Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_K2-15C-858-2002.pdf
PDF · 73.74 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/858/2002
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobkýň: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E., 2/ F. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E., proti žalovanému: I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Slánska 20/A, Prešov, zn. správcu S 1436, ako správca úpadcu: B.M.G. INVEST, s.r.o., so sídlom Južná trieda 93, Košice, IČO: 31 701 493, o zaplatenie sumy 3.651,33 EUR s príslušenstvom,
r o z h o d o l :
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.7.2002 sa pôvodná žalobkyňa domáhala proti žalovanému zaplatenie sumy 110.000,- Sk, teda 3.651,33 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania. Nakoľko pôvodná žalobkyňa dňa X.XX.XXXX zomrela, uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 21.10.2022, číslo konania 15C/858/2002-94, právoplatným dňa 8.12.2022, bolo rozhodnuté o pokračovaní s dedičmi poručiteľky a to konkrétne so žalobkyňou 1/ A. B. a žalobkyňou 2/ F. G. E..
2. V priebehu konania bolo zistené, že Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 3.9.2002, vedeného pod spisovou značkou 5K/12/2002, vyhlásil konkurz na majetok úpadcu, teda žalovaného, a za správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovil JUDr. Františka Hadušovského, so sídlom Akademika Hronca 3, Rožňava, zn. správcu S 804. Taktiež vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.7.2022, spisová značka 5K/12/2002, bol do funkcie správcu úpadcu ustanovený nový správca I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Slánska 20/A, Prešov, zn. správcu S 1436.
3. Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
4. Vzhľadom na citované ustanovenie zákona bolo súdne konanie zo zákona prerušené.
5. S účinnosťou od 1.1.2020 došlo zákonom č. 390/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, k zmene ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR tak, že v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka,
prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
6. Podľa § 206j ZKR, druhá veta, v znení účinnom od 1.1.2020, ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
7. Podľa § 145 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Vzhľadom na zmenu právnej úpravy, ako aj skutočnosť, že návrh na pokračovanie v konaní nebol do konca prvej schôdze veriteľov zo strany správcu konkurznej podstaty žalovaného podaný, súd postupoval v konaní v súlade s ustanovením § 47 ods. 4 ZKR v znení účinnom od 1.1.2020 tak, že výzvou zo dňa 28.11.2025 vyzval správcu konkurznej podstaty dlžníka – žalovaného, ako aj samotného žalovaného na podanie návrhu na pokračovanie v tomto konaní v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Predmetná výzva bola správcovi konkurznej podstaty žalovaného doručená dňa 5.12.2025 a žalovanému dňa 19.12.2025.
9. Správca konkurznej podstaty úpadcu a ani samotný dlžník (žalovaný) na výzvu súdu v stanovenej lehote nereagovali a nepodali návrh na pokračovanie v tomto súdnom konaní.
10. Nakoľko správca konkurznej podstaty dlžníka – žalovaného v súdom určenej lehote nevyjadril súhlas s pokračovaním v tomto konaní a návrh na pokračovanie v tomto konaní nepodal v určenej lehote ani dlžník – žalovaný, s poukazom na § 47 ods. 4, posledná veta, v spojení s § 206j, druhá veta, ZKR v znení účinnom od 1.1.2020, má nepodanie uvedeného procesného návrhu, resp. nesúhlasu s takýmto návrhom, účinky späťvzatia žaloby. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol postupom podľa § 145 ods. 1 CSP tak, že konanie zastavil.
11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože dôvodom zastavenia konania bola zmena právnej úpravy účinná od 1.1.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia. Preto nie je možné jednoznačne ustáliť, procesným zavinením ktorej zo strán konania došlo k zastaveniu konania vo veci samej. Zmena zákonnej úpravy, v dôsledku ktorej dôjde k zastaveniu konania je podľa názoru súdu dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd nemusí náhradu trov konania priznať žiadnej zo strán.
14. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/10/2020-127 zo dňa 13.5.2020, v odôvodnení ktorého sa k otázke náhrady trov konania v obdobnej veci uvádza, že „zavinenie je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože inak by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá rovnako ako ani jej správca, nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom ako už bolo uvedené, súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo zákona. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii § 257 CSP, pretože mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal, je výnimočný, vyvolaný zmenou právnej úpravy. Preto žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.“ Súd má za to, že zmena zákonnej úpravy, v dôsledku ktorej dôjde k zastaveniu konania je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd nemusí náhradu trov konania priznať žiadnej zo strán.
15. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia tunajší súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Mestský súd Košice (§ 357 písm. a/, m/ CSP).
V zmysle § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 a 3 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.