Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-2S-4-2021.pdf
PDF · 115.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-2S/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava I, Kvetná 13, 820 05 Bratislava, proti žalovanému: mestská časť Bratislava-Staré Mesto, so sídlom Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, zastúpeného: PESCHLOVÁ PODHORSKÁ advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bajkalská 2D, 831 04 Bratislava- Nové Mesto, IČO: 47 250 747, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného číslo: 9858/44699/2018/ DOP/Zub zo dňa 25.10.2018, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd opatrenie mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, číslo: 9858/44699/2018/DOP/Zub zo dňa 25.10.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia
1. Žalovaný ako príslušný špeciálny stavebný úrad pre miestne komunikácie III. a IV. triedy podľa § 3a ods. 4 a § 16 ods. 2 zákona č. 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“), podľa § 55 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) vydal opatrenie č. 9858/44699/2018/DOP/Zub zo dňa 25.10.2018 (ďalej len „napadnuté opatrenie“), v ktorom stavebníkovi, a to mestskej časti Bratislava-Staré Mesto (osoba totožná so stavebným úradom konajúcim v predmetnej veci) oznámil, že nemá námietky proti uskutočneniu stavebných úprav a udržiavacích prác. Predmetom stavebných úprav a udržiavacích prác podľa ohlásenia stavebných úprav zo dňa 11.10.2018 bolo odstránenie pôvodného a poškodeného asfaltového povrchu na chodníku a vozovke, vybúranie obrubníkov, vyspravenie prepadov na komunikácii, pokládka nového asfaltového povrchu vozovky, nové kamenné obrubníky, nová zámková dlažba na chodníkoch, lokálne výškové úpravy uzáverov inžinierskych sietí, lokálne sadové a terénne úpravy, oprava a doplnenie zvislého a vodorovného značenia, a to na parcele registra „E“ č. XXXXX/X v katastrálnom
území A. B.. Proti napadnutému opatreniu podal žalobca protest prokurátora zo dňa 30.10.2019 (ďalej len „protest prokurátora“).
2. Na podklade podaného protestu prokurátora žalovaný listom zo dňa 02.01.2020 oznámil, že protestu prokurátora nemieni vyhovieť a vec predložil na rozhodnutie Okresnému úradu Bratislava ako nadriadenému orgánu. Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií ako príslušný správny orgán podľa § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) v spojení s § 3 ods. 5 písm. d) cestného zákona vydal dňa 23.06.2020 rozhodnutie č. OU-BA-OCDPK2-2020/037781, ktorým protestu prokurátora nevyhovel. Toto rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, o ktorom rozhodol Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov dňa 12.11.2020, rozhodnutím č. OU - BA - OOP1 - 2020/122084 – 004, ktorým podľa § 24 ods. 8 zákona o prokuratúre odvolaniu prokurátora nevyhovel a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava odboru pozemných komunikácií ponechal v platnosti. Rozhodnutie odôvodnil tým, že špeciálny stavebný úrad vydal opatrenie na základe zákonom povolenej správnej úvahy, čomu zodpovedá aj znenie § 55 stavebného zákona, podľa ktorého možno stavebné úpravy povoliť aj na základe stavebného povolenia a rovnako aj v režime oznámenia k ohláseniu. Z uvedeného potom vyplýva, že sám zákonodarca ponechal na správnom orgáne určitú mieru uváženia, pričom túto mieru ohraničil zákonnými podmienkami, za splnenia ktorých je správny orgán oprávnený vydať rozhodnutie, resp. oznámenie o súhlase s ohlásením. Nadriadený orgán sa nestotožnil s argumentáciou prokurátora o porušení § 140 stavebného zákona a § 3 a § 7 zákona č. 71/1976 Zb. správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), pretože mal za to, že zrealizovanie stavebných úprav a udržiavacích prác na miestnej komunikácii III. triedy, ktorých výsledkom je zmena obojsmernej premávky na premávku jednosmernú, zmena organizácie statickej dopravy a tiež zmena vedenia cyklotrasy z pridruženej na samostatne vyznačenú v časti upokojenej dopravy, nemožno považovať za zmenu užívania stavby ani za zásah do jej nosnej konštrukcie, ktorý môže ovplyvniť jej stabilitu. Uviedol, že sa nezvyšuje stále zaťaženie komunikácie a nemení sa jej vzhľad. Nadriadený orgán sa stotožnil s názorom žalovaného ako špeciálneho stavebného úradu, v ktorom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/33/2014 a zároveň poukázal na to, že vydaním opatrenia nedošlo k zmene alebo podstatnému rozšíreniu činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí, vyžadujúce si stavebné povolenie. Ďalej poukázal na to, že vydaním opatrenia nedošlo k rozšíreniu ani k zmene žiadnej z funkcií miestnej komunikácie v porovnaní so stavom pred rekonštrukciou, v zmysle zachovania dynamickej dopravy statickej dopravy, pešej aj cyklistickej dopravy a práce boli uskutočnené v rámci pôvodných hraníc inžinierskej stavby. Poukázal na to, že všetky uvedené zmeny organizácie dopravy boli zrealizované v záujme zvýšenia bezpečnosti a plynulosti účastníkov cestnej premávky z dôvodu zabránenia opakujúcich sa kolízií cyklistov s vozidlami a na zabezpečenie bezbariérového prechodu pre účastníkov premávky s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Tieto zmeny boli odsúhlasené správcom miestnej komunikácie, a to záväzným stanoviskom Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave a cestným správnym orgánom. Nadriadený orgán ďalej skonštatoval, že argumentácia prokurátora stanoviskom ministerstva dopravy a výstavby zo dňa 12.09.2019, ktoré vyslovilo názor, že v tomto prípade nejde o stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce, na ktoré postačuje ohlásenie stavebnému úradu, nemá v predmetom konaní právny význam, pretože smeruje ku konaniu vo veci samej a odvolanie je prípustné iba v otázke, či sa protestu malo alebo nemalo vyhovieť, preto nadriadený orgán nie je oprávnený posudzovať právne a skutkové závery ministerstva.
II. Správna žaloba
3. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.01.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) toho istého dňa, domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého opatrenia a jeho zrušenia.
4. Namietal nezákonnosť napadnutého opatrenia žalovaného, ktorým žalovaný ako príslušný špeciálny stavebný úrad oznámil stavebníkovi, že nemá námietky proti uskutočneniu stavebných úprav a udržiavacích prác na miestnej komunikácii na Blumentálskej ulici v úseku od Majákovej po Vazovovu ulicu. Podľa žalobcu, žalovaný postupoval nezákonne pri právnom posúdení veci, keď predmetnú rekonštrukciu posúdil v režime ohlásenia, hoci vzhľadom na jej skutočný rozsah bolo potrebné viesť stavebné konanie na základe podanej žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Podľa žalobcu, predmetom ohlásenia stavebných úprav a udržiavacích prác zo dňa 11.10.2018 nebola len obnova povrchov komunikácie, ale súbor rozsiahlych stavebných zásahov zahŕňajúcich odstránenie a výmenu asfaltových povrchov vozovky a chodníkov, vybúranie a osadenie obrubníkov, realizáciu nových
spevnených plôch vrátane zámkovej dlažby, lokálne výškové úpravy uzáverov inžinierskych sietí, terénne a sadové úpravy, ako aj úpravy dopravného značenia, a to na úseku komunikácie v dĺžke približne 235 metrov a v celkovej výmere približne 5 560 m2. Žalobca z týchto skutočností vyvodzoval, že rozsah a povaha ohlásených prác zjavne presahovali rámec stavebných úprav a udržiavacích prác, ktoré je možné uskutočniť len na základe ohlásenia.
5. Ďalšia žalobná námietka smerovala k nedostatočne zistenému skutkovému stavu. Žalobca poukazoval na to, že v čase vydania opatrenia nebola k dispozícii konečná podoba projektovej dokumentácie rekonštrukcie a že administratívny spis obsahoval len mapové podklady a výkres situácie búracích prác z roku 2016, pričom technická správa a konečný projekt rekonštrukcie v administratívnom spise absentovali. V tejto súvislosti žalobca poukazoval aj na zápisnicu zo zasadnutia komisie miestneho zastupiteľstva zo dňa 09.10.2018, z ktorej vyplývalo, že finálna podoba projektu mala byť vypracovaná až približne o dva týždne, teda po podaní ohlásenia a krátko pred vydaním napadnutého opatrenia. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný sa nezaoberal skutočným obsahom ohlásených úprav, hoci už v čase podania ohlásenia mal vedomosť o tom, že rekonštrukcia Blumentálskej ulice má zahŕňať zásadné zmeny organizácie dopravy, vrátane zjednosmernenia komunikácie, zmeny statickej dopravy a najmä vybudovania samostatnej cyklistickej infraštruktúry. Žalobca zdôrazňoval, že nešlo len o zmenu dopravného značenia na existujúcej komunikácii, ale o stavebné riešenie spočívajúce vo vybudovaní nových cyklistických komunikácií s vlastným povrchom, oddelených zelenými pásmi od ostatných častí komunikácie. Žalobca ďalej poukázal na to, že uskutočnenými stavebnými úpravami došlo jednak k zmene spôsobu užívania miestnej komunikácie, keďže jej súčasťou sa stali nové samostatné cyklistické cestičky určené výlučne na cyklistickú premávku s vylúčením alebo oddelením motorovej dopravy, a zároveň aj k zmene vzhľadu komunikácie, a to v dôsledku zmeny povrchov, priestorového usporiadania ulice a realizácie nových zelených pásov. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval aj na stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky zo dňa 05.09.2019, podľa ktorého predmetná rekonštrukcia mala znaky zmeny vzhľadu aj zmeny spôsobu užívania stavby, a preto si vyžadovala stavebné povolenie podľa § 16 ods. 1 a 2 cestného zákona.
6. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný vystupoval súčasne ako stavebník a ako špeciálny stavebný úrad, ktorý ohlásenie posudzoval a o ňom rozhodol, z toho dôvodu mal preukázateľne vedomosť o skutočnom rozsahu a povahe plánovanej rekonštrukcie. Napriek tomu žalovaný umožnil realizáciu stavebných prác v režime ohlásenia, hoci mu muselo byť zrejmé, že rekonštrukcia povedie k zmene vzhľadu a spôsobu užívania miestnej komunikácie.
7. Zo žaloby zároveň vyplývalo, že žalobca namietal postup nadriadených orgánov v konaní o proteste prokurátora, keď sa v rozhodnutí o nevyhovení protestu a v potvrdzujúcom rozhodnutí odvolacieho orgánu vysporiadali len s otázkou zmeny spôsobu užívania stavby, avšak nezaoberali sa otázkou zmeny vzhľadu stavby ani námietkami týkajúcimi sa nedostatočných skutkových podkladov, z ktorých žalovaný pri vydaní napadnutého opatrenia vychádzal.
8. Žalobca poukazoval aj na rozpory v obsahu administratívneho spisu, keďže v spise, ktorý mal k dispozícii pri výkone prokurátorského dozoru, sa nenachádzali záväzné stanoviská dotknutých orgánov, technická správa ani originálna projektová dokumentácia, na ktoré sa nadriadené orgány v neskorších rozhodnutiach odvolávali, čo vyvolávalo pochybnosti o tom, či tieto podklady existovali už v čase vydania opatrenia zo dňa 25.10.2018 a či žalovaný mohol na ich základe zákonne posúdiť charakter rekonštrukcie.
9. Vo vzťahu k preukázaniu rozsahu stavebných prác žalobca uviedol, že Blumentálska ulica bola v časti od Májkovej ulice po Vazovovu ulicu obojsmerná, na ktorej bola priamo na vozovke po jej oboch stranách na zemi vyznačená prerušovanou bielou čiarou s dopravným značením trasa pre cyklistov s tým, že za takto vyznačenou trasou pre cyklistov po oboch stranách vozovky priečne parkovali motorové vozidlá, a to pomedzi existujúce stromoradie. Poukázal na to, že z projektového výkresu Dočasného dopravného značenia stavebného objektu SO 100 Komunikácie stavby Rekonštrukcia Blumentálskej ulice z októbra 2018 ďalej vyplýva, že stromoradie na každej strane vozovky bolo dvojradové. Stromy v dvoch rovnobežných stromoradiach boli sadené striedavo. Priestor medzi týmito dvomi stromoradiami na každej strane vozovky bol pôvodne pokrytý prevažne asfaltovým betónom, na ktorom pôvodne priečne parkovali motorové vozidlá, pričom na túto plochu po oboch stranách ulice nadväzoval chodník pre chodcov. Na preukázanie tohto stavu žalobca predložil fotografie stavu Blumentálskej ulice pred jej
rekonštrukciou, ktoré priložilo ministerstvo k svojmu stanovisku zo dňa 05.09.2019. Podľa projektového výkresu „Trvalé dopravné značenie stavebného objektu SO 100 Komunikácie stavby Rekonštrukcia Blumentálskej ulice“ z novembra 2018, vypracovaného C. D. B., bola na Blumentálskej ulici vybudovaná na každej strane vozovky v priestore medzi dvoma radmi stromov asfaltová cyklistická cestička so šírkou 1,25 m, ktorá je z oboch strán lemovaná novo vybudovanou trávnatou plochou. Z jednej strany táto trávnatá plocha oddeľuje obe náprotivné cyklistické komunikácie od parkovacej plochy s pozdĺžnym parkovaním motorových vozidiel (pričom na kraji plochy pre parkovanie je novo zhotovená zámková dlažba) a z druhej strany od chodníka tiež s novo zhotovenou zámkovou dlažbou. Novo vybudovaná cyklistická cestička je označená zvislou príkazovou dopravnou značkou C8. Žalobca poukázal na to, že týmito projektovými výkresmi sa žalobca po prvýkrát oboznámil až dňa 05.01.2021. Žalobca zdôraznil najmä skutočnosť, že vybudovaním novej samostatnej cyklistickej trasy určenej výhradne na cyklistickú premávku s vylúčením alebo oddelením akejkoľvek motorovej dopravy došlo k zmene spôsobu užívania miestnej komunikácie, ktorej súčasťou dovtedy nebola samostatne vybudované cyklistická cesta s vylúčením, resp. oddelením akejkoľvek motorovej dopravy. Zároveň žalobca poukázal na to, že vybudovaním tejto novej cyklistickej cesty po oboch stranách komunikácie, s vybudovaním ktorej boli spojené aj úpravy terénu v podobe vytvorenia dovtedy neexistujúcich zelených pásov po oboch okrajoch každej z týchto cyklistických ciest v spojení so zmenou povrchu chodníkov na zámkovú dlažbu, došlo nesporne k zmene vzhľadu miestnej komunikácie.
III. Vyjadrenie účastníkov konania, ďalší priebeh súdneho konania
10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.03.2021 uviedol, že správnu žalobu považuje za nedôvodnú a neopodstatnenú a navrhol, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
11. Poukázal na to, že zákonnosť jeho postupu a napadnutého opatrenia bola opakovane potvrdená Okresným úradom Bratislava, odborom cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktorý ako nadriadený orgán preskúmal zákonnosť postupu žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté opatrenie nie je v rozpore so zákonom. Žalovaný uviedol, že realizované stavebné úpravy a udržiavacie práce nespôsobili zmenu vzhľadu miestnej komunikácie ani zmenu spôsobu jej užívania. Podľa žalovaného išlo výlučne o zmenu organizácie dopravy, spočívajúcu v zmene dopravného značenia, zmene smeru jazdy na jednosmernú premávku, úprave statickej dopravy a v zmene vedenia cyklotrasy z pridruženej na samostatne vyznačenú, čo nemožno považovať za zmenu spôsobu užívania stavby v zmysle cestného zákona. Zdôraznil, že nedošlo k zásahu do nosnej konštrukcie miestnej komunikácie, k zvýšeniu jej zaťaženia ani k rozšíreniu jej funkcií.
12. Žalovaný poukázal na to, že právna úprava rozlišuje ohlasovací, povoľovací a voľný režim realizácie stavebných prác a že v predmetnej veci postačoval ohlasovací režim. Poukázal na § 57 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého je stavebný úrad oprávnený určiť, že ohlásené stavebné úpravy možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia, avšak podľa jeho názoru na takýto postup neboli splnené podmienky. Zdôraznil, že v rámci zákonom priznanej správnej úvahy nevybočil z medzí a hľadísk stanovených zákonom a že napadnuté opatrenie vydal v súlade s § 16 ods. 2 cestného zákona v spojení s § 55 ods. 2 písm. c) a d) stavebného zákona.
13. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaný uviedol, že v čase vydania napadnutého opatrenia mal k dispozícii všetky potrebné podklady, vrátane záväzných stanovísk dotknutých orgánov, technickej správy k stavbe a originálnej projektovej dokumentácie, ktoré boli súčasťou administratívneho spisu. Zdôraznil, že vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a postupoval v súlade s § 3 ods. 4 správneho poriadku, čo potvrdil aj nadriadený orgán pri rozhodovaní o proteste žalobcu a o následnom odvolaní.
14. Vo vzťahu k stanovisku Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky zo dňa 05.09.2019 žalovaný uviedol, že toto stanovisko považoval za právne irelevantné, keďže nešlo o záväzné stanovisko dotknutého orgánu podľa § 140b stavebného zákona, ale len o nezáväzný právny názor vyslovený ex post, a to bez oboznámenia sa s úplným administratívnym spisom. Podľa žalovaného ministerstvo pri jeho vydaní nevychádzalo z rovnakých podkladov, aké mal k dispozícii žalovaný pri vydaní napadnutého opatrenia.
15. Žalovaný sa vyjadril aj k námietke nepoužiteľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/33/2014 a uviedol, že právny názor v ňom vyslovený je použiteľný aj na prejednávanú vec, keďže rozdiely v skutkovom stave nepovažoval za také zásadné, aby vylučovali aplikáciu uvedenej judikatúry. Poukázal na to, že na tento judikát správne prihliadal aj nadriadený orgán pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého opatrenia.
16. Žalobca nevyužil možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného.
IV. Relevantná právna úprava
17. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
18. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
19. Podľa § 134 ods. 2 písm. b) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený.
20. Podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený.
21. Podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona, stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
22. Podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona, veta prvá a druhá, stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu.
23. Podľa § 3a ods. 4 cestného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.
24. Podľa § 16 ods. 1 cestného zákona, na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad (§ 3a), ak ďalej nie je ustanovené inak.
25. Podľa § 16 ods. 2 cestného zákona, ohlásenie špeciálnemu stavebnému úradu postačuje na a) stavebné úpravy cestného telesa a súčasti pozemnej komunikácie, ktorými sa nezasahuje do ich nosnej konštrukcie, nezvyšuje sa ich stále zaťaženie, nemení sa vzhľad stavby, ani spôsob užívania b)udržiavacieprácenacestnomteleseanasúčastiachpozemnýchkomunikácií,ktorébymohliovplyvniť, stabilitu stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie v okolí pozemnej komunikácie, c) udržiavacie práce na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou.
26. Podľa § 16 ods. 4 cestného zákona, na stavebné konanie podľa odseku 1 a na ohlasovanie podľa odseku 2 sa vzťahuje všeobecný predpis o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona, ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych
úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
28. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 06.06.2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 2S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“). V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinným od 01.07.2025 bola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S správneho súdu.
29. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná (§ 6, § 7 SSP), bola podaná včas (§ 181 ods. 2 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 2 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal napadnuté opatrenie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu nad rámec žalobných bodov v súlade s ustanovením § 134 ods. 2 SSP, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) vec prejednal na pojednávaní dňa 06.02.2026 a po preskúmaní veci dospel k záveru, že sú tu dôvody na zrušenie napadnutého opatrenia.
30. Správny súd je pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný žalobnými bodmi. Zákon však zároveň ustanovuje výnimky, v ktorých je súd povinný preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia aj nad rámec žalobných bodov. Ide o prípady podľa § 134 ods. 2 SSP, teda o také vady napadnutých rozhodnutí a konaní predchádzajúcich ich vydaniu, ku ktorým musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. V prejednávanej veci preto správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie aj nad rámec žalobnej argumentácie, a to vo vzťahu k otázke, či napadnuté opatrenie vydal orgán, ktorý na to bol podľa zákona oprávnený.
31. Z administratívneho spisu vyplýva, že stavebníkom ohlásených stavebných prác bol žalovaný, ktorý tieto práce ohlásil vlastnému úradu (sám sebe) ako príslušnému špeciálnemu stavebnému úradu podľa § 3a ods. 4 cestného zákona, podľa ktorého pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Podľa § 16 ods. 4 cestného zákona, na stavebné konanie podľa § 16 ods. 1 a na ohlasovanie podľa § 16 ods. 2 cestného zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Týmto zákonom bol v čase vydania napadnutého opatrenia stavebný zákon. V rámci právnej úpravy je teda cestný zákon lex specialis vo vzťahu k stavebnému zákonu. Cestný zákon neupravuje situáciu možného konfliktu záujmov medzi stavebníkom (vlastníkom stavby) a stavebným úradom, teda prípad, ak stavebník ako žiadateľ je zároveň špeciálnym stavebný úradom príslušným na ohlásenie stavebných úprav alebo stavebné povolenie miestnej komunikácie. Z dôvodu, že lex specialis (cestný zákon) takúto situáciu vo vzťahu k špeciálnemu stavebnému úradu neupravuje a upravuje ju lex generalis (stavebný zákon), je aj vo veciach týkajúcich sa stavieb miestnych komunikácií potrebné aplikovať ustanovenie § 119 ods.3 stavebného zákona.
32. Súd poukazuje na to, že otázka aplikácie ustanovenia § 119 ods. 3 stavebného zákona na postup stavebného úradu podľa § 57 stavebného zákona (pri ohlásení stavebných úprav), bola predmetom posúdenia Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky, napr. v rozsudku sp.zn. 7Svk/17/2023 zo dňa 27.06.2024. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rámci svojej rozhodovacej činnosti poskytol výklad tohto ustanovenia, a to nielen z hľadiska jeho jazykového znenia, ale v kontexte systematiky právnej úpravy a sledovaného cieľa právnej úpravy. Správny súd preto posudzoval zákonnosť napadnutého opatrenia v súlade s judikatórnymi závermi Najvyššieho správneho súdu SR. Z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 7Svk/17/2023 vyplýva že „...dispozícia právnej normy ustanovenia § 119 ods. 3 stavebného zákona sa uplatní na akékoľvek konanie obce ako
stavebného úradu podľa stavebného zákona, teda nielen to, ktoré je ukončené formálnym rozhodnutím (napr. stavebným povolením) ale aj na také, na ktoré sa v spojení s § 140 stavebného zákona subsidiárne použije správny poriadok, konkrétne jeho ustanovenie §3 pri vydávaní, okrem iného, aj opatrení. Medzi tieto sa radí aj oznámenie obce ako stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavby, plánovaných stavebných úprav alebo udržiavacích prác nemá námietky, a to za predpokladu, že obec príslušná na vydanie takéhoto opatrenia je zároveň navrhovateľom, stavebníkom, vlastníkom stavby alebo plánovaných stavebných úprav alebo udržiavacích prác. Opačný záver by v podstate negoval požiadavku nestrannosti stavebného úradu vymedzenú práve ustanovením§ 119 ods. 3 stavebného zákona. Je to totiž práve stavebný úrad, ktorý po posúdení podaného ohlásenia spolu so zákonom vyžadovanými prílohami vyhodnotí, teda rozhodne, či bude ohlásenie na uskutočnenie drobnej stavby, stavebných úprav alebo udržiavacích prác dostačujúce, alebo či je potrebné vydať stavebné povolenie. Aj uvedené podporuje záver, že aplikácia ustanovenia § 119 ods.3 stavebného zákona sa použije aj na postup stavebného úradu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 a 2 stavebného zákona, aj keď nejde o konanie zakončené rozhodnutím.“
33. Súd pri výklade ustanovenia § 119 ods. 3 stavebného zákona, zhodne s názorom Najvyššieho správneho súdu SR vyjadreným vo vyššie uvedenom rozhodnutí, prihliadol na Odporúčanie CM/ Rec(2007)7 Výboru ministrov Rady Európy z 20.07.2007, z ktorého vyplýva požiadavka, aby výkon správneho konania prebiehal objektívne a nestranne. Nestrannosť predstavuje základný predpoklad spravodlivého rozhodovania vo verejnej správe a zároveň neoddeliteľnú súčasť práva na spravodlivý proces. Požiadavka, aby orgány verejnej správy vykonávali svoju činnosť bez ohľadu na vlastné záujmy či akýkoľvek vzťah k účastníkom konania, nachádza svoj ústavný základ v článku 1 ods. 1 na Ústavy Slovenskej republiky.
34. V nadväznosti na uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že žalovaný správny orgán, miestna časť Bratislava-Staré Mesto, bol zároveň stavebníkom predmetných stavebných úprav a udržiavacích prác, ktorý de facto sám sebe hlásil stavebné úpravy miestnej komunikácie, súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán nepostupoval zákonne, keď vec nepredložil nadriadenému orgánu na určenie špeciálneho stavebného úradu, ktorý mal v danej veci konať namiesto žalovaného orgánu verejnej správy a zároveň navrhovateľa v jednej osobe. Keďže žalovaný ako prvostupňový správny orgán takto nepostupoval, zaťažil tým konanie vadou, ktorá mala za následok nezákonnosť preskúmavaného opatrenia, a to z dôvodu jeho vydania neoprávneným špeciálnym stavebným úradom, konajúcim v danej veci v rozpore s ustanoveniami § 3a ods. 4 cestného zákona v spojení s § 16 ods. 4 cestného zákona a § 119 ods. 3 stavebného zákona.
35. Súd v konaní zistil vadu napadnutého opatrenia, spočívajúcu v tom, že napadnuté opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, súd preto nemohol pristúpiť k posudzovaniu žalobných námietok smerujúcich k posúdeniu zákonnosti opatrenia v hmotnoprávnej rovine ani k posudzovaniu námietok týkajúcich sa správnosti skutkových zistení.
36. Keďže napadnuté opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, súd podľa § 191 písm. b) SSP napadnuté opatrenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude žalovaný povinný riadiť sa vysloveným právnym názorom správneho súdu a vykonať príslušné procesné úkony tak, aby bol vo veci ohlásenia stavebných úprav určený špeciálny stavebný úrad v súlade s ustanovením § 119 ods. 3 stavebného zákona v spojení s § 16 ods. 4 cestného zákona.
37. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 170 písm. c) SSP, keď žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.
38. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.