Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/6/2026

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., prechodný pobyt: D. XXXX/XXX, XXX XX C., proti žalovanému E. B., nar.XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Nariaďuje neodkladné opatrenie v znení:

„Žalovaný je povinný dočasne nevstupovať do bytu (apartmánu č. XX), nachádzajúcom sa na X. NP, v budove so súpisným č. XXXX, na adrese D. XXXX/XXX v meste C., postavenou na parcele registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 643 m2, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX a vedenom Okresným úradom C., katastrálny odbor, okres C., obec C., katastrálne územie C..“

„Žalovaný je povinný nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov táto povinnosť nevzťahuje.

II. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

III. Poučuje žalovaného, že môže podať žalobu vo veci samej, pričom v konaní iniciovanom podanou žalobou budú stranami „žalovaný v tomto konaní“ ako žalobca a „žalobkyňa v tomto konaní“ ako žalovaná a predmetom konania bude nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia alebo nárok na navrátenie do pôvodného stavu (t. j. zrušenie zákazu priblíženia a zrušenie zákazu vstupu do Bytu). Následkom úspešnej žaloby vo veci samej je zároveň aj zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia.

IV. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným dňa X.X.XXXX o X:XX:XX hod. domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť (-) dočasné nevstupovať do bytu - apartmánu č. XX, ktorý sa nachádza na X.NP budovy na ulici D. XXXX/XXX C. „nízkokapacitné ubytovanie“, zapísaného na LV č.XXXX, vedenom Okresným úradom C., katastrálny odbor (ďalej aj ako „Byt“ alebo aj ako „Obydlie“), (-) nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, a aby (-) nariadil kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

1.1. Návrh odôvodnila tým, že žalovaný je jej manžel a manželstvo uzavrela dňa XX.X.XXXX v C.. So žalovaným spoločne býva v nájomnom Byte na adrese jej prechodného pobytu.

1.2. Manželské spolužitie so žalovaným je už dlhodobo narušené, v manželstve sú prítomné vážne problémy, kvôli manželovmu alkoholizmu a s tým súvisiacim manželovým výbuchom a jeho agresívnemu správaniu sa voči mne. Manžel jej veľa krát ublížil, poškodil jej zdravie a spôsobil ujmu na jej zdravotnom stave, ale nikdy to neoznámila, ani to nikomu nepovedala, nakoľko sa hanbila a obávala sa reakcie zo strany okolia.

1.3. Po poslednom incidente zo dňa X.X.XXXX, keď sa manžel správal veľmi agresívne a hrubo, má z neho strach a obavu o život a o zdravie, ktoré jej manžel svojim správaním poškodzuje a má veľmi zlý vplyv na jej zdravie a psychiku. Už takto ďalej žiť nedokáže a nevládze znášať jeho zúrivé alkoholové ataky a útočné správanie voči nej. Kvôli tomu žiada súd o predĺženie doby vykázania jej manžela z ich spoločnej domácnosti (Bytu), pokiaľ sa situácia v rodine nevyrieši.

1.4. Žalovaný ju neustále verbálne agresívne napadá, uráža, obviňuje a osočuje ju. Psychický a fyzický jej ubližuje, čo ju už neskutočne traumatizuje, ponižuje jej ľudskú dôstojnosť, rozpráva jej veci, ktoré sa jej dotýkajú osobne, čo ju traumatizuje. Spolužitie so žalovaným sa pre žalobkyňu stalo neznesiteľné. Zo správania žalovaného má strach, bojí sa byť s ním v jednej miestnosti, preto sa snaží vyhýbať kontaktu s ním. Takéto psychické násilie ju nesmierne vyčerpáva.

1.5. Odo dňa X.X.XXXX je žalovaný políciou vykázaný na dobu 14 dní zo spoločného Obydlia s povinnosťou nepribližovania sa ku nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Žalobkyňa sa bojí, čo spraví, ako sa bude správať, čo jej urobí, ako jej ublíži, keď mu skončí doba vykázania. Žalobkyňa má za to, že ak by takéto správanie naďalej pokračovalo, ako je tomu v súčasnosti, tak by mohlo dôjsť k vážnej ujme na jej zdraví a živote, prípadne aj na majetku. Na základe takto uvedeného má za to, že žalovaný bude aj naďalej pokračovať v násilnom správaní, a preto žiada súd pre seba nevyhnutnú súdnu ochranu.

2. Žalobkyňa na osvedčenie ňou tvrdených skutočností k návrhu pripojila aj listinné dôkazy, a to (-) Potvrdenie OO PZ C. o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa X.X.XXXX, (-) Úradný záznam OO PZ C. zo dňa X.X.XXXX, (-) Zmluva o ubytovaní k Bytu zo dňa XX.XX.XXXX a (-) Sobášny list zo dňa XX.X.XXXX.

3. Podľa 324 ods. 1 v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3.1. Na túto vec súd ďalej aplikoval aj tieto právne normy: (-) , (-) , (-) , (-) , (-) CSP, (-) ods.. 3 a (-) 328 ods. 1 a 2 .

4. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. XX F. X/XXXX zo dňa XX. XXXX XXXX).

5. Súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazni, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho údelom je dočasná úprava pomerov strán. Potreba úpravy pomerov musí by bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenia bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu lebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej

pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Je preto nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočností potrebné pre záver o dôvodnosti (pravdepodobnosti) nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

6. V zmysle ustanovení rámci neodkladného opatrenia uložiť strane zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby, keď existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme násilia, a to aj násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Pri týchto neodkladných opatreniach musí mať súd osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním protistrany. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným prehlásením tretej osoby v pozícii svedka, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne.

7. Aplikácia predmetného neodkladného opatrenia je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, psychickej škody a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického útoku, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek útokoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. (viď napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXXXXX/XXXX).

8. Pokiaľ ide o účinky tohto druhu neodkladného opatrenia, najzávažnejší je zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo iné miesto (písm. f), kde zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie (písm. g) a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť (písm. h), ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená.

9. Osvedčenie ohrozenia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočností (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

10. V zmysle ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje. Citované ustanovenie predstavuje snahu zákonodarcu riešiť otázku domáceho násilia a situáciu jeho obetí. Predpokladom aplikácie týchto ustanovení je určitý stupeň intenzity fyzického či psychického násilia a to taký, ktorý znamená neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia s páchateľom násilného chovania. Intenzita násilného chovania musí byť teda spôsobilá natoľko znížiť kvalitu a možnosť spolužitia v spoločnej domácnosti, že sa toto spolužitie stane objektívne neakceptovateľným, prípadne až nemožným. Uvedené platí nielen v prípadoch žitia v spoločnej domácnosti, či v jednom dome alebo byte, ale napr. aj pre prípady, keď obeť násilia v dome či v byte priamo nežije, avšak zdržiava sa v ňom napr. z dôvodu pravidelných návštev iných osôb tam žijúcich. Pre rozhodnutie súdu je preto významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia, resp. hrozba takéhoto správania. Keďže rozhodnutie súdu v zmysle je významným zásahom do práv a predstavuje určitú sankciu vo vzťahu k páchateľovi násilia, musí byť už samotná existencia konkrétneho fyzického či psychického násilia alebo existencie jeho hrozby dostatočne osvedčená, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu.

11. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. Účelom tohto inštitútu je eliminovať kontakt

osoby dôvodne podozrivej z takéhoto konania s jeho obeťou. Pre rozhodnutie súdu je v tomto smere významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia. Pojem násilie ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak podľa teoreticko-právnej literatúry, násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia.

12. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzoval súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany najmä to, či (-) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, (-) žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), (-) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), (-) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, (-) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a (-) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Z formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt na adrese, ktorá je podľa predpisov správneho práva evidovaná ako adresa trvalého, resp. prechodného pobytu chránenej osoby. Rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania.

14. Žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť (-) dočasne nevstupovať do Bytu a (-) nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Zároveň navrhla nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

15. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava pomerov strán sporu v prípadoch, kedy strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Neodkladné opatrenie je dôvodné nariadiť vtedy, ak je danosť práva aspoň osvedčená alebo ak je aspoň osvedčené bezprostredné ohrozenie tohto práva, t. j. rozhodné skutočnosti nemusia byť preukázané, postačuje ak sa javia aspoň ako pravdepodobné a pritom nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, a vychádza zo skutočností uvádzaných a preukázaných žalobcom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Preto je nevyhnutné, aby bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné starostlivo zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán alebo tretích osôb. Pre osvedčenie práva je potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný a taktiež, aby žalobcom uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený.

16. Z vyjadrenia žalobkyne obsiahnutého v návrhu a z priložených listinných dôkazov vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a opodstatnený. Žalobkyňa uvádzanými dôvodmi dostatočne opísala rozhodujúce skutočností odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

17. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že je dôvodné predpokladať, že žalovaný je podozrivý z násilia voči žalovanej, a zároveň jej telesná a duševná integrita bola a aj naďalej môže byť konaním žalovaného ohrozená.

17.1. Z Úradného záznamu vyplýva, že dňa X.X.XXXX hliadka OO PZ C. vykonávala obchôdzkovú službu v služobnom obvode 00 PZ C.. V čase XX:XX hod bola hliadka vyslaná na adresu D. XXX C.. Volal p. B., že ráno volal žalobkyni (jeho bývalej manželke), nedvihla a tá mu volala späť, že nemohla dvihnúť, lebo žalovaný (jej súčasný manžel) ju zbil. Na mieste (C. ubytovňa, prízemie ako je bývalá G.) hliadka sa skontaktovala so žalobkyňou, ktorá im uviedla, že jej manžel jej v piatok vykrúcal zápästie po čom sa jej spravila modrina na zápästí. Taktiež v uvedený deň robil v dome neporiadok, rozbíjal poháre a zvalil sušiak následkom čoho musela utiecť z Bytu, kde sa spolu s manželom zdržiava. Žalovaný je agresívny, býva často nakoľko v zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje. Agresívny a opitý bol aj X.X.XXXX. Nezbil ju ale vyhadzoval jedlo z chladničky. Žalobkyňa si lekárske ošetrenie nevyžadovala ani zranená nebola s výnimkou modriny. Hliadka sa telefonicky na mieste skontaktovala aj s rodinnou známou žalobkyne, ktorá hliadke uviedla, že v minulosti si všimla, že žalobkyňa sa svojho manžela bojí a mala na tele už aj modriny. Hliadka sa skontaktovala aj so žalovaným, ktorý bol podráždený a značne pod vplyvom alkoholu. K skutku sa nepriznal. V Byte bol výrazný neporiadok, rozbité poháre a rozbitý sušiak na prádlo. Vzhľadom k tomu, že u žalovaného bolo možné po jeho prepustení očakával' prípadný útok voči manželke, či už slovný alebo fyzicky´, bolo využité oprávnenie vykázať ho zo spoločného obydlia, konkrétne z Bytu.

18. Nariadenie neodkladného opatrenia v časti návrhu na uloženie povinnosti dočasne nevstupovať do Bytu.

18.1. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný sa hrubo a agresívne správa voči žalobkyni, čoho dôsledkom bolo to, že dňa X.X.XXXX ju fyzický napadol a v nadväznosti na to, ho príslušníci PZ vykázali z Bytu a zakázali mu doň vstup. Žalovaný je tak vo vzťahu k žalobkyni, ktorá s ním spoločne býva v Byte, dôvodne podozrivý z násilia. Taktiež samotnú existencia konkrétneho fyzického a psychického násilia má súd osvedčenú, pričom je tu aj existencie jeho opakovanej hrozby (žalovaný pravidelne požíva alkohol a po jeho požití je agresívny, pričom samotná žalobkyňa má z neho obavu).

18.2. Ďalej z predložených listinných dôkazov je taktiež zrejmé, že vzťah medzi žalobkyňou a žalobcom je vyhrotený, napätý a dochádza medzi nimi ku konfliktom. Správanie žalovaného môže naznačovať podľa tvrdení žalobkyne, že ide o formu psychického nátlaku a fyzického napádania s pocitom hroziaceho nebezpečenstva žalobkyne. Za situácie, keď v súvislosti so správaním žalovaného sú obavy o zdravie žalobkyne bolo žiaduce, aby súd týmto neodkladným opatrením nateraz zakázal žalovanému vstupovať do Bytu. Aj keď na strane žalobkyne ide pri niektorých skutočnostiach len o tvrdenia (žalovaný pravidelne požíva alkohol a po jeho požití je agresívny), vydanie neodkladného opatrenia predpokladá iba osvedčenie nároku (nie jeho preukázanie). Práve z dôvodu, aby nedošlo k vážnejším škodám a ohrozeniam na zdraví a živote všetkých zúčastnených, súd rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť dočasne nevstupovať do Bytu.

18.3. Skutočností vyplývajúce z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súdu javia ako dôveryhodné, súd ich považuje za osvedčené, a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti vyhovel, keď nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť nevstupovať do Bytu.

19. Nariadenie neodkladného opatrenia v časti návrhu na uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.

19.1. Z vyjadrenia žalobkyne obsiahnutého v návrhu, z listinných dôkazov vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v tejto časti dôvodný a opodstatnený. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že je dôvodné predpokladať, že navrhovateľkina telesná a duševná integrita bola a aj naďalej môže byť konaním odporcu ohrozená. Ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobkyne má súd za osvedčené z Potvrdenia o vykázaní. Uvedené podporuje aj spôsob predmetného útoku na žalobkyňu. Zároveň stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia považuje súd v takej intenzite, že je dôvodné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

19.2. Skutočností vyplývajúce z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súdu javia ako dôveryhodné, súd ich považuje za osvedčené, a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, keď nariadil neodkladné opatrenie v rozsahu, ktorým žalovanému zakázal približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, pričom danú vzdialenosť považoval za primeranú aj v súvislosti s okolnosťami bežného života. Súd považuje za dostatočnú vzdialenosť „menšiu ako 50 metrov“, na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie žalobkyne a žalovaného, ale taktiež z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie žalobkyne žalovaným za účelom vyhnutia sa priblíženiu na vzdialenosť kratšiu.

19.3. Súd prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakázal žalovanému približovať sa k žalobkyni na to, aby zásah do práv žalovaného toho obmedzoval v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia). Súd prihliadal aj na prípadné iné konania, v súlade s čím vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými orgánmi, kde je bezpečnosť žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru. Súd má za to, že takto vymedzený rozsah zákazu nijako neobmedzí žalovaného v jeho právach a súčasne poskytne žalobkyni dostatočnú ochranu pred prípadným fyzickým, resp. psychickým týraním.

19.4. Skutočností vyplývajúce z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súdu javia ako dôveryhodné, súd ich považuje za osvedčené, a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti vyhovel, keď nariadil neodkladné opatrenie v rozsahu, ktorým žalovanému uložil povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.

20. Nariadenie neodkladného opatrenia v časti návrhu na uloženie povinnosti kontroly dodržiavania neodkladným opatrením nariadených povinnosti technickými prostriedkami.

20.1. Podľa za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

20.2. Osobitným predpisom je v tomto prípade o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o kontrole “).

20.3. Súd môže nariadiť kontrolu dodržiavania povinnosti uloženej neodkladným opatrením technickými prostriedkami, a to za podmienok ustanovených Zákonom o kontrole . Medzi technické prostriedky s relevanciou pre civilný sporový proces patria najmä osobné identifikačné zariadenie (slúži na jednoznačnú identifikáciu kontrolovanej osoby), zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby (umožňuje kontrolu jej pohybu a pobytu na základe určenia aktuálnej geografickej polohy) a zariadenie varovania blízkosti (umožňuje detekciu priblíženia sa kontrolovanej osoby k chránenej osobe a okamžité varovanie chránenej osoby). Aplikácia tohto inštitútu prichádza do úvahy predovšetkým pri neodkladných opatreniach, ktorých účelom je ochrana osoby s ohrozenou telesnou alebo duševnou integritou [ až h) ].

20.4. Čo sa týka výrokov VI. a VII. odvolací súd si uvedomuje, že aj v civilnom konaní je možné nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. Podľa názoru odvolacieho súdu však takéto opatrenie má byť opatrením výnimočným, keď účel neodkladného opatrenia (ochranu integrity osoby) nie je možné zabezpečiť iným spôsobom, hrozí nenapraviteľná ujma, jedná sa o ochranu osobitne zraniteľného subjektu a pod. V tomto prípade tieto podmienky nie sú splnené. Vzťahy medzi stranami sú z dôvodov na strane žalobkyne aj žalovaného zlé, intenzita útoku žalovaného nie je taká, aby odôvodňovala kontrolu technickými prostriedkami. Nie je možné súhlasiť s tvrdením súdu prvej inštancie, že sa jedná o jediný účinný nástroj ako zabezpečiť vykonateľnosť neodkladného opatrenia. Žalobkyňa má zachované všetky možnosti ako takéto konanie zdokumentovať. Preto bolo postupom podľa 388 uznesenie v týchto výrokoch zmenené tak, že návrh bol zamietnutý (Uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. XXXX/X/XXXX zo dňa XX. XXXXXX XXXX).

20.5. Kontrola nariadeného Neodkladného opatrenia je opatrením výnimočným, keď účel neodkladného opatrenia (ochranu integrity osoby) nie je možné zabezpečiť iným spôsobom, hrozí nenapraviteľná ujma,

jedná sa o ochranu osobitne zraniteľného subjektu a pod. V tomto prípade však súd dospel k záveru, že vzťahy medzi stranami sú vo všeobecnosti zlé a komplikované, intenzita správania sa žalovaného však nie je taká, aby odôvodňovala kontrolu technickými prostriedkami.

20.6. Súd prihliadal pri rozhodovaní o návrhu aj na to, aby zásah do práv žalovaného ho obmedzoval v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia).

20.7. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie kontroly dodržiavania neodkladným opatrením nariadených povinnosti technickými prostriedkami a návrh na nariadenie neodkladného v tejto časti zamietol.

21. Ďalej podľa platí, že neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnu zabezpečovacím opatrením. V tomto smere je potrebné uviesť, že zabezpečovacie opatrenie v tomto prípade nebolo možné zriadiť, nakoľko povaha žiadanej procesnej ochrany to neumožňuje.

22. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že v danej veci sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia a nariadil neodkladné opatrenie podľa uvedené vo výroku tohto uznesenia.

23. Napokon súd neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej podľa (v ktorej stranami sporu by boli „žalobkyňa“ v procesnom postavení žalobkyne a „žalovaný“ v procesnom postavení žalovaného s predmetom konania vo veci samej o uloženie zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni), pretože v prvom rade dospel k záveru, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

23.1. Výrok prípadného rozsudku vydaného vo veci samej by bol zhodný s uložením povinnosti týmto neodkladným nariadením, avšak s osobitnými procesnoprávnymi súvzťažnosťami uvedenými nižšie (povaha rozsudku ako rozhodnutia vo veci samej, povaha uplatneného nároku a pod.), to všetko za situácie, keď kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadených povinností technickými prostriedkami vo vzťahu k stranám nenariaďoval. V tomto prípade tak nariadené neodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie úpravy pomerov medzi stranami.

24. V rade druhom je súd toho názoru, že žaloba vo veci samej, ktorej žalobným nárokom je zákaz priblíženia sa, nie je správnym a vhodným procesným inštitútom zabezpečenia želanej ochrany. V tomto smere súd odkazuje napr. na Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. XXX/XX/XXXX zo dňa XX. XXXX XXXX, v zmysle ktorého:

24.1. Uloženie zákazu priblíženia podľa úvahy odvolacieho súdu nie je prostriedkom ochrany práv aplikovateľným v zmysle a podľa výroku rozhodnutia má charakter trvalého obmedzenia žalovaného, čo nezodpovedá ústavným princípom ochrany slobody pohybu a pobytu podľa Čl. 23 SR

24.2. Z povahy veci „približovanie sa k inému“ nepredstavuje neoprávnený zásah do osobnosti iného jedinca. Neoprávneným zásahom, ktorého je povinný sa žalovaný zdržať z hľadiska hypotézy právnej normy nie je samotné približovanie sa k inému, ale jeho agresívne správanie voči žalobkyni odporujúce právnemu poriadku ( ) ako aj etickým normám spoločnosti ( ), lebo zasahuje do osobnosti žalobkyne, práva na ochranu života a zdravia, práva na súkromie. Právo na „priblíženie sa k inému“ spadá do čiastkového osobnostného práva na slobodné vytváranie a rozvíjanie medziľudských vzťahov v súkromí, rodine, spoločnosti, s presahom do základného ľudského práva na slobodu pohybu a pobytu. Nepochybne žalobkyni patrí ochrana pred násilným správaním žalovaného, ktorý spôsob poskytnutia ochrany musí zodpovedať charakteru právneho inštitútu pokrývajúceho toto konanie spoločnosťou a právom netolerované. Obmedzenia ukladané žalovanému z titulu ochrany práv žalobkyne musia byť v pomere k stretu práva žalovaného na slobodu pohybu proporcionálne z hľadiska sledovaného cieľa a vhodnosti zvoleného prostriedku ochrany s prihliadnutím na praktický dopad na právne pomery žalovaného i systémové zaradenie uložených obmedzení v právnej sústave.

24.3. Zákaz priblíženia sa k inému je v systéme právnej úpravy spojený s ochranou psychického a fyzického zdravia oprávneného a jeho využitie prichádza do úvahy v prípade potreby zasiahnu a chráni dotknutý subjekt pred „útočníkom“. Tomu zodpovedá režim neodkladných opatrení (ísm. e), f), h) , vykázanie zo spoločného obydlia a zákaz priblíženia ( zákona č. 171/93 Z.z o policajnom zbore), resp. má povahu trestnej sankcie v prípade, ak postihované konanie napĺňalo znaky skutkovej podstaty trestného činu ( zák. č. 300/05 Z.z. ), či zákazu styku v rodinnoprávnych vzťahoch ( zákona č. 36/05 Z.z Zákona o rodine) Avšak ani v prípade trestnej zodpovednosti toho, kto neoprávnene zasiahol do fyzickej či psychickej integrity inej osoby sa nejedná o koncept trvalého obmedzenia osobného práva povinného rozhodnúť o svojom pohybe (s výnimkou obmedzenia vyplývajúceho z trestu odňatia slobody) ako to vyplýva z výroku odvolaním napadnutého rozsudku. Zákaz priblíženia má charakter sankčného opatrenia nezodpovedajúceho dispozícii právnej normy , ktorá predpokladá len možnosť určovacieho nároku resp. uloženie povinnosti reštitučnej či na peňažné plnenie, alebo povinnosti zdržať sa konkrétne vymedzeného neoprávneného zásahu (ktorý trvá alebo je zrejmé, že bude opakovaný), ktorým neoprávneným zásahom nie je približovanie sa k inému, ale násilie vzťahujúce sa k fyzickej, či psychickej integrite iného. Skutkové tvrdenia žalobkyne (slovné útoky, vyhrážky, osočovanie, poškodzovanie majetku), ktorými odôvodnila svoj nárok a žiadala výslovne o uloženie zákazu priblíženia sa žalovanému k jej osobe, bydlisku a pracovisku, nezadávajú podľa názoru odvolacieho súdu ani priestor na právne posúdenie nároku podľa iných právnych noriem, keď je tiež zrejmé, že vo vzťahu k popisovanému správaniu žalovaného podala žalobkyňa tiež podnet na začatie trestného konania. Žaloba nebola neurčitá, či nezrozumiteľná, ani netrpela inými vadami, ktoré by bránili jej prejednaniu, teda sa nevyžadoval ani postup v zmysle . V súvislosti s do úvahy prichádzajúcimi prostriedkami ochrany osobnostných práv do ktorých bolo zasiahnuté, z obsahu skutkových tvrdení žalobkyne nemožno vyvodiť, aby žalobkyňa požadovala určenie, že k porušeniu jej práv došlo, alebo že by žiadala nárok na primerané finančné zadosťučinenie, či na náhradu škody.

24.4. Odvolací súd tiež zastáva názor, že pokiaľ súd rozsudkom vo veci samej uložil žalovanému zákaz priblíženia sa k inému, jeho rozhodnutie má charakter trvalého obmedzenia výkonu práva na slobodu pohybu, čo nekorešponduje s SR, ktorá predpokladá takéto obmedzenie len na základe zákona. V zmysle Čl. 23 ods. 1, 3 sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje a môže byť obmedzená zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody. Súd rozhodoval o nároku žalobkyne na základe okolností zistených v čase vyhlásenia rozhodnutia, no uložený zákaz priblíženia má účinky pro futuro. Rozhodnutie súdu konštituovalo povinnosť žalobcu nepribližovať sa k žalobkyni pre budúcnosť, bez zreteľa na prípadnú zmenu okolností medzi stranami sporu, a podľa názoru súdu by zakladalo prekážku rei iudicata podľa , čo tiež vylučuje poskytnutie právnej ochrany navrhovaným zákazom priblíženia. Obmedzenie práva pohybu môže byť povinnej osobe ukladané len v rámci právnych inštitútov vyššie zmienených (neodkladné opatrenia, trestné konanie,..), ktoré taký zásah do tohto práva predpokladajú ako sankciu, či preventívne opatrenia, vo väzbe na konkrétne rušivé konanie osoby, ktorej je obmedzenie (zákaz) pohybu uložený. Priblíženie sa k inému, nepredstavuje neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, čo vylučuje poskytnutie právnej ochrany v zmysle uložením zákazu takého konania.

24.5. Zamietnutie žaloby vo veci samej o zákaze priblíženia však nevylučuje poskytnutie ochrany práv žalobkyne podľa , o porušení práva alebo poskytnutie finančného zadosťučinenia, či poskytnutie ochrany v trestnom alebo priestupkovom konaní, alebo v opätovnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze priblíženia, ak sa žalovaný dopustí konania zasahujúce v rozpore so zákonom do práva na ochranu života a zdravia, vedenie súkromného, rodinného života. V pomere k zákazu priblíženia uloženému rozhodnutím o žalobe vo veci samej procesná právna úprava v prípade konania o návrhu na neodkladné opatrenie smerujúce k uloženiu zákazu priblíženia predpokladá možnosť zrušenia takéhoto rozhodnutia na návrh ktorejkoľvek strany sporu, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené ( ), ak nedôjde k zániku neodkladného opatrenia inak (uplynutím času, rozhodnutím súdu), teda nemá charakter trvalého obmedzenia práv. V danej veci trvanie neodkladného opatrenia na základe ktorého žalobkyňa uplatnila svoj nárok vo veci samej, súd vymedzil do právoplatného skončenia tohto konania vo veci samej ( ), preto odvolací súd nerozhodoval osobitne o jeho zrušení. Žalovaný si musí byť vedomý, že je povinný znášať následky svojho konania v

prípade, ak nenastane zmena v jeho prístupe k spracovaniu konfliktov, keď v dôsledku svojho správania môže čeliť tiež trestnému konaniu i prípadným nárokom na náhradu majetkovej či nemajetkovej škody.

25. Súd rovnako neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej podľa (v ktorej stranami sporu by boli „žalobkyňa“ v procesnom postavení žalobkyne a „žalovaný“ v procesnom postavení žalovaného s predmetom konania vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania Bytu), keďže takáto žaloba je v tejto veci neprípustná, nakoľko Byt nie je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán ako manželov ( ) a ani ho neužívajú titulom spoločného nájmu bytu manželmi ( ), keďže právnym titulom užívania Bytu je Zmluva o ubytovaní uzatvorená v zmysle a nasl. .

26. V zmysle vyššie uvedeného a v súvislosti s neuložením povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej, tak súd zároveň poskytol žalovanému zákonné poučenie v rozsahu podľa o možnosti podať žalobu voči žalobkyni vo veci samej pre prípad, ak by mu výkonom nariadeného neodkladného opatrenia bola spôsobená škoda, prípadne iná ujma, pričom žaloba sa môže týkať nároku žalovaného na navrátenie do pôvodného stavu (t. j. o zrušenie zákazu priblíženia). Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia podľa .

27. Žalovaný je taktiež v zmysle oprávnený domáhať sa zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia pre odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené. To platí aj v prípade neodkladného opatrenia nariadeného pred začatím konania, a ktoré bolo nariadené bez uloženia povinnosti podať žalobu vo veci samej, tak ako je to aj v tomto prípade.

28. Záverom považuje súd za potrebné upozorni, že ak sa povinná osoba dopustí závažného alebo opakovaného konania (-) aby zmarila zákaz priblíženia sa, ktorý bol uložený na základe neodkladného opatrenia vydaného v civilnom procese alebo (-) aby zmarila vykázanie zo spoločného obydlia vydané na základe neodkladného opatrenia súdu; môže tým naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa alebo i) .

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s , a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore. Žalobkyňa mala v spore plný úspech (návrhu vyhovené v celom rozsahu), a preto má žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý jej súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa po právoplatnosti tohto uznesenia.

29.1. Pri urečení úspechu v spore súd vychádzal z osobitosti konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a osobitosti uplatnených nárokov, a to (-) nároku, aby podozrivá osoba nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje podľa a (-) nároku na zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby podľa . Samotný dôvod uplatnených nárokov bol dôvodný a opodstatnený (ohrozená integrita žalobkyne), a teda žalobkyňa sa musela svojej ochrany domáhať na súde, avšak súd na splnenie účelu nepovažoval za potrebné nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami v zmysle (zamietnutie návrhu v tejto časti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Prešov.

V odvolaní sa v zmysle popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.