Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Sf-47-2025.pdf
PDF · 84.09 KB
Case nature
Subarea
4Sf/47/2025
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom A. B. XX, XXX XX C., D.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom E. XX, XXX XX F. F., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102505528/2025 zo dňa 24.06.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 21.08.2025, takto
r o z h o d o l :
Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 21.08.2025 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.08.2025 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102505528/2025 zo dňa 24.06.2025 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100553428/2025 zo dňa 07.02.2025 o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu DPH v sume XXX.XXX,XX eura za zdaňovacie obdobie august 2019.
2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „SSP“). Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil svojim postavením v rámci hospodárstva Slovenskej republiky, uvádzajúc, že jeho činnosť predstavuje významný prvok potravinárskeho sektora a stabilitu celého dodávateľského reťazca v regióne. Žalobca zamestnáva XXX zamestnancov na trvalý pracovný pomer a XX zamestnancov na dohodu o vykonaní práce, čo ho radí medzi najväčších zamestnávateľov v regióne a jeho prípadná destabilizácia by mala priamy sociálny dopad. Jedná sa o veľkoodberateľa surového kravského mlieka a ovčej hrudky, pričom podiel kravského mlieka z nákupu v rámci Slovenskej republiky predstavuje približne 25 %. Žalobca má cca 60 dodávateľov surového mlieka, ktorí sú prevažne ekonomicky závislí na jeho odbere, ovčiu hrudku dodáva spoločnosti 20 dodávateľov. Z uvedeného vyplýva, že výkon rozhodnutia by nezasiahol iba žalobcu, ale celý okruh subjektov naviazaných na jeho výrobnú činnosť, vrátane dodávateľov obalového materiálu, dopravných služieb a energií. V prípade ďalšej realizácie a exekúcie nadväzujúcich rozhodnutí bude žalobca nútený ukončiť spoluprácu s viacerými družstvami a dodávateľmi mlieka zo Slovenskej republiky. Predmetné rozhodnutie predstavuje ohrozenie hospodárstva krajiny a potravinovú bezpečnosť štátu, a to vzhľadom na objem surovín, ktoré žalobca od družstiev a hospodárov odoberá.
3. Žalobca poukázal na svoje ekonomické ukazovatele, kedy boli k 31. decembru 2023 celkové platby za sociálne a zdravotné poistenie za rok platené zamestnávateľom vo výške X.XXX.XXX,XX eura a suma odvedená zamestnancami vo výške XXX.XXX,XX eura. Zisk žalobcu pred zdanením za rok 2023 bol X.XXX.XXX,XX eura a obrat XXX.XXX.XXX,XX eura. Obrat k 31.03.2024 predstavoval sumu XX.XXX.XXX,XX eura a zisk pred zdanením k rovnakému dátumu XXX.XXX,XX eura. Krátkodobé záväzky žalobcu k 31.12.2023 predstavovali sumu XX.XXX.XXX,XX eura a krátkodobé pohľadávky
sumu XX.XXX.XXX,XX eura. Celkový majetok spoločnosti k 31.12.2023 bol XX.XXX.XXX,XX eura. Uvedené údaje preukazujú rozsah podnikania a zároveň podľa žalobcu preukazujú, že akýkoľvek zásah do jeho likvidity má okamžitý a výrazný dopad na jeho schopnosť plniť si zákonné povinnosti, financovať prevádzku a udržiavať zamestnanosť.
4. Realizácia výkonu rozhodnutia by mala okamžité a závažné následky na fungovanie žalobcu. Daňová exekúcia preukázateľne poškodzuje jeho dennodenný chod a výkon podnikateľskej činnosti. Ohrozí jeho dôveryhodnosť vo vzťahu k obchodným partnerom a dostane ho do druhotnej platobnej neschopnosti, pretože v dôsledku straty partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a nebude schopný spolupracovať s bankami. Zápis v systéme finančnej správy ako daňový dlžník má okamžitý negatívny účinok na obchodné vzťahy, úverovú bonitu a možnosť uchádzať sa o verejné zákazky, čo predstavuje typický príklad závažnej ujmy v zmysle § 185 písm. a) SSP. Je viac ako pravdepodobné, že obchodní partneri a zákazníci stratia dôveru voči spoločnosti a ukončia spoluprácu a zmluvné vzťahy.
5. Z predložených skutočností jednoznačne vyplýva splnenie zákonných podmienok pre priznanie odkladného účinku. Údaje o obrate, príjmoch, daňovom a odvodovom zaťažení žalobcu, podložené daňovými dokladmi, v porovnaní s výškou vyrubovaného rozdielu dane a nepriznaného nadmerného odpočtu preukazujú existenciu priamej hrozby, ktorej následky by boli oveľa vážnejšie ako princíp právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Žalobcovi hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda a ďalšie nenapraviteľné následky, pričom odkladný účinok žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Naopak, zachovanie kontinuity výroby, zamestnanosti a stability potravinového trhu je v súlade s verejným záujmom.
6. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril podaním zo dňa 07.01.2026. V súvislosti s návrhom na priznanie odkladného účinku uviedol, že žalobca podľa jeho názoru nepreukázal, že by skutočne hrozila závažná ujma, finančná alebo hospodárska škoda či iný následok, ktorý by mohol vážne ohroziť jeho ekonomickú činnosť. Z tohto dôvodu žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
7. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
8. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Vzhľadom na dôkazné
bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
13. Správny súd každý návrh, a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. V danom prípade žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda a mnoho iných nenapraviteľných následkov ako napríklad poškodenie dobrého mena a schopnosť zamestnávať.
14. Správny súd po vyhodnotení vyššie uvedených skutočností a argumentácie žalobcu, dospel k záveru, že žalobca bližšie nekonkretizoval a ani nepreukázal hodnoverne existenciu tvrdenej hrozby závažnej ujmy, ktorá by bola spojená s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Návrh žalobcu neobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy alebo iného nenapraviteľného následku predpokladaného v § 185 SSP.
15. Žalobca je v rámci podaného návrhu povinný preukázať relevanciu dôvodov na nariadenie odkladného účinku, jedná sa o jeho povinnosť tvrdenia a nie je povinnosťou a ani úlohou správneho súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcu. Správny súd zastáva názor, že poukázanie na hypotetické následky a na následky, ktoré ešte ani nenastali, nepredstavujú dôvod na vyhovenie návrhu na nariadenie odkladného účinku žalobe.
16. Pri posudzovaní návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd prihliada aj na to, že ide o výnimočný procesný inštitút, ktorého uplatnenie predstavuje zásah do právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Z tohto dôvodu je potrebné, aby žalobca predložil také skutkové tvrdenia a dôkazné podklady, ktoré umožnia súdu urobiť záver o existencii reálnej a bezprostrednej hrozby závažnej ujmy. Správny súd zároveň hodnotí návrh na priznanie odkladného účinku v kontexte konkrétnych okolností prípadu, pričom prihliada aj na intenzitu tvrdených následkov, ich pravdepodobnosť a vzťah k výkonu napadnutého rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu nie je nahrádzať riadne opravné prostriedky ani vytvárať priestor na automatické odkladanie účinkov rozhodnutí orgánov verejnej správy, ale poskytnúť ochranu len v situáciách, v ktorých by výkon napadnutého rozhodnutia mohol viesť k zásahu mimoriadnej intenzity.
17. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a so zreteľom na argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd nezistil zákonný dôvod na jeho priznanie. Žalobca nijakým relevantným spôsobom neosvedčil, že by mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila značná hospodárska škoda, závažná ujma alebo iný vážny nenapraviteľný následok. K návrhu síce doložil účtovnú závierku a výročnú správu akciovej spoločnosti za rok 2023, avšak tieto dokumenty zachytávajú len stav hospodárenia v minulom účtovnom období a nepreukazujú jeho aktuálnu ekonomickú situáciu v roku 2024 a 2025. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho súčasný finančný stav (napríklad aktuálny stav účtov, majetku spoločnosti, vývoj a súčasný stav príjmov/tržieb, nákladov na prevádzku podniku / fixných, režijných/ pred a po prípadnej úhrade uloženej povinnosti, výšku aktuálneho úverového zaťaženia, aktuálnu skladbu pohľadávok, ako aj ďalšie relevantné skutočnosti). Od konca roka 2023, za ktorý sú uvedené dokumenty vypracované, mohlo dôjsť k podstatnej zmene jeho finančnej situácie (žaloba a návrh na priznanie odkladného účinku boli podané v auguste 2025). Zároveň je potrebné uviesť, že účtovná závierka ani výročná správa preto samy osebe nepostačujú na osvedčenie existencie hrozby závažnej ujmy, keďže tieto dokumenty neodrážajú aktuálnu likviditu, cash-flow ani schopnosť žalobcu uniesť prípadnú úhradu uloženej povinnosti. Súd nespochybňuje, že povinnosť úhrady uloženej
povinnosti bude mať finančné dopady na hospodárenie žalobcu, no z návrhu na priznanie odkladného účinku a priložených dôkazov nie je nijako osvedčená hrozba vzniku žalobcom tvrdenej závažnej ujmy. Takúto hrozbu by bolo možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však súdu nepreukázal. Keďže žalobca svoje tvrdenia neosvedčil žiadnymi konkrétnymi a overiteľnými skutočnosťami, nemožno ich považovať za dostatočný základ pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
18. Súd zároveň zdôrazňuje, že samotné všeobecné tvrdenia o možnom ohrození podnikania, strate dôveryhodnosti či dopadoch na zamestnanosť bez predloženia konkrétnych, aktuálnych a objektívne overiteľných údajov nepostačujú na záver o existencii závažnej ujmy v zmysle § 185 písm. a) SSP. Žalobca nepreukázal ani to, že by výkon rozhodnutia mal okamžitý likvidačný účinok, resp. že by nebolo možné negatívne následky zvrátiť v prípade jeho úspechu vo veci samej. Rovnako absentuje akékoľvek osvedčenie o tom, že by výkon rozhodnutia mohol viesť k bezprostrednej strate schopnosti plniť si zákonné povinnosti, k prerušeniu prevádzky alebo k vzniku stavu, ktorý by bol objektívne nenapraviteľný. Bez takéhoto osvedčenia nie je možné konštatovať splnenie zákonných podmienok pre priznanie odkladného účinku.
19. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017, sp zn.: III.ÚS 364/2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn.: 7Sžks/17/2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
20. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd sa už bližšie nezaoberal tým, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).