Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-10-2025.pdf
PDF · 91.25 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/10/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, D. XXXX/XX, XXX XX E. zast.: JUDr. Peter Nízky, advokát, IČO: 42 031 931, Námestie slobody 2, 066 01 Humenné proti žalovanému: F. C., nar. X.X.XXXX, G. XXXX/X, XXX XX H. o zaplatenie 980 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 980 €,spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 980 € od 1.7.2024 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní od žalovanej s tým, že o výške tohto nároku bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozsudku, pričom toto samostatné uznesenie vydáva súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Na tunajší súd bola dňa 3.3.2025 doručená žaloba o zaplatenie 980 € s prísl., ktorú žalobca odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou ako prenajímateľom nájomnú zmluvu zo dňa 24.5.2024 a na jej základe mu bola prenajatá nehnuteľnosť vedená na LV č. XXXX v k. ú. H.. V zmysle článku VII zmluvy uhradil žalobca nájomné vo forme depozitu vo výške dvoch mesačných nájmov 980 €, a to pri podpise zmluvy, čo je potvrdené aj podpisom na tejto nájomnej zmluve. Dňa 30.6.2024 žalobca odovzdal predmet nájmu žalovanej v stave, v akom ho prevzal, a preto mu vznikol nárok na vrátenie depozitu vo výške 980 €. Napriek tomu, že žiadal vrátenie depozitu od žalovanej, táto mu doposiaľ sumu 980 € nevrátila.
2. Žalovaná proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 16Up/1920/2024, zo dňa 21.11.2024 podala odpor, v ktorom uviedla, že žalobca porušil zmluvu, keď nájom za byt nezaplatil prevodom na účet, ktorý je uvedený v zmluve a okrem toho pokazil v byte aj mikrovlnku, práčku a opravil v nájomnej zmluve perom výpovednú lehotu na dva týždne. Vzhľadom na uvedené žiadala žalobu zamietnuť.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie a bol zistený tento skutkový stav:
4. Z nájomnej zmluvy zo dňa 24.5.2024 bolo zistené, že bola uzavretá v zmysle § 3 a násl. zák. č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu. Uzatvorili túto zmluvu ako prenajímateľ žalovaná a ako nájomca žalobca. V článku I. vymedzili predmet nájmu, a to užívanie bytu č. 8 na 3. poschodí bytového domu č. 1332 stojacom na parcele č. 3742, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. H., na ulici Komenského, vo vchode č. 14. Prenajímateľ ako výlučný vlastník bytu, ktorý pozostáva z dvoch obytných miestností
vrátane kuchyne a príslušenstva, kúpeľne a WC dal do nájmu po oboznámení sa s technickým stavom bytu nájomcovi byt do užívania. V článku II. je vymedzený účel nájmu, ktorým je vlastné bývanie nájomcu. V článku III. sú vymedzené práva a povinnosti prenajímateľa a v článku IV. práva a povinnosti nájomcu. V článku V. je dohoda o dobe nájmu s tým, že najneskôr dva týždne pred ukončením nájmu bude nájomca informovať prenajímateľa o predlžení doby nájmu v prípade potreby. V článku VI. je dohodnuté odovzdanie bytu, pričom dohoda je taká, že byt odovzdá prenajímateľ do užívania nájomcovi najneskôr 24.5.2024. V článku VI. je dohodnuté nájomné za užívanie bytu vo výške 490 € mesačne a strany sa dohodli, že nájomca bude hradiť nájomné bezhotovostným prevodom na tam uvedený účet. Zároveň je dohodnuté v článku VII. bode 4, že nájomné vo forme depozitu vo výške dvoch mesačných nájmov, teda 980 € uhradí nájomca v hotovosti do rúk prenajímateľa najneskôr v deň podpisu nájomnej zmluvy, čo prenajímateľ zároveň potvrdzuje svojim podpisom na nájomnej zmluve. Z depozitu je prenajímateľ oprávnený uhradiť nesplatené záväzky nájomcu vrátane prípadnej náhrady škody a po ukončení nájmu rozdiel vráti nájomcovi. V článku VIII. je upravené skončenie nájmu, pričom v bode 2 je uvedené, že nájomný pomer zaniká v prípade doručenia výpovede zo zmluvy, ktoroukoľvek zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane a výpovedná lehota sú dva týždne. Zmluva je podpísaná prenajímateľom a nájomcom dňa 24.5.2024.
5. Z predžalobnej výzvy zo dňa 25.9.2024 bolo zistené, že ju adresoval žalobca žalovanej a žiadal ju, aby mu uhradila ním zložený depozit vo výške 980 €, keďže dňa 30.6.2024 jej odovzdal predmet nájmu v stave, v akom ho prevzal, čím mu vznikol aj právny nárok na vrátenie depozitu vo výške 980 €, ktorý mu doposiaľ žalovaná nevrátila. Z pripojeného podacieho lístka je zistené, že bola táto predžalobná výzva doručovaná žalovanej doporučeným listom druhej triedy dňa 25.9.2024.
6. Žalobca vo výpovedi uviedol, že trvá na podanej žalobe a žiada o vrátenie depozitu vo výške 980 €, ktorý pri podpise zmluvy dal v hotovosti manželovi žalovanej, ktorý bol na to splnomocnený zo strany žalovanej. Okrem tejto sumy zaplatil riadne nájomné za prvý a druhý mesiac, čiže ďalších 980 €, ktoré tiež zaplatil v hotovosti manželovi žalovanej, keďže na to bol zo strany žalovanej jej manžel splnomocnený. Uviedol, že v byte bol iba mesiac a dva týždne, pričom žiada iba vrátenie depozitu a nie aj časti nájomného. Uviedol, že v zmluve obidve strany si riadne dohodli výpovednú lehotu dva týždne, a až následne bola zmluva obidvomi zmluvnými stranami aj podpísaná. Žalobca vypovedal aj ohľadne náhrady škody, ktorá podľa žalovanej mala vzniknúť v byte, konkrétne na mikrovlnke a práčke. Žalobca uviedol, že žiadnu škodu v byte nespôsobil, a tak ako byt prevzal, tak ho aj odovzdal, vie o tom, že v byte bola napr. linka mala škrabance, keď ju preberal a niektoré veci boli už v čase, keď byt preberal, poškodené. On, však nespôsobil v byte žiadnu škodu počas doby, keď tam býval.
7. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že je pravdou, že jej manžel na základe toho, že ho splnomocnila, prevzal v hotovosti od žalobcu nájomné, a to za prvý a druhý mesiac po 490 €, pričom išlo o nájomné mimo už zloženého depozitu 980 €, ktoré zložil žalobca pri podpise zmluvy. Uviedla, že naďalej zotrváva na tom, že jej bola spôsobená škoda v byte zo strany žalobcu, avšak uviedla, že nemá na to žiadne dôkazy, a preto ani nenavrhla žiadne dokazovanie na preukázanie svojho tvrdenia o spôsobenej škode zo strany žalobcu v jej byte. Namietala tiež to, že namiesto mesačnej výpovednej lehoty žalobca do zmluvy prepísal dobu jedného mesiaca na dobu dvoch týždňov, pričom uviedla, že nemá iný exemplár zmluvy, na ktorom by bola doba jedného mesiaca, a teda nemôže preukázať, že žalobca až po podpise zmluvy preškrtol dobu jedného mesiaca na dobu dvoch týždňov. Vypovedala, že práve to spôsobilo, že nemala čas zabezpečiť si do bytu počas dvoch týždňov výpovednej lehoty iného nájomníka, a preto nechce vrátiť zložený depozit žalobcovi, keďže jej týmto spôsobil problémy a ona nemala dostatok času na zabezpečenie ďalšieho nájmu bytu.
8. Strany sporu na pojednávaní dňa 6.2.2026 uviedli, že už nenavrhujú ďalšie dokazovanie a žiadali, aby súd vo veci rozhodol.
9. Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto:
10. Podľa § 3 ods. 1,2,3 zák. č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu (1) Krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát. (2) Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie. (3) Nájomná zmluva musí obsahovať najmä a) údaje o zmluvných stranách, 1. meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby, 2. obchodné meno, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby - podnikateľa, 3. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za túto konať, b) označenie predmetu nájmu a rozsah užívania predmetu nájmu, c) určenie alebo spôsob určenia výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva, d) opis stavu bytu, opis príslušenstva a vybavenia bytu, ako aj opis závad bytu, jeho príslušenstva a vybavenia, ktoré sú prenajímateľovi známe v čase uzavretia nájomnej zmluvy, e) určenie doby nájmu, f) vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa tohto zákona.
11. Podľa § 4 ods. 1,2 zák. č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu (1) Zmluvné strany si dohodnú aj výšku platieb, rozsah, spôsob výpočtu úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva. Dôvodom zmeny môže byť zmena cien dodávaných služieb spojených s užívaním bytu alebo očakávaná priemerná ročná miera inflácie v nadchádzajúcom kalendárnom roku a prenajímateľ je oprávnený zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva vždy najviac o nárast cien alebo inflácie. (2) Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
12. Podľa § 5 ods. 1,3 zák. č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu (1) Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu. (3) Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
13. Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu (2) Nájomca môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak a) sa predmet nájmu stal nespôsobilý na dohodnuté užívanie a táto skutočnosť nebola spôsobená zavinením nájomcu alebo osôb s ním žijúcich v byte, b) došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného pomeru,6) c) mu vznikol nárok na sociálne bývanie podľa osobitného predpisu7) alebo d) je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
14. Podľa § 420 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
15. Súd mal v tomto konaní za preukázané, že žalobca ako nájomca a žalovaná ako prenajímateľ dňa 24.5.2024 uzavreli nájomnú zmluvu o krátkodobom nájme bytu č. X, B. X. I., J. K. L. XXXX na par. č. 3742, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX k. ú. H., na ulici Komenského vo vchode č. 14, pričom prenajímateľ je výlučným vlastníkom tohto bytu. Bolo tiež preukázané, že byt bol odovzdaný v zmysle zmluvy nájomcovi dňa 24.5.2024 a žalobca ako nájomca zaplatil prenajímateľovi jednak nájomné vo forme depozitu vo výške dvoch mesačných nájmov, čo je 980 €, a tiež nájomné vo výške 490 € za prvý mesiac a ďalších 490 € za druhý mesiac, všetko v hotovosti. Túto skutočnosť uviedol vo výpovedi žalobca a potvrdila to aj žalovaná, a teda to, že bolo zaplatené jednak nájomné za dva mesiace vo výške 980 €, a tiež nájomné vo forme depozitu vo výške 980 €, nebolo sporné. Nebolo sporné ani to, že z bytu po uplynutí výpovednej doby dvoch týždňov žalobca odišiel a byt odovzdal žalovanej ku 30.6.2024, teda v byte bol jeden celý mesiac a druhý mesiac iba časť. Žalobca po odovzdaní bytu žiadal od žalovanej v zmysle článku VII. bodu 5 zmluvy, vrátenie nájomného, ktoré zložil vo forme depozitu vo výške 980 €. Žalovaná v konaní síce tvrdila, že žalobca jej v byte spôsobil škodu, a že pokazil mikrovlnku a práčku, avšak na toto svoje tvrdenie nenavrhla a ani nepredložila súdu žiadne dôkazy, a preto jej tvrdenie o spôsobenej škode je nepreukázané. Vzhľadom na uvedené nemožno aplikovať ust. článku VII bodu 5 predmetnej zmluvy, podľa ktorého je prenajímateľ oprávnený od depozitu odrátať prípadnú náhradu škody, resp. iné nesplatené záväzky nájomcu. Žalobca poprel, že by spôsobil žalovanej škodu v jej byte a uviedol, že byt odovzdal presne v takom stave, v akom ho prevzal od žalovanej. Bolo preukázané, že nájomca si splnil svoje záväzky, zaplatil nájomné za dobu, po ktorú v byte býval, a to okrem zloženého depozitu, a keďže žiadne škoda v konaní nebola preukázaná, ktorú by mal spôsobiť v byte, vznikla žalovanej povinnosť vrátiť žalobcovi zložené nájomné vo forme depozitu vo výške 980 €. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že v zmluve žalobca upravil výpovednú lehotu namiesto mesiaca na dva týždne, súd ju hodnotil ako neopodstatnenú, keďže zmluvné strany podpísali zmluvu s takouto dohodou, teda s určením dĺžky výpovednej lehoty na dva týždne a vyššie citovaný § 7 ods. 3 zák. č. 98/201 Z.z., umožňuje dohodnutie výpovednej lehoty aj na dobu kratšiu ako je jeden mesiac, pričom súd disponuje iba takou nájomnou zmluvou, ktorú predložil žalobca, a v ktorej je dohodnuté, že výpovedná lehota sú dva týždne.
16. Žalobca si uplatnil v tomto konaní aj úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 980 € od 30.6.2024 do zaplatenia.
17. Podľa 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy 980 € od 1.7.2024 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., keďže dňa 30.6.2024 žalobca odovzdal žalovanej predmet nájmu a vtedy mu vznikol nárok na vrátenie depozitu, teda žalovaná je v omeškaní s vrátením depozitu od 1.7.2024.
19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní od žalovanej s tým, že o výške tohto nároku bude rozhodnuté v osobitnom uznesení po právoplatnosti rozsudku a toto uznesenie vydáva v zmysle § 262 vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.