Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/146/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenej LEGALINK s.r.o., Mlynské nivy 53, 821 09 Bratislava, IČO: 50 990 365, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, o primerané finančné zadosťučinenie 500,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 100,- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2025 domáhala voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur.

1.1 Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že Okresný súd Prešov rozsudkom, č. k. -84, zo dňa 29.10.2024 v konaní o zaplatenie 1.423,63 eur s prísl. zaviazal žalobkyňu (v pôvodnom konaní žalovanú) na zaplatenie 301,62 eur s prísl., v prevyšujúcej časti žalobu žalovaného (v pôvodnom konaní žalobcu) zamietol a priznal žalobkyni (v pôvodnom konaní žalovanú) voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57,62 %. Krajský súd v Prešove rozsudkom, č. k. -121, zo dňa 26.06.2025 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

1.2 Ust. je ust. s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritériá na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa, a základ nároku na finančné zadosťučinenie je tak daný (arg. „má právo“).

1.3 Z hľadiska určenia výšky primeraného finančného zadosťučinenia mal za to, že by súd mal prihliadať najmä na správanie žalovaného, ktorý v Pôvodnom konaní, ktoré inicioval, požadoval od žalobcu nedôvodné plnenie.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť.

2.1 Žalovaný odmietol výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia. Pre priznanie finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi a určenie jej výšky nie je podstatná jeho sankčná a represívna funkcia. Uplatňovanie sankcií proti zákonom zakázanému správaniu dodávateľov na voľnom trhu je prioritne zverené odvetviami verejného práva predovšetkým orgánom kontroly, dozoru a dohľadu nad voľným trhom, resp. nad finančným trhom. PFZ by malo ujmu primerane kompenzovať, nie nahrádzať. Súd by mal vyhodnotiť všetky okolnosti prípadu a stanoviť výšku primeraného finančného zadosťučinenia tak, aby spĺňala predpoklad primeranosti.

2.2 V zmysle rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -84, zo dňa 29.10.2024, a uznesenia, č. k. -131, zo dňa 18.09.2025 bola žalobkyňa zaviazaná na úhradu sumy vo výške 301,62 eur spolu s príslušnými úrokmi z omeškania a na úhradu trov konania vo výške 48,88 eur. Žalobkyňa doposiaľ uvedenú sumu žalovanému neuhradila, a preto žalovaný zastáva názor, že podaná žaloba o primerané finančné zadosťučinenie je v rozpore s dobrými mravmi, ak sama žalobkyňa doposiaľ v zmysle spomínaných rozhodnutí neplnila, no na druhej strane od žalovaného žiada primerané finančné zadosťučinenie s odkazom na rovnaké rozhodnutia, ktoré ona sama nerešpektuje. Naviac, ďalšie splátky sa stali splatnými, ktoré doposiaľ žalobkyňa takisto neuhradila, a teda suma, ktorú je žalobkyňa povinná uhradiť žalovanému je aktuálne už vyššia, než akú bola povinná uhradiť v zmysle citovaných rozhodnutí.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na , nakoľko ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán sa nestali spornými a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur. Rozsudok bol verejne vyhlásený za splnenia podmienok podľa .

4. Súd vykonal dokazovanie listinami (rozsudok Okresného súdu Prešov a Krajského súdu v Prešove, doložkami právoplatnosti a vykonateľnosti), ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4.1 Žalovaný sa v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. domáhal voči žalobkyni zaplatenia sumy vo výške 1.423,63 eur s prísl. titulom splatenia úveru.

4.2 Okresný súd Prešov rozsudkom, č. k. -84, zo dňa 29.10.2024 zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému sumu 301,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 27,42 eur počnúc od 21.12.2023 do zaplatenia, 27,42 eur počnúc od 21.1.2024 do zaplatenia, 27,42 eur počnúc od 21.2.2024 do zaplatenia, 27,42 eur počnúc od 21.3.2024 do zaplatenia, 27,42 eur počnúc od 21.4.2024 do zaplatenia, 27,42 eur počnúc od 21.5.2024 do zaplatenia, 27,42 eur počnúc od 21.6.2024 do zaplatenia, 27,42 eur počnúc od 21.7.2024 do zaplatenia, 27,42 eur počnúc od 21.8.2024 do zaplatenia, 27,42 euro počnúc od 21.9.2024 do zaplatenia, 27,42 eur počnúc od 21.10.2024 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 57,62 %. Z rozsudku súd zistil, že žalobkyňa sa k žalobe nevyjadrila a ani sa nezúčastnila pojednávania vo veci (bod 4. a 5. cit. rozsudku). Vo vzťahu k zamietavému výroku nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 13.12.2024.

4.3 Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 26.06.2025, č. k. -121, potvrdil rozsudok vo výroku ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o náhrade trov konania. Odvolací súd zároveň priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z bodu 18. cit. rozsudku súd ďalej zistil, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa a to len proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.07.2025.

4.4 Okresný súd Prešov vydal uznesenie č. k. -131, dňa 18.09.2025, v ktorom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni ako náhradu trov prvoinštančného konania sumu vo výške 98,07 eur, a žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 48,88 eur.

5. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

Podľa o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov

verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

Podľa o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa posledná veta o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

Podľa posledná veta o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 10.06.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

6. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu , či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

7. Základným o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v až 54 , zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

8. Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 14.09.2016, sp. zn. , uviedol, že v súvislosti s ustanovením (v súčasnosti ) pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. V prípade práva na PFZ nie je nevyhnutné, aby spotrebiteľovi ujma skutočne vznikla, postačuje samotné riziko vzniku ujmy v dôsledku porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.

9. Podmienka úspešného uplatnenia práva spotrebiteľa namietať v konaní pred súdom porušenie práva alebo povinnosti ( veta tretia o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnení a osobitnými predpismi), je splnená aj vtedy, keď súd v inom konaní konštatoval toto porušenie pri rozhodovaní o predbežnej otázke (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2022, sp. zn. ).

10. Najvyšší súd SR v rozsudku, sp. zn. , zo dňa 13.12.2022 uviedol, že v ustanovení § 3 ods. 5 vety tretej zákona o ochrane spotrebiteľa sa úspech spotrebiteľa viaže na uplatnenie porušeného práva alebo povinnosti z tohto alebo osobitného zákona, miera úspešnosti (neúspešností) sporovej strany nie je pre vznik nároku rozhodujúca. Najvyšší súd teda nepovažuje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 vety tretej za rozhodujúce, v akej miere

bol spotrebiteľ v spore úspešný, postačuje jeho čo i len čiastočný úspech, napr. úspech v uplatnení niektorého z viacerých práv.

11. V prejednávanej veci je zrejmé, že súdom prvej inštancie bolo konštatované porušenie práv žalobkyne ustanovených osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , v dôsledku čoho súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov a žalobu čiastočne zamietol. Súd má teda za to, že pokiaľ sa žalobkyňa bránila v predchádzajúcom spore (podanie zo dňa 18.10.2024) a bola úspešná (hoci iba čiastočne), základ nároku je daný.

12. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však PFZ nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu, konkrétne zo závažnosti porušenia práva či povinnosti voči spotrebiteľovi, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán protiprávnemu konaniu. Súd pri svojom rozhodovaní vzal zreteľ na to, že na strane žalobkyne nevznikla ujma v podobe zmenšenia jej majetku, keďže úver nepreplatila a naopak doteraz neuhradila dlžnú sumu, na zaplatenie ktorej bola zaviazaná v rozhodnutí súdu.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že suma vo výške 100,- eur splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením bol aj rozsudok vydaný v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , a je ním aj odôvodnenie tohto rozsudku) a teda, že bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre žalobkyňu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej, ale aj generálnej prevencie, a zároveň bude odmenou pre žalobkyňu, že sa nekalému konaniu žalovaného nepodrobila, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii, než akú si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustila do sporu s ním. Výška PFZ sa stanovuje na základe voľnej úvahy s prihliadnutím najmä na povahu, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva. Súd preto priznal žalobkyni sumu v celkovej výške 100,- eur predstavujúcich necelých 10 % zamietnutej istiny uplatneného nároku žalovaným.

14. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a nárok žalobcu v časti prevyšujúcej priznanú sumu zamietol.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s . Podľa tohto ustanovenia môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. , z 08.02.2017). Ide o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností podstatných pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Aj v súčasnosti podľa v spojení s a sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).