Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59Ek/2537/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO 35 937 874, proti povinnej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX D. E., o vymoženie 2.747,01 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kovácsom, Exekútorský úrad Rimavská Sobota so sídlom Hviezdoslavova 1, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. 336EX 846/25, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 17.10.2025 domáhal od povinnej vymoženia 2.747,01 eur s prísl. na podklade exekučného titulu – výkazu nedoplatkov č. 2532024513 zo dňa 07.05.2025. Exekučný súd dňa 20.10.2025 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. , ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

2. Súdny exekútor dňa 13.01.2026 predložil súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie, v ktorého odôvodnení povinná uviedla, že podľa jej presvedčenia ide o omyl, keďže dlhšie obdobie nežije na území Slovenskej republiky, nikdy tu neštudovala, nepracovala a taktiež nebola registrovaná u lekára. Z uvedeného dôvodu nemohla byť povinná platiť poistné v zdravotnej poisťovni a preto sa domnieva, že požiadavka na úhradu vznikla neoprávnene.

3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že poistenie povinnej vzniklo na základe prihlášky, ktorú podpísala matka maloletej a stále trvá z titulu existencie trvalého pobytu v SR. Osoba ukončuje poistenie spätne/dodatočne tak, že preukazuje dlhodobý pobyt v cudzine a preukazuje túto skutočnosť aj iným relevantným dokladom – existencia zdravotného poistenia/ poistenia liečebných nákladov v cudzine a tieto dokumenty budú prílohou k odhláške poistenca. Na základe uvedeného oprávnený naďalej trvá na pokračovaní exekúcie, pokiaľ povinná nepreukáže relevantnými dokladmi svoje poistenie v zahraničí.

4. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia.

5. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená”).

11. Podľa § 3 ods. 2 pred bodkočiarkou zákona o zdravotnom poistení verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

12. Podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3).

13. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Exekúciu možno vykonať za účelom uspokojenia len skutočne existujúcich práv a povinností za podmienok a spôsobom, ktoré sú stanovené zákonom. Jednou z materiálnych podmienok každej exekúcie je aj existencia exekučného titulu, t.j. právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, resp. iného vykonateľného rozhodnutia, ktorého vykonanie zákon pripúšťa (§ 45 Exekučného poriadku). Inak povedané účelom exekučného konania je nútený výkon tej povinnosti, ktorá bolo účastníkovi s konečnou platnosťou uložená v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu.

14. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že

márne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti. Ak sú tieto požiadavky formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti splnené, ich následkom je existencia exekučného titulu, ktorý presne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov (účastníkov exekučného konania) tak, aby bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť.

15. Je nesporné, že exekučné konanie sa v posudzovanej veci začalo dňa 17.10.2025, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekučným titulom v predmetnej veci je výkaz nedoplatkov č. 2532024513 zo dňa 07.05.2025, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť nedoplatok na verejnom zdravotnom poistení v sume 2.747,01 eur a povinnosť zaplatiť poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10,- eur v zmysle ust. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Predmetný výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.06.2025.

16. umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré zákon ustanovuje taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.

17. Pokiaľ povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že požiadavka na úhradu nedoplatku vznikla neoprávnene, nakoľko dlhšie obdobie nežije na území SR, nikdy tu neštudovala, nepracovala a nebola registrované u lekára, v dôsledku čoho poľa jej názoru nemohla byť ani povinná platiť poistné, exekučný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Preto ak povinná v návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na to, že dlhodobo žije v zahraničí, ide o skutočnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu a táto mala byť zo strany povinnej namietaná v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu.

18. Exekučný súd ďalej poukazuje na ust. § 5 zákona o zdravotnom poistení, ktorý výslovne ustanovuje podmienky zániku verejného zdravotného poistenia, pričom v ust. § 3 ods. 2 písm. a) až d) sú taxatívnym spôsobom uvedené skutočnosti, na základe ktorých dochádza k zániku verejného zdravotného poistenia u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Na tomto mieste je potrebné poukázať zároveň aj na skutočnosť, že povinná aj v čase vydania tohto rozhodnutia má v Registri obyvateľov SR evidovaný trvalý pobyt na území SR a to odo dňa 26.09.2000 a preto je v zmysle ust. § 3 ods. 1 a 2 osobou, ktorá je verejne zdravotne poistená. V tejto súvislosti je zároveň potrebné poukázať na ust. § 23 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, ktoré ukladá poistencovi povinnosť oznámiť zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a to v lehote najneskôr do ôsmich dní. Pokiaľ povinná tieto skutočnosti oprávnenému neoznámila, potom nemôžu obstáť jej tvrdenia, že pohľadávka na úhradu vznikla neoprávnene.

19. Základným predpokladom vykonania exekúcie je existencia práva oprávneného domáhať sa od povinného vymoženia toho, čo mu exekučný titul ukladá za predpokladu, že povinný si povinnosť exekučným titulom dobrovoľne nesplnil. V prejednávanej veci je exekučným titulom právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov. V tejto súvislosti súd poukazuje zároveň na skutočnosť, že právoplatné a vykonateľné rozhodnutie je záväzné, nezmeniteľné a vynútiteľné, pričom platí, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať jeho vecnú správnosť a takéto rozhodnutie nie je možné v rámci exekučného konania meniť a ani ho zrušiť. Účelom exekučného konania je totiž nútený výkon povinnosti, ktorá

bola účastníkovi s konečnou platnosťou uložená v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. V prípade, ak povinná nesúhlasila s uloženou povinnosťou, svoju obranu mala uplatniť zákonom stanoveným spôsobom a to využitím práva podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok (odvolanie). V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na starú rímsko-právnu zásadu vigilantibus iura scripta sunt , t.j. „právo patrí bdelým“ a teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Inak povedané, podanie odvolania voči rozhodnutiu vydaného v základnom (nachádzacom) konaní v zákonnej lehote je založené na procesnej zodpovednosti účastníka konania, pričom zároveň platí, že exekučný súd, až na zákonné výnimky (napr. posudzovanie hmotnoprávnej stránky exekučného titulu vydaného v spotrebiteľskom konaní) nemá žiadnu právomoc zasahovať do právoplatných rozhodnutí, resp. posudzovať činnosť orgánov rozhodujúcich v rámci základného konania.

20. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia vydaného v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie vecne posudzovať. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ).

21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.