Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-110-2025.pdf
PDF · 90.35 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/110/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Mgr. Radim Komka, LL.M. advokát so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 41 343 859, proti žalovanému: 1/ 365.bank, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, 2/ Základná škola Jarovnice, Jarovnice 192, 082 63 Jarovnice, IČO: 36 158 119, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný v l. rade je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. 1655173150, zo dňa 12.2.2016 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania a trov neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 12.09.2025 domáhala voči žalovanému 1. uloženia povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa 12.02.2016 medzi žalobcom a žalovaným 1. (ďalej aj ako „dohoda o zrážkach“) k Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. 1655173150 uzatvorenej dňa 12.02.2016 medzi žalovaným 1. ako veriteľom, a žalobkyňou ak dlžníkom (ďalej aj ako „zmluva“), na výkon zrážok zo mzdy žalobcu a nahradenia trov konania
1.1. Žalobu odôvodnila tým, že pri uzatváraní Zmluvy jej bola predložená Dohoda o zrážkach s tým, že ak chce aby jej bol poskytnutý úver je potrebné podpísať všetky predložené listiny. Predložené listiny podpísala v presvedčení, že uzatvorila iba úverovú zmluvu. V čase podpisovania zmluvy nemala vedomosť o tom, že s podpisom zmluvy zároveň uzatvára aj dohodu o zrážkach zo mzdy. V súvislosti s dohodou nebola na nič upozornená a nebolo jej nič vysvetlené. O samotnej skutočnosti, že súčasne so spotrebiteľskou zmluvou podpísala aj dohodu o zrážkach zo mzdy, sa dozvedela až od svojho zamestnávateľa. Namietala, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. Mohla len zmluvu a spolu s dohodou ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa celému preformulovanému obsahu. Konanie dodávateľa, ktorý podsúva na podpis takéto sporné dohody o zrážkach zo mzdy považuje za nekalú obchodnú praktiku. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by bola zaviazaná na plnenie pohľadávky voči žalovanému v 1. rade, jej zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy a ona nemá žiadnu možnosť ich zastaviť alebo obmedziť.
1.2. Naviac, vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 písm. j), k) a z) cit. zákona.
1.3. Žalovaný v 1. rade jej poskytol úver vo výške 9.000,- €, pričom v splátkach mu uhradila sumu vo výške 8.378,80 € a na zrážkach zo mzdy bola žalovanému k 08/2025 poskytnutá suma 8.474,65 €.
2. Tunajší súd uznesením zo dňa 06.10.2025, č.k. 8Csp/110/2025-18, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o spotrebiteľskom úvere (výrok I.) a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyňa podľa dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o spotrebiteľskom úvere. (výrok II.)
3. Žalovaný v odvolaní proti vyššie cit. uzneseniu uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je riadny spôsob zabezpečenia nárokov veriteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch, pričom poukázal na ustanovenia § 5a zákona č. 250/2007 Z.z.. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak by dohoda o zrážkach zo mzdy bola v spotrebiteľských vzťahoch vylúčená, z právnej úpravy by takáto skutočnosť vyplývala. Zrážkami zo mzdy sa nezasiahne ani do ekonomickej situácie žalobcu, nakoľko zrážky zo mzdy sa vykonávali len vo výške čiastky ktorá zodpovedá výške dohodnutej mesačnej splátky.
4. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 11.11.2025, č.k. 22CoCsp/21/2025-57, potvrdil uznesenie vo výroku I. a odmietol odvolanie voči výroku II..
5. Súd vykonal dokazovanie listinami (zmluva, dohoda o zrážkach zo mzdy, potvrdenie zamestnávateľa, žiadosť o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy), ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:
5.1 Dňa 12.02.2016 uzatvorila žalobkyňa ako dlžník so žalovaným 1. ako veriteľom zmluvu, na základe ktorej žalovaný 1. poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 9.000,- € (ďalej aj ako „úver“), ktorý sa zaviazala splatiť v 96. mesačných splátkach po 162,25 €. Dátum konečnej splatnosti bol dohodnutý na deň 25.02.2024, priemerná RPMN bola uvedená vo výške 10,97 %, RPMN banky bola uvedená vo výške 16,10 %, fixná úroková sadzba vo výške 12,90 % p.a., odplata vo výške 14,34 % p.a. a celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť bola uvedená v sume 15.575,48 €.
5.2 Toho istého dňa, t.j. 12.02.2016, uzatvorila žalobkyňa so žalovaným 1. Dohodu o zrážkach zo mzdy. Z dohody o zrážkach vyplýva, že sa ňou zabezpečuje pohľadávka žalovaného 1. vzniknutá zo Zmluvy, najmä nárok navrátenie úveru, zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov spojených s uplatnením týchto nárokov, pričom dohodou o zrážkach sa zabezpečuje uspokojenie pohľadávky zrážkami zo mzdy žalobkyne a z iných príjmov.
5.3 Zo Žiadosti o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že žalovaný v 1. rade požiadal žalovaného 2. ako zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach uzatvorenej v spojení s úverovou zmluvou.
5.4 Z potvrdenia žalovaného 2. vyplýva, že k dňu 11.09.2025 žalobkyne vykonáva zrážky zo mzdy od 12/2020, pričom zatiaľ zrazil celkovú sumu vo výške 8.474,65 €.
6. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy platné a účinné ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) §551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), (-) § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, (-) § 39 Občianskeho zákonníka, (-) § 5a Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom k 30.6.2024.10. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.
7. Vo vzťahu k prejednávanej veci súd poukazuje na nižšie uvedenú judikatúru, ktorú považuje za relevantnú v tejto veci, a na ktorú argumentačne odkazuje.
Rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k. 20CoCsp/38/2023, zo dňa 29. februára 2024, podľa ktorého: Dohoda o zrážkach zo mzdy, ak má byť súdmi akceptovaná, musí byť výsledkom zmluvnej autonómie strán a slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Z predloženej dohody o zrážkach zo mzdy bolo preukázané, že táto bola uzatvorená na osobitnej, od zmluvy o úvere oddelenej, listine, ktorá odkazuje zmluva o úvere a bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami v ten istý deň (02.10.2014). Uvedené však automaticky nemožno považovať za splnenie podmienky individuálnosti dojednania. Z obsahu predloženej dohody je totiž zrejmé, že sa jedná o právnym predchodcom žalovaného v 1. rade - veriteľom vopred pripravený formulár, obsah ktorého nemohla žalobkyňa ako spotrebiteľka nijako ovplyvniť, meniť prípadne jednostranne od takto uzavretej dohody odstúpiť. Dohoda samotná je vyplnená elektronicky zamestnancom dodávateľa s výnimkou osobných údajov žalobkyne. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný v 1. rade ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. Žalovaný v 1. rade nepreukázal, že žalobkyňa bola skutočne poučená o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a že mala možnosť túto dohodu odmietnuť. Záveru, že žalobkyňa nebola skutočne poučená o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a mala len iluzórnu možnosť uzavretie takejto dohody odmietnuť nasvedčuje predovšetkým nemožnosť spotrebiteľa dosiahnuť zmenu návrhu formulárovej zmluvy. V tomto smere súd prvej inštancie pri rozhodovaní teda správne prihliadol na výsluch žalobkyne a pojednávaní, ktorá poprela, že by bola osobitne poučená, že sa podpisuje aj dohoda o zrážkach, a že keď nebude dobrovoľne splácať, že jej bude zrážané zo mzdy. Podľa vyjadrenia žalobkyne cit.: ,,Bolo tam veľa papierov a podpíšte.“ (zápisnica o pojednávaní zo dňa 29.05.2023 na rube č.l. 78 spisu). Dohoda o zrážkach zo mzdy bola medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere. Z uvedeného, pokiaľ veriteľ nepreukázal inak musí vyplývať, že už v čase vzniku zmluvy o úvere bola žalobkyňa ako spotrebiteľ nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, jej uzavretie nemohla odmietnuť, keďže jej uzavretím bolo podmienené poskytnutie úveru. Žalobkyňa tak mala na výber, mohla dohodu o zrážkach zo mzdy buď odmietnuť, čím by si zmarila možnosť, aby jej bol úver poskytnutý, alebo zmluvu o úvere vrátane dohody o zrážkach zo mzdy podpísať, čím sa podrobila vykonávaniu zrážok zo mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly opodstatnenosti výšky pohľadávky. Táto podmienka, aj podľa názoru odvolacieho súdu, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne, predstavuje tak prednostne neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto je s poukazom na ust. § 53 Občianskeho zákonníka, neplatná. Ústavný súd zároveň v rámci rozhodnutí Súdneho dvora rozumie úvahe sťažovateľky, že doslovným prepisom zákonných podmienok do dohody nemôže dôjsť k nezákonnosti – neprijateľným podmienkam. Ústavný súd však v súlade so Súdnym dvorom uvádza, že môže byť sporné, akým spôsobom došlo k prevzatiu zákonných štandardov do dohody a ako bol spotrebiteľ poučený (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave 26 Co 143/2018). (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 4. 2020, sp. zn. I. ÚS 176/2020)
8. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluva a dohoda o zrážkach, boli uzatvorené v totožný deň, a to dňa 12.06.2016. Dohoda o zrážkach bola uzatvorená na osobitnej, od zmluvy oddelenej, listine, a to na vopred pripravenom a predtlačenom formulári, obsah ktorého nemohla žalobkyňa nijako ovplyvniť, meniť, prípadne jednostranne od nej odstúpiť.
9. Žalovaný v 1. rade žiadnym spôsobom nepreukázal individuálny charakter zmluvného dojednania (dohoda o zrážkach) a ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobkyňa bola skutočne poučená o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach a že mala možnosť dohodu o zrážkach odmietnuť.
10. Žalovaný v 1. rade síce uviedol, že v zmysle bodu 3.4 dohody o zrážkach žalobca vyhlásil „Dlžník podpísaním tejto Dohody vyhlasuje, že porozumel všetkým dôsledkom vyplývajúcim z jej uzatvorenia.“, avšak predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou, súd nepovažoval za žiadnych okolnosti za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Teda žalobca nebol riadnym spôsobom informovaný o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach.
11. V zmysle § 53 ods. 2 v spojení s ods. 3 Občianskeho zákonníka súd nepovažoval dohodu o zrážkach za individuálne dojednanú, keďže žalobkyňa ako spotrebiteľ sa s ňou síce mohla oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak nemohla ovplyvniť jej obsah, nakoľko žalovaný v 1. rade žiadnym spôsobom nepreukázal opak, teda že by dohoda o zrážkach bola medzi ním a žalobkyňou individuálne dojednaná.
12. Keďže dohoda o zrážkach bola medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade uzavretá v rovnaký deň ako zmluva, tak z uvedenej skutočnosti vyplýva (nakoľko žalovaný v 1. rade nepreukázal inak), že už v čase vzniku zmluvy bola žalobkyňa ako spotrebiteľ nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach, jej uzavretie nemohla odmietnuť, keďže jej uzavretím bolo podmienené poskytnutie úveru. Žalobkyňa tak mala na výber, mohla dohodu o zrážkach buď odmietnuť, čím by zmarila možnosť poskytnutia úveru, alebo zmluvu vrátane dohody o zrážkach podpísať, čím sa podrobila eventuálnemu vykonávaniu zrážok zo mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly opodstatnenosti výšky pohľadávky.
13. Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach (zmluvné dojednanie) spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa, a tak predstavuje prednostne neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto je s poukazom na § 53 Občianskeho zákonníka neplatná.
14. Súd so zreteľom na vyššie uvedené dôvody sú už nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ostatnými námietkami žalujúcej strany uvedenými v žalobe.
15. Žalobkyňa sa podanou žalobou nedomáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach, ale toho, aby súd žalovaného v 1. rade zaviazal k povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach. V zmysle takto uvedeného potom súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore. Žalobkyňa mal v spore plný úspech (žalobe vyhovené v celom rozsahu), a preto má vo vzťahu k žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mu súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
17. V odôvodnení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia súd zároveň uviedol, že o nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia potom súd rozhodol analogicky s rozhodnutím o trovách konania podľa prechádzajúceho odseku, a teda žalobkyňa má vo vzťahu k žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %, ktorý jej súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
18. O výške náhrady trov konania a trov nedôkladného opatrenia bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.