Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Er-232-2012.pdf
PDF · 68.58 KB
Case nature
Subarea
5Er/232/2012
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa v Bratislave, pobočka Nové Zámky, Nám. Gy. Széchényiho 10, Nové Zámky, IČO: 30 807 484, proti povinnému: F. J., X.. XX.XX.XXXX, L. L..X. XXXX/X, V., o vymoženie 1.997,87 a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Povinný je povinný z a p l a t i ť súdnemu exekútorovi JUDr. Júliusovi Rosinovi, Exekútorský úrad Stummerova 1553, Topoľčany, náhradu trov exekúcie vo výške 110,64 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený svojím podnetom na zastavenie exekúcie zo dňa 05.12.2017 oznámil súdu, že nakoľko počas exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené toto konanie, sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z úradnej povinnosti.
2. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v §243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“).
3. Tunajší súd po preskúmaní návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku túto zastavil Uznesením sp.zn. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 03.10.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2019.
4. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu vyčíslenie trov exekúcie vo výške 110,64 Eur.
5. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
6. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 7. Podľa § 197 ods. 1 náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 8. Vzhľadom na skutočnosť, že exekúcia bola zastavená z dôvodu preklúzie, súd skúmal, koho je možné zaviazať na úhradu trov exekúcie. 9. Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku zakotvuje zásadu, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok však v § 203 ods. 1, 2, 3 zakotvuje výnimky, na základe ktorých je k úhrade trov exekúcie zaviazaný oprávnený. Výnimky zo zásady, že trovy exekúcie pri jej zastavení uhrádza povinný ustanovuje Exekučný poriadok v prípade, že k zastaveniu exekúcie
došlo zavinením samotného oprávneného, v prípade, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v prípade, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. 10. Z vyššie uvedených výnimiek by do úvahy v danom prípade prichádzala len možnosť, kedy k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Súd po preskúmaní predmetného prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas (pred uplynutím prekluzívnej lehoty). Z tohto dôvodu nemožno zavinenie zastavenia exekúcie pričítať oprávnenému. Oprávnený nemohol v danom prípade ovplyvniť postup súdu, resp. súdneho exekútora v exekučnom konaní. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že zastavenie exekúcie nezavinil oprávnený, a preto k náhrade trov exekúcie zaviazal povinného. 11. Obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 1EMCdo/1/2013 zo dňa 23.10.2014, v ktorom okrem iného konštatoval aj to že „...pokiaľ oprávnená podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť postup súdu, resp. súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania.“
12. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 110,64 eur, ktorých suma pozostávala 1/ z odmeny podľa § 16 ods. 2 a § 5 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „citovaná Vyhláška“) vo výške 43,50 eur Eur ( 10%-ná odmena z vymoženej sumy 432,62 eur) 2/ z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 48,70 eur (poštovné výdavky vo výške doručovanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke 4x 1,70 eur, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie 2x 1,70 eur, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie zriadením záložného exekučného práva na nehnuteľnosti 3x 1,70 eur, doručovanie exekučného príkazu 6x 1,70 eur, evidencia poverenia na vykonanie exekúcie 3x 1,70 eur, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 2x 1,30 eur, žiadosť o poskytnutie súčinnosti 8x 1,30 eur - dopravný inšpektorát, daňový úrad, sociálna poisťovňa, okresný úrad, register obyvateľov) a 3/ z náhrady 20% DPH vo výške 18,44 eur v súlade s § 196 veta druhá Exekučného poriadku. 13. Súd preskúmal súdnym exekútorom vyčíslené trovy a predložený exekučný spis EX 542/2012 a dospel k záveru, že súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Výdavky vyčíslené súdnym exekútorom boli vyčíslené správne, predložený exekučný spis obsahoval doručenky preukazujúce vynaloženie poštovných nákladov na úkony vykonané počas exekúcie, ktoré si súdny exekútor uplatnil podľa § 22 citovanej vyhlášky. V súlade s citovanou vyhláškou preto súd súdnemu exekútorovi vyhovel v plnom rozsahu a priznal mu náhradu trov exekúcie vo výške 110,64 eur. 14. Z vyššie uvedených dôvodov a na základe citovaných zákonných ustanovení súd k náhrade trov exekúcie zaviazal povinného tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.