Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/227/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, so sídlom Vajanského 17/1, Senica, dieťa rodičov – matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, a otca: F. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX, v konaní zastúpený: JUDr. Juraj Dragún, usadený euroadvokát so sídlom Pod hájkom 1436/35, Skalica, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. -57 zo dňa 27.08.2025 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Senica č. k. -62 zo dňa 11.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutých výrokoch I., II. a v súvisiacich výrokoch IV., V. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 27.08.2025 v spojení s opravným uznesením zo dňa 11.09.2025 súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil výživné na maloletú zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 350,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 19.03.2025. Výrokom II. uložil otcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú za obdobie od 19.03.2025 do 31.08.2025 v sume 1.447,45 Eur v mesačných splátkach po 100,- Eur spolu s bežným výživným k rukám matky počínajúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Výrokom III. súd prvej inštancie vo zvyšku návrh zamietol. Výrok IV. určil, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. -95 zo dňa 05.04.2011 v časti bežného výživného na maloletú. Výrokom V. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorá sa domáhala zvýšenia výživného na maloletú zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 380,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení , veta prvá, , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

4. Súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. V danom konaní sa jednalo o zmenu výživného na maloletú, preto skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle a zistil, že na strane maloletej k zmene pomerov došlo, keďže od poslednej úpravy výživného uplynulo štrnásť rokov, čím sa zároveň zvýšili jej výdavky na stravu, oblečenie, hygienické potreby, záujmy, voľnočasové aktivity a zmena nastala aj v súvislosti s prechodom na vyšší stupeň školského systému. Konštatoval, že pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti maloletá navštevovala materskú školu a jej výdavky boli v minimálnom rozsahu (s poukazom na vek), pozostávali z výdavkov na stravu a hygienu (napríklad Nutrilon a pod.), pričom tieto uhrádzali rodičia matky. V školskom roku 2024/2025 bola maloletá študentkou druhého ročníka Spojenej strednej školy Jozefa Čabelku v Holíči v odbore učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo, pričom jej aktuálne mesačné výdavky uvedené matkou pozostávali zo stravy v sume 300,- Eur, oblečenia, obuvi v sume 70,- Eur, hygienických potrieb v sume 30,- Eur až 40,- Eur, cestovného, obedov v škole, vreckového v sume 150,- Eur, výletov v sume 100,- Eur, telefónu v sume 35,- Eur, príspevku na stužkovú v sume 10,- Eur, príspevkov na kostol v sume 40,- Eur, t. j. celkovo v sume cca 745,- Eur mesačne. Okrem toho mala matka v poslednom období (t. j. v období jedného kalendárneho roka) mimoriadne výdavky, a to na zubné ošetrenia v sume 1.000,- Eur (za účelom zubného strojčeka), na školské výlety (Praha, Londýn) v sume 1.300,- Eur a na poplatok za autoškolu v sume 1.000,- Eur. Otec spochybnil časť výdavkov matky na maloletú, pričom ich uznal v nasledovnom rozsahu - stravu v sume 5,- Eur/deň, výlety v sume 20,- Eur mesačne, oblečenie, obuv (tašky) v sume 50,- Eur mesačne, telefón v sume 20,- Eur mesačne, pričom neuznal výdavky na kostol. V tejto súvislosti súd uviedol, že výdavky maloletej uvedené matkou nemožno akceptovať v celom rozsahu. Predovšetkým pokiaľ sa jedná o výdavok na stravu, vychádzajúc zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v porovnateľnom veku za primerané považoval sumu 200,- Eur mesačne (t. j. 6,66 Eur/deň), zohľadniac pri tom skutočnosť, že obedy v škole (resp. strava všeobecne) spolu s cestovným a vreckovým sú zahrnuté v ďalšej položke uvedenej matkou, celkovo vyčíslenej v sume 150,- Eur mesačne. Tento výdavok súd považoval za adekvátny veku a odôvodneným potrebám maloletej, ktorá študuje na strednej škole mimo miesta svojho bydliska (uvedený výdavok nebol otcom spochybnený). Naopak v prípade výdavku na telefón súd za primeranú považoval sumu 20,- Eur mesačne. Na druhej strane mal za to, že je potrebné akceptovať výdavky na výlety vyčíslené v sume 100,- Eur mesačne, a to s poukazom či už na školské akcie (výlety do Londýna a do Prahy uskutočnené v predošlom školskom roku celkovo v hodnote 1.300,- Eur), ale aj rodinné dovolenky, ZOO a podobne. Takisto v prípade oblečenia a obuvi (tašky) možno konštatovať, že suma 70,- Eur mesačne predstavuje primeraný výdavok na dieťa (dievča) vo veku 17 rokov. Ako odôvodnený výdavok súd nepovažoval milodary na kostol, ktoré môžu síce predstavovať výdavky rodiča, nemožno ich však posúdiť ako nevyhnutný výdavok maloletej na účely posúdenia rozsahu vyživovacej povinnosti. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd ustálil výšku odôvodnených výdavkov na maloletú v sume 590,- Eur, ktoré spolu s pomernými nákladmi na bývanie v sume 51,- Eur (po prepočítaní výdavkov na elektrinu a plyn na jedného člena domácnosti) predstavovali sumu 641,- Eur.

5. Súd prvej inštancie v konaní skúmal aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Matka je na rodičovskej dovolenke, pričom jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku v sume 351,80 Eur mesačne. Okrem toho poberá prídavky na dve maloleté deti, t. j. spolu v sume 120,- Eur. Pravidelné mesačné výdavky matky sú v sume cca 1.558,- Eur, z toho strava 800,- Eur, elektrina 250,- Eur, plyn 5,- Eur, paušál + Netflix 150,- Eur (z toho maloletá 35,- Eur), hygiena 100,- Eur až 150,- Eur, výdavky na ostatné deti (oblečenie, škôlka, doplnky a pod.) cca 128,- Eur, starostlivosť o zvieratá 75,- Eur. Konštatoval, že zmena pomerov na strane matky spočíva vo vyššom príjme, nakoľko pri poslednej úprave výživného jej príjem pozostával z prídavkov na dieťa a z rodičovského príspevku celkovo v sume 186,- Eur mesačne. Matke pribudli dve vyživovacie povinnosti, a to k maloletým deťom C., nar. 2022 a I., nar. 2023. Mal za to, že na strane povinného otca nastala podstatná zmena pomerov. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti (v roku 2011) nemal žiadny príjem, mal prerušenú živnosť, výdavky uhrádzal z úspor z obdobia, keď vykonával pracovnú činnosť. Od 13.08.2007 do 10.07.2009 bol zamestnaný u zamestnávateľa J. A., A. so sídlom v A., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 544,13 Eur a od 14.07.2009 do 31.12.2009 bol zamestnaný u zamestnávateľa D., A. A. A. H. K., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 239,65 Eur (bez stravného a vreckového). Súd pri určení rozsahu vyživovacej

povinnosti vychádzal z potenciálneho príjmu otca ustáleného na sumu 614,85 Eur, nakoľko bolo preukázané, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. V súčasnosti otec pracuje u zamestnávateľa L. M. N. A. A. H. C. (Rakúska republika), kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 2.388,- Eur. Jeho výdavky sú v sume 2.679,- Eur mesačne a pozostávajú z nasledovných položiek - elektrina 24,- Eur, voda 20,- Eur, mobil, internet a TV 95,- Eur, životná poistka 80,- Eur, pohonné hmoty 400,- Eur, drogéria 50,- Eur, strava celkovo 900,- Eur (z toho 300,- Eur v práci), oblečenie 50,- Eur, voľnočasové aktivity 100,- Eur, nájom 156,- Eur, hypotéka 170,- Eur, spotrebný úver 414,- Eur, náklady na ďalšie dieťa 150,- Eur, výživné na maloletú 70,- Eur. Konštatoval, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k výraznému zvýšeniu na strane jeho výdavkov, ktoré predstavovali sumu cca 310,- Eur mesačne (nájom 150,- Eur, splátka pôžičky 140,- Eur, stavebné sporenie 20,- Eur, t. j. bez stravy). Povinný otec uhrádza na maloletú výživné v sume 70,- Eur mesačne, pričom za mesiac jún 2025 alebo júl 2025 uhradil výživné v sume 140,- Eur. Na výživu maloletej nad rámec určeného výživného neprispieva. Od posledného rozhodovania o výživnom mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť, a to k maloletému O., nar. XXXX. Býva spolu s manželkou, ich spoločným dieťaťom a s maloletým dieťaťom manželky v nájomnom byte. Je vlastníkom stavebného pozemku, na ktorom má záujem postaviť rodinný dom, zároveň je vlastníkom motorového vozidla zn. Opel Zafira, rok výroby 2005. Má stredoškolské vzdelanie v odbore mechanik - opravár, pracuje ako vodič. Zdravotný stav má dobrý, aktuálne má však zlomené zápästie (nejedná sa o pracovný úraz), z ktorého dôvodu je práceneschopný. Vzhľadom na uvedené, dospel súd k záveru, že je že je v schopnostiach a možnostiach povinného otca plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej vo väčšom rozsahu ako doteraz. Pribudla mu síce jedna vyživovacia povinnosť, avšak podstatná zmena pomerov spočíva vo výraznom zvýšení jeho príjmu vypočítaného za obdobie jún 2024 až máj 2025, t. j. zo sumy 2.388,- Eur. V čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti nemal žiadny príjem, jeho priemerný mesačný príjem mu tak výrazne vzrástol. Súd vzal do úvahy aj celkovú životnú úroveň otca. Z uvedeného dôvodu neprihliadol na výdavky, ktoré nebol povinný vynaložiť, t. j. výdavky na cigarety v sume cca 130,- Eur mesačne. Zároveň v prípade splátok úverov (mesačné splátky celkovo vo výške 584,- Eur) otec neozrejmil, za akým účelom boli úvery čerpané, resp. či boli nevyhnutné. Je totiž zodpovednosťou rodiča, aby na seba nebral neprimerané riziká, ktoré mu znemožnia plniť si riadne svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom. Súd tiež poukázal na skutočnosť, že otec je vlastníkom pozemku a motorového vozidla zn. Opel Zafira, rok výroby 2005. Zhodnotil, že jeho osobné a majetkové pomery tak možno považovať za dobré.

6. Vecne zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že na strane maloletej preukázateľne došlo k zmene pomerov uplynutím času štrnástich rokov od ostatnej úpravy výživného, kedy matke vzrástli náklady na starostlivosť o maloletú. Za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súd považoval vyšší vek maloletej a s tým spojené vyššie životné náklady, prechod na vyšší stupeň štúdia, s ktorým sú spojené zvýšené výdavky na jej starostlivosť a všestranný rozvoj, čo odôvodňuje zvýšenie výživného zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 350,- Eur mesačne, a to s účinnosťou od 19.03.2025, t. j. od podania návrhu na súd. Takto zvýšené výživné súd považoval za primerané veku a odôvodneným potrebám maloletej ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Poukázal na to, že zvýšené výživné na maloletú je aj v súlade s Metodikou vypracovanou Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorá zohľadňuje vek dieťaťa a počet vyživovacích povinností povinného rodiča, pričom určené zvýšené výživné predstavuje cca 15% z príjmu otca (podľa Metodiky by to malo byť až vo výške 18% zo mzdy povinného rodiča). Prihliadol pri tom na odôvodnené výdavky maloletej, ktoré ustálil v sume 641,- Eur mesačne. Uviedol, že pri určovaní výšky výživného sa prihliada aj na tú skutočnosť, do akej miery sú potreby dieťaťa hradené zo štátnych sociálnych dávok (napríklad z rodinných prídavkov). V prejednávanom prípade bola výplata rodinných prídavkov na maloletú pozastavená z dôvodu nároku na výplatu uvedenej dávky zo zahraničia, konkrétne z Rakúskej republiky, s poukazom na vykonávanie pracovnej činnosti otca v danom štáte. Aj napriek skutočnosti, že do rozhodnutia súdu neboli rodinné prídavky na maloletú priznané, ako nezaopatrené dieťa má nárok na ich vyplácanie, a to minimálne v sume 60,- Eur, t. j. v zmysle právnych predpisov Slovenskej republiky. Po ich odpočítaní zo sumy 641,- Eur (t. j. odôvodnených výdavkov maloletej) sa potom rodičia musia spoločne podieľať na finančnom zabezpečovaní potrieb maloletej sumou vo výške 581,- Eur. Výživné určené otcovi vo výške 350,- Eur tak predstavuje vyšší podiel otca na úhrade týchto výdavkov (otec 350,- Eur vs. matka 231,- Eur). Súd zohľadnil, že v sumách výdavkov na maloleté dieťa nie sú zahrnuté ďalšie náklady súvisiace s výchovou a s celkovou starostlivosťou o maloleté dieťa, ktoré je povinná zabezpečovať matka, či podiel na výdavkoch súvisiacich s chodom domácnosti (napr. energie a pod.), či na iných ďalších aktivitách súvisiacich s trávením voľného času maloletého dieťaťa.

7. S poukazom na skutočnosť, že súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca spätne s účinnosťou od 19.03.2025, vznikol mu nedoplatok na výživnom za obdobie od 19.03.2025 do 31.08.2025 vo výške 1.447,45 Eur. V uvedenom období maloletej vznikol nárok na výživné v celkovej sume 1.937,45 Eur (t. j. výživné za 18 dní v mesiaci marec 2025 v sume 40,68 Eur, keď súd vychádzal zo sumy 2,26 Eur/ deň, za 13 dní v mesiaci marec 2025 v sume 146,77 Eur, keď súd vychádzal zo sumy 11,29 Eur/ deň a za mesiace apríl 2025 až august 2025 celkovo v sume 1.750,- Eur), pričom otec uhradil na výživnom sumu 490,- Eur (za obdobie marec 2025 až august 2025, t. j. 7 x 70,- Eur, nakoľko podľa zhodných tvrdení rodičov otec zaplatil za mesiac jún 2025, resp. júl 2025, výživné vo výške 140,- Eur), teda nedoplatok za uvedené obdobie predstavoval sumu 1.447,45 Eur. Súd v súlade s ustanovením (ďalej len „“) uložil otcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok v mesačných splátkach po 100,- Eur, a to pod následkom straty výhody splátok, s poukazom na výšku nedoplatku. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že povinný má okrem vyživovacej povinnosti voči maloletej aj vyživovaciu povinnosť k maloletému O. F., nar. XX.XX.XXXX, okrem toho spláca úvery v celkovej sume cca 584,- Eur mesačne, pričom výška celkového príjmu do domácnosti (spolu s manželkou) sa rovná výške celkových výdavkov (príjem cca 2.988,- Eur a výdavky cca 2.659,- Eur, vrátane výživného 350,- Eur na maloletú). Na základe uvedených skutočností bolo potom žiaduce umožniť povinnému otcovi zaplatiť nedoplatok na bežnom výživnom v splátkach. Súd pri určení výšky mesačnej splátky vychádzal zo skutočnosti, že nedoplatok na výživnom bude splatený do troch rokov, ktoré obmedzenie benefitu vyplýva zo súdnej praxe. V konkrétnom prípade s poukazom na vyššie uvedené bola podľa súdu primeraná úhrada nedoplatku do pätnástich mesiacov, nakoľko kratšia doba by pre otca mohla znamenať výrazné finančné zaťaženie a prípadnú platobnú neschopnosť, dlhšia doba však nie je v záujme maloletého dieťaťa.

8. Zvýšením výživného na maloletú súd prvej inštancie zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. -95 zo dňa 05.04.2011 naposledy upravujúci vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej.

9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej len „“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa bolo možné účastníkovi trovy konania priznať.

10. Proti výrokom I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastával názor, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení vyživovacej povinnosti na maloletú postupoval nesprávne, a to najmä vzhľadom na to, že rozhodoval arbitrárne (svoje rozhodnutie žiadnym presvedčivým spôsobom neodôvodnil a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s jeho argumentmi), nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a nekriticky si osvojil nepravdivé alebo zavádzajúceho tvrdenia matky, nesprávne zohľadnil jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery a nezohľadnil jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. K prvému ním uplatnenému odvolaciemu dôvodu uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje za nedostatočné, nepresvedčivé a vnútorne rozporné. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, a to z dôvodu, že súd konštatoval, že pri rozhodovaní o zvýšení výživného na maloletú mal za preukázané, že vzhľadom na jej vek, obdobie posledného rozhodnutia, návštevu školského zariadenia je odôvodnená potreba zvýšiť výživné, ale v odôvodnení rozhodnutia neuvádza konkrétne sumy a odôvodňuje zvýšenie výživného iba všeobecnými formuláciami vyplývajúcimi zo . Zastával názor, že súd prvej inštancie dostatočne nezohľadňoval jeho nevyhnutné výdavky, ktoré musí každý mesiac vynakladať (náklady spojené so stavbou nehnuteľnosti, t. j. splátky úverov, náklady na cestu do práce). K druhému ním uplatnenému odvolaciemu dôvodu uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil výšku súhrnných nákladov na maloletú, keďže jednak nie je zrejmé, ako k uvedenej sume 590,- Eur mesačne dospel a tiež preto, že súčtom výdavkov, ktoré súd uviedol v odôvodnení rozhodnutia, vychádza nižšia suma, ako ustálil súd. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k sume 100,- Eur za výlety a voľnočasové aktivity, keď do tohto výdavku zahrnul nepravidelné jednorazové školské výlety. Poukázal na to, že on s celou (štvorčlennou) rodinou minie na výlety a voľnočasové aktivity cca 100,- Eur mesačne. Za neodôvodnený výdavok maloletej tak označil výdavok na tieto výlety

a voľnočasové aktivity. Za prehnaný a neakceptovateľný výdavok maloletej považoval oblečenie a obuv v sume 70,- Eur mesačne. Ďalej poukázal na to, že z vyčíslenia nákladov maloletej, ktoré matka uviedla v návrhu ako aj na pojednávaní, vyplýva, že pravidelné mesačné odôvodnené náklady maloletej sú v sume cca 450,- Eur, ktoré by teda boli pokryté jeho vyživovacou povinnosťou v sume nižšej než je suma mu súdom uložená v napadnutom rozsudku. Mal za to, že matka by sa minimálne rovnakou mierou mala podieľať na výžive a uspokojovaní potrieb maloletej. Tvrdil, že súdom určené (zvýšené) výživné na maloletú prevyšuje jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery ako aj odôvodnené potreby maloletej. Súd prvej inštancie vinil z toho, že síce uviedol jeho výdavky na pohonné hmoty v sume 400,- Eur mesačne, avšak žiadnym spôsobom nezohľadnil tú skutočnosť, že sumu 300,- Eur je povinný vynakladať na cestu do práce v Rakúsku, aby dosahoval vyšší príjem, než aký by dosahoval na Slovensku. Zastával názor, že táto suma mala byť odpočítaná z jeho priemerného zárobku a súd mal vychádzať z jeho priemerného zárobku iba vo výške 2.088,- Eur. K tretiemu odvolaciemu dôvodu uviedol, že nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie spočíva v nesprávnej interpretácii a aplikácii , najmä ustanovení a . Mal za to že v prípade, že súd dospel k názoru, že došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného na maloletú, mal zvýšiť výživné do výšky 250,- Eur mesačne, ktorá suma zodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom ako aj odôvodneným potrebám maloletej. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zvýši jeho vyživovaciu povinnosť na maloletú na sumu 250,- Eur mesačne alternatívne, ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny a v najlepšom záujme maloletej. Uviedol, že výška výživného je primeraná, vzhľadom na finančné možnosti a schopnosti otca a tiež s ohľadom na vek maloletej a jej odôvodnené potreby, ako aj s ohľadom na to, že výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. zo dňa 05.04.2011. Od tejto doby výživné nebolo zvyšované, otec matke nič naviac na maloletú neprispieval (a to ani po jej žiadostiach), s maloletou sa nestretáva, nevykonáva teda osobnú starostlivosť o maloletú nijakým spôsobom. Osobnú starostlivosť tak supluje terajší manžel matky, a to ako po osobnej tak aj po finančnej stránke.

12. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že s ním nesúhlasí a odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a spravodlivé. Tvrdila, že otec počas konania neuvádzal pravdivé údaje o svojich príjmoch a nepredložil ani daňové priznanie, hoci ho k tomu súd vyzval. Uviedla, že súd správne vyhodnotil, že reálne zárobkové pomery otca sú vyššie, než uvádzal, a preto bolo výživné určené v sume 350,- Eur mesačne. Zároveň prihliadol aj na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a z tohto dôvodu znížil výživné z bežných 18% na 15% jeho príjmu, teda v prospech otca. Z toho vyplýva, že súd zohľadnil všetky podstatné okolnosti a rozhodol spravodlivo. Poukázala na to, že jej finančné pomery sú obmedzené, keďže má nízky príjem a stará sa o malé deti. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

13. K vyjadreniam kolízneho opatrovníka a matky sa vyjadril otec a uviedol, že s nimi nesúhlasí, keďže ani jeden z nich nevyvrátili jeho argumentáciu uvedenú v odvolaní. Uviedol, že so zvýšením výživného súhlasil, avšak v inej výške, ako nakoniec súd prvej inštancie rozhodol.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použi zákonom prípustné odvolacie dôvody (rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( v spojení s ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením je v napadnutých výrokoch I., II. a v súvisiacich výrokoch IV., V. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (, 2 ).

15. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky, ktorá sa domáhala zvýšenia výživného na maloletú.

19. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výrokoch týkajúcich sa zvýšenia výživného na maloletú a nedoplatku otca na zročnom výživnom a závislých výrokoch, ktorými zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. -95 zo dňa 05.04.2011 v časti bežného výživného na maloletú a rozhodol o náhrade trov konania.

20. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatnenej požiadavky a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Pre vysporiadanie sa s odvolacími námietkami otca odvolací súd uvádza:

21. V reakcii na odvolaciu námietku otca, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, jeho odôvodnenie je nedostatočné, nepresvedčivé a vnútorne rozporné odvolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania nemožno považovať to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv odvolateľa, ale len to, ak ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo rozhodne nie je tento prípad. Iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej nedôvodnosti, alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (). Odvolací súd ďalej dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. , , , ).

22. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa otcom v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky účastníkov a zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa otec s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré čiastočne vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú. Napadnutý rozsudok tak nie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

23. Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

24. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia v spojení s ustanovením predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi a následne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so štúdiom, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne.

25. Súd prvej inštancie vyššie uvedené rešpektoval a správne sa zameral na zistenie, či došlo k podstatnej zmene pomerov na strane výživou odkázaného maloletého dieťaťa a vyživovacou povinnosťou povinných rodičov od ostatnej úpravy rodičovských práv a povinností vykonanej rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. -95 zo dňa 05.04.2011 a preskúmal pomery na strane účastníkov v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom porovnajúc ich s aktuálnymi pomermi.

26. Uvedeným postupom prvoinštančný súd dospel k rovnakému záveru ako dospel i odvolací súd a síce, že došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. U maloletej správne konštatoval podstatnú zmenu pomerov jednak zvýšením jej veku, ako aj štúdiom na strednej škole, a tiež uplynutím dlhšieho času (14 rokov) od poslednej úpravy výživného, počas ktorého obdobia maloletá vyrástla a priblížila sa veku dospelosti. Je nepochybné, že výdavky na odôvodnené bežné potreby maloletej, ako aj školské, mimoškolské či voľnočasové aktivity vzrástli, pričom odvolací súd sa stotožňuje s výškou odôvodnených potrieb maloletej tak ako ich ustálil prvoinštančný súd (ktorý ich vyčíslenie matkou posúdil s ohľadom na vznesené námietky otca i s ohľadom na ich dôvodnosť) v sume cca 641,- Eur mesačne (200,- Eur strava, 20,- Eur telefón, 150,- Eur obedy v škole, cestovné, vreckové, 100,- Eur výlety, 70,- Eur oblečenie a obuv, 30-40,- Eur hygienické potreby, 10,- Eur príspevok na stužkovú, 51,- Eur pomerná časť výdavkov na bývanie). Neobstojí odvolacia námietka otca týkajúca sa toho, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k sume 100,- Eur za výlety a voľnočasové aktivity, keď do tohto výdavku zahrnul nepravidelné jednorazové školské výlety. Odvolací súd k tomu uvádza, že výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa, tak aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb ako sú napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v zmysle ktorého položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a podobne), je nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotníckych pomôcok, škola v prírode, letné tábory) sa na jednotlivé mesiace rozpočítajú tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi, a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku. Odvolací súd nezdieľa názor otca o prehnanej výške výdavku maloletej na oblečenie a obuv v sume 70,- Eur mesačne, keďže maloletá je takmer vo veku dospelosti a pri aktuálnych cenách spotrebných tovarov nemožno tento výdavok považovať za neadekvátny.

27. Správne súd prvej inštancie zistil a vyhodnotil i pomery na strane otca, u ktorého vychádzal zo sumy aktuálne dosahovaného čistého príjmu 2.388,- Eur, čiže príjmu vyššieho, než aký bol ustálený súdom (potencialita) v čase poslednej úpravy výživného 614,85 Eur (čo je o 1.773,15 Eur viac) a súčasne prihliadol aj na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi O. F., nar. XX.XX.XXXX. Odvolací súd k primeranosti zvýšenia výživného na maloletú na sumu 350,- Eur mesačne dodáva, že otec okrem platenia výživného na maloletú (doposiaľ v sume 70,- Eur mesačne) jej žiadne iné plnenia neposkytuje a na osobnej starostlivosti o ňu neparticipuje, keďže sa s ňou nestretáva. Je nepochybné, že zvýšenie výživného na maloletú na sumu 350,- Eur mesačne je plne dôvodné a zodpovedajúce tak zárobkovým pomerom otca ako aj jeho možnostiam a schopnostiam. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že zvýšená výška výživného na maloletú je pod hranicou 18% z príjmu výživou povinného rodiča (keďže má dve vyživovacie povinnosti) v zmysle Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové výživné, a predstavuje iba 15% z príjmu otca. Keďže výživné na dieťa je prednostnou pohľadávkou a má prednosť pred inými výdavkami rodičov ( prvej vety ) neobstojí odvolacia námietka otca o zohľadnení sumy 300,- Eur jej odrátaním z jeho priemerného čistého mesačného príjmu, ktorú sumu musí vynakladať na cestu do práce v Rakúsku, aby dosahoval vyšší príjem, než aký by dosahoval na Slovensku. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že výživné určené súdom prvej inštancie je vzhľadom na citované zákonné ustanovenia v odôvodnení preskúmavaného rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zisteného súdom prvej inštancie a poznamenáva, že určené výživné zohľadňuje časť nevyhnutných potrieb maloletej a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletej na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože sa o maloletú stará osobne a dobrovoľne si voči nej plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom jej príjmu. Vzhľadom na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú, súd prvej inštancie správne postupoval pri určení nedoplatku na zročnom výživnom, ktoré otcovi povolil zaplatiť v splátkach po 100,- Eur mesačne.

28. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho zistí, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

29. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , veta prvá, , , teda na danú vec aplikoval správne právne predpisy a tieto aj správne interpretoval, pričom takéto právne posúdenie veci, ako aj závery súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správne a námietky otca o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné.

30. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov v súlade s ustanovením udok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Senica č. k. -62 zo dňa 11.09.2025 v napadnutých výrokoch I., II. a v súvisiacich výrokoch IV., V. ako vecne správny potvrdil.

31. Ďalšie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , ).

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol použitím ustanovenia a CSP v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).