Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1S-23-2024.pdf
PDF · 169.72 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/23/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XXXXXX XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX C., 2/ D. C. – E., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX B. B., obaja zast.: JUDr. Ela Kocková, advokátka so sídlom Hontianske Nemce 406, 962 65 Hontianske Nemce, IČO: 10 924 744, proti žalovanému: Okresný úrad Zvolen, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Študentská 2084/12, 961 08 Zvolen, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Obec Podzámčok, Podzámčok 23, 962 61 Dobrá Niva, IČO: 00 648 400, 2/ F. G. C., H., bytom H. XXX, XXX XX G. I., 3/ F. J. C., bytom H. XXX, XXX XX G. I., obaja zast.: JUDr. Veronika Doláková, PhD., s. r. o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, 4/ A. B., bytom H. XX, XXX XX H., 5/ D. B., bytom H. XX, XXX XX H., v konaní o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. OU-ZV-OCDPK-2024/002642-008 zo dňa 12. marca 2024, takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Zvolen, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-ZV-OCDPK-2024/002642-008 zo dňa 12. marca 2024 spolu s Rozhodnutím Obce Podzámčok, spoločného stavebného úradu – odboru stavebnej správy č. SÚ 2847/2019-Šk, DIS: 598/2023 zo dňa 28. septembra 2023 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.
Ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Obec Podzámčok (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „špeciálny stavebný úrad“) ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Stavebný zákon“) a podľa § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Cestný zákon“) začala dňa 4. júna 2019 konanie o dodatočnom povolení stavby „Stavebné úpravy miestnej komunikácie“ nachádzajúcej sa na pozemku C KN parc. č. 107/1, E KN parc. č. 370/3 a čiastočne zasahujúcej do pozemku C KN parc. č. 98/65 v k. ú. H., okres Zvolen (ďalej ako „Stavba“). Stavba bola postavená bez stavebného povolenia a v rozpore s Ohlásením stavebných úprav miestnej komunikácie zo dňa 10. júna 2014. Špeciálny stavebný úrad zaslal ďalším účastníkom 2/ a 3/ ako pôvodným stavebníkom Stavby výzvu na predloženie dokladov, ktorými by preukázali, že dodatočné povolenie Stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými zákonom. Keďže na výzvu špeciálneho stavebného úradu neboli predložené žiadne doklady, špeciálny stavebný
úrad vydal dňa 25. augusta 2020 Rozhodnutie o nariadení odstránenia Stavby č. j. SÚ 2847/2019- Šk. O odvolaniach účastníkov konania proti uvedenému rozhodnutiu špeciálneho stavebného úradu rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. OU-ZV-OCDPK-2020/018402-002 zo dňa 30. decembra 2020 tak, že rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu zrušil. Špeciálny stavebný úrad následne vyzval ďalšieho účastníka 1/ ako vlastníka Stavby na predloženie dokladov k jej dodatočnému povoleniu, ktorý listom zo dňa 9. novembra 2021 oznámil špeciálnemu stavebnému úradu, že nepredloží požadované doklady k dodatočnému povoleniu Stavby. Špeciálny stavebný úrad listom č. SÚ 2847/2019-Šk zo dňa 6. decembra 2021 oznámil začatie konania o nariadení odstránenia Stavby a súčasne určil lehotu 7 dní od doručenia oznámenia na podanie námietok a pripomienok účastníkov konania. Žalobcovia 1/ a 2/ (spolu aj ako „žalobcovia“) doručili špeciálnemu stavebnému úradu v stanovenej lehote svoje námietky. Špeciálny stavebný úrad vydal dňa 18. mája 2022 Rozhodnutie o nariadení odstránenia Stavby č. j. SÚ 2847/2019, DIS: 505/2022, ktorým nariadil ďalšiemu účastníkovi 1/ odstránenie Stavby. O odvolaniach žalobcov proti uvedenému rozhodnutiu rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. OU-ZV- OCDPK-2022/015169-002 zo dňa 3. októbra 2022 tak, že rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Špeciálny stavebný úrad v ďalšom konaní vykonal dňa 13. januára 2023 miestne zisťovanie a listom č. j. SÚ 2847/2019-Šk, DIS: 598/2023 zo dňa 23. januára 2023 oznámil začatie konania o nariadení odstránenia Stavby a zároveň poučil účastníkov konania, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť do 7 dní od doručenia daného oznámenia. Žalobcovia si podaniami zo dňa 8. februára 2023 a 21. februára 2023 uplatnili námietky.
2. Špeciálny stavebný úrad vydal dňa 28. septembra 2023 Rozhodnutie o nariadení odstránenia Stavby č. j. SÚ 2487/2019-Šk, DIS: 598/2023 (ďalej ako „Rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu“ alebo „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“), ktorým ďalšiemu účastníkovi 1/ ako vlastníkovi Stavby podľa § 88a ods. 2 a § 90 Stavebného zákona a § 25 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej ako „Vyhláška“), nariadil jej odstránenie. Vo výroku ďalej uviedol: „Stavba obsahuje: Odstránenie zatrubnenia rigola popri celej dĺžke parc. č. 98/65 (od hranice s parc. č. 98/2 až po vjazd na parc. č. 98/65) v rozsahu odstránenia plastovej rúry, štrkového zásypu a betónovej, príp. asfaltovej vrstvy na povrchu. Stavba sa nachádza aj na pozemku EKN register „C“ parc. č. 107/1, register „E“ 370/3. Šírka odstraňovaného zatrubnenia bude realizovaná v nevyhnutnej miere tak, aby sa mohol zrealizovať nový otvorený rigol a aby bol minimálny zásah do parc. č. 98/65. Rozmery budú uvedené v jednoduchej projektovej dokumentácii, ktorú vlastník stavby predloží špeciálnemu stavebnému úradu pred začatím prác“. Zároveň špeciálny stavebný úrad určil podmienky pre odstránenie Stavby pod bodmi 1. až 17. a rozhodol o námietkach účastníkov konania. V odôvodnení rozhodnutia špeciálny stavebný úrad popísal priebeh administratívneho konania, zistenia z miestneho zisťovania zo dňa 13. januára 2023 a na str. 11 až 15 odôvodnil svoje rozhodnutie o námietkach žalobcov.
3. O samostatne podaných odvolaniach žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ proti rozhodnutiu špeciálneho stavebného úradu rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. OU-ZV-OCDPK-2024/002642-008 zo dňa 12. marca 2024 (ďalej „rozhodnutie žalovaného“) tak, že Rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu potvrdil a odvolania žalobcov zamietol v rozsahu, ktorý popísal vo výroku rozhodnutia na str. 2 až 17 tak, že osobitne uviedol jednotlivé odvolacie námietky žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ a spôsob vysporiadania sa s nimi, pričom niektoré považoval za dôvodné (s tým, že im „vyhovel“), niektoré za čiastočne dôvodné (so záverom, že im „čiastočne vyhovuje“), niektoré za nedôvodné (tieto žalovaný „zamietol“) a vo vzťahu k niektorým formuláciám uviedol, že ich nepovažuje za námietky, ale za konštatovania. Ďalej žalovaný vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že dopĺňa výrokovú časť rozhodnutia špeciálneho stavebného úradu „o informácie, ktoré považuje v odvolacom konaní za nevyhnutné ich doplniť pre presné stanovenie pojmov, resp. pre to, čo sa má na základe tohto rozhodnutia vykonať či strpieť a pod.“, pričom uviedol citáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Stavebného zákona z dôvodu zjednotenia pojmu „stavba“ a špecifikáciu odstraňovanej Stavby (ktorú zároveň označil aj ako „odstraňovaná stavba“ alebo „neoprávnená stavba“) nasledovne: „Stavba, ktorá sa zhoduje svojím prevedením, či zameraním aspoň s jedným bodom definovaným v § 43 ods. 1 stavebného zákona; alebo tiež stavebnou úpravou zatrubnený rigol so všetkými technickými potrubiami vedenými pod povrchom, ktoré nie sú výhrade určené na odvodnenie zrážkových vôd z telesa cesty miestnej komunikácie so štrkovým zásypom a betónovou príp. asfaltovou vrstvou na povrchu (mimo podzemných zariadení prípadnej plynovej prípojky a NN prípojky neďalekého stĺpu el. vedenia, umiestnených pod povrchom v dotknutom území), alebo aj stavba postavená na cudzom pozemku bez toho, aby mal stavebník k takémuto pozemku vlastnícke alebo iné právo, ktoré by ho oprávňovalo na dotknutom pozemku postaviť predmetnú stavbu, ktorej zrealizované stavebné
úpravy cestného telesa zasahujú na pozemok KN-C parc. č. 98/65 v k.ú. H., okres Zvolen, vedenom v KN v podielovom spoluvlastníctve účastníka č. 1/ s veľkosťou podielu 3 a účastníka č. 2/ s veľkosťou podielu 1, v rozsahu povrchových meraní overeného geometrického plánu č. G1-290/2019, vyhotoveného spoločnosťou F. A. E., geodetické práce, Moskovská 5, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 43 055 273, ktorý dňa 21.5.2019 autorizačne overil: F. H. K., autorizovaný geodet a kartograf, č.osv.: 692“. Žalovaný ďalej vo výroku svojho rozhodnutia na str. 17 až 19 určil pod bodmi 1) až 22) záväzné podmienky pre odstránenie „nepovolenej a neoprávnenej stavby“.
4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal v bode I. priebeh administratívneho konania, v bode II. uviedol svoje „stanovisko“ k námietkam žalobcu 1/, ktoré označil č. 1 až 11, a k námietkam žalobkyne 2/, ktoré označil č. 1 až 28, bez uvedenia ich znenia a svojho záveru k nim (tieto sú súčasťou výroku rozhodnutia žalovaného). Následne žalovaný popísal obsah administratívneho spisu stručným opisom vybraných listín, ktoré sú jeho súčasťou. V bode III. odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný uviedol citácie vybraných ustanovení Správneho poriadku, Cestného zákona, Stavebného zákona a Vyhlášky a zdôraznil, čo má byť obsahom výroku a odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy. Podľa žalovaného má špeciálny stavebný úrad (ktorého v celom texte rozhodnutia označoval ako „účastník č. 4“) v odôvodnení rozhodnutia opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydávaní rozhodnutia, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Ďalej vo všeobecnosti poukázal na odlišnosti medzi konaním o odstránenie stavby a konaním o dodatočnom povolení stavby s tým, že všeobecne inštruoval špeciálny stavebný úrad o procesnom postupe v konaní ako v prípade zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa v odvolacom konaní podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku. V bode IV. odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že zistil „aj pochybenia v rozhodovaní prvostupňového správneho orgánu, ktorý nekonal v zákonných intenciách“, avšak v snahe „riadne a zmysluplne ukončiť neúmerne dlhé konanie, ktorého počiatok vznikol už v roku 2014“, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia žalovaného.
Správna žaloba
5. Žalobcovia sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia špeciálneho stavebného úradu. V správnej žalobe žalobcovia stručne popísali priebeh administratívneho konania, skutkové okolnosti veci a obsah napadnutých rozhodnutí.
6. Vo vzťahu k výroku rozhodnutia žalovaného žalobcovia namietali, že nie je jasný, stručný a ani zrozumiteľný. Z rozsiahlo formulovaného výroku rozhodnutia žalovaného nie je podľa žalobcov zrejmé ako sa žalovaný vysporiadal s jednotlivými námietkami, ktorým čiastočne vyhovel, a akým spôsobom sa tieto námietky premietli „do samotného výroku o odstránení stavby, najmä špecifikácie rozsahu odstránenia stavby“. Vo výroku rozhodnutia by mal podľa žalobcov orgán verejnej správy jasne a zrozumiteľne určiť povinnosti a nevyjadrovať svoj názor „ku konštatovaniu stavu“, napr. žalobkyňou 2/ v jej jednotlivých námietkach. Výrok rozhodnutia žalovaného považujú žalobcovia za zmätočný aj v tom, že žalovaný potvrdil rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu a odvolanie žalobcov zamietol v uvedenom rozsahu, ktorý je ale vo výroku rozhodnutia popísaný rozsiahlo, nezrozumiteľne a nejednoznačne. Žalovaný výrok svojho rozhodnutia na str. 17 a nasl. v 22 bodoch doplnil o nedostatočné zadefinovanie odstraňovanej Stavby, o postup pri odstránení Stavby určený podľa projektovej dokumentácie, ktorá má byť vypracovaná pre daný účel až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, pričom Stavba bude odstránená do 120 dní po jej schválení a nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. Podľa názoru žalobcov výrok rozhodnutia nemôže obsahovať prepis odvolacích dôvodov žalobcov, vrátane ich citácie. Žalobcovia ďalej ako nedostatočné namietali konštatovanie žalovaného, že výrokovú časť rozhodnutia dopĺňa o informácie, ktoré považuje v odvolacom konaní za nevyhnutné doplniť. V danom prípade sa podľa žalobcov nejedná výlučne o doplnenie informácií vo výroku v presnom stanovení pojmov, ale aj o špecifikáciu podmienok odstraňovania Stavby a stanovenie konkrétnych povinností. Vo výroku je podľa žalobcov potrebné jednoznačne a nezameniteľne precizovať a popísať stavbu, ktorej odstránenie sa nariaďuje.
7. Žalobcovia vo vzťahu k Rozhodnutiu špeciálneho stavebného úradu namietali, že špeciálny stavebný úrad v rozhodnutí opomenul uviesť príslušné ustanovenie Stavebného zákona, podľa ktorého nariadil
odstránenie Stavby. Odkázal len na ustanovenie § 88a ods. 2 Stavebného zákona, avšak mal uviesť aj ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s ustanovením § 88 ods. 2 Stavebného zákona.
8. Ďalej žalobcovia namietali nedostatočnú špecifikáciu Stavby „vo výroku, ktorej odstránenie sa napadnutým rozhodnutím nariaďuje“. Žalovaný vo výroku svojho rozhodnutia z dôvodu zjednotenia pojmu „stavba“ poukázal na špecifikáciu stavby v § 43 ods. 1 Stavebného zákona. Bližšie však ani v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, prečo Stavbu považuje za stavbu a za akú z hľadiska stavebnotechnického vyhotovenia. Žalovaný ďalej vo výroku rozhodnutia uviedol, že potvrdzuje rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu, ktorým nariadil odstránenie Stavby (s názvom „Stavebné úpravy miestnej komunikácie“) realizovanej na tam uvedených pozemkoch, ktorej stavebné úpravy zasahujú na pozemok 33 „v určitej veľkosti“ v rozsahu meraní zistených geometrickým plánom. Podľa žalobcov však chýba jasná špecifikácia Stavby aj z hľadiska jej členenia. Zrejme z hľadiska príslušnosti špeciálneho stavebného úradu bola vyhodnotená ako inžinierska stavba a z hľadiska členenia stavieb podľa § 43a ods. 3 písm. a) Stavebného zákona ako stavebná úprava miestnej cesty. Túto skutočnosť však podľa žalobcov žalovaný jasne a jednoznačne neuviedol a neodôvodnil, pričom neodstránil pochybnosti, či sa nejedná o „vodnú stavbu“ podľa § 43a ods. 3 písm. g) Stavebného zákona (kanalizácia), keďže rigol pod povrchom bol zrejme vybudovaný nielen na odtok zrážkovej vody, ale aj splaškov pod povrchom, čiže aj tekutého odpadu zo septika (v oboch prípadoch z rodinných domov). Na strane 17. výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný označuje odstraňovanú Stavbu ako „stavbu, ktorá sa zhoduje svojím prevedením, či zameraním aspoň s jedným bodom definovaným v § 43 ods. 1 stavebného zákona; alebo tiež stavebnou úpravou zatrubnený rigol so všetkými technickými potrubiami vedenými pod povrchom, ktoré nie sú výhradne určené na odvodnenie zrážkových vôd ....“. Orgán verejnej správy sa podľa žalobcov nedostatočne vysporiadal s otázkou, či takáto stavba je súčasťou miestnej komunikácie, keďže nejde len o odvodnenie cesty, ale aj nehnuteľností vo vlastníctve fyzických osôb. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na § 8 ods. 4 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „kanalizácie včítane úprav na odvádzanie vody sú súčasťou diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie len vtedy, ak slúžia výlučne na odvádzanie povrchových vôd z tejto komunikácie“. Zo spisovej dokumentácie je podľa žalobcov zrejmé, že zatrubnený rigol bol vybudovaný na odtok zrážkovej vody z nehnuteľnosti manželov B., predovšetkým však umožňuje odvádzať splašky z domácností využívajúcich septik, zrejme aj manželov C.. Žalobcovia uviedli, že Okresný úrad Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie pri výkone štátneho vodoochranného dozoru nedostatočne zistil skutočný stav ohľadom likvidovania splaškov z rodinného domu č. 207 manželov C., nakoľko ich žumpa nemá objem 65 m3.
9. Vo vzťahu k vymedzeniu Stavby žalobcovi ďalej namietali, že žalovaný ju na jednom mieste výroku svojho rozhodnutia považuje za neoprávnenú stavbu, v inej časti výroku svojho rozhodnutia ju pri ujasnení záväzných podmienok označuje ako nepovolenú a neoprávnenú. Žalobcovia sa stotožňujú s označením odstraňovanej Stavby ako „nepovolenej a zároveň neoprávnenej ako celku“, keďže na Stavbu nebolo vydané stavebné povolenie, resp. oznámenie k ohláseniu stavebných úprav, a zároveň ju manželia C. realizovali na cudzích pozemkoch, pričom žalobcovia k tomu neudelili súhlas a o realizácii Stavby neboli ani vopred informovaní, čím sa neoprávnene zasiahlo do ich vlastníckych práv.
10. Žalobcovia tvrdili, že je v ich záujme, aby bola odstránená celá zrealizovaná Stavba, t. j. nielen na ich pozemku, ale aj na pozemku obce, teda z pozemkov C-KN parc. č. 98/65, C-KN parc. č. 107/1 a E-KN parc. č. 370/3 v k. ú. H., čo je „nespochybniteľne“ uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného na str. 2, ale „v ďalších doplňujúcich bodoch výroku to už také jednoznačné nie je“. Z výroku rozhodnutia žalovaného nie je žalobcom zrejmé, či skutočne dôjde podľa vypracovanej projektovej dokumentácie k odstráneniu celej „nepovolenej a neoprávnenej stavby realizovanej na pozemkoch KNC parc.č. 98/65, KNC parc.č. 107/1 a KNE parc.č. 370/3“ alebo sa odstráni len z pozemku žalobcov, čomu nasvedčuje vypracovaný Geometrický plán č. 43055273-50/2019 zo dňa 21. mája 2019 vyhotovený F. A. E. (ďalej ako „Geometrický plán“), na ktorý sa napadnuté rozhodnutie žalovaného odvoláva. Žalobcom nie je zrejmé, z akého dôvodu bol v administratívnom konaní starostkou Obce Podzámčok predložený a aj v rozhodnutí žalovaného uvádzaný Geometrický plán, ktorý bol vyhotovený za účelom oddelenia pozemku C-KN parc. č. 98/87 z pozemku C-KN parc. č. 98/65 v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, k čomu žalobcovia nedali súhlas a ani ich o súhlas Obec Podzámčok nepožiadala. O odčlenení daného pozemku neboli žalobcovia informovaní a podľa ich názoru k tomu ani neexistuje žiadny dôvod. Rozloha zameraného oddeľovaného pozemku v časti „Výkaz výmer“
predmetného Geometrického plánu o výmere 21 m2 nezodpovedá skutočnej výmere Stavby určenej na odstránenie zo zasiahnutej časti pozemku C-KN parc. č. 98/65, ktorá má výmeru len 16 m2, čo je zrejmé z polohopisného a výškopisného zamerania skutočného vyhotovenia stavby zo dňa 13. februára 2019. Žalobcovia podotkli, že Geometrický plán a aj Polohopisné a výškopisné zameranie skutočného vyhotovenia stavby zo dňa 13. februára 2019 sú vyhotovené jedným vyhotoviteľom F. A. E.. Predmet súdneho konania vedeného Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 19C/22/2018 nie je totožný s predmetom preskúmavaného administratívneho konania, keďže v civilnom súdnom konaní sa žalobcovia domáhajú odstránenia časti Stavby len z pozemku v ich spoluvlastníctve. Konečný výsledok nie je jasný z dôvodu chýbajúcej projektovej dokumentácie a nedostatočne zadefinovaného rozsahu odstránenia Stavby. Obava žalobcov spočíva v prípade odstránenia Stavby len z pozemku v ich spoluvlastníctve aj v skutočnosti, že vo svahovitom teréne je veľmi pravdepodobné, že by zrážková voda a aj splašky z časti potrubia ležiaceho vyššie na pozemku obce stekali voľne na pozemok žalobcov. Žalobcovia v tejto súvislosti namietali „ako nedostatočne doriešenú aj možnosť zaslepenia potrubia, pretože ním je odvodnená celá komunikácia nad ich pozemkom a najmenej dve nehnuteľnosti (určite voda zo striech a zrejme aj splašky)“. Pochybnosť žalobcov, že skutočne dôjde k odstráneniu celej Stavby, je aj v tom, že časť Stavby nachádzajúca sa na pozemku obce C-KN parc. č. 107/1, E-KN parc. č. 370/3 nebola doteraz ani špeciálnym stavebným úradom a ani žalovaným nijakým spôsobom bližšie špecifikovaná. Po nahliadnutí do administratívneho spisu žalobkyňa 2/ zistila, že Geometrický plán je v časti „Výkaz výmer“ zmenený oproti verzii predloženej v konaní pred špeciálnym stavebným úradom starostkou Obce Podzámčok. Uvedené dokumenty podľa žalobcov nasvedčujú tomu, že môže dôjsť k odstráneniu Stavby len z pozemku v spoluvlastníctve žalobcov a nedôjde k odstráneniu celej Stavby. Z geometrického plánu predloženého v konaní pred špeciálnym stavebným úradom starostkou Obce Podzámčok (oddeľovaný pozemok o výmere 31 m2) vyplýva, že práva žalobcov môžu byť dotknuté aj „v časti, kde sa ani nepovolená a neoprávnená stavba nenachádza“. Jedná sa o časť vo výmere cca. 11 m2, v ktorej je umiestnená liatinová prietoková rúra, ktorá však nie je súčasťou Stavby.
11. Žalobcovia namietali, že nepreskúmateľná a neurčitá je aj tá časť výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného, v ktorej sa nachádza odkaz na projektovú dokumentáciu, ktorá sa vyhotoví až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, keďže samotný rozsah odstránenia Stavby zostal v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného naďalej neznámy. Rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu síce obsahuje aj podmienku vypracovania projektovej dokumentácie, avšak bez bližšieho určenia lehoty, v ktorej má k jej vypracovaniu dôjsť. Lehota na odstránenie stavby je určená do 120 dní po schválení projektovej dokumentácie a nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, pričom táto lehota právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia už začala plynúť. Z rozhodnutia však zreteľne nevyplýva, dokedy musí byť projektová dokumentácia vypracovaná. V prípade, ak žalobcovia projektovú dokumentáciu „neschvália, pretože vznesú logické a opodstatnené argumenty, na ktoré vlastník neprihliadne, napr. z dôvodu predraženia prác, môže dôjsť k neriešiteľnému problému“. Žalobcovia sú takto podľa ich názoru nepriamo nútení odsúhlasiť projektovú dokumentáciu aj v prípade, že nebude zahŕňať odstránenie celej Stavby. Nakoľko v napadnutom rozhodnutí nie je jednoznačne určené, v akom rozsahu bude Stavba odstránená, je potrebné najprv predložiť projektovú dokumentáciu, ktorá už konkrétne vymedzí rozsah Stavby, postup jej odstránenia a „práva a povinnosti účastníkov konania“.
12. Vo vzťahu k vymedzeniu okruhu účastníkov preskúmavaného administratívneho konania žalobcovia namietali, že nemajú vedomosť akým spôsobom, kedy, resp. ktorým procesným úkonom orgán verejnej správy pribral za účastníkov konania ďalších účastníkov 4/ a 5/ a kedy ustálil okruh účastníkov konania tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný tiež nesprávne označil ako účastníka administratívneho konania Obec Podzámčok, spoločný obecný úrad – odbor stavebnej správy, ktorý vo veci rozhodoval ako špeciálny stavebný úrad. Pri vodných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedenom úseku podľa osobitných predpisov. Jednoznačné určenie odstraňovanej Stavby je preto podľa žalobcov dôležité aj pre stanovenie právomoci orgánu verejnej správy oprávneného rozhodnúť v danej veci.
13. Vzhľadom na uvedené žalobcovia žiadali správny súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím špeciálneho stavebného úradu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
14. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 11. júla 2024 vo vzťahu k žalobnej námietke nepreskúmateľnosti výroku napadnutého rozhodnutia uviedol jeho časť s tým, že zároveň rozhodol o námietkach žalobcov. Vzhľadom k množstvu podaných námietok (celkovo 39) je výroková časť rozhodnutia primerane rozsiahla. Výrok rozhodnutia považoval žalovaný za jednoznačne jasný, primerane stručný a zrozumiteľný. Pre uľahčenie pochopenia výroku žalovaný doplnil výrokovú časť o informácie pre presné stanovenie pojmov, najmä z pohľadu zadefinovania rozsahu odstraňovanej Stavby, ktoré je založené na informáciách získaných „na základe šetrenia dokumentov v spise, či obhliadky lokality stavby, ešte pred vytvorením nevyhnutnej projektovej dokumentácie k odstráneniu stavby ako neodmysliteľného podkladu pre jej odstránenie“. Podľa žalovaného zmysel výroku rozhodnutia žalovaného nemení, neznižuje, či inak nespochybňuje chyba v písaní, ktorá bola spôsobená preklepom v časti vety uvedenej na str. 2, tretí odsek, cit.: „... resp. stavby, ktorej zrealizované stavebné úpravy cestného telesa zasahujú na pozemok 33vo veľkosti podielu ...“. Žalovaný sa o tejto chybe v písaní dozvedel až po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Z dôvodu začatia súdneho konania pred správnym súdom o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa už žalovaný danou chybou v písaní ďalej nezaoberal.
15. Žalovaný ďalej podotkol, že v napadnutom rozhodnutí neuviedol ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, avšak zároveň v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku „doplnil výrokovú časť svojho rozhodnutia“ o informácie, ktoré považoval v odvolacom konaní za nevyhnutné doplniť pre presné stanovenie pojmov, či ujasnenie záväzných podmienok. Žalovaný aj na podklade obhliadky lokality Stavby, výsledkov vlastného šetrenia a výsledkov šetrenia Okresného úradu Zvolen, odboru starostlivosti o životné prostredie nezistil porušenie „všeobecne záväzných právnych predpisov alebo interných predpisov“ vo vzťahu k tvrdeniam žalobcov ohľadom odvádzania splaškov z rodinných domov prostredníctvom Stavby. K Stavbe žalovaný pristupoval podľa § 43a ods. 3 písm. a) Stavebného zákona ako k inžinierskej stavbe, resp. ako k stavebnej úprave miestnej komunikácie. Keďže v predmetnej veci nebola dostupná a ani dohľadateľná žiadna projektová dokumentácia k Stavbe, v rámci výkonu štátneho odborného dozoru dňa 22. februára 2024 bola lokalizácia Stavby možná iba na základe Geometrického plánu. Žalovaný nemá kompetenciu na posudzovanie technického vyhotovenia Geometrického plánu, jeho správnosti, či presnosti výstupov. Projektová dokumentácia pre odstránenie Stavby má zohľadniť výškové prevýšenie Stavby s vhodným hydrodynamickým, technickým a technologickým riešením odvodnenia dotknutého úseku miestnej komunikácie so zachovaním minimálneho prejazdného profilu, pričom sa nesmie znížiť bezpečnosť prevádzky cestnej dopravy v dotknutom úseku pozemnej komunikácie v obci, s prípadným odstránením a zaslepením možných podzemných štruktúr. Žalovaný preto ujasnil v záväzných podmienkach pre odstránenie Stavby aj podmienku, že Stavba sa bude odstraňovať na podklade a najmä v rozsahu určenom v projektovej dokumentácii vypracovanej oprávnenou osobou.
16. Žalovaný považoval Stavbu za nepovolenú, t. j. zrealizovanú bez príslušného stavebného povolenia, či oznámenia k ohláseniu stavebných úprav, a zároveň za neoprávnenú, t. j. zrealizovanú aj na cudzom pozemku bez súhlasu jeho vlastníka. Uvedenie obidvoch „údajov“ k Stavbe podľa žalovaného nespochybňuje charakteristiku Stavby, resp. výrok napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v snahe riadne a zmysluplne ukončiť neúmerne dlho trvajúce konanie, ktorého počiatok vznikol už v roku 2014, považoval lehoty stanovené v napadnutom rozhodnutí za dostatočné, predovšetkým vzhľadom na priaznivé klimatické podmienky ešte do termínu zimnej údržby v r. 2024. Šetrenie v odvolacom konaní a tiež šetrenie, ktoré uskutočnil Okresný úrad Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie u manželov C. a manželov B., nepotvrdilo za kontrolované obdobie tvrdenia žalobcov vo veci nakladania s odpadovými vodami z rodinných domov prostredníctvom Stavby.
17. Vo vzťahu k ustáleniu okruhu účastníkov administratívneho konania žalovaný skonštatoval, že špeciálny stavebný úrad ako účastník odvolacieho konania rozhodol tak, že Obci Podzámčok nariadil odstránenie Stavby ako jej vlastníkovi. Obec Podzámčok sa stala vlastníkom Stavby aj na podklade Preberacieho protokolu o prevzatí a odovzdaní diela zo dňa 12. februára 2018, ktorým zrealizovanú Stavbu prevzala od manželov C..
18. Žalovaný mal za to, že svojím postupom neporušil príslušné ustanovenia zákona a správnu žalobcu žalobcov považoval za nedôvodnú. Tvrdil, že je aj v záujme žalobcov ukončiť dlhotrvajúce konanie o odstránení Stavby. Žiadal preto správny súd, aby správnu žalobu zamietol.
Vyjadrenie ďalších účastníkov 2/ a 3/ k správnej žalobe
19. Ďalší účastníci 2/ a 3/ vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 11. novembra 2024 uviedli, že sa zotrvávajú na svojich vyjadreniach v administratívnom konaní.
Replika žalobcov
20. Žalobcovia v replike uviedli, že zotrvávajú na svojich tvrdeniach a vyjadreniach uvedených v správnej žalobe, ktorú považujú za dôvodnú a trvajú na nej v plnom rozsahu. Zdôraznili, že zodpovednosť za neúmerné a nehospodárne konanie nesú výlučne príslušné orgány verejnej správy. Žalobcovia trvajú na ukončení administratívneho konania v súlade so zákonom a žiadajú zrozumiteľné a určité zadefinovanie odstraňovanej Stavby. Žalobcovia zopakovali svoje námietky k nezrozumiteľnosti výroku rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k vysporiadaniu sa s ich odvolacími námietkami, nedostatočnému popisu odstraňovanej Stavby, jej rozsahu, neexistujúcej projektovej dokumentácii k jej odstráneniu, kanalizačným prípojkám ako súčastiam Stavby, odvádzaniu splaškov z rodinných domov a uviedli skutkové okolnosti ohľadom žumpy manželov C.. Podľa žalobcov ani doplnenie záväzných podmienok odstránenia Stavby tieto nedostatky neodstránilo. Žalobcovia tiež zdôraznili, že žalovaný nezdôvodnil pribratie manželov B. a C. ako účastníkov do konania. Žalobcovia v replike ďalej prezentovali svoj názor k dôvodu vybudovania zatrubnenia rigolu ďalšími účastníkmi 2/ a 3/, k vlastníctvu Stavby a „podzemných štruktúr“, k možnostiam vymedzenia Stavby a jej správnej lokalizácii. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe podľa žalobcov nejasnosti a vytýkané nedostatky napadnutého rozhodnutia žalovaného neodstránilo a na samotnom rozhodnutí nič nezmenilo.
21. Žalovaný a ani ďalší účastníci konania nevyužili právo podať dupliku k replike žalobcov.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
22. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný súd podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím špeciálneho stavebného úradu vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania, pričom nariadenie pojednávania si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 9. januára 2026. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 5. februára 2026 (§ 137 ods. 3 SSP).
23. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak.
25. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
26. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
27. Podľa § 88 ods. 1 Stavebného poriadku stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie a) závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť, b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, c) stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie (§ 102 ods. 3), d) dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.
28. Podľa § 88a ods. 1 a 2 Stavebného poriadku (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. (2) Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
29. Podľa § 140 Stavebného poriadku ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
30. Podľa § 47 ods. 2 a 3 Správneho poriadku (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
31. Podľa § 59 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
32. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, výlučne v rozsahu, ktorý bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnych žalobách uplatnené. Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť žalobné body, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné, a to v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t. j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie,
či zistil skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.
33. Žalobcovia sa včas podanou správnou žalobou domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím špeciálneho stavebného úradu, ktorým bolo ďalšiemu účastníkovi 1/ nariadené odstránenie Stavby za splnenia stanovených podmienok, a ktorými bolo rozhodnuté o námietkach žalobcov uplatnených v administratívnom konaní pred špeciálnym stavebným úradom. Žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia rozhodol o odvolacích námietkach žalobcov proti rozhodnutiu špeciálneho stavebného úradu, doplnil vymedzenie Stavby a určil podmienky pre jej odstránenie. Žalobcovia v správnej žalobe namietali, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a v konaní došlo k procesným vadám, ktoré mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
34. Námietka žalobcov, že výrok rozhodnutia žalovaného je nezrozumiteľný, je dôvodná. Žalovaný formuloval výrok napadnutého rozhodnutia tak, že Rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu potvrdil a odvolania žalobcov čiastočne zamietol, a to v rozsahu, ktorý vymedzil v samotnom výroku rozhodnutia vo vzťahu k jednotlivým citovaným odvolacím námietkam žalobcu 1/ a žalobkyne 2/, zároveň však niektorým odvolacím námietkam žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ vyhovel v plnom rozsahu, iným čiastočne, pričom vo vzťahu k niektorým formuláciám z odvolaní žalobcov uviedol, že sú len konštatovaniami. Takáto formulácia výroku rozhodnutia žalovaného je nezrozumiteľná pre logický rozpor, a teda je nepreskúmateľná, čo predstavuje dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nezákonného. Právo na zrozumiteľné rozhodnutie orgánu verejnej správy je súčasťou širšieho práva účastníka konania na spravodlivý proces, keďže účastník konania má právo z rozhodnutia orgánu verejnej správy bez pochybností a potreby hĺbkového skúmania jeho obsahu poznať to, k akému záveru orgán verejnej správy dospel a z akých dôvodov. Spôsob, akým odvolací orgán verejnej správy rozhodne pri prieskume rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa o odvolaní účastníka správneho konania, upravuje § 59 ods. 2 Správneho poriadku, a to tak, že v prípade, ak odvolací orgán verejnej správy vyhodnotí odvolanie ako dôvodné, rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zruší alebo zmení, inak, t. j. v prípade, ak odvolacie námietky účastníka konania nie sú dôvodné, odvolanie zamietne a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdí. Z uvedeného (a rovnako aj z princípov formálnej logiky) vyplýva, že je vylúčené, aby v prípade, keď odvolací orgán verejnej správy vyhodnotí niektoré odvolacie námietky ako dôvodné, súčasne rozhodol tak, že odvolanie účastníka konania zamietne a napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdí, keďže ustanovenie § 59 ods. 2 Správneho poriadku mu to neumožňuje a bolo by to aj v rozpore so zásadami logického uvažovania. Pri vyhodnotení dôvodnosti odvolacích námietok účastníka konania proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, samozrejme, prichádzajú do úvahy viaceré možnosti v závislosti od obsahu daných námietok v nadväznosti na skutkový a právny stav veci, a teda je možné, že odvolací orgán verejnej správy nerozhodne o všetkých odvolacích námietkach rovnako, pričom niektoré vyhodnotí ako dôvodné, iné ako čiastočne dôvodné a iné ako nedôvodné. Zamietnuť odvolanie a potvrdiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa však môže odvolací orgán verejnej správy len vtedy, keď žiadna z odvolacích námietok účastníka správneho konania nie je dôvodná (samozrejme, za súčasného splnenia podmienky, že odvolací orgán verejnej správy pri odvolacom prieskume podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku nad rozsah odvolacích námietok účastníka správneho konania sám neidentifikuje také vady napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie alebo zmenu). V predmetnej veci žalovaný vyhodnotil niektoré odvolacie námietky žalobcov ako dôvodné a niektoré ako čiastočne dôvodné, čo vzhľadom na uvedené znamená, že je vylúčené, aby mohol súčasne odvolania žalobcov zamietnuť a Rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu potvrdiť. Rozhodnutie žalovaného tak vykazuje zásadnú logickú chybu, ktorá má za následok jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu nezrozumiteľnosti. Zároveň správny súd pre úplnosť uvádza, že jeho pozornosti neuniklo konštatovanie žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že zistil bližšie nekonkretizované pochybenia v rozhodovaní špeciálneho stavebného úradu, avšak „v snahe riadne a zmysluplne ukončiť neúmerne dlhé konanie, ktorého počiatok vznikol už v roku 2014“ rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia. Ani skutočnosť, že dané správne konanie je neúmerne dlhé, neznamená, že žalovaný sa môže rozhodnúť potvrdiť Rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu napriek tomu, že zistil pochybenia v jeho rozhodovaní. Z ustanovenia § 59 ods. 3 Správneho poriadku vyplýva,
že zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa odvolacím orgánom verejnej správy a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie prichádza do úvahy v prípade, ak je to vhodnejšie, a to najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti konania. Ak teda sám žalovaný skonštatoval, že predmetné správne konanie je neúmerne dlhé, pričom chcel predísť jeho ďalšiemu predlžovaniu, do úvahy prichádzala predovšetkým zmena Rozhodnutia špeciálneho stavebného úradu v kontexte dôvodných odvolacích námietok žalobcov a prípadných iných vád konania a rozhodovania špeciálneho stavebného úradu zistených žalovaným za predpokladu, že zistenie skutkového stavu veci bolo dostatočné pre rozhodnutie, samozrejme tak, aby aj prípadné zmeňujúce rozhodnutie žalovaného bolo zákonné, vykonateľné a nevykazovalo samé osebe žiadne podstatné vady, ktoré by mali vplyv na práva a právom chránené záujmy účastníkov konania.
35. Pokiaľ žalobcovia v správnej žalobe namietali, že z výroku rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé ako sa žalovaný vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami, rozsah, v ktorom žalovaný zamietol odvolania žalobcov, je popísaný rozsiahlo, nejednoznačne a nezrozumiteľne, pričom výrok rozhodnutia žalovaného nemôže obsahovať prepis odvolacích námietok žalobcov, správny súd vyhodnotil aj túto žalobnú námietku žalobcov ako dôvodnú. Náležitosti výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy všeobecne upravuje § 47 ods. 2 Správneho poriadku a náležitosti odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy sú predmetom úpravy § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pričom osobitné predpisy môžu stanoviť ďalšie konkrétne náležitosti. Stavebný zákon neupravuje osobitné náležitosti výroku a odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho orgánu verejnej správy, a preto sa v zmysle § 140 Stavebného poriadku vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho orgánu verejnej správy v stavebnom konaní aplikujú len ustanovenia § 47 ods. 2 a 3 Správneho poriadku. Čo má byť obsahom výroku rozhodnutia žalovaného a čo obsahom jeho odôvodnenia tak nie je ponechané na uváženie žalovaného. Keďže žalobcovia podali proti Rozhodnutiu špeciálneho stavebného úradu odvolania, bolo povinnosťou žalovaného sa s ich odvolacími námietkami vysporiadať v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, čo žalovaný neurobil a zaťažil tak svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti aj v tomto ohľade. Žalovaný zahrnul svoje stanovisko k odvolacím námietkam žalobcov do výroku napadnutého rozhodnutia na str. 2 až 17 v rozpore s § 47 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. V odvolacom konaní predstavuje „rozhodnutie vo veci“ rozhodnutie o prieskume napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 59 ods. 2 alebo ods. 3, t. j. rozhodnutie o zrušení, zmene alebo potvrdení rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a zamietnutí odvolania účastníka konania. Odvolací orgán verejnej správy tak v odvolacom konaní neuvádza vo výroku rozhodnutia svoje stanovisko k jednotlivým odvolacím námietkam účastníka konania, ale vysporiada sa s nimi v jeho odôvodnení v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v zmysle ktorého: „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia“. Žalovaný v bode II. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia síce uviedol svoje stanovisko k odvolacím námietkam žalobcov, avšak nezrozumiteľne, a teda nepreskúmateľne, keď tieto označil len číslom bez uvedenia ich obsahu (obsah odvolacích námietok žalobcov žalovaný uviedol citovaním častí odvolaní žalobcov vo výroku napadnutého rozhodnutia) a záveru, či ich považuje za dôvodné alebo nie (tieto závery sú opäť súčasťou výroku napadnutého rozhodnutia). Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného tak v tomto ohľade trpí vadou nepreskúmateľnosti, keďže z neho nie je zrejmé ako sa žalovaný vysporiadal s jednotlivými konkrétnymi odvolacími námietkami, čo je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Do práva účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí právo na také odôvodnenie, z ktorého je zrejmé, s ktorými odvolacími námietkami a ako sa odvolací orgán verejnej správy vysporiadal bez toho, aby účastník konania musel porovnávať znenie odôvodnenia rozhodnutia s jeho výrokom a stotožňovať si ich časti v danom ohľade. Napadnuté rozhodnutie žalovaného preto vykazuje vadu nepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP aj vo vzťahu k jeho odôvodneniu. Žalovaný navyše tým, že do výroku poňal časť svojho vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcov, zaťažil vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť aj samotný výrok rozhodnutia, keďže účastníkov konania nechal v pochybách, či odvolaniam žalobcov v konečnom dôsledku vyhovel alebo nie (žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol, že odvolania žalobcov zamieta, avšak „v uvedenom rozsahu“; viď bod 34. tohto rozsudku). Správny súd pre úplnosť taktiež podotýka, že je potrebné rozlišovať námietky účastníka uplatnené v konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa v konaniach podľa Stavebného zákona, o ktorých rozhoduje orgán verejnej správy prvého stupňa vo výroku svojho rozhodnutia (§ 66 ods. 1
prvá veta Stavebného zákona v spojení s § 47 ods. 2 Správneho poriadku), a odvolacie námietky proti už vydanému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, s ktorými sa odvolací orgán verejnej správy vyrovná v odôvodnení svojho rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku).
36. Námietka žalobcov, že špeciálny stavebný úrad vo svojom rozhodnutí o nariadení odstránenia Stavby opomenul uviesť príslušné ustanovenie Stavebného zákona, podľa ktorého nariadil odstránenie Stavby, pričom odkázal len na ustanovenie § 88a ods. 2 Stavebného zákona, je dôvodná. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku „Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon“. Špeciálny stavebný úrad svojím rozhodnutím nariadil odstránenie Stavby potom, čo v konaní o dodatočnom povolení Stavby podľa § 88a Stavebného zákona jej vlastník nepredložil v určenej lehote doklady o tom, že dodatočné povolenie Stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom. Špeciálny stavebný úrad síce uviedol v záhlaví rozhodnutia ustanovenie § 88a ods. 2 Stavebného zákona, v zmysle ktorého: „Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby“, avšak citované ustanovenie Stavebného zákona upravuje len postup stavebného úradu v prípade, ak konanie o dodatočnom povolení stavby v dôsledku nepredloženia požadovaných dokladov jej vlastníkom nemôže viesť k jej dodatočnému povoleniu. Vlastné rozhodnutie stavebného úradu o odstránení stavby je predmetom úpravy § 88 ods. 1 Stavebného zákona. Špeciálny stavebný úrad vo výroku svojho rozhodnutia ustanovenie § 88 ods. 1 Stavebného zákona (s uvedením príslušného písmena) neuviedol napriek tomu, že vlastníkovi Stavby nariadil jej odstránenie, a teda vo výroku svojho rozhodnutia neuviedol náležitosť, ktorú ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku priamo a výslovne predpokladá, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
37. Námietka žalobcov, že v Rozhodnutí špeciálneho stavebného úradu nie je Stavba špecifikovaná dostatočne, je rovnako dôvodná. Nevyhnutným predpokladom rozhodnutia o odstránení stavby podľa § 88 ods. 1 Stavebného poriadku je jej riadne vymedzenie a špecifikácia tak, aby neboli pochybnosti o tom, čo sa má odstrániť, keďže v opačnom prípade nemožno rozhodnutie stavebného úradu o odstránení stavby považovať za skutočne vykonateľné. V predmetnej veci práve také pochybnosti existujú, čo je zrejmé aj vzhľadom na námietky žalobcov vo vzťahu k rozsahu Stavby a jej skutočnému umiestneniu na dotknutých pozemkoch. Špeciálny stavebný úrad totiž vo výroku svojho rozhodnutia špecifikoval Stavbu, ktorej odstránenie nariadil tak, že túto označil ako „Stavebné úpravy miestnej komunikácie“ na pozemkoch C-KN parc. č. 98/65, C-KN parc. č. 107/1, E-KN parc. č. 370/3 v k. ú. H., pričom v odseku označenom ako „Stavba obsahuje“ uviedol len všeobecný a rámcový postup pri odstraňovaní Stavby. Uvedené vymedzenie Stavby považuje správny súd za nedostatočné a všeobecné, keďže neobsahuje jej stavebno-technický opis tak, aby ju bolo možné odlíšiť od iných súčastí miestnej komunikácie a nie je zrejmý ani jej skutočný rozsah. Z vymedzenia Stavby v Rozhodnutí špeciálneho stavebného úradu nevyplýva, či sa nachádza na celej ploche uvedených pozemkov alebo len v ich časti a ak áno, v akej. Z podkladov rozhodnutia nachádzajúcich sa v administratívnom spise, predovšetkým z kópií katastrálnych máp a z fotodokumentácie vyhotovenej pri miestnej ohliadke, je nepochybné, že Stavba spočívajúca v úprave miestnej komunikácie v Obci Podzámčok zaberá len časť z pozemkov uvedených v Rozhodnutí špeciálneho stavebného úradu, pričom nie je zrejmé akú. Bez dostatočne presného a úplného vymedzenia Stavby, ktorej odstránenie sa nariaďuje, je Rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu nepreskúmateľné, a teda zaťažené vadou podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
38. Vo vzťahu k námietke žalobcov v správnej žalobe, že doplnenie výroku Rozhodnutia špeciálneho stavebného úradu, ktoré vykonal žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia, je nedostatočné, správny súd uvádza, že súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného by bol v tomto ohľade nadbytočný, keďže rozhodnutie žalovaného je z dôvodu vád jeho výroku a odôvodnenia (viď body 34. a 35. tohto rozsudku) potrebné zrušiť pre jeho nezákonnosť, pričom rozhodnutie žalovaného môže správny súd zrušiť len ako celok, teda vrátane aj tej časti výroku rozhodnutia žalovaného, v ktorej doplnil špecifikáciu Stavby a určil záväzné podmienky jej odstránenia na str. 17 až 19. Pre úplnosť správny súd ďalej podotýka, že pokiaľ žalobcovia v správnej žalobe polemizovali s charakterom Stavby z hľadiska jej stavebnotechnického vyhotovenia, ďalej či sa jedná o „vodnú stavbu“, resp. o kanalizáciu slúžiacu „zrejme“ nielen na odtok zrážkovej vody, ale aj splaškov a tekutého odpadu zo septika rodinných domov, takéto tvrdenia nemožno považovať za relevantnú žalobnú námietku, keďže žalobcovia neuviedli, v čom
spočíva nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. ktoré ustanovenie zákona žalovaný porušil, ak Stavbu necharakterizoval v súlade s názorom žalobcov, a na základe ktorých konkrétnych skutkových zistení v preskúmavanom konaní by mali konajúce orgány verejnej správy aplikujúc príslušné zákonné predpisy dospieť k záveru, že Stavba slúži aj ako kanalizácia na odvod splaškov z rodinných domov. V zmysle § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. V zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP je povinnosťou žalobcov uviesť v správnej žalobe dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považujú napadnuté rozhodnutie za nezákonné (žalobné body). Správny súd je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, z čoho vyplýva, že nemôže dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného sám vyhľadávať alebo dopĺňať.
39. Charakter relevantnej žalobnej námietky nemá ani tvrdenie žalobcov, že žalovaný Stavbu na jednom mieste výroku napadnutého rozhodnutia považuje za neoprávnenú, v inej časti výroku ju označuje ako nepovolenú a neoprávnenú, pričom žalobcovia sa stotožňujú s označením Stavby ako „nepovolenej a zároveň neoprávnenej“. Obdobne ako správny súd uviedol v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, ani v tomto prípade sa nejedná o relevantnú žalobnú námietku, prostredníctvom ktorej by žalobcovia namietali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd podotýka pre úplnosť, že zo žiadneho ustanovenia Stavebného zákona nevyplýva povinnosť konajúcim orgánom verejnej správy výslovne uviesť, či stavba, ktorá je predmetom rozhodnutia o jej odstránení v zmysle § 88 ods. 1 Stavebného zákona, je nepovolená alebo neoprávnená. Stavebný zákon v tejto súvislosti v ustanovení § 88 ods. 1 písm. b) používa pojem „stavba postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebnému úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť“.
40. Správny súd k tvrdeniu žalobcov, že je v ich záujme, aby bola odstránená celá Stavba, t. j. nielen na ich pozemku, ale aj na pozemku obce, teda z pozemkov C-KN parc. č. 98/65, C-KN parc. č. 107/1 a E- KN parc. č. 370/3 v k. ú. H., uvádza, že predmetné tvrdenie taktiež nepredstavuje relevantnú žalobnú námietku spochybňujúcu zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a Rozhodnutia špeciálneho stavebného úradu, ale jedná sa skôr o vyjadrenie postoja žalobcov k Stavbe a rozsahu jej odstránenia, čo samé osebe neumožňuje správnemu súdu vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Navyše, správny súd podotýka, že v zmysle § 177 ods. 1 SSP sa všeobecnou správnou žalobou žalobca „môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy“. Predmetom žalobných námietok žalobcov tak nemôže byť prípadný zásah do subjektívnych práv iného účastníka konania, resp. vlastníka iných pozemkov, na ktorých sa nachádza Stavba, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcov. Vo vzťahu k rozsahu odstránenia Stavby správny súd taktiež uvádza, že bez dostatočne určitej špecifikácie Stavby (viď bod 37. tohto rozsudku) by bol súdny prieskum v tomto ohľade predčasný. Správny súd tiež vzhľadom na zistenú nezákonnosť tak rozhodnutia žalovaného ako aj Rozhodnutia špeciálneho stavebného úradu, pre ktorú je potrebné ich zrušiť, podotýka, že ich súdny prieskum vo vzťahu k námietkam žalobcov ohľadom Geometrického plánu (na ktorý odkazuje žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia) a rovnako aj odkazu na projektovú dokumentáciu pre odstránenie Stavby, ktorej vypracovanie je súčasťou určených záväzných podmienok odstránenia Stavby, by bol rovnako predčasný.
41. Správny súd nemohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného ani vo vzťahu k námietkam žalobcov, že nemajú vedomosť kedy a akým procesným úkonom žalovaný pribral do konania ako účastníkov ďalších účastníkov 4/ a 5/ a kedy ustálil okruh účastníkov tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Podmienkou súdneho prieskumu rozhodnutia v správnom súdnictve, ako už správny súd uviedol vyššie, zásah do subjektívnych práv žalobcu (§ 177 ods. 1 SSP). Žalobcovia v tomto ohľade neuviedli, akým spôsobom namietané skutočnosti zasiahli do ich subjektívnych práv a právom chránených záujmov. Správny súd pre úplnosť dodáva, že orgán verejnej správy je povinný vymedziť v konaní o odstránenie stavby okruh účastníkov v súlade s § 97 ods. 1 Stavebného zákona, v zmysle ktorého: „Účastníkmi konania podľa § 86 až 96 sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté“. Účastníkom konania v druhom stupni pred odvolacím orgánom verejnej správy nie je orgán verejnej správy prvého stupňa.
42. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcov je dôvodná tak vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného, ako aj vo vzťahu k Rozhodnutiu špeciálneho stavebného úradu, a to pre ich nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako je uvedené vyššie
v tomto rozsudku, a preto rozhodnutie žalovaného spolu s Rozhodnutím špeciálneho stavebného úradu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil špeciálnemu stavebnému úradu na ďalšie konanie.
43. V ďalšom konaní špeciálny stavebný úrad opätovne rozhodne v konaní o odstránenie Stavby tak, aby rozhodnutie spĺňalo všeobecné náležitosti rozhodnutia podľa § 47 ods. 1 až 3 Správneho poriadku a osobitné náležitosti podľa § 90 ods. 2 a ods. 3 Stavebného zákona, pričom Stavbu riadne špecifikuje tak, aby nevznikli pochybnosti o jej charaktere, rozsahu a jej zásahu do pozemku vo vlastníctve žalobcov a za týmto účelom prípadne doplní dokazovanie a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Právnym názorom správneho súdu je špeciálny stavebný úrad v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).
44. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobcovia boli v konaní úspešní, a preto im správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
45. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. Správny súd nepriznal ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, keďže správny súd neuložil ďalším účastníkom žiadnu povinnosť, a teda nebola splnená podmienka pre priznanie práva na náhradu ich trov konania podľa § 169 prvej vety SSP. 46. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu.
Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.