracoviska Námestie Slobody 6, 093 01 Vranov nad Topľou.
7. Na požiadanie právnej zástupkyne žalobcu jej boli doručené dňa 15.1.2026 všetky listiny týkajúce sa sporu a nachádzajúce sa v spise.
8. Na pojednávaní konanom dňa 5.2.2026 právna zástupkyňa žalobcu žiadala, aby súd určil, že D. B., F. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, B. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a to trojizbového bytu č. 10 vo vchode č. 25 na poschodí bytového domu súp. č. XXXX N. K. J. O. B., postaveného na pozemku KN reg. C, evidovaný na katastrálnej mape pod č. 1105/2 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 666 m2, k.ú. B.. Poukázala na to, že žalobca podal pôvodnú žalobu o neplatnosť darovacej zmluvy, v ktorej boli účastníkmi žalované 1/ a 2/ a matka žalobcu.
9. Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.
10. Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
11. Ak na jednej strane sporu vystupuje viac subjektov, ide o procesné spoločenstvo a teda o tzv. subjektívnu kumuláciu v civilnom procese. Táto môže vzniknúť už podaním žaloby, keď žalobu podá viac subjektov na strane žalobcu alebo žalobca v žalobe žaluje viac subjektov na strane žalovaného. Civilný sporový poriadok definuje nerozlučné spoločenstvo ako procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, pričom procesný úkon jedného z nich platí aj pre ostatných. Konsenzus nerozlučných spoločníkov je vyžadovaný aj v prípade zmeny žaloby, vzdania sa nároku a uzavretia zmieru. V prípadoch tzv. nedielnych záväzkov podľa hmotného práva, pôjde vždy o procesné spoločenstvo
nerozlučné. Treba zároveň konštatovať, že ak ide o nútené procesné spoločenstvo, teda o takú procesnú situáciu, keď hmotnoprávna úprava vyžaduje existenciu procesného spoločenstva na úspech v konaní, pôjde vždy o spoločenstvo nerozlučné.
12. Charakter procesného spoločenstva je determinovaný charakterom predmetu konania, teda hmotnoprávnou úpravou. O nerozlučné spoločenstvo ide vtedy, ak povaha predmetu sporu neumožňuje, aby ten bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému zo spoločníkov (do pozornosti ústavný súd sp. zn. IIÚS 375/2019).
13. Ako už bolo uvedené, o nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom a teda, ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov.
14. Podaná žaloba trpí nedostatkom vecnej legitimácie. Žalobca, ktorý nebol zmluvnou stranou, o neplatnosť darovacej zmluvy zažaloval len obdarované – žalované 1/ a 2/ a matke D. B., nar. X.X.XXXX určil postavenie svedka, keď navrhol jej vypočutie ako jeden z dôkazných prostriedkov. Na tomto zotrvala aj jeho právne zástupkyňa, ktorá mu bola ustanovená rozhodnutím Centra právnej pomoci – kancelária Svidník, ktorá poukázala na svoje písomné podanie zo dňa 2.2.2026, ktorým navrhla vykonať dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov. Ak sa má súd zaoberať ako predbežnou otázkou platnosťou či neplatnosťou darovacej zmluvy, vecne legitimovaní ako účastníci (žalobcovia, žalovaní) sa musia konania zúčastniť všetci, ktorí uzavreli darovaciu zmluvu. Matke žalobcu D. B., ktorá uzatvorila predmetnú darovaciu zmluvu však v tomto spore patrí postavenie strany sporu. V danom prípade žalobca žaloval len obdarované (svoje sestry) a darkyňu (matku) uviedol len ako svedka. Vzhľadom na to, že pokiaľ sa na konaní nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva a z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.
15. Nakoľko žalobca označil žalovaného v konaní nesprávne a z titulu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobu súd zamietol, bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania, aby sa zaoberal ďalšími dôvodmi rozhodnými pre posúdenie veci rozhodnými pre posúdenie veci, nakoľko otázku aktívnej, resp. pasívnej legitimácie musí súd posúdiť aj bez návrhu ako prejudiciálnu otázku.
16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Úspešné žalované si trovy konania neuplatnili a neúspešný žalobca nemá na náhradu trov konania právo, preto śud vyslovil, že trovy konania účastníkom nepriznáva aplikujúc ustanovenie § 262 ods. 1 CSP, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od .doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. . ......................................... V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť,proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP) Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Vo Svidníku 5. februára 2026
JUDr. Mária Tvrdíková
sudca