Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Csp-163-2025.pdf
PDF · 77.16 KB
Case nature
Subarea
17Csp/163/2025
Uznesenie
-2- 17Csp/163/2025
Okresný súd Prešov v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 31 383 408, právne zastúpeného: Mgr. Miroslav Vilím, advokát so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. E., o zaplatenie 35,10 EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
-2- 17Csp/163/2025 I. Zrušuje platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 17Csp/163/2025-42 zo dňa 14.01.2026.
II. Súd nemá v o veci právomoc a konanie zastavuje.
III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
-3- 17Csp/163/2025 1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 07.12.2025 domáhal voči žalovanému nároku na zaplatenie sumy 35,10 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 35,10 EUR od 14.03.2024 do zaplatenia, a to z titulu poistného z poistnej zmluvy č. XXX/XXXXXX-4 zo dňa 17.05.2023 za obdobie od 12.02.2024 do 11.05.2024.
2. Tunajší súd vyhovel žalobe žalobcu platobným rozkazom č.k. 17Csp/163/2025-42 zo dňa 14.01.2026, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Súd vykonal šetrenie pobytu žalovaného, pričom zistil, že v Registri obyvateľov žalovaný nemá evidovaný žiadny pobyt, pričom je občanom Moldavskej republiky. Rovnako z Evidencie cudzincov s povoleným pobytom na území SR súd nezistil, že by mal žalovaný povolený pobyt na území SR. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd istil, že žalovaný tam má evidovaný pobyt na adrese D. XX, C. F., G., XXX XX. Z lustrácie v Registri fyzických osôb súd zistil, že žalovaný je cudzincom bez pobytu v Slovenskej republike, ktorý prišiel do styku s verejnou správou.
3. Podľa § 266 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76. 4. S poukazom na citované ustanovenie súd zrušil predmetný platobný rozkaz, keďže ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.
5. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
6. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť(ďalej len „procesné podmienky“).
7. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
9. Podľa § 37a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom právomoc slovenského súdu je daná aj a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.
10. Podľa § 37e ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.
11. Podľa § 37e ods. 5 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.
12. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 13. Keďže v konaní vystupuje účastník - žalovaný, ktorý štátnym občanom Moldavskej republiky a nemá bydlisko, ani žiaden pobyt na území Slovenskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v prípade neexistencie uvedených noriem. Súd preto skúmal, či je v tomto spore je daná právomoc súdu na konanie.
14. Súd nezistil medzinárodnú zmluvu, ktorá by zakladala právomoc slovenského súdu v danom prípade. Žalovaný má bydlisko v Moldavsku. Moldavsko nie je členským štátom Európskej únie a na danú vec sa nevzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 z 20. Decembra 2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudku v občianskych a obchodných veciach (tzv. Brusel I. bis), ktoré platí na konanie začaté od 10.01.2015 a nahradilo pôvodné Nariadenie EÚ č. 44/2001. Medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou je platná iba medzinárodná Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch vo veciach občianskych, rodinných a trestných z 12. augusta 1982 (ďalej len "zmluva") v znení Protokolu zo dňa 19.07.2017 (95/1983 Zb. a 243/2019 Z.z.). Preskúmaním tejto medzinárodnej zmluvy však súd zistil, že táto neobsahuje ustanovenia, ktoré je možné aplikovať na
tento právny vzťah. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd skúmal, či je daná právomoc slovenského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorý sa použije na právny vzťah a na určovanie právomoci v prípade, ak neexistuje zmluva, dohovor alebo nariadenie.
15. Z citovaných ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyplýva, že právomoc slovenských súdov je pri sporoch s cudzím prvkom daná, ak osoba, proti ktorej smeruje žaloba, má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Ide o všeobecné pravidlo určenia právomoci (resp. o všeobecnú právomoc) slovenských súdov v sporoch s cudzím prvkom, ktoré sa však použije subsidiárne, t.j. len, ak neprichádza do úvahy výlučná právomoc podľa ustanovenia § 37d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom alebo ak nebola právomoc slovenských súdov založená písomnou dohodou medzi účastníkmi záväzkového vzťahu, v takom prípade však súd musí skúmať, či takáto dohoda o právomoci je z hľadiska pravidiel určených v ustanoveniach § 37e zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom platná, resp. prípustná. Popri všeobecnej právomoci však môže v konkrétnom prípade prichádzať do úvahy ešte právomoc podľa ustanovení § 37a až § 37c zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
16. Súd preto preskúmal zmluvu uzavretú medzi stranami, ktorá založila právny vzťah z ktorého vzišiel tento spor, a to za účelom zistenia, či medzi účastníkmi zmluvy nebola uzavretá dohoda o právomoci, pričom súd z predloženej zmluvy nezistil, že by takáto dohoda bola uzavretá.
17. Súd následne skúmal, či je daná právomoc slovenského súdu podľa niektorého z kritérií uvedených v ustanovení § 37a až 37c zákona č. 97/1963 Zb. a dospel takisto k záveru, že jeho právomoc nie je daná ani podľa jedného z týchto kritérií. Z obsahu podanej žaloby a pripojenej zmluvy jednoznačne vyplýva, že sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaný je spotrebiteľom, preto do úvahy by prichádzala právomoc v spotrebiteľských veciach podľa § 37a písm. c) zákona č. 97/1963 Zb., avšak spotrebiteľ v danom spore nie je žalobcom. Zároveň možno konštatovať, že jednoznačne ide o spor z poistnej zmluvy, avšak opätovne žalobcom nie je poistník alebo osoba oprávnená z poistenia.
18. Právomoc súdu nie je možné založiť ani na všeobecnom pravidle určenia právomoci súdov zakotvenom v § 37 zákona č. 97/1963 Zb., keďže osoba, proti ktorej smeruje žaloba, nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo.
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že právomoc slovenských súdov nie je daná a vzhľadom na nedostatok právomoci, t.j. nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastavil.
20. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania uvedeného v § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. K zastaveniu konania došlo v dôsledku existencie neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, ktorý zavinil žalobca tým, že sa domáhal nároku z poistnej zmluvy voči žalovanému (zároveň spotrebiteľovi) na súde, ktorému nepatrila právomoc takýto nárok žalobcu prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na uvedené, by nárok na náhradu trov konania prináležal žalovanému, avšak tento v konaní doposiaľ ani nevystupoval, nebola mu doručená ani žaloba v konaní doposiaľ žiadne trovy ani nevznikli, pretože.
22. O vrátení súdneho poplatku bude v súlade s § 14 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov rozhodnuté následne samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
-2- 17Csp/163/2025
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.