Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

67C/3/2026

Uznesenie

Mestský súd Košice, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX XXX/X, E., proti žalovanému: F. B., nar. XX.X.XXXX, E. – A., E. G., toho času hospitalizovaný na II. Psychiatrickej klinike Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, pracovisko Rastislavova 43, Košice o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá žalovanému nevstupovať do obydlia na adrese X. XXXX XXX/X, E. – E..

II. Neodkladné opatrenie podľa výrokov I. nariaďuje na obdobie 30 dní od doručenia tohto uznesenia žalovanému.

III. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

IV. Poučuje žalovaného, že súd zruší neodkladné opatrenie na návrh strany sporu, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

V. Poučuje žalovaného, že môže podať žalobu vo veci samej, pričom v konaní iniciovanom podanou žalobou budú stranami „žalovaný v tomto konaní“ ako žalobca a „žalobkyňa v tomto konaní“ ako žalovaná a predmetom konania bude nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Následkom úspešnej žaloby vo veci samej je zároveň aj zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia.

VI. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom, doručeným súdu dňa 6.2.2026, domáhala, aby súd žalovanému zakázal vstupovať do obydlia na adrese X. XXXX XXX/X, E. – E.. Žiadala tiež, aby zákaz priblíženia a jeho dodržiavanie bolo kontrolované technickými prostriedkami.

2. Návrh odôvodnila tým, že dňa 6.2.2026 podala návrh na rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom z dôvodu agresívneho správania sa žalovaného vo vzťahu k žalobkyni, z dôvodu užívania drog a psychiatrických diagnóz žalovaného. Návrh na rozvod žalobkyňa podala po dlhom zvažovaní a po eskalácii konfliktov so žalovaným, pričom ju v tom utvrdila jeho hospitalizácia na psychiatrickom oddelení, aktuálne od 25.1.2026. Počas hospitalizácie neprejavil záujem o deti, zameriava sa výhradne na uspokojovanie vlastných potrieb (mobil, cigarety, sladkosti) aj to sa ýva len svojej matke s požiadavkami. Dňa 4.2.2026, keď žalobkyňa žalovanému oznámila, že podá návrh na rozvod s tým, aby si po prepustení prišiel pre veci a aby sa odsťahoval, opätovne sa začal žalobkyni vyhrážať a urážať ju. Dom v ktorom bývajú, patrí bratovi žalobkyne. Žalobkyňa má dôvodnú obavu, že by sa niečo mohlo stať jej alebo jej mame, ktorá rovnako býva v predmetnom dome. Brat žalovanej zrušil žalovanému na predmetnej adrese trvalý pobyt z dôvodu jeho excesov. Žalobkyňa sa obáva najmä

nestáleho správania sa žalovaného, nakoľko je hospitalizovaný na psychiatrii, pričom odmieta liečenia a lieky. Jeho stav je spojený so závislosťou na omamných látkach. Žalobkyňa sa obáva, že slovné útoky by mohli prerásť k fyzickému násiliu k žalobkyni, deťom pres. matke žalobkyne.

3. Žalobkyňa v konaní predložila lekársku správu - nález Univerzitnej nemocnice Luisa Pasteura Košice z 20.1.2026 z ktorej vyplýva, že žalovaný sa uvedeného dňa dostavil do psychiatrickej príjmovej a konziliárnej ambulancie v doprovode rodiny. V náleze sa okrem iného konštatuje oslabený kontakt žalovaného s realitou, emočná labilita, nálada elevovaná s prechodmi do dysforie, paranoidné nastavenie, megalomanské bludné obsahy v myslení, škodlivé užívanie alkoholu a drog.

4. V konaní predložila uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru V Košiciach, sp. zn. ČVS: ORP-3090/JA-KE-2024 zo dňa 30.11.2024 z ktorého vyplýva, že vo veci podozrenia z prečinu nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal žalovaný dopustiť tým, že dňa 11.111.2024 v presne nezistenom čase sa mal počas jazdy vozidlom vyhrážať žalobkyni slovami „aby si vedela zabijem tvoju matku, tvojím bratom skazím život a zruším im hypotéky“ „a taktiež po slovnej nezhode zo dňa 9.11.2024 uviesť slová „najradšej by som ti odrezal hlavu sekerou“, čím u žalobkyne svojimi vyhrážkami vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie bola vec odovzdaná na prejednanie priestupku.

5. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. , súd zistil, že z predloženého oznámenia o nedobrovoľnej hospitalizácii zo dňa 26.1.2026 vyplýva, že žalovaný bol prijatý dňa 25.1.2026 o 10:05 hod. na II. Psychiatrickú kliniku kde bol privezený RZP za asistencie polície pre neprimerané správanie, paranoidné percepcie, hyperaktivitu, susp. rozvoj psychózy pri užívaní psychostimulancií. Status psychicus: pri vedomí, dräger negat., verbálny kontakt nadviaže, spontánne rozpráva, logorea, orientovaný, PMT živé, vysoká intrapsychická tenzia, poruchy vnímania nezistené, myslenie zrýchlené, v anamnéze paranoidné perzekučné a megalomanské obsahy, akt. Pravdepodobne dissimulácia, nálada elevovaná, až hypomanická, strata kontroly, míňanie financií, nepriliehavá emotivita, abúzus psychoakt. 1. v anamnéze, neprimerané správanie dľa údajov od rodiny, verbálna agresivita, dyssomnia. Dg.: F15.8 Iná porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním iných stimulancií vrátane kofeínu, F60.8 Nevyrov$n$ná osobnostná báza s rysmi impulzivity. Ošetrujúca lekárka H. E. sa dňa 28.1.2026 vyjadrila, že pacient bol prijatý na II. Psychiatrickú kliniku dňa 25.1.2026, bol privezený záchrannou službou, kedy bola prítomná aj polícia pre neprimerané správanie, paranoidné percepcie, hyperaktívny v domácom prostredí, rodina udáva , že komunikuje s AI, písal I. H., sú prítomné paranoidné percepcie, je pozitívna drogová anamnéza, prítomná psychostimulácia - pervitín, ktoré užíva, rozvoj psychózy v tomto stave, intoxikačná psychóza Lieky neužíva, odmieta lieky užívať, tým pádom je ťažká komunikácia v ambulantných podmienkach. Na II. Psychiatrickej klinike bol hospitalizovaný v roku 2024 v júni, ale po štyroch dňoch odvolal súhlas. Zvažovala sa hospitalizácia pre akútnu psychotickú poruchu, nešiel do nemocnice, až teraz rodina zavolala záchranku pre neprimerané správanie v domácom prostredí. Neužíva lieky, nechce brať lieky, je tam riziko ohrozenia seba samého ako aj okolia, môže dôjsť pod vplyvom drogovej psychózy aj k poškodeniu seba ako aj okolia. Predpokladaná dĺžka hospitalizácie cca 2-3 týždne. Žalovaný uviedol, že doma sa pohádal s manželkou, ona zavolala policajtov, záchranku a priviezli ho na II. Psychiatrickú kliniku. Dávajú mu lieky, tabletky na spanie. Tretí krát je na psychiatrii hospitalizovaný, doma užíval lieky. Uviedol, že nepotrebuje žiadnu zdravotnú starostlivosť, nesúhlasí s hospitalizáciou. Má dve deti, ktoré potrebujú otca. Nechápe čo je za postup keď výmena názorov v rodine zvrtne na takýto stav, že ho zoberú na psychiatriu. Psychiatricky ho liečia aj ambulantne.

6. Z úradného záznamu zo dňa 6.2.2026 súd zistil, že ošetrujúcou lekárkou žalovaného bolo oznámené, že v závislosti od jeho zdravotného stavu môže byť žalovaný z ústavnej starostlivosti prepustený v rozmedzí dní 9.2.2026 až 15.2.2026.

7. Podľa (ďalej len ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa , na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

9. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,

12. Podľa , za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

13. Podľa o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami, na účely tohto zákona sa rozumie kontrolou technickými prostriedkami činnosť, ktorou sa zisťuje dodržiavanie zákazov, povinností alebo obmedzení uložených rozhodnutím prostredníctvom technických prostriedkov a centrálneho monitorovacieho systému.

14. Podľa o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami, technickými prostriedkami sú: a) osobné identifikačné zariadenie, b) v mieste výkonu rozhodnutia (ďalej len ""), c) zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby, d) zariadenie varovania blízkosti, e) zariadenie kontroly požitia alkoholu, f) zariadenie hlasového overenia prítomnosti kontrolovanej osoby, g) zariadenie probačného a mediačného úradníka.

15. Podľa o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami, osobné identifikačné zariadenie umožňuje jednoznačnú identifikáciu kontrolovanej osoby.

16. Podľa o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami, zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby umožňuje kontrolu pohybu a pobytu kontrolovanej osoby na základe určenia jej aktuálnej geografickej polohy.

17. Podľa o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami, zariadenie varovania blízkosti umožňuje detekciu priblíženia sa kontrolovanej osoby k chránenej osobe a okamžité varovanie chránenej osoby.

18. Podľa o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami, chránená osoba musí mať pri sebe zariadenie varovania blízkosti počas celého trvania kontroly technickými prostriedkami.

19. Podľa o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami, kontrolu technickými prostriedkami možno vykonať, ak sú technické prostriedky k dispozícii a ak sú splnené materiálno-technické podmienky ich použitia. Materiálno-technické podmienky použitia technických prostriedkov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

20. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

21. Podľa , ak návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

22. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

23. Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

24. Podľa ustanovenia veta prvá, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

25. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

26. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

27. Podľa , neodkladné opatrenie podľa je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

28. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

29. V zmysle neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dané ustanovenie obsahuje v ods. 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi.

30. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ten, kto navrhuje vydať neodkladné opatrenie, musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné.

31. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ďalej nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie.

32. Existencia právneho pomeru (nároku) medzi účastníkmi, resp. osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti nároku, samé osebe netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.

33. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

34. V prejednávanej veci je z obsahu návrhu zrejmé, že žalobkyňa sa s poukazom na ustanovenie / domáhala bezodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným z dôvodu násilného správania sa žalovaného voči nej. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle / je skutočnosť, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia páchaného na osobe blízkej, resp. osobe, ktorá je v starostlivosti povinnej osoby, alebo v jeho výchove. Stačí tu teda iba dôvodné podozrenie takéhoto násilia páchaného na osobách blízkych, pričom násilie môže byť rázu psychického i fyzického.

35. Pri neodkladnom opatrení vydanom v zmysle / nie je rozhodujúce, aký vzťah (manželský, partnerský) má strana podozrivá z násilia k inej osobe. Osoba podozrivá z násilia nemusí mať dokonca ani žiaden vlastnícky/ spoluvlastnícky titul k predmetnej nehnuteľnosti. Rozhodujúcou skutočnosťou je skúmanie dôvodnosti podozrenia z násilia, ktoré nemusí byť len fyzické (telesné), ale môže spočívať aj vo forme psychického, či emocionálneho týrania, vyhrážania, deprimovania a ponižovania, nakoľko násilím je akýkoľvek akt alebo zanedbanie, ktoré ovplyvňuje život, fyzickú a psychickú integritu, alebo slobodu osoby, alebo ktorý závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti (Rada Európy 1986).

36. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: : „Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrť, psychickú škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia – ide o podrobenie si obete. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia

- druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete.“

37. Z uvedeného dôvodu bolo v právnej úprave sformulované neodkladné opatrenie v zmysle / , ktorého účelom je poskytnúť osobe vo vzťahu ku ktorej je dôvodné podozrenie z násilia bezodkladnú ochranu, prípadne predísť násiliu či zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia, aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Neodkladné opatrenie má takto preventívnu funkciu a preto požiadavka preukázania násilia nie je na mieste a nemožno ňou podmieňovať nariadenie neodkladného opatrenia. V tomto prípade sa dôraz kladie len na osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia, čo znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolností javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa / zásadne preukazuje listinnými dôkazmi (viď Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , , atď.). Uvedené ustanovenie /i poškodenú osobu v prostredí jej bydliska, t.j. na adrese, kde býva ako aj na ktoromkoľvek inom mieste, kde sa táto osoba býva, zdržiava alebo ktoré miesto pravidelne navštevuje, čo je spravidla miesto odlišné od bydliska napr. pracovisko, miesto oddychu, pravidelné športovisko, bydlisko užšej či širšej rodiny, priateľov a podobne.

38. Aj v tomto konaní (konanie o nariadenie neodkladného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia (Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom konaní, IuraEdition, Bratislava 1997, s. 134 - 135).

39. Súd mal z predložených listinných dôkazov ako aj pripojeného Mestského súdu Košice sp.zn. jednoznačne osvedčené konanie žalovaného, spočívajúce v násilí páchanom na žalobkyni. Z obsahu podania žalobkyne je zrejmé, že sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia na ochranu svojho života a zdravia, a táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže žalovanému vstupovať do obydlia, ktorý užíva, aj keď nie je jeho vlastníkom.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré žalobkyňa osvedčila, súd dospel k záveru o potrebe navrhovaného neodkladného opatrenia v časti zákazu vstupu žalovaného do obydlia špecifikovaného vo výroku I. tohto rozhodnutia. Nakoľko chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana, súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadným útokom žalovaného na žalobkyňu, ktoré je možné očakávať.

41. Napriek tomu, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka nežiadala časovo obmedziť, súd dôkladnou aplikáciou ustanovení , ktorý tento procesný inštitút definuje najmä cez charakter dočasnosti a nutnosti, obmedzil neodkladné opatrenie na dobu 30 dní. Uloženín povinnosti žalovanému nevstupovať do predmetného domu, ku ktorému nedisponuje žiadnym vlastníckym ani užívacím právom, v ktorom nemá ani nahlásený trvalý ani prechodný pobyt, nebudú obmedzené jeho práva, a zároveň ide o dobu, počas ktorej je možný predpoklad usporiadania faktických vzťahov medzi subjektami konania. Nakoľko trvanie neodkladného opatrenia nariadeného výrokmi I. tohto uznesenia je časovo obmedzené, zanikne uplynutím času, na ktorý bolo nariadené ( ), a preto neuložil súd žalobkyni povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej ( ).

42. Súd upriamuje pozornosť účastníkov konania na tú skutočnosť, že ak by po rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prišlo k zmene skutkových okolností, toto rozhodnutie súdu netvorí prekážku rozhodnutej veci, a teda je možné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podať opätovne.

43. Nariadené neodkladné opatrenia vo vyhovujúcej časti návrhu sú podľa názoru súdu primerané a nelimitujú žalovaného nad nevyhnutnú mieru ani neposkytujú žalobkyni neadekvátnu výhodu.

44. Súd si uvedomuje, že aj v civilnom konaní je možné nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. Podľa názoru súdu však takéto opatrenie má byť opatrením výnimočným, keď účel neodkladného opatrenia (ochranu integrity osoby) nie je možné zabezpečiť iným spôsobom, hrozí nenapraviteľná ujma, jedná sa o ochranu osobitne zraniteľného subjektu a pod. V tomto prípade tieto podmienky nie sú splnené. Vzťahy medzi stranami sú z dôvodov na strane žalobkyne aj žalovaného zlé, intenzita útoku žalovaného nie je taká, aby odôvodňovala kontrolu technickými prostriedkami. Podľa názoru súdu sa nejedná o jediný účinný nástroj ako zabezpečiť vykonateľnosť neodkladného opatrenia. Žalobkyňa má zachované všetky možnosti ako takéto konanie zdokumentovať. Preto súd v tejto časti návrh zamietol.

45. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, a preto má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške trov súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s .

49. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

50. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania súd zvažoval použite ustanovenia , avšak keďže nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, súd nepristúpil k jeho aplikácii.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Výrok I. tohto uznesenia je vykonateľný vyhotovením tohto uznesenia. Ostatné výroky okrem výrok I. sú vykonateľné dňom doručenia tohto uznesenia.