Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoEk/23/2025

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, vymazaný z obchodného registra dňa 09.08.2017, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti povinnej: S. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XXX, XXX XX J., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -16 zo dňa 06. októbra 2015, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Pokračuje v konaní s právnym nástupcom oprávneného - spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, a to so spoločnosťou BENCONT FINANCE, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

II. Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca oprávneného ako dodávateľ uzatvoril s povinnou ako spotrebiteľom zmluvu o úvere. Táto zmluva mala povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie a nasl. (ďalej len „“) a . Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy bolo podľa názoru súdu prvej inštancie zrejmé, že predchodca oprávneného v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Oprávnený sa domáhal návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia dlžnej sumy s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka bola súčasťou obsahu všeobecných obchodných podmienok formulárovej zmluvy, ktorú predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Svoj názor súd prvej inštancie oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia a nasl. a tiež smernice 93/13/EHS. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä a nasl. ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Preto súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

3. Proti uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol uznesenie zmeniť a vyhovieť žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alternatívne navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prekročil limity pri skúmaní žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín, ako to pripúšťa znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tejto súvislosti uviedol, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako je napr. zmluva o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, a taktiež exekučný titul. Mal za to, že postup súdu, ktorý je mimo hraníc zákona zasahuje aj do princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní. Uviedol, že základným interpretačným východiskom pre posúdenie rozsahu preskúmavacej pôsobnosti exekučného súdu príslušného vo veci exekúcie právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku je fakt, že aj v prípade, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd, ktorý koná vo veci jeho exekúcie je v zmysle ustanovenia § 45 ods. 3 Exekučného poriadku príslušný konať exekučný súd. Zdôraznil, že ak je vo veci exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súdom príslušným na výkon rozhodnutia nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie ale ako tzv. exekučný súd. Čo sa týka prieskumu rozhodcovských rozsudkov, uviedol, že zákonodarca predpokladá plnú kontrolnú jurisdikciu pre rozhodcu postupujúceho v zmysle ustanovenia § 37 ZoRK a redukovanú kontrolnú jurisdikciu pre súd konajúci o zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe žaloby. Inak povedané, exekučnému súdu nie je možné priznať väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než je uvedený v ustanovení § 40 ZoRK. Uviedol, že v prospech tohto tvrdenia svedčia nielen jazykové, logické, axiologické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu, nakoľko oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul je rozhodcovský súd, a to len v medziach určených zákonom. Oprávnený mal za to, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Zároveň poukázal na skutočnosť, že súd nemôže vec prejednávať znova a nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť, a to navyše bez účasti oprávneného. Uviedol, že z ustanovení , ZoRK, a EP vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Na základe uvedených skutočností tak mal za to, že exekučný súd nebol oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozsudok nemožno preskúmavať, nakoľko tento má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Mal za to, že v uvedenom prípade je daná prekážka „res iudicata“, pričom konaním súdu došlo k porušeniu článku 2 ods. 2 SR, keďže tento konal nad rámec zákona. Oprávnený na podporu svojich tvrdení odkázal na nálezy Ústavného súdu SR. Zároveň uviedol, že exekučný súd nesprávnou aplikáciou právnych predpisov mu odňal ako účastníkovi konania možnosť riešiť spory podľa ZoRK. V tejto súvislosti poukázal na to, že ako právny nástupca pôvodne oprávneného bol povinný konať v súlade s ustanovením b) Zákona o bankách, ktorý mu ukladá ako povinnosť predložiť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Mal za to, že exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia , pričom v tejto súvislosti odkázal na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu , s ktorým sa plne stotožnil. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia a porušenie ustanovenia , pričom poukázal na absenciu akýchkoľvek dôkazov pre právne závery obsiahnuté v odôvodnení napadnutého uznesenia. Mal za to, že súd založil svoje rozhodnutie vadou arbitrárnosti a nezákonnosti rozhodnutia, nakoľko nezákonne skúmal platnosť rozhodcovskej doložky. Zároveň uviedol, že súd sa nijakým spôsobom nevyrovnal s odlišnými názormi, ktoré majú iné súdy tohto istého stupňa na danú problematiku. Ďalej odkázal na Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu, pričom uviedol, že v rozhodcovskom konaní rozhoduje vždy trojčlenný senát a rozhodcami pôsobiacimi v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom sú výhradne odborné spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním. Taktiež namietal, že exekučný súd mu konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného odňal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Mal za to, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, pričom oprávnený nemal možnosť s ak takto vykonávaným dôkazom vyjadriť. Ďalej namietal aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry Súdneho dvora, pričom uviedol, že pokiaľ súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nemohol záver o jej neprijateľnosti oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS. Mal za to, že táto je výhradne aktom sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny záväzok nie je možné brať do úvahy. Zároveň namietal porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, nakoľko uviedol, že exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach rozhodujú inak. V tejto súvislosti odkázal na obdobné rozhodnutia Krajských súdov. Zároveň namietal, že exekučný súd neprimerane zvýhodňoval povinnú do takej miery, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania. Mal za to, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje práva priznané exekučným, titulom, ktorého účinky sa zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vyhovie žiadosti súdneho exekútora, resp. ho v celom rozsahu zruší a vráti na ďalšie konanie.

4. Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „“) predtým, než sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia, lustráciou v Obchodnom registri zistil, že spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 67934/B, bola dňa 09.08.2017 vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I dobrovoľným výmazom a to z dôvodu zániku spoločnosti v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692. Dňa 01.12.2025 došlo k zmene obchodného mena na BENCONT FINANCE, a.s..

6. Podľa a , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

9. Podľa , ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

10. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností odvolací súd rozhodol v rámci odvolacieho konania podľa tak, že v konaní na strane oprávneného pokračuje s právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, a to spoločnosťou BENCONT FINANCE, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

12. Odvolací súd následne preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s a v spojení s a Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Súd prvej inštancie správne právne postupoval, keď na predmetný právny vzťah, ktorý vznikol zmluvou o úvere zo dňa 13.02.2008 aplikoval . Z obsahu zmluvy vyplýva, že povinná pri jej uzatváraní a plnení nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Naopak, Poštová banka, a. s. (teraz 365.bank, a. s.) spĺňa charakteristiku dodávateľa v zmysle . Zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, pričom spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah.

16. Vo vzťahu k námietkam uplatneným oprávneným v podanom odvolaní, ktorými namietal skutočnosť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať platnosť rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd dodáva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval nielen oprávnenie, ale aj povinnosť takto postupovať zo strany exekučného súdu. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 13.10.2011 podľa ktorého „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní ( ). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve ( ). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli ( ).“ (Obdobne porovnaj aj uznesenie NS SR vo veci sp. zn. , sp. zn. , uznesenia Ústavného súdu vo veciach sp. zn. , sp. zn. a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 1.11.2011).

17. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

18. Zhodne s exekučným súdom odvolací uvádza, že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, pričom na daný vzťah bolo potrebné aplikovať právne predpisy upravujúce danú problematiku obsiahnuté v . Takto dojednanú rozhodcovskú doložku v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je potrebné považovať za neprijateľnú, nakoľko táto je v rozpore s ustanovením a nasl. .

19. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu zmluvnej predbežne formulovanej podmienky. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

20. Rovnako odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

21. Z obsahu spisu je nepochybné, že v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a je nepochybné aj to, že rozhodcovská doložka bola v danom prípade uvedené v čl. 3 ods. 6 Zmluvy o úvere.

22. So zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci (rozsudok Súdneho dvora Asturcom C- 40/08) sa odvolací súd zaoberal otázkou, či predmetná rozhodcovská doložka predstavuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde čo vyplýva z ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Bez pochybností možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ustanovenie považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú. Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom. Bez takejto platnej zmluvy majúcej, buď formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (ustanovenie ), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

24. Nemožno súhlasiť s oprávneným, že postupoval podľa ustanovenia o bankách (ďalej len „“). V zmysle uvedeného ustanovenie sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné ponúknuť svojim klientom, ktorí sú spotrebitelia neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (ustanovenie ) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

25. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať preukázateľným spôsobom. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť Zmluvy o úvere alebo všeobecných obchodných podmienok. Podstatou zmluvných ustanovení (resp. všeobecných obchodných podmienok) je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva faktická nerovnosť pri kontraktácii.

Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak, čo do vyjednávacej pozície aj čo do informovanosti, v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné). Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie. V predmetnom prípade však z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci procesu uzatvárania zmluvy došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.

26. Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu zaručeného . Naopak, nanútenie rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným . Posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ustanovením , v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

27. Je potrebné zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Océano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom).

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že exekučný súd postupoval správne keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (k tomu pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

29. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23. júna 2004). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

30. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle ustanovenia napadnuté uznesenie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdzuje.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).