Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-11-2026.pdf
PDF · 113.89 KB
Case nature
Subarea
9Co/11/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: A. B. C., D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F., G. XXX/XX, zastúpený: Advokátska kancelária Motyčka, s. r. o., so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 52, IČO: 53 503 007, proti žalovanému: H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. J., K. L. XXXX/XX, zastúpený: JUDr. Michal Miškovič – advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Bratislava, Palisády 32, IČO: 47 255 846, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 10. decembra 2025 č. k. 4C/96/2025-26 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. I. J., vedeným na LV č. XXXXX, evidovaným Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom, ako parcely registra „C“, parc. č. 3233/61 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 107 m2, parc. č. 3233/130 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 129 m2 so stavbou súp. č. 11044, parc. č. 3233/131 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 428 m2, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve: H. F., M. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. J., K. L. XXXX/XX, a to až do právoplatného skončenia konania tunajšieho súdu sp. zn. 4C/96/2025. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 324 ods. 1, 3, § 328 ods. 2 veta prvá, ods. 3, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 CSP. Uviedol, že žalobca podal dňa 26. 11. 2025 žalobu, ktorou sa domáhal neúčinnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi H. F. ako kupujúcim a N. D. a N. D. ako predávajúcimi, ktorá má byť voči žalobcovi právne neúčinná. Žalobu odôvodnil tým, že voči N. D. má vykonateľný exekučný titul, pretože v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica bol vydaný platobný rozkaz o zaplatenie sumy 5 821,76 eura a N. D. ako povinný sa po vydaní platobného rozkazu začal zbavovať svojho majetku, a to pravdepodobne za tým účelom, aby pohľadávka žalobcu nebola uspokojená. Žalobca má za to, že konanie N. D. je účelové, so zámerom vyhnúť sa uspokojeniu pohľadávky žalobcu, čo žalobca zistil z výpisu z LV č. XXXXX, že na predmetnom LV je vyznačený nový vlastník na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 14. 08. 2025 pod V-4895/2025.
1.2. Súd z platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica zistil, že dňa 21. 05. 2025 bol zaviazaný N. D. na zaplatenie sumy 5 821,76 eura v konaní pod sp. zn. 12Up/603/2025, platobný rozkaz bol vydaný dňa 21. 05. 2025, žalovaný proti nemu podal odpor, ktorý bol uznesením z 22. 08. 2025 odmietnutý ako podaný neoprávnenou osobou.
1.3. Žalobca spolu so žalobou podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, teda potenciálneho oprávnenia v exekučnom konaní, mal za to, že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená alebo zmarená. 1.4. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal, či možno sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V tomto prípade, keď ide o zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá už bola žalobcovi priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, súd mal za to, že vhodným prostriedkom na zabezpečenie práva žalobcu sa javí byť zabezpečovacie opatrenie, aj keď žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu žaloby, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj písomností a dôkazov predložených žalobcom v predmetnej veci a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože žalobca osvedčil predpoklady na vydanie zabezpečovacieho opatrenia.
1.5. V súvislosti so zriadením záložného práva mal súd za to, že žalobca hodnoverným spôsobom preukázal, že N. D. sa zbavuje predmetu svojho vlastníckeho práva, čo dokladoval aktuálnym výpisom z LV č. XXXXX, teda tieto nehnuteľnosti N. D. previedol na tretiu osobu počas konania o zaplatenie sumy 5 821,76 eura v prospech žalovaného. Táto skutočnosť je zrejmá zo zápisu na LV, keď po vydaní platobného rozkazu a po jeho doručení N. D., tento dňa 14. 08. 2025 previedol svoju nehnuteľnosť na tretiu osobu, t. j. na žalovaného. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca preukázal existenciu dôvodnej obavy o tom, že exekúcia bude ohrozená či zmarená, že sa N. D. zbavuje majetku, a nie je mu známa skutočnosť, či N. D. disponuje dostatočným majetkom na to, aby mohol v budúcnosti uspokojiť pohľadávku žalobcu. Pre vydanie súdneho rozhodnutia je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd na základe uvedeného dospel k názoru, že obava žalobcu, že výkon exekúcie bude ohrozený alebo zmarený, bola riadne osvedčená, žalobca preukázal svoje tvrdenia aj predloženými listinnými dôkazmi, pričom je nesporné, že žalobca má voči N. D. nárok na peňažné plnenie, priznané v súdnom konaní. Súd prvej inštancie tak návrhu žalobcu vyhovel a nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného podľa znenia výroku uznesenia, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g), h) CSP. Napadnutým uznesením konajúci súd prekročil procesný návrh žalobcu takým spôsobom, že konal o úplne inom inštitúte, ako žalobca žiadal. Žalobca svojím návrhom sa od súdu domáhal, aby nariadil nedôkladné opatrenie, ktorým mu zakáže nakladať s tam označeným nehnuteľným majetkom, najmä previesť vlastnícke právo k nim kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť ich záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k nim, prenajať ich, vypožičať, zničiť, odstrániť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými, a to až do právoplatného skončenia konania. Hoc by aj súd bol názoru, že je žiaduce do vzájomného vzťahu sporových strán bezodkladne zasiahnuť a poskytnúť žalobcovi zábezpeku ohľadom faktickej vymožiteľnosti žalovaných práv pro futuro, ale nie takým nástrojom, akým žalobca žiada (neodkladné opatrenie), potom nemal inú možnosť, iba návrh v celom rozsahu zamietnuť. Súd nemôže svojvoľne nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Uvedeným procesným postupom, keď súd rozhodol v rozsahu, ktorý žalobca nenavrhoval, konal nad rámec zverených mu právomocí. Samotný konajúci súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol výpočet štyroch podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené pre možnosť súdu zriadiť záložné právo vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení, a to: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Okrem nesplnenia podmienky pod písm. a) evidentne nie je naplnená ani požiadavka postulovaná v písm. c), teda, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku žalobcu voči žalovanému. Predmetom konania je určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy. Vychádzajúc zo znenia žalobnej žiadosti, žalobca žiada, aby súd určil, že tam špecifikovaná kúpna zmluva je voči nemu právne neúčinná. Možno tak konštatovať, že výsledkom prejednania a rozhodovania o veci nebude zaviazanie k úhrade peňažnej pohľadávky. Zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť za účelom zabezpečenia nepeňažného nároku. Právna argumentácia citovaná v predchádzajúcom odseku je plne aplikovateľná aj v podmienkach predmetnej sporovej záležitosti. Ďalej namietal, že konanie o nariadení neodkladného opatrenia je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Okrem toho, že súd nijak nevysvetlil, aká norma ho oprávňovala vyjsť z rámca predmetu konania zadefinovaného žalobcom, zároveň neuviedol ani jediný dôvod na jeho strane, ktorý by opodstatňoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo nasvedčoval tomu, že je tu obava z ohrozenia exekúcie. Postup súdu je arbitrárny. Ak by sa súdom uvádzané dôvody prijali za zákonné a správne, hoc sú výlučne postavené iba na tom, že žalobcov dlžník N. D. sa zbavuje svojho majetku a nevedno, či má iný majetok, z ktorého by mohol uspokojiť pohľadávku žalobcu, v podstate by to znamenalo, že v spojitosti s každou odporovacou žalobou by mal žalobca automaticky nárok na nariadenie neodkladného (príp. zabezpečovacieho) opatrenia. Konajúci súd sa vôbec nezaoberal osvedčením dôvodnosti nároku žalobcu, ktorému poskytol predbežnú ochranu vo forme zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve. Súd úplne opomenul svoju povinnosť zdôvodniť, aké skutočnosti boli pre neho relevantné pre osvedčenie, že žaloba žalobcu je s vysokou mierou pravdepodobnosti opodstatnená. Ak by také posúdenie súd vykonal, zistil by, že žalobcov návrh je absolútne nepresvedčivý. Poprel tvrdenia žalobcu v podanej žalobe a uviedol, že je skutočne výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Nové Zámky pre k. ú. I. J.. Tieto nehnuteľnosti nadobudol od predávajúcich N. D. a N. D. na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 14. 08. 2025 spísanej vo forme notárskej zápisnice v notárskej kancelárii Mgr. Petra Dancziho. Kúpna cena bola zmluvnými stranami vzájomne dohodnutá v celkovej výške 371.000 eur, pričom časť kúpnej ceny vo výške 37.100 eur sa zaviazal hradiť z vlastných zdrojov a zvyšnú časť vo výške 333.900 eur prostredníctvom financujúcej banky. Táto okolnosť je čitateľná aj z údajov zapísaných na príslušnom LV, kde je v časti C – ťarchy - informácia o zriadení záložného práva na všetky tam evidované nehnuteľnosti v prospech B. O., G. na základe Zmluvy o záložnom práve k úveru č. 5125048407 zo dňa 14. 08. 2025. Ako dôkaz tiež označil Zmluvu o účelovom splátkovom úvere na bývanie č. 5125048407 zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti zo dňa 14. 08. 2025, ktorého dojednaným účelom použitia bolo nadobudnutie nehnuteľností. S ponukou kúpy uvedených nehnuteľností ho oslovila realitná maklérka A. P. D. – F., B. XXXX/XX, XXX XX I. J., IČO 43 282 580, s ktorou už mal historickú skúsenosť, cca 3 roky dozadu. Vzhľadom na to, že o dom a priľahlé pozemky mali (spolu s družkou) po obhliadke seriózny záujem, uzatvorili s jeho vtedajšími majiteľmi dňa 28. 07. 2025 Zmluvu o budúcej zmluve. V súvislosti s úspešne uskutočnenou právnou transakciou – kúpou nehnuteľností od D. riadne uhradil províziu realitnej kancelárii dňa 22. 08. 2025 vo výške 4 000 eur, ktorá bola zahrnutá do kúpnej ceny. Je nepravdivé žalobcovo tvrdenie, že rodinný dom má byť naďalej skutočným bydliskom N. D.. Jedinými stálymi užívateľmi a obyvateľmi rodinného domu s priľahlými pozemkami sú on, jeho družka a ich trojročná dcéra. Pôvodní vlastníci sa zmluvne zaviazali vypratať nehnuteľnosti najneskôr do 45 kalendárnych dní od okamihu zaplatenia celej kúpnej ceny, nie však skôr ako do 30. 09. 2025, pričom toto maximálne rozpätie lehoty aj využili. Doteraz nevie, aká korelácia má existovať medzi zachovaním trvalého pobytu N. D. na adrese Q. F. XXXX/X, XXX XX I. J. na jednej strane a prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam na strane druhej. G. Q. F. XXXX/X, XXX XX I. J. uvádzaná v Obchodnom registri SR, ako adresa trvalého pobytu N. D. nemá nič spoločné s adresou, na ktorej sú situované nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žalovaného právneho úkonu. Dotknuté nehnuteľnosti v jeho vlastníctve sa nachádzajú na adrese D. G. XXXXX/X, XXX XX I. J.. Osoby N. D. a N. D. nie sú k nemu blízkymi osobami, nie je s nimi ani v žiadnom príbuzenskom, či kamarátskom vzťahu. Ani jeden z nich nehnuteľnosti neužíva. Žalobca rozumne netvrdil a už vonkoncom neosvedčil, že by on mohol mať vedomosť o úmysle N. D. odplatným prevodom vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam ukrátiť žalobcu, ako svojho veriteľa. Práve naopak, všetky okolnosti svedčia o opaku. Pri kúpe nehnuteľností postupoval s náležitou obozretnosťou. Kúpa sa realizovala v spolupráci s odborníkmi na trh nehnuteľností, jej riadny priebeh mala garantovať aj bohatá zmluvná dokumentácia, bol nútený vybaviť si hypotekárny úver za účelom zabezpečenia financovania kúpy dotknutých nehnuteľností, pričom týmto záväzkom bude zaťažený nasledovných 30 rokov. Nakoniec aj kúpna cena zodpovedá hodnote nadobúdaných nehnuteľností, preto ani nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku dlžníka N. D., došlo iba k jeho transformácii. Žalobca nijak nenaštrbil zákonnú domnienku jeho dobromyseľnosti, pričom povinnosťou tvrdenia a dôkazným bremenom o prípadnom ukracujúcom úmysle dlžníka N. D., ale aj o tom, že mu musel byť taký úmysel známy, je zaťažený žalobca. Súd sa pri rozhodovaní o žalobcovom návrhu taktiež nezaoberal proporcionalitou navrhovaného zásahu do jeho práv v pomere ku výške pohľadávky žalobcu, ktorú má proti N. D.. Pri zohľadnení hodnoty nehnuteľností, ktoré žalobca žiadal rozsiahlo zaťažiť nariadením neodkladného opatrenia a pohľadávky vo výške 5.821,76 eura s prísl., ktorú malo uvedené opatrenie zabezpečiť, nemožno konštatovať iné, než neadekvátnosť takého zásahu. Takýmto spôsobom by bol vystavený hrozbe neprimeranej ujmy, najmä zo strany financujúcej banky, ktorá môže voči nemu iniciovať viaceré právne kroky, v súvislosti s akýmikoľvek súdnymi obmedzeniami zaťažujúcimi buď nehnuteľnosti samotné, alebo jej vlastníka. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne.
3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, udávajúc, že žalovaný nesprávne vyvodzuje, že súd prekročil dispozičný princíp len z dôvodu, že v žalobe výslovne navrhol nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie nepredstavovalo cieľ jeho návrhu, ale prostriedok na dosiahnutie sledovaného účelu, ktorým bola ochrana konkrétne označeného majetku. Z obsahu návrhu jednoznačne vyplýva vôľa zabezpečiť predmetné nehnuteľnosti pred zmenami ich právneho osudu a tým zachovať ich disponibilitu pre účely budúcej vymožiteľnosti uplatneného nároku. Skutočnosť, že súd zvolil zabezpečovacie opatrenie ako zákonom preferovaný a účinnejší prostriedok ochrany, nemožno považovať za rozhodnutie ultra petitum, keďže účel, rozsah ani predmet poskytnutej ochrany neprekračujú obsah jeho návrhu. Súd postupoval v súlade so zásadou proporcionality, keď namiesto absolútneho zákazu akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami, ktorý navrhoval, zvolil miernejší zásah do práv žalovaného v podobe zriadenia zabezpečovacieho opatrenia. Takýto postup nemožno považovať za svojvoľný, ale za materiálne naplnenie dispozičného princípu, keďže súd poskytol ochranu v medziach jeho prejavenej vôle a v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie sledovaného účelu. Ustanovenie § 324 ods. 3 CSP nemožno vykladať formalisticky tak, že v prípade, ak súd dospeje k záveru o vhodnosti zabezpečovacieho opatrenia, je povinný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bez ďalšieho zamietnuť. Citované ustanovenie zakotvuje subsidiaritu neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu a slúži ako metodické pravidlo pre výber primeraného procesného nástroja, nie ako procesnú sankciu za nesprávne označenie návrhu. Argumentácia žalovaného, podľa ktorej v predmetnej veci nie je splnená podmienka zabezpečenia peňažnej pohľadávky, vychádza z príliš zúženého a formalistického posúdenia povahy uplatneného nároku a jeho procesných dôsledkov. Hmotné právo výslovne pripúšťa zriadenie záložného práva aj na zabezpečenie budúcej alebo podmienenej pohľadávky, pokiaľ je táto pohľadávka dostatočne určiteľná a má konkrétny právny základ. V prejednávanej veci je zabezpečovaná jeho pohľadávka budúcou a podmienenou pohľadávkou založenou na presne identifikovanom právnom titule, ktorým je § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že zabezpečovaná pohľadávka v čase rozhodovania o zabezpečovacom opatrení ešte nenadobudla charakter vykonateľného nároku, sama osebe nebráni zriadeniu záložného práva. Z uvedených dôvodov je námietka protistrany o nesplnení podmienky zabezpečenia peňažnej pohľadávky nedôvodná. Je pravdou, že predmetom konania vo veci samej je žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu, avšak táto skutočnosť sama osebe nevylučuje existenciu ani zabezpečiteľnosť jeho peňažnej pohľadávky v materiálnom zmysle. Odporovateľnosť právneho úkonu totiž nesleduje autonómny cieľ, ale slúži ako prostriedok ochrany existujúcej pohľadávky veriteľa, ktorej uspokojenie bolo ohrozené právnym úkonom dlžníka. Zabezpečované právo nespočíva v samotnom určení neúčinnosti kúpnej zmluvy, ale v ochrane a zachovaní možnosti uspokojiť jeho peňažnú pohľadávku, ktorá je základným predpokladom aktívnej legitimácie na podanie odporovacej žaloby. Z hľadiska účelu zabezpečovacieho opatrenia je rozhodujúce, že v prípade úspechu žaloby o neúčinnosť právneho úkonu je oprávnený uspokojiť svoju peňažnú pohľadávku z majetku, ktorý odporovateľným právnym úkonom ušiel z majetkovej sféry dlžníka, prípadne, ak to nebude možné, uplatniť voči nadobúdateľovi právo na peňažnú náhradu v rozsahu získaného prospechu. Táto eventualita predstavuje reálnu a konkrétnu peňažnú hodnotu, ktorej budúce uplatnenie je predmetom ochrany poskytovanej zabezpečovacím opatrením. Tvrdenia žalovaného o tom, že napadnuté uznesenie je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti a že konajúci súd postupoval arbitrárne, nie sú dôvodné a nezodpovedajú obsahu rozhodnutia ani zákonnému rámcu konania o neodkladnom opatrení/zabezpečovacom opatrení. Súd v súlade so zákonom skúmal aj mieru naliehavosti zásahu a správne poukázal na to, že nie je mu známe, či dlžník disponuje iným dostatočným majetkom. Táto okolnosť je v konaní o zabezpečovacom opatrení relevantná, pretože riziko ohrozenia exekúcie nemusí byť absolútne isté, ale postačuje, ak je reálne a rozumne odôvodnené. Argumentácia žalovaného, že by takýto výklad viedol k automatickému nariaďovaniu zabezpečovacích opatrení v každej odporovacej veci, je účelová a nepresná. V danom prípade súd neprijal všeobecné pravidlo, ale hodnotil jedinečný skutkový stav. Zároveň nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že súd sa nezaoberal osvedčením dôvodnosti jeho nároku. Ďalej uviedol, že skúmanie primeranosti a skutočnosti protiplnenia sa v odporovacom konaní nezužuje len na formálne dojednanie kúpnej ceny, ale zahŕňa aj posúdenie reálneho toku finančných prostriedkov, ich transparentnosti a časovej a vecnej súvislosti s prevodom. Skutočnosť, že časť kúpnej ceny mala byť financovaná prostredníctvom úveru zabezpečeného záložným právom v prospech banky, nepreukazuje sama osebe, že predávajúci skutočne získal protihodnotu zodpovedajúcu hodnote prevádzaných nehnuteľností, ani že finančné prostriedky neboli v konečnom dôsledku len formálne „pretočené“ bez reálneho ekonomického efektu na majetkovú sféru dlžníka. Za osobitne významnú považuje okolnosť, že podľa kúpnej zmluvy mala byť kúpna cena uhradená na päť rozdielnych bankových účtov. Práve takéto rozdelenie platieb v spojení s časovou súbežnosťou prevodu nehnuteľností a prebiehajúceho súdneho konania voči predávajúcemu zakladá dôvodnú potrebu preverenia, či došlo k skutočnému a konečnému odlivu finančných prostriedkov z majetkovej sféry žalovaného a k ich reálnemu prírastku v majetku predávajúceho. Ani zapojenie realitného makléra, ani úhrada provízie nepredstavujú dôkaz dobromyseľnosti nadobúdateľa v zmysle § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže tieto skutočnosti sa týkajú výlučne vonkajšej formy transakcie, nie jej vnútorného ekonomického účinku. Nespochybňuje, že žalovaný nie je osobou blízkou pôvodným vlastníkom nehnuteľností – N. D. a N. D., ani že by s nimi bol v príbuzenskom alebo inom osobnom vzťahu. Táto skutočnosť však sama osebe nepostačuje na vylúčenie vedomosti o okolnostiach nasvedčujúcich ukracujúcemu charakteru prevodu, najmä ak ide o nadobudnutie nehnuteľnosti vysokej hodnoty. Náležitá obozretnosť sa nevyčerpáva podpisom zmluvy s rozsiahlymi vyhláseniami predávajúceho, ale zahŕňa aj elementárne overenie dostupných informácií, najmä ak ide o právny úkon mimoriadnej hospodárskej hodnoty. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predstavuje neprimeraný zásah do jeho práv z dôvodu nepomeru medzi hodnotou nehnuteľností a výškou zabezpečovanej pohľadávky. Zabezpečovacie opatrenie nepredurčuje výsledok konania o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, ani nepredstavuje prejudikovanie práv žalovaného. Ide výlučne o dočasný prostriedok ochrany, ktorého účelom je zachovať existujúci majetkový stav do času meritórneho rozhodnutia súdu tak, aby bola zachovaná reálna možnosť uspokojenia uplatňovaného nároku. Zastáva názor, že nariadené zabezpečovacie opatrenie nepredstavuje neprimeraný zásah do práv žalovaného, ale je primeraným a nevyhnutným prostriedkom na ochranu jeho práv, ktorého pohľadávka by bez takejto ochrany mohla zostať fakticky nevymožiteľná. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. V prejednávanej veci žalobca spolu so žalobou vo veci samej o neúčinnosť právneho úkonu, žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami vedenými na Okresnom úrade Nové Zámky, Katastrálny odbor, okres Nové Zámky, obec I. J., v katastrálnom území I. J., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, ako rodinný dom na pozemku parc. č. 3233/130 so súpisným číslom XXXXX, parcela C-KN číslo 3233/61 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 107 m2, parcela C-KN číslo 3233/130 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 129 m2, parcela C-KN číslo 3233/131 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 428 m2, a to najmä previesť vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť túto nehnuteľnosť ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť túto nehnuteľnosť záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, túto nehnuteľnosť prenajať, vypožičať, zničiť, odstrániť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnou, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Nové Zámky o určenie právnej neúčinnosti scudzenia uvedenej nehnuteľnosti. Dôvodil, že ako veriteľ má pohľadávku voči dlžníkovi O. N. D. vo výške 5.821,72 eura s príslušenstvom, priznanú právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom, vydaným v upomínacom konaní Okresným súdom Banská Bystrica dňa 21. 05. 2025 sp. zn. 12Up/603/2025, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10. 06. 2025. Dlžník spolu s manželkou ako vlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, v katastrálnom území I. J., kúpnou zmluvou zo dňa 14. 08. 2025 previedli nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného. Žalobca má za to, že v danom prípade sa nejednalo o prevod, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako obvyklý, s primeraným skutočným protiplnením. K prevodu vlastníckeho práva malo pritom dôjsť dňa 14. 08. 2025, teda až po tom, čo dlžník podal odpor proti vydanému platobnému rozkazu. Táto časová následnosť podľa žalobcu výrazne zosilňuje indície o účelovom a formálnom charaktere predmetného právneho úkonu s ohľadom na peňažné nároky žalobcu proti dlžníkovi. Má za to, že úmyslom dlžníka bolo ukrátiť uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, z ktorého dôvodu žiadal v merite veci rozhodnúť v zmysle petitu podanej žaloby a vysloviť právnu neúčinnosť napádaného právneho úkonu medzi jeho dlžníkom a žalovaným. Súčasne dôvodil, že má za to, že uvedené skutočnosti nasvedčujú okrem iného aj tomu, že v budúcnosti môže dôjsť k ďalšiemu nakladaniu s nehnuteľnosťou, prípadne to, že sa žalovaný začne zbavovať tohto majetku v úmysle zamedziť mu alebo iným veriteľom získať späť to, čo neoprávnene ušlo z majetku dlžníka. Žalobca je presvedčený o tom, že v záujme krytia napádaného úkonu a znemožnenia jeho uspokojenia môže žalovaný realizovať prevod nehnuteľnosti na ďalšie osoby, aby tak vytvoril zdanie dobromyseľnosti ďalších nadobúdateľov, a to akonáhle sa dozvie o podanej žalobe. Navrhol tak nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému zakáže previesť nehnuteľnosť na ďalšie osoby až do skončenia konania o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy a zabezpečí sa tak možnosť, aby sa žalobca v budúcnosti mohol uspokojiť z majetku, ktorý z jeho pohľadu ušiel z dispozície dlžníka. V prípade, ak by súd nevyhovel návrhu, existuje tu dôvodná obava, že žalovaný prevedie nehnuteľnosť na ďalšie osoby.
6. O návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia so žalobcom vymedzeným petitom rozhodol súd prvej inštancie tak, že nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým na prejednávaných nehnuteľnostiach zriadil záložné právo.
7. Rozhodujúc o podanom odvolaní žalovaného proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, čo viedlo odvolací súd k postupu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP a k zrušeniu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia CSP platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Neodkladné opatrenie má tak k zabezpečovaciemu opatreniu vzťah subsidiarity. Pokiaľ potom súd dospeje k záveru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. Teda, súd nemôže zmeniť právnu kvalifikáciu a nariadiť zabezpečovacie opatrenie bez toho, aby to bolo navrhnuté, keďže oba inštitúty majú odlišné procesné predpoklady a účinky. Ak súd dospeje k záveru, že navrhovaný účel by sa dal dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ktoré navrhnuté nebolo), návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne pre nesplnenie podmienky subsidiarity.
10. Z hľadiska účelu sledovaného právnou úpravou neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia je potrebné uviesť, že zákaz určitého správania sa vlastníka - nakladania s nehnuteľnosťou, obmedzuje vlastníka v jeho dispozícii s nehnuteľnosťou, kdežto zriadením sudcovského záložného práva sa konštituuje nové vecné právo.
11. Preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, je potrebné jednoznačne konštatovať, že vyššie uvedeným sa súd prvej inštancie neriadil. Jeho postup, ktorým na základe návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia s požadovaným petitom návrhu smerujúcim k zákazu určitého správania sa žalovaného súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam, nebol správny. Ani z obsahu samotného návrhu žalobcu nebolo vôbec zrejmé, že jeho účelom bolo zriadiť sudcovské záložné právo, tak ako o tom súd prvej inštancie rozhodol. Z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia naopak vyvstáva jeho obava, že žalovaný môže realizovať prevod nehnuteľností, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy od dlžníka žalobcu a s ohľadom na túto jeho obavu smeroval i petit navrhovaného neodkladného opatrenia. Pokiaľ súd prvej inštancie, vzhľadom na takto formulovaný petit a požadovaný inštitút právnej ochrany svojim rozhodnutím založil nové právo - záložné právo, konal nad rámec žalobcom požadovaného petitu, ktorým bol viazaný. Z obsahu napadnutého rozhodnutia pritom nemožno zistiť, prečo súd prvej inštancie takto postupoval, keď rozhodoval o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého bol zrozumiteľný ním sledovaný účel požadovanej právnej ochrany. V tomto ohľade je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie považovať i za nepreskúmateľné, tak ako dôvodne namietal i žalovaný v podanom odvolaní. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okrem toho vyplýva i to, že dôvodnosť súdom prvej inštancie nariadeného zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie videl v konaní samotného dlžníka žalobcu N. D., vo vzťahu ku ktorej osobe súd prvej inštancie poukazoval na konanie smerujúce k zbaveniu sa majetku, a to napriek tomu, že tento subjekt nie je účastníkom konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ale žalovaným v tomto konaní je aktuálny vlastník nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorému je i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný. Teda, žalovaný je subjekt, ktorému má byť uložená žalobcom požadovaná povinnosť z neodkladného opatrenia a vo vzťahu k žalovanému napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje žiadne odôvodnenie toho, prečo je ním zvolená forma právnej ochrany žalobcu dôvodná. V tomto ohľade odvolací súd ešte udáva, že je potrebné ujasniť si i skutočnosť, aký charakter má konanie vo veci samej, keď vo veci samej žalobca neuplatňuje právo na peňažné plnenie od dlžníka, ale žaloba vo veci samej je svojou povahou žalobou určovacou.
12. S ohľadom na vyššie konštatované, odvolací súd dospel k záveru, že postup súdu prvej inštancie, ktorý napriek požadovanému nariadeniu neodkladného opatrenia, nariadil zabezpečovacie opatrenie a žalobcovi poskytol iný predmet právnej ochrany nad rámec ním požadovaného, bol nesprávny, čo viedlo odvolací súd k postupu podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žalobcom podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúceho voči žalovanému v tomto konaní a o tomto rozhodnúť, k čomu odvolací súd udáva, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vzhľadom na žalobcom vymedzený účel vyplývajúci z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i charakter sporu ako takého, nepovažuje za dôvodné a za porušenie zásady subsidiarity týchto procesných inštitútov. Úlohou súdu prvej inštancie bude tak posúdiť, či je dôvodné nariadiť žalobcom požadované neodkladné opatrenie s ohľadom na skutkové a právne okolnosti tejto veci a vo veci rozhodnúť a rozhodnutie presvedčivo odôvodniť.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).