Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/13/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX. XX. XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov – matka: C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E., a otec: C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. F. XXX/XX, G., o návrhu matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. -93 zo dňa 25. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. -93 zo dňa 25. septembra 2025 odmieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. napadnutého rozsudku schválil uzavretú rodičovskú dohodu, ktorou maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, každý samostatne. Styk otca s maloletým dieťaťom neupravil. Výrokom II. otcovi uložil povinnosť počnúc dňom 28.04.2025 platiť na výživu maloletého sumu 200,- eur, k rukám matky mesačne vždy vopred, najneskôr do posledného dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje. Výrokom III. povolil otcovi nedoplatok na výživnom u maloletého za obdobie od 28.04.2025 do vyhlásenia tohto rozhodnutia vo výške 520,- eur zaplatiť v 30,- eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia celej dlžnej sumy, pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celej dlžnej sumy, v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas, s tým, že prvú splátku otec zaplatí v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom IV. rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.

2. V odôvodnení okresný súd poukázal na podaný návrh matky maloletého dieťaťa, ktorým žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil vyživovaciu povinnosť na maloletého vo výške 230,- eur mesačne. Otec s návrhom matky v časti o zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti súhlasil, pričom nežiadal o úpravu svojho styku s maloletým, nesúhlasil však s matkou navrhovanou výškou výživného.

3. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že takmer výlučnú osobnú starostlivosť maloletému od jeho narodenia poskytovala matka, keďže otec maloletého bol v minulosti opakovane vo výkone trestu odňatia slobody. V starostlivosti matky o maloletého nezistil okresný súd v priebehu konania žiadne nedostatky. Podľa zistení kolízneho opatrovníka, maloletý má v mieste svojho súčasného bydliska vytvorené vhodné podmienky pre svoj ďalší fyzický i duševný rozvoj. Maloletý v mieste svojho terajšieho bydliska žije v pokojnom, usporiadanom rodinnom prostredí, v ktorom sú riadne

zabezpečované všetky jeho potreby. Otec síce v priebehu konania deklaroval záujem o maloletého, doposiaľ však si voči maloletému plnil len (aj keď len čiastočne), vyživovaciu povinnosť.

4. Okresný súd napadnutým rozsudkom schválil rodičovskú dohodu v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, prihliadajúc na zistenia okresného súdu aj na nízky vek maloletého a s tým súvisiacu citovú naviazanosť maloletého na matku, ako aj v časti, podľa ktorej obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Matka otcovi doposiaľ v stretávaní sa s maloletým nebránila a podľa jej vyjadrenia v priebehu konania, ani v budúcnosti brániť nebude, s čím bol otec v priebehu konania stotožnený, uvedomujúc si aj skutočnosť, že z dôvodu výkonu zamestnania v zahraničí, by sa prípadný súdom určený styk s maloletým, nemusel dať vždy realizovať. Z týchto dôvodov súd schválil (aj so súhlasom kolízneho opatrovníka) rodičovskú dohodu aj v časti neupravenia styku otca s maloletým.

5. V odvolaní okresný súd uviedol, že pri určení vyživovacej povinnosti otcovi prihliadol aj na to, že matka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu vo veku 12 rokov (ktorému zabezpečuje osobnú starostlivosť a na výživu ktorého jeho biologický otec prispieva mesačne sumou 200,- eur mesačne) a otec má ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. deťom vo veku 10 a 8 rokov (ktoré sú zverené do osobnej starostlivosti ich biologických matiek a na výživu ktorých detí platí otec výživné vo výške 170,- eur, resp. 110,- eur mesačne). S prihliadnutím teda na majetkové pomery oboch rodičov, ich príjmové, resp. predpokladané príjmové pomery u otca (berúc do úvahy aj vyšší príjem u matky od 01. 09. 2025), výdavkové pomery u oboch rodičov a u maloletého (jeho výdavky sú vyššie nástupom do materskej školy od 01. 09. 2025) s tým, že na výdavkoch v domácnosti matky sa musí podieľať aj jej matka, ktorá s ňou býva v jednej domácnosti, na skutočnosť, že náklady u maloletého sú čiastočne kompenzované rodinnými prídavkami vo výške 60,- eur mesačne, ktoré poberá matka a na skutočnosť, že výlučná osobná starostlivosť matky o maloletého A. v podstatnej miere vyvažuje vyživovaciu povinnosť otca, považoval súd za spravodlivé určiť otcovi, počnúc dňom podania návrhu na súd, vyživovaciu povinnosť voči maloletému v sume 200,- eur mesačne, ktorú sumu ako sumu minimálnu, navrhol určiť otcovi aj kolízny opatrovník. Nedoplatok otca na výživnom na maloletého za obdobie od 28.04.2025 do vyhlásenia rozhodnutia predstavoval sumu 1.020,- eur. Zo zhodných tvrdení rodičov počas pojednávania, bolo preukázané, že za vyššie uvedené obdobie otec na výživu svojho maloletého syna uhradil k rukám matky sumu 500,- eur. Ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia teda nedoplatok otca na výživnom na maloletého za vyššie uvedené obdobie predstavuje sumu 520,- eur (1.020,- eur – 500,- eur), ktorú sumu povolil súd otcovi, s prihliadnutím na majetkové, príjmové pomery a náklady, zaplatiť spolu s bežným výživným, v primeraných, 30,- eur mesačných splátkach, pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celej sumy, v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas ( ).

6. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 52 Civilného mimosporového konania (ďalej aj len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec, a to proti výroku II. a III. napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorými mu bolo uložené platenie výživného vo výške 200,- eur mesačne a určený nedoplatok na výživnom. Tieto výroky považoval za neprimerané, likvidačné a v rozpore s a o rodine. Uviedol, že pri jeho reálnych príjmových a majetkových pomeroch má určené výživné likvidačný charakter. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti v celkovej výške 280,- eur mesačne, takže jeho celkové mesačné zaťaženie by predstavovalo 480,- eur, čo presahuje jeho možnosti a ohrozuje jeho základné životné potreby. Namietal, že okresný súd pri určení výživného vychádzal z hypotetického a nepravidelného príjmu zo zahraničných pracovných ciest. Zahraničné cesty nie sú pravidelné, nie sú povinné a stravné ani cestovné náhrady nepredstavujú jeho stabilný disponibilný príjem. V niektorých mesiacoch otec do zahraničia necestuje vôbec. Okresný súd tak nesprávne vyhodnotil jeho zárobkové možnosti a nesprávne prisúdil príjem otca, ktorý nie je garantovaný. Ďalej poukázal na to, že jeho miesto výkonu práce je dohodnuté na území Slovenskej republiky, pričom vyslanie do zahraničia je len možnosťou zamestnávateľa. Namietal aj nedostatočné zohľadnenie rozdielov v majetkových pomeroch rodičov. Odvolateľ nevlastní žiadny majetok väčšej hodnoty, zatiaľ čo matka dieťaťa je spoluvlastníčkou nehnuteľností a vlastní motorové vozidlo. Tieto rozdiely sa neodrazili pri určení výživného, čím podľa neho došlo k porušeniu zásad uvedených v zákone o rodine. K nedoplatku na výživnom uviedol, že výrok o nedoplatku vychádza z výšky výživného, ktorú

považuje za nesprávne určenú, preto žiadal jeho prepočet alebo zrušenie. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. a III. zmenil a určil výživné v primeranej výške 120,- až 150,- eur mesačne, prípadne aby rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu na nové konanie.

8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“, v spojení s ) postupom bez nariadenia pojednávania odvolanie otca odmietol podľa ako oneskorene podané.

9. Podľa veta prvá , odvolanie sa podáva v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

10. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

11. Aby došlo k vecnému prejednaniu odvolania odvolacím súdom, odvolanie musí spĺňať všetky zákonom predpísané podmienky prípustnosti tohto riadneho opravného prostriedku. Jednou z objektívnych zákonných podmienok prípustnosti odvolania je včasnosť jeho podania.

12. Preskúmaním spisového materiálu bolo krajským súdom zistené, že predmetný rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. -93 zo dňa 25. septembra 2025 bol otcovi doručený dňa 08.12.2025 (č.l. 93 rub spisu). V poučení tohto rozhodnutia bolo okresným súdom uvedené, že proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom okresného súdu, písomne, v troch vyhotoveniach. Rozsudok okresného súdu obsahoval náležité poučenie o odvolaní a aj o jeho náležitostiach, vrátane odvolacej lehoty. Odvolacia lehota je pritom lehotou zákonnou, čo znamená, že ju nemožno predĺžiť ani skrátiť. Pre začatie plynutia odvolacej lehoty je rozhodujúce riadne a v súlade s právnymi predpismi vykonané doručenie rozhodnutia. Odvolacia lehota, ako lehota procesná, začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, t.j. po dni doručenia rozhodnutia. Na zachovanie tejto procesnej lehoty stačí, ak je odvolanie podané v posledný deň lehoty na súde, alebo sa odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

13. Ako už bolo konštatované, odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu bol otcovi doručený dňa 08.12.2025 (doručenka, č.l. 93 rub spisu). Dňom 09.12.2025 tak začala plynúť otcovi 15-dňová lehota na podanie odvolania. Posledný deň 15-dňovej lehoty na včasné podanie odvolania pripadol na deň 23.12.2025 (utorok). Otec však predmetné odvolanie podal osobne na súde prvej inštancie až dňa 30.12.2025 (utorok), vychádzajúc z údajov uvedených na odtlačku podacej pečiatky na odvolaní žurnalizovanom na č. l. 95 spisu okresného súdu, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

14. Z vyššie uvedeného je potom nepochybné, že odvolanie otca bolo podané oneskorene. Odvolací súd, preto v zmysle rozhodol o odmietnutí tohto odvolania. Ak došlo k odmietnutiu odvolania ako oneskorene podaného, tak odvolací súd nemohol vyhodnocovať opodstatnenosť odvolacích dôvodov.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa , dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa , dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa , v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.