Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

66C/33/2024

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobkýň: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, 2. C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, obidve zastúpené matkou ako zákonnou zástupkyňou E. F. D., G. D., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX, zastúpenej JUDr. Miriam Jachymová, advokát, so sídlom Pražská 4, Košice, proti žalovanej: E. H. I., G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. J. XX, F., zast. JUDr. Miroslav Vidovenec, advokát so sídlom Nám. Osloboditeľov 1, Michalovce, o neúčinnosť právneho úkonu, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyniam.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne sa žalobou doručenou súdu dňa 20.09.2024 domáhali určenia neúčinnosti právneho úkonu voči nim a náhrady trov konania.

2. Žalovaná v priebehu konania namietla skutočnosť, že maloleté žalobkyne nedisponujú súhlasom otca ako zákonného zástupcu s podaním žaloby v tejto veci, nakoľko sú v konaní zastúpené len matkou ako zákonnou zástupkyňou. Takto nie sú splnené podmienky na pokračovanie v konaní a konanie je potrebné zastaviť.

3. Súd uznesením sp.zn. – 192 zo dňa 08.01.2026 vyzval žalobkyne na doplnenie súhlasu otca s podaním žaloby, príp. o rozhodnutie v zmysle o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) o tom, že bol súdom udelený súhlas za otca na podanie žaloby, príp. doklad o tom, že takéto konanie prebieha na príslušnom súde. Táto výzva bola právnej zástupkyni žalobkýň doručená dňa 23.01.2026, pričom súdom určená lehota 10 dní uplynula dňa 02.02.2026. Žalobkyne na výzvu súdu nereagovali a ostali nečinné.

4. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ), pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia.

5. Podľa , kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine.

6. Podľa , ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

7. Podľa , každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.

8. Podľa , v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.

9. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Podľa , ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

11. V tomto konaní na strane žalobkýň vystupujú maloleté deti zastúpené matkou ako zákonnou zástupkyňou. Žalobkyňa v 1. rade má t.č. 9 rokov a žalobkyňa v 2. rade má 7 rokov. Podanie žaloby za maloleté dieťa nie je bežnou vecou, ale ide nevyhnutne o vec súvisiacu so správou majetku maloletého dieťaťa podľa . Z podania žaloby vyplývajú žalobcovi procesné práva a povinnosti, ale podanie žaloby predstavuje aj majetkové riziko (napr. povinnosť nahradiť trovy konania), preto podanie žaloby (s výnimkou návrhu vo veciach starostlivosti súdu o maloletých) treba považovať za podstatnú (nie bežnú) vec (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 20.09.2012, sp. zn. ). Nie je vylúčené, aby aj v takomto súdnom konaní ako zástupca maloletého vystupoval len jeden rodič (zákonný zástupca), avšak len v prípade, ak s podaním žaloby súhlasí aj druhý rodič, keďže sa jedná o podstatnú vec týkajúcu sa maloletého. Pokiaľ však, ako v tomto prípade, žalobu podal v mene maloletých žalobkýň len jeden jej zákonný zástupca - matka bez predloženého súhlasu otca žalobkyne s podaním žaloby, pričom z povahy veci je zrejmé, že druhý rodič - otec s podaním žaloby nebude súhlasiť, musí o podaní takejto žaloby podľa rozhodnúť súd, keďže ide o nezhodu rodičov v podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností.

12. Keďže v danom prípade išlo o podanie žaloby, ktoré nie je bežnou vecou, pričom zjavne neexistovala zhoda oboch zákonných zástupcov (výsledok pojednávania konaného dňa 20.06.2024), mal o tom, či maloleté žalobkyne majú, alebo nemajú podať predmetnú žalobu, rozhodnúť súd v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa . Takto na to poukázal aj poručenský súd v uznesení sp.zn. - 120 zo dňa 19.08.2025 (č.l. 173 súdneho spisu).

13. Nedostatok zastúpenia je nedostatkom podmienky konania podľa . Tento nedostatok je možné odstrániť výzvou matke, ktorá podala žalobu za maloleté žalobkyne prostredníctvom právnej zástupkyne, aby predložila buď súhlas otca s podaním tejto žaloby alebo rozhodnutie súdu podľa (súd prvej inštancie v tomto konaní sám nemôže iniciovať konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa , keďže podľa uvedeného ustanovenia v podstatných veciach, na ktorých sa rodičia nezhodnú, rozhoduje súd len na návrh niektorého z rodičov). Žalobkyne zastúpené matkou však ostali nečinné a na výzvu súdu nereagovali.

14. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 28.08.2020, podľa ktorého: „Je potrebné prisvedčiť prvoinštančnému súdu v tom, že podanie žaloby predstavuje pre maloletého žalobcu majetkové riziko, ktoré nie je bežnou majetkovou záležitosťou a preto k podaniu žaloby treba schválenie súdu. Súd právny úkon, ktorý sa nebežnej majetkovej záležitosti týka, schváli len vtedy, ak je v záujme zastupovaného maloletého dieťaťa. Či ide o bežnú alebo nebežnú majetkovú záležitosť, pri správe majetku treba posúdiť vždy na základe jednotlivých okolností a celkovej povahy každého konkrétneho prípadu. Ust. je potrebné vykladať v súlade s celkovým poňatím tak, že sa jeho právny režim analogicky vzťahuje i na nakladanie zákonného zástupcu s nebežnými, osobnými záležitosťami zastupovaného. Podanie akejkoľvek žaloby je nesporne nebežnou záležitosťou, ktorá môže mať ďalekosiahle dosahy do sféry maloletého (napríklad mimo vzniknutých práv a povinností, o ktorých je rozhodované v konaní, taktiež nutnosť hradiť náklady súdneho konania).“

15. V zmysle vyššie uvedených skutočností súd nemal inú možnosť len konanie zastaviť, nakoľko žalobkyne (maloleté zastúpené zákonnými zástupcami, rodičmi) nepreukázali, že disponujú súhlasom otca ako druhého rodiča na podanie žaloby v tejto veci, pričom súd sám nemohol iniciovať osobitné konanie podľa , ktoré sa začína len na návrh jedného z rodičov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že tento postup bol žalobkyniam známy aj z výsledkov konania vedeného na Okresnom súde

Námestovo sp.zn. , kde uznesením zo dňa 19.08.2025 boli poučené o potrebe iniciovania konania podľa , resp. aj vzhľadom na doterajšie výsledky súbežne prebiehajúceho konania o neúčinnosť právneho úkonu na Mestskom súde Košice pod sp.zn. , ktoré konanie bolo z rovnakých dôvodov tiež zastavené.

16. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

18. V danom prípade k zastaveniu konania došlo zavinením žalobkýň, ktoré neodstránili nedostatok procesnej podmienky konania v zmysle výzvy súdu zo dňa 08.01.2026, a teda bolo potrebné priznať nárok na náhradu trov konania žalovanej tak, ako je to uvedené aj v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Mestský súd Košice ( ).

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.