Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_61Ek-1581-2019.pdf
PDF · 100.39 KB
Case nature
Subarea
61Ek/1581/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 010 01 Žilina, IČO 00 321 796, právne zastúpený Mgr. Pavlína Jancová, advokátom, Sad SNP 666, 010 01 Žilina proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX D., o vymoženie 1.369,90 eur s prísl. vedenom súdnym exekútorom JUDr. Martinom Rišianom, Exekútorský úrad Žilina, Pivovarská 1069, 010 01 Žilina pod sp. zn. 140EX 504/19, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/1581/2019 zo dňa 05.03.2025 takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/1581/2019 zo dňa 05.03.2025 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 61Ek/1581/2019 zo dňa 05.03.2025, ktoré vydal vyšší súdny úradník, námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 140EX 504/19 vydané súdnym exekútorom JUDr. Martinom Rišianom zo dňa 08.10.2024 zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor vydal dňa 08.10.2024 Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na zaplatenie náhrady výdavkov, ktorým zastavil exekúciu podľa ust. § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Súdny exekútor zároveň vyzval oprávneného na úhradu trov exekútora vo výške 72,- eur.
3. Oprávnený v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora (ďalej aj ako „námietky“) uviedol, že podľa jeho názoru súdny exekútor zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku predčasne, nakoľko v priebehu exekučného konania bol zistený majetok vo vlastníctve povinného postihnuteľný exekúciou. Súdny exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného a skutočná majetková situácia povinného neopodstatňuje zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. V konaní bola preukázaná existencia exekvovateľného majetku, a to nehnuteľností zapísaných pre k. ú. D. na listoch vlastníctva LV č. XXXX a LV č. XXXX, pričom sa jedná najmä o trvalé trávne porasty, vodné plochy a lesné pozemky v podielovom spoluvlastníctve povinného. Na základe podnetu súdneho exekútora podal oprávnený návrh na zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam povinného a súdny exekútor vydal exekučný príkaz zriadením exekučného záložného práva. Z registra poverení vydaných Okresným súdom Banská Bystrica vyplýva, že voči povinnému je aktuálne vedených viacero exekučných konaní vrátane 6 v prospech toho istého oprávneného, ako je oprávnený v tomto exekučnom konaní. V prípade predaja jednej alebo viacerých
nehnuteľností povinného v rámci predmetného exekučného konania by mohli byť teda uspokojené aj pohľadávky oprávneného Mesta Žilina vymáhané v iných exekučných konaniach ako aj pohľadávky prípadných ďalších oprávnených. Teda speňaženie uvedených nehnuteľností (prípadne časti z nich) nie je zjavne neprimerané k všetkým aktuálne exekučne vymáhaným pohľadávkam voči povinnému, ktoré môžu byť z tohto speňaženia v rámci exekúcie uspokojené. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Vzhľadom na to, že do piatich rokov od začatia exekúcie bol evidentne zistený nehnuteľný majetok vo vlastníctve povinného, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou - predajom nehnuteľností - a ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekútora, nebol naplnený zákonný predpoklad pre zastavenie exekúcie. Z vyššie uvedených dôvodov mal oprávnený za to, že neboli splnené zákonné podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a oprávnený navrhol, aby exekučný súd predmetné upovedomenie súdneho exekútora o zastavení exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov exekúcie zrušil a vec vrátil súdnemu exekútorovi na ďalšie konanie.
4. Súdny exekútor vo vyjadrení k námietkam oprávneného uviedol, že povinný je vlastníkom lesných pozemkov a nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX E. XXXX, v katastrálnom území D., okres Žilina v spoluvlastníckom podiele 240/75200, na ktorých je evidovaný ako duplicitný vlastník s uvedením poznámky, že hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam bola spochybnená, a teda podľa § 71 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. sa takéto údaje nesmú používať. Na uvedenú skutočnosť upozornil súdneho exekútora aj Urbariát - lesné a pozemkové spoločenstvo Gbeľany, ktorý na základe súčinnosti oznámil, že povinný nie je členom pozemkového spoločenstva. Súdny exekútor z vyššie uvedených dôvodov nemôže nehnuteľnosti povinného predávať a vzhľadom na skutočnosť, že nehnuteľnosti sú vo vlastníctve veľkého počtu spoluvlastníkov, by tento predaj bol neefektívny. Iný majetok povinného, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka oprávneného a ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekútora sa za obdobie do piatich rokov od začatia exekúcie nepodarilo zistiť.
5. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že oprávnený v námietkach tvrdil, že nie sú naplnené zákonné podmienky na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu podľa ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko v predmetnom exekučnom konaní bol zistený zexekvovateľný majetok v podielovom spoluvlastníctve povinného, a to konkrétne nehnuteľnosti zapísané v k. ú. D. na listoch vlastníctva č. XXXX E. F. XXXX. Súd týmto poukázal na ust. § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý uvádza spôsoby vykonania exekúcie na poklade exekučného titulu, v ktorom je uložená povinnosť zaplatiť peňažnú sumu. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určí súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného patrí do kompetencie súdneho exekútora, ktorého úlohou je s ohľadom na majetkové pomery povinného zvoliť taký spôsob vykonania exekúcie, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Povinnosť súdneho exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vzniká, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby nezistil majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, a to do piatich rokov od začatia exekúcie (t. j. od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi) alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Zákon teda súdnemu exekútorovi neumožňuje rozhodnúť sa, či vydá alebo nevydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ale táto povinnosť je stanovená obligatórne slovným spojením „vydá upovedomenie“. Účelom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania v prípadoch, keď nie je možné jeho úspešné skončenie z dôvodu nedostatku majetku povinného. V danom prípade bolo však potrebné dať do pozornosti skutočnosť, že ustanovenie § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného (absolútnu nemajetnosť). Toto konštatovanie je potrebné považovať za zásadné pre posúdenie zastavenia exekúcie súdnym exekútorom. Do zoznamu majetku zahrnie súdny exekútor všetok zistený majetok, tzn. aj majetok, ktorý je sporný alebo zaťažený právami tretích osôb. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že zoznam majetku majetok obsahuje (povinný nie je nemajetný), pôjde
o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je bez splnenia ďalších predpokladov možné exekvovať. Aj v takomto prípade je naplnená hypotéza komentovanej právnej normy - „nepodarilo sa zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou“.
6. Súd mal z výpisu z listov vlastníctva, ktoré mu predložil súdny exekútor za preukázané, že povinný bol v čase zastavenia predmetnej exekúcie evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností v k. ú. D. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a na liste vlastníctva č. XXXX (spoluvlastnícky podiel 240/75200). Jedná sa predovšetkým o pozemky, ktoré majú charakter lesného pozemku, trvalého trávneho porastu či vodnej plochy. Predmetné listy vlastníctva obsahovali zároveň informáciu o tom, že povinný je duplicitným vlastníkom nehnuteľností ako aj poznámku, že hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam bola spochybnená, a teda podľa ust. § 71 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) sa takéto údaje nesmú používať (dotknuté subjekty sa môžu svojich práv domáhať prostredníctvom súdu). Uvedená skutočnosť bráni akémukoľvek nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami, a teda aj vykonaniu exekúcie ich predajom. V prípade týchto nehnuteľností tak bolo možné dospieť k záveru, že sa jedná o majetok povinného, ktorý nie je možné v predmetnej exekúcii zexekvovať.
7. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že súdny exekútor postupoval správne, keď po uplynutí lehoty 5 rokov od začatia exekúcie, t. j. odo dňa 27.09.2019, kedy mu bolo doručené poverenie na vykonanie exekúcie, pristúpil dňa 08.10.2024 k vydaniu upovedomenia o zastavení exekúcie v zmysle citovaného ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko sa mu napriek vykonaným lustráciám nepodarilo zistiť žiadny zexekvovateľný majetok povinného, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekútora. Na základe vyššie uvedeného teda súd konštatoval, že v danej veci nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné námietkam oprávneného vyhovieť a upovedomenie o zastavení exekúcie zrušiť, a preto námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 140EX 504/19, ktoré vydal súdny exekútor JUDr. Martin Rišian zo dňa 08.10.2024 zamietol.
8. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 61n ods. 1 písm. d), § 61n ods. 3 a § 61n ods. 4 Exekučného poriadku.
9. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že uznesenie nie je vecne správne, bolo vydané v rozpore so zisteným skutkovým stavom, v rozpore so zákonom a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený trvá na tom, že súdny exekútor zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku predčasne, nakoľko v priebehu exekučného konania bol zistený majetok vo vlastníctve povinného, ktorý môže byť postihnutý exekúciou. Súdny exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného a skutočná majetková situácia povinného neopodstatňuje zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. V konaní bola preukázaná existencia exekvovateľného majetku, a to nehnuteľností zapísaných pre k. ú. D. na LV č. XXXX a LV č. XXXX, pričom sa jedná najmä o trvalé trávne porasty, vodné plochy a lesné pozemky v podielovom spoluvlastníctve povinného.
10. K odôvodnenie súdu o duplicitnom vlastníctve nehnuteľností oprávnený uviedol, že má za to, že je treba rozlíšiť prípad spochybnenia hodnovernosti údajov katastra a vyvrátenia hodnovernosti údajov katastra. K tomu citoval ust. § 39 ods. 2, § 70 ods. 1 a § 71 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona. V danom prípade nebola hodnovernosť údajov zapísaných na príslušných LV vyvrátená, ale spochybnená v dôsledku duplicity vlastníctva. Duplicita vlastníkov na LV je síce právne závadný stav, ktorý je však možné odstrániť buď dohodou vlastníkov, rozhodnutím súdu alebo opravným konaním pred katastrálnym úradom, t. j. existuje naďalej možnosť, že bude možné v budúcnosti vykonať exekúciu predajom predmetných nehnuteľností. Z registra poverení vyplýva, že voči povinnému je aktuálne vedených viacero exekučných konaní vrátane 6 v prospech toho istého oprávneného Mesta Žilina ako je oprávnený v tomto konaní. V prípade predaja jednej alebo viacerých nehnuteľností povinného v rámci exekučného konania 140EX 504/19 by mohli byť uspokojené aj pohľadávky oprávneného vymáhané v iných exekučných konaniach ako aj pohľadávky prípadných ďalších oprávnených. Vzhľadom na vek povinného nie je možné vylúčiť, že bude možné v budúcnosti postihnúť zrážkami jeho dôchodok. Zastavenie exekúcie za uvedenej situácie považuje oprávnený v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
11. Oprávnený má za to, že v tomto prípade neboli splnené zákonné podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko sa podarilo do piatich rokov od začatia exekúcie zistiť majetok a príjmy povinného, ktorý by mohli byť postihnuté exekúciou, a teda súd pochybil, ak námietky oprávneného voči upovedomeniu súdneho exekútora zamietol. Z vyššie uvedených dôvodov oprávnený navrhuje, aby súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05.03.2025, sp. zn. 61Ek/1581/2019 zmenil tak, že upovedomenie o zastavení exekúcie sp. zn. 140EX 504/19 vydané súdnym exekútorom JUDr. Martin Rišian dňa 08.10.2024 spolu s výzvou na úhradu trov exekúcie zruší a vec vráti súdnemu exekútorovi na ďalšie konanie.
12. Povinný sa k sťažnosti oprávneného napriek výzve súdu zo dňa 15.04.2025, ktorá bola povinnému doručená dňa 14.05.2025, nevyjadril.
13. Súdny exekútor vo vyjadrení k sťažnosti oprávneného uviedol, že trvá na stanovisku tak ako bolo uvedené v stanovisku k námietkam proti zastaveniu exekúcie zo dňa 06.11.2024. Povinný vlastní iba nehnuteľný majetok zapísaný na LV č. XXXX E. F. XXXX, k. ú. D. a vzhľadom na skutočnosť, že nehnuteľnosti sú vo vlastníctve veľkého počtu spoluvlastníkov, súdny exekútor z dôvodu neefektívnosti nepristúpi k ich predaju. Povinný sa zdržiava v Prahe, ale miesto jeho pobytu sa súdnemu exekútorovi nepodarilo zistiť. Dovolí si oprávneného upozorniť, aby zvážil možnosť podať návrh na exekučné konanie v Českej republike.
14. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
15. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
16. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
17. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
18. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
19. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
20. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
22. Exekučný poriadok v § 61n upravuje dôvody zastavenia exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie, vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekútora. Z dikcie § 61 Exekučného poriadku súčasne vyplýva, že nie je na vôli, resp. rozhodnutí súdneho exekútora, či upovedomenie o zastavení exekúcie vydá alebo nie (vyjadrené slovným spojením „súdny exekútor vydá“), práve naopak v prípade, ak nastane niektorý z dôvodov uvedených v § 61n Exekučného poriadku, súdny exekútor je povinný upovedomenie o zastavení exekúcie vydať. Jedným z dôvodov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia,
keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Účelom tohto dôvodu zastavenia exekúcie je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania v prípadoch, keď nie je možné jeho úspešné skončenie z dôvodu nedostatku majetku povinného. Legitímne očakávania oprávneného o vymožení jeho pohľadávky totiž nie je možné považovať za „večné“, a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb. Je však potrebné zdôrazniť, že dôvodom zastavenia exekúcie je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní, t. j. relatívna nemajetnosť (nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania) a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, či jeho absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí 5-ročnej doby od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom.
23. Aj keď skúmanie majetkových pomerov prebieha pred súdnym exekútorom, nie je vylúčená ingerencia súdu, a to práve v prípadoch, ak oprávnený namieta, že dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného nie je naplnený. Rozhodovanie o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie z dôvodu tzv. nemajetnosti je tak rozhodovaním exekučného sporu o majetnosti či nemajetnosti povinného a oprávnený pri podaní námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti môže argumentovať len tým, že exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková situácia neopodstatňuje zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, avšak takéto tvrdenia je aj povinný preukázať, a teda dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach zaťažuje výlučne toho účastníka konania, ktorý námietky podal. Predmetom rozhodovania súdu o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sú tak následne dôvody, pre ktoré predmetné upovedomenie samotné byť vydané nemalo, teda že existuje zexekvovateľný majetok, t. j. že vymoženie pohľadávky oprávneného nie je vylúčené, zmarené, nemožné. V prípadoch, ak by sa totiž exekúcia zastavila napriek tomu, že vymoženie pohľadávky oprávneného je objektívne možné, zastavenie exekúcie by bolo v rozpore so samotným účelom exekúcie. Zároveň predmetom prieskumu exekučného súdu je aj postup súdneho exekútora v tom rozsahu, či v exekúcii postupoval v súlade s Exekučným poriadkom, pretože výsledkom jeho procesného postupu je práve napadnuté upovedomenie o zastavení exekúcie. Sťažnostný súd by totiž nepovažoval za správne vyhodnotiť upovedomenie o zastavení exekúcie ako vydané v súlade so zákonom, ak jeho vydaniu predchádzal nesprávny či nedostatočný procesný postup súdneho exekútora. Sťažnostný súd má za to, že podmienky pre vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku môžu byť naplnené len vtedy, ak súdny exekútor v exekúcii postupoval s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí a v súlade s Exekučným poriadkom s tým, že svojou činnosťou zistil a objektívne zhodnotil majetkové pomery povinného so záverom o nemožnosti vykonania exekúcie podloženým písomnými dôkazmi.
24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prejdnávanej veci je spornou otázka, či v prípade nehnuteľného majetku evidovaného na LV č. XXXX E. F. XXXX, k. ú. D. ide o majetok neexekvovateľný v tejto exekúcii. Z aktuálnych listov vlastníctva je zrejmé a oprávnený ani nenamieta, že pri spoluvlastníckych podieloch evidovaných na povinného je zapísaná poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam s tým, že podľa § 71 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. sa takéto údaje nesmú používať (dotknuté subjekty sa môžu svojich práv domáhať prostredníctvom súdu). Ide teda o tzv. duplicitu vlastníctva, kedy si k jednej nehnuteľnosti uplatňuje vlastnícke právo viac navzájom nezlučiteľných osôb, pričom nejde o prípady spoluvlastníctva.
Takáto poznámka má obmedzujúci charakter, a teda s takýmito nehnuteľnosťami nemožno nakladať (disponovať). Je to práve preto, že v takomto prípade nie je možné jednoznačne z listu vlastníctva určiť, kto je skutočným vlastníkom. Základným predpokladom vykonávania exekúcie predajom nehnuteľnosti je však v zmysle § 134 Exekučného poriadku práve preukázanie, že exekvovaná nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na obmedzujúcu poznámku o duplicitnom vlastníctve nemôžu byť dotknuté spoluvlastnícke podiely predmetom prevodu a nie je možné ich predať v rámci exekúcii, keďže vlastnícke právo k nim nie je preukázané. Jedná sa tak jednoznačne o neexekvovateľný majetok, ktorý nemôže byť predmetom tejto konkrétnej exekúcie.
25. Iný majetok, či príjmy, ktoré by boli postihnuteľné exekúciou, oprávnený nepreukázal, ani netvrdil, a preto nie je možné vyvodiť iný záver ako ten, že by činnosť súdneho exekútora bola nedostatočná a že závery súdneho exekútora o nemajetnosti povinného sú nesprávne, neúplné, poškodzujúce oprávneného. Rozhodujúci je aktuálny stav a exekúciu nie je možné viesť len preto, že oprávnený očakáva zmenu majetkových pomerov v budúcnosti. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného v budúcnosti. Pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť v danej chvíli.
26. V nadväznosti na uvedené musí exekučný súd konštatovať, že v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali a naďalej indikujú neexekvovateľnosť majetku povinného a vydané upovedomenie tak nemožno považovať za predčasné ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným poriadkom. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie majetok povinného speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,- eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením tejto exekúcie. Sťažnostný súd tak uzatvára, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora.
27. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/1581/2019 zo dňa 05.03.2025 zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.