Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/11/2026

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ZEPO, spol. s r. o., Priemyselná 16, 071 01 Michalovce, IČO: 36 202 053, v mene ktorého koná spoločník navrhovateľa 1/: A. B. C., narodený XX.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E. a 2/ A. B. C., narodený XX.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., proti odporcovi: F. C., narodený XX.X.XXXX, bytom F. X, XXX XX E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu a o odvolaní navrhovateľa 1/, v mene ktorého konal odporca, proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. - 79 z 5. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í uznesenie Mestského súdu Košice č. k. -79 z 5. septembra 2025 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. O d m i e t a odvolanie navrhovateľa 1/, v mene ktorého konal odporca.

III. Odporcovi priznáva proti navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia takto:

U k l a d á odporcovi, aby sa ako konateľ obchodnej spoločnosti ZEPO, spol. s r. o. so sídlom Priemyselná 16, 071 01 Michalovce, IČO: 36 202 053 zdržal akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami vo vlastníctve ZEPO, spol. s r. o., a to najmä aby nehnuteľnosti vo vlastníctve ZEPO, spol. s r. o. predával, daroval alebo iným spôsobom scudzoval, zaťažil záložným právom alebo vecným bremenom, zriadil predkupné právo v prospech tretích osôb alebo vložil ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva.

U k l a d á navrhovateľom v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti odporcovi žalobu o náhradu škody spôsobenú spoločnosti ZEPO, spol. s r. o. so sídlom Priemyselná 16, 071 01 Michalovce, IČO: 36 202 053 porušením povinnosti konateľa pri výkone jeho funkcie. 2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovatelia 1/ a 2/ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáhali, aby súd uložil odporcovi ako konateľovi navrhovateľa 1/ povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami vo vlastníctve navrhovateľa 1/, a to najmä aby nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa 1/ rade nepredal, nedaroval alebo iným spôsobom nescudzil, nezaťažil záložným právom, vecným bremenom, nezriadil predkupné právo v prospech tretích osôb alebo nevložil ako vklad do základného imania inej obchodnej spoločnosti alebo družstva, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 2.1. Návrh odôvodnili tým, že navrhovateľ 1/ je obchodnou spoločnosťou, ktorej spoločníkmi sú A. B. C. (navrhovateľ 2/) a F. C. (odporca), ktorí boli zároveň v čase od 6.11.2000 do 24.6.2025

aj konateľmi navrhovateľa 1/. Navrhovatelia uviedli, že spoločníci navrhovateľa 1/ zamýšľali ukončiť svoju spoločnú podnikateľskú činnosť a rozdeliť majetok spoločnosti, čím by došlo k ich vzájomnému vysporiadaniu. Následne došlo k nezhodám medzi oboma spoločníkmi a odporca v rozpore so (ďalej len „“) a spoločenskou zmluvou na valnom zhromaždení obchodnej spoločnosti pristúpil k odvolaniu navrhovateľa 2/ z funkcie konateľa navrhovateľa 1/. Neplatnosť dotknutého uznesenia valného zhromaždenia o odvolaní konateľa z funkcie je predmetom samostatného konania. 2.1.1. Navrhovatelia poukázali na to, že odporca následne začal scudzovať nehnuteľný majetok navrhovateľa 1/ v prospech G. H., zaťa odporcu, a to bez súhlasu valného zhromaždenia navrhovateľa 1/, bez komunikácie s ďalším spoločníkom a v rozpore s a čl. IX písm. c) Spoločenskej zmluvy. 2.1.2. Navrhovatelia ďalej tvrdili aj to, že odporca mal v úmysle previesť nehnuteľný majetok navrhovateľa 1/ v prospech jemu blízkej osoby bez poskytnutia adekvátnej odplaty, ktorý následne získa do svojho vlastníctva alebo dispozície. Takýto postup bol podľa navrhovateľov v rozpore so záujmami samotnej spoločnosti ako aj jej spoločníkov. Zdôraznili, že pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa („“), odporca nebol oprávnený konať za navrhovateľa 1/ pri uzatváraní jednotlivých kúpnych zmlúv. 2.2. Na podporu svojich tvrdení navrhovatelia poukázali na dve kúpne zmluvy zo dňa 14.2.2025 a 14.3.2025. 2.2.1. Tvrdili, že Kúpnou zmluvou zo dňa 14.2.2025 navrhovateľ 1/, za ktorého konal odporca ako konateľ obchodnej spoločnosti, previedol na G. H. nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa 1/ za kúpnu cenu vo výške 510.000,- eur. K úhrade časti kúpnej ceny vo výške 255.000,- eur došlo započítaním tejto sumy s pohľadávkou odporcu voči navrhovateľovi 1/ zo zmluvy o pôžičke. Navrhovatelia tvrdili aj to, že k splateniu pohľadávky zo zmluvy o pôžičke došlo ešte dňa 30.12.2015, preto jej započítanie voči nároku na zaplatenie kúpnej ceny bolo v rozpore so zákonom. Podľa obsahu kúpnej zmluvy bola splatnosť druhej časti kúpnej ceny určená až na deň 31.12.2026, teda po tom, ako malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na G. H., ktorý mohol s nehnuteľnosťou voľne disponovať. Zároveň v deň povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho dňa 28.2.2025 došlo k uzavretiu Záložnej zmluvy medzi odporcom a G. H. za účelom zabezpečenia údajnej pohľadávky odporcu voči G. H., pričom predmetom zálohu boli prevádzané nehnuteľnosti. 2.2.2. Ďalej uviedli, že 14.3.2025 uzavrel odporca v mene navrhovateľa 1/ ako predávajúceho s G. H. ako kupujúcim v poradí druhú Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol opäť prevod nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa 1/. Platnosť dotknutej kúpnej zmluvy je predmetom konania vedeného na súde. 2.3. Na základe uvedeného navrhovatelia poukázali na to, že odporca scudzuje majetok navrhovateľa 1/ bez súhlasu jeho valného zhromaždenia, v rozpore so záujmami dotknutej obchodnej spoločnosti, ako aj jej spoločníkov, a to bez adekvátnej odplaty, pričom prevedený majetok následne odporca zaťažuje v prospech svojej osoby. 2.3.1. Uviedli aj to, že odporca v rámci ústneho prednesu sa vyjadril, že zamýšľa scudziť všetok majetok navrhovateľa 1/, o čom má vypovedať bývalý zamestnanec tejto obchodnej spoločnosti. 2.4. Navrhovatelia iniciovali viaceré súdne spory za účelom preukázania nezákonného postupu odporcu, avšak do ich skončenia odporca nie je žiadnym spôsobom obmedzený pri nakladaní s nehnuteľným majetkom navrhovateľa 1/ a nemožno ho z jeho funkcie konateľa ani odvolať. 2.5. Zároveň navrhovatelia konštatovali, že nedisponujú takou pohľadávkou, na základe ktorej by sa mohli domáhať nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , sm. d/, , prvá veta a (ďalej len ), ktoré upravujú nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi, pretože neodkladné opatrenie má výrazný preventívny zmysel a účinok, aby zamedzil vzniku škody alebo inej ujmy, a tiež aby nedochádzalo k rozširovaniu tejto ujmy a škody.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že vychádzajúc z návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia (podľa , uznesenie ÚS SR sp. zn. ) a predložených dôkazov, predmetom tohto konania je rozhodovanie o nariadení

neodkladného opatrenia ukladajúce konateľovi obchodnej spoločnosti zákaz nakladania s nehnuteľným majetkom tejto spoločnosti, a to pre rozpor záujmov konateľa obchodnej spoločnosti so záujmami dotknutej obchodnej spoločnosti a jej spoločníkov.

6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v predmetnej veci navrhovatelia v podanom návrhu namietali, že odporca z pozície konateľa obchodnej spoločnosti realizoval úkony v mene tejto spoločnosti v rozpore s jej záujmami a so záujmami druhého spoločníka obchodnej spoločnosti. Preto ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje k uloženiu povinnosti odporcovi ako konateľovi obchodnej spoločnosti zdržať sa konania, ktorým by došlo k nakladaniu s nehnuteľnosťami vo vlastníctve obchodnej spoločnosti. Navrhované neodkladné opatrenie tak sleduje cieľ ochrany hmotnoprávneho nároku navrhovateľov vlastniť majetok a chrániť ho pred scudzením v rozpore s ich záujmami. Posudzovaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovatelia domáhajú bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, a to obmedzením konateľských oprávnení odporcu.

7. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené a obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie; také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné. 7.1. Uvedený zákaz obmedzenia konateľských oprávnení štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným však nie je v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu absolútny a existujú z neho výnimky. 7.1.1. Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. sp. zn. , , , ) dospel k záveru, že nariadenie neodkladných opatrení zakazujúcich konateľovi obchodnej spoločnosti dočasne vykonávať presne špecifikované úkony nepredstavuje taký exces, ktorý by mal ústavnoprávnu intenzitu, a to z dôvodu, že predstavuje iba dočasnú úpravu pomerov slúžiacu na ochranu spoločnosti pred deštruktívnym správaním jej konateľa a v žiadnom prípade nejde o také obmedzenie konateľského oprávnenia, aké je možné realizovať iba zákonom, resp. spoločenskou zmluvou. 7.2. Zároveň dodal, že nariadiť neodkladným opatrením zákaz nakladania s nehnuteľnosťami vo vlastníctve obchodnej spoločnosti možno v zmysle ustálenej praxe aj samotnej obchodnej spoločnosti, za ktorú de facto koná jej konateľ ako štatutárny orgán - v predmetnej veci odporca ako jediný konateľ obchodnej spoločnosti. Obmedziť nariadenie neodkladného opatrenia len voči samotnej obchodnej spoločnosti a nemožnosť nariadenia takéhoto neodkladného opatrenia voči jej jedinému konateľovi v podmienkach posudzovanej veci súd prvej inštancie však považoval za prílišný formalizmus.

8. Súd prvej inštancie z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priložených listín (špecifikovaných v odseku 4. odôvodnenia napadnutého uznesenia) mal osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľmi a odporcom, keď navrhovateľ 2/ a odporca boli spoločníkmi v obchodnej spoločnosti navrhovateľa 1/, a to s rovnakou výškou obchodného podielu. Zároveň je odporca jediným konateľom dotknutej obchodnej spoločnosti, v mene ktorej vykonáva právne úkony, ktoré sa týkajú majetku navrhovateľa 2/ a tým aj majetkovej účasti navrhovateľa 2/ v tejto spoločnosti. 8.1. Z predložených kúpnych zmlúv zo dňa 14.2.2025 a 14.3.2025 súd prvej inštancie zistil, že odporca ako konateľ navrhovateľa 1/ týmito zmluvami previedol nehnuteľný majetok predmetnej obchodnej spoločnosti v celkovej kúpnej cene 690.000,- eur na svojho zaťa G. H., s čím navrhovateľ 2/ nesúhlasil. Zároveň kúpna cena prevádzaných nehnuteľností s výnimkou 10.000,- eur z Kúpnej zmluvy II nebola kupujúcim uhradená priamo dotknutej obchodnej spoločnosti, keď suma 255.000,- eur s príslušenstvom (307.571,92 eur) bola započítaná na údajnú pohľadávku zo Zmluvy o pôžičke poskytnutej obchodnej spoločnosti odporcom a neskôr postúpenej na kupujúceho G. H.. Zvyšná suma kúpnej ceny vo výške 202.428,08 eura (z Kúpnej zmluvy I) a 170.000,- eur (z Kúpnej zmluvy II) mala byť kupujúcim uhradená v lehote do 31.12.2026, pričom zaplatenie kúpnej ceny v celosti nebolo v zmysle dojednaných zmlúv podmienkou podania návrhu na vklad vlastníckeho práva kupujúceho do katastra nehnuteľností. 8.2. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd prvej inštancie prihliadol aj na tú skutočnosť, že v deň povolenia vkladu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho G. H. odporca zriadil na prevádzané nehnuteľnosti záložné právo vo svoj prospech. 8.3. Zároveň podľa vyhlásenia F. I., bývalej zamestnankyne navrhovateľa 1/, odporca adresoval navrhovateľovi 2/ vyhrážky, že všetok majetok ich obchodnej spoločnosti bude prevedený bezodplatne

alebo pod trhovú cenu tretím osobám, v dôsledku čoho bude spoločnosť nútená ukončiť svoju obchodnú činnosť. 8.4. Rovnako podľa zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti navrhovateľa 1/ konaného dňa 10.6.2025 súd prvej inštancie zistil, že toto valné zhromaždenie, na ktorom bol za spoločníkov prítomný len odporca, prijalo uznesenie, ktorým odvolalo navrhovateľa 2/ z funkcie konateľa dotknutej obchodnej spoločnosti.

9. Súd prvej inštancie mal preto za osvedčené, že odporca ako konateľ obchodnej spoločnosti vykonáva úkony, ktorými dochádza k scudzeniu nehnuteľného majetku tejto obchodnej spoločnosti, a to osobe, s ktorou je v príbuzenskom vzťahu a bez bezprostredného adekvátneho protiplnenia, pričom takéto konanie je v rozpore so záujmami druhého spoločníka tejto obchodnej spoločnosti a samotnej obchodnej spoločnosti, čím je odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd prvej inštancie prihliadol aj na to, že ujma na strane odporcu spočívajúca v obmedzení jeho konateľských oprávnení je omnoho menej závažná než ujma, ktorá by prípadným nariadením neodkladného opatrenia hrozila na majetku navrhovateľov. Ako už uviedli navrhovatelia v podanom návrhu, sledovaný účel ochrany majetku spoločnosti a jej spoločníka nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, nakoľko títo nedisponujú takou pohľadávkou voči dotknutej spoločnosti, ktorú by bolo možné zabezpečiť zriadením záložného práva. 9.1. Dôvodil, že nariadením neodkladného opatrenia sa konateľovi dotknutej obchodnej spoločnosti zakáže nakladať s jej nehnuteľným majetkom ako súčasťou majetkovej podstaty, čím dôjde zároveň k ochrane majetkových záujmov navrhovateľa 2/ v spoločnosti ZEPO, spol. s r. o. Dodal, že zákazom nakladania s nehnuteľným majetkom spoločnosti sa nevytvára trvalý, ale len dočasný stav, a to na nevyhnutne potrebný čas, pokiaľ sa upravia vzájomné vzťahy vo vnútri spoločnosti.

10. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že predmetné neodkladné opatrenie nekonzumuje vec samú, keďže uložením povinnosti odporcovi zdržať sa nakladania s nehnuteľným majetkom navrhovateľa 1/ nedôjde k trvalej úprave pomerov medzi stranami sporu, preto podľa vzniká súdu fakultatívna možnosť uložiť navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť podať žalobu vo veci samej, a to predovšetkým za účelom vysporiadania vzájomných vzťahov strán sporu, ale aj z dôvodu časového ohraničenia trvania účinkov neodkladného opatrenia, keďže podľa súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

11. O náhrade trov konania súd prvej inštancie nerozhodoval s poukazom na to, že v posudzovanej veci o nariadenie neodkladného opatrenia sa konanie nekončí, keďže navrhovateľom bola súdom uložená povinnosť do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu o náhradu škody spôsobenej konateľom obchodnej spoločnosti. Rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, sa rozumie len také rozhodnutie, ktorým sa končí konanie vo veci samej. Predmetné uznesenie nepochybne nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. O trovách tohto konania preto rozhodne súd v rozhodnutí o uplatnenom nároku vo veci samej, keďže až rozhodnutím o žalobe sa konanie končí.

12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a zároveň podal odvolanie aj navrhovateľ 1/, v mene ktorého konal odporca ako konateľ navrhovateľa 1/ a to z dôvodov podľa písmen a/, d/, f/, h/ Obe odvolania boli totožného obsahu. 12.1. Odvolatelia zdôraznili, že jediným a výlučným štatutárnym orgánom spoločnosti ZEPO, spol. s r. o., teda navrhovateľa 1/, je od dátumu 24.6.2025 iba a len F. C. ( odporca ), ktorý nikdy neprejavil vôľu konať v mene navrhovateľa 1/ podať predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Predmetný návrh preto nemohol byť spoločnosťou ZEPO spol. s r. o. ako navrhovateľom 1/ de facto a de iure podaný a v tejto časti mal byť návrh odmietnutý. 12.2. Zároveň spochybnili aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa 2/ ako spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 12.2.1. Poukázali na to, že je nutné striktne rozlišovať medzi majetkovou sférou právnickej osoby a jej spoločníkom. Spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným nemôže byť v predmetnej veci aktívne vecne legitimovaný, nakoľko prípadné zaťaženie majetku spoločnosti alebo jeho speňaženie je spôsobilé zasiahnuť výlučne majetkovú sféru spoločnosti ako samostatného právneho subjektu, a nie priamo právne postavenie spoločníka. Spoločník je majetkovo dotknutý len nepriamo, prostredníctvom hodnoty svojho obchodného podielu, avšak nie priamym zásahom do svojich práv. Majetok, s ktorým konateľ disponuje, je majetkom spoločnosti a nie majetkom spoločníka.

12.2.2. Zdôraznili, že nároky na náhradu škody spôsobené konateľom spoločnosti porušením jeho povinností prislúchajú spoločnosti, nie jej spoločníkovi (ani majoritnému). Škoda, ktorá vznikne spoločníkovi znížením hodnoty jeho obchodného podielu, je iba reflexná škoda (odrazová škoda). Spoločník nemá aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie tohto nároku. Ak spoločník nemá vecnú legitimáciu na uplatnenie hlavného nároku (náhrada škody/ochrana majetku spoločnosti), nemôže preto žiadať ani dočasnú ochranu v podobe neodkladného opatrenia, ktoré by malo k tomuto nároku smerovať. 12.2.3. Predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uplatnený zo strany navrhovateľa 2/ mal byť preto zamietnutý pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa 2/. 12.3. Poukázali aj na nesprávne označenie odporcu v predmetnom návrhu a vnútorný rozpor tohto označenia s petitom návrhu. Konštatovali, že v návrhu je odporca označený ako fyzická osoba, avšak v petite návrhu má byť uložená povinnosť odporcovi ako fyzickej osobe ako konateľovi navrhovateľa 1/ konajúceho v mene navrhovateľa 1/. 12.4. Zároveň zdôraznili, že petit napadnutého uznesenia je neurčitý a nejednoznačný. Dôvodili, že súd prvej inštancie uložil povinnosť odporcovi zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami vo vlastníctve navrhovateľa 1/, pričom pojem „nakladanie s nehnuteľnosťami“ je extrémne neurčitý a zároveň nehnuteľnosti navrhovateľa 1/ nie sú žiadnym relevantným a hodnoverným spôsobom definované a identifikované. Poukázali na to, že je nevyhnutné a žiaduce, aby bola nehnuteľnosť v súdnom rozhodnutí, ktoré má priamy dopad na vlastnícke práva a je spôsobilé exekúcie, identifikovaná spôsobom zaručujúcim jej nezameniteľnosť. 12.4.1. Navrhovaný petit preto považovali za nejasný a neurčitý práve vo vzťahu k presnej identifikácii nehnuteľností (a v podstate k celému rozsahu zákazu), a preto súd prvej inštancie nemohol vydať rozhodnutie s takto vadným výrokom. Pre túto vadu podania, ktorá bránila jednoznačnej identifikácii predmetu zákazu, mal súd prvej inštancie takýto návrh z procesných dôvodov zamietnuť pre nedostatok náležitostí návrhu a nemohol svojvoľne formulovať neurčitý výrok, ktorý postráda atribúty vykonateľnosti. 12.5. Tvrdili aj to, že takto široko koncipovaný zákaz trpí nielen vadou neurčitosti, ale zároveň predstavuje neprimeraný a prehnane extenzívny zásah do výkonu pôsobnosti štatutárneho orgánu a riadneho chodu obchodnej spoločnosti. 12.6. Ďalej uviedli, že navrhovateľ 2/ žiadnym hodnoverným spôsobom neosvedčil svoj nárok, ďalej mal za to, že z konania odporcu nie možné za žiadnych okolností vyvodiť nebezpečenstvo vzniku bezprostredne hroziacej ujmy. Úvahy navrhovateľa 2/ tvoriace obsah podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia označili za špekulatívne a iluzórne, nereflektujúce na reálny skutkový stav v samotnej obchodnej spoločnosti po jej ekonomickej stránke. Poukázali na skutočnosť, že rozsah obmedzenia vlastníckeho práva, tak ako vyplýva z napadnutého uznesenia obchodnú spoločnosť a jeho ako konateľa, neproporcionálne hodnotovo obmedzuje. 12.7. Za nepreukázané a nekonkrétne označili aj svedectvo I., ktoré označili ako jednostranné, účelové a nepriame, ktoré nebolo konfrontované ani preverené v riadnom dokazovaní. 12.8. Vo vzťahu k tvrdeniam súdu prvej inštancie o tom, že došlo k odvolaniu navrhovateľa 2/ z funkcie konateľa spoločnosti uviedli, že odvolanie konateľa je platný akt valného zhromaždenia a nie je samo o sebe dôkazom o hroziacom poškodení záujmov spoločnosti. 12.9. Zároveň zdôraznili, že zákaz akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami nie je len drobným obmedzením konateľských oprávnení. Je to paralýza základnej hospodárskej činnosti spoločnosti. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní opomenul, že tým zasahuje do chráneného práva podnikať a práva vlastniť majetok spoločnosti ( a 35 SR). 12.10. Navrhli preto odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

13. Navrhovateľ 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správe a predmetné odvolanie odporcu považuje v celom rozsahu za nedôvodné, tendenčné a podané za účelom ďalšieho neoprávneného scudzovania majetku navrhovateľa 1/. 13.1. Poukázal na to, že odporca v odvolaní akýmkoľvek spôsobom nepoprel tvrdenia, že: 13.1.1. odporca koná v rozpore so spoločenskou zmluvou spoločnosti 13.1.2. odporca koná v rozpore s príslušnými ustanoveniami 13.1.3. odporca koná v rozpore so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov 13.1.4. spoločnosť obmedzila konateľské oprávnenie odporcu 13.1.5. odporca vykonal prevod nehnuteľného majetku spoločnosti bez súhlasu valného zhromaždenia spoločnosti 13.1.6. odporca kúpnu zmluvu uzatvoril v rozpore s obsahom a účelom platnej právnej úpravy

13.1.7. pohľadávka započítaná na úhradu časti kúpnej ceny zanikla jej splnením 13.1.8. odporca prevádza nehnuteľný majetok spoločnosti do vlastníctva jemu blízkych osôb bez poskytnutia náležitého protiplnenia 13.1.9. odporca prevedený majetok, pôvodne patriaci spoločnosti, úmyselne, neoprávnene, zaťažil vo svoj prospech (hneď v deň povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností) 13.1.10. odporca nepredložil akýkoľvek dôkaz, ktorým by osvedčoval svoje tvrdenia. 13.2. Navrhovateľ 2/ poukázal aj na to, že v súčasnosti Mestský súd Košice prejednáva súdny spor vedený pod sp. zn.: , ktorého predmetom je určenie neplatnosti uznesenia spoločnosti, ktorým bol navrhovateľ 2/ odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti. Dodal, že zápis/výmaz osoby ako štatutárneho orgánu v obchodnom registri nemá konštitutívny charakter, ale iba deklaratórny charakter. 13.3. Tvrdil aj to, že je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetného návrhu, pretože odporca, ako konateľ spoločnosti, svojím konaním nerešpektuje základné práva navrhovateľa 2/, priamo ich porušuje. 13.4. Za nedôvodné označil aj tvrdenia o tom, že označenie odporcu v návrhu ako fyzickej osoby a uloženie povinnosti odporcovi ako konateľovi navrhovateľa 1/ v petite návrhu a vo výroku napadnutého uznesenia netrpia žiadnou vadou spôsobujúcou vnútorný rozpor, nakoľko v danom prípade sa jedná o tú istú fyzickú osobu, ktorej identifikácia je nezameniteľná. 13.5. Za nedôvodné označil aj tvrdenie o tom, že pojem „nakladanie s nehnuteľnosťami“ je vágny a široký pojem. Poukázal na to, že predmetný pojem sa bežne využíva v praxi súdov. 13.6. K nedostatočnej špecifikácii nehnuteľností navrhovateľa 1/ uviedol, že súd prvej inštancie vo výroku jednoznačne definoval nehnuteľnosti, na ktoré sa zákaz týka – ide o nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa 1/. Dodal, že skutočnosť, či nehnuteľnosť je alebo nie je vo vlastníctve predmetnej spoločnosti je možné verifikovať podľa údajov katastra nehnuteľností. 13.7. Za nedôvodné označil aj tvrdenie o údajnej paralýze základnej hospodárskej činnosti spoločnosti. Poukázal na to, že medzi podnikateľskú činnosť spoločnosti nepatrí scudzovanie nehnuteľností. 13.8. Navrhol preto odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne.

14. Odvolatelia v odvolacích replikách zotrvali na tvrdeniach a dôvodoch uvedených v predmetných odvolaniach.

15. Navrhovateľ v odvolacej duplike zotrval na tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie odporcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa (ďalej len ). Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

17. Odvolací súd udáva, že neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení ( ). Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená ( ).

18. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Riadne dokazovanie v zmysle a nasl. preto súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené.

19. V prejednávanej veci odvolací súd najprv skúmal dôvodnosť/nedôvodnosť námietky odporcu týkajúcej sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov 1/ a 2/.

20. Odvolací súd zistil z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa domáhali, aby súd uložil odporcovi, aby sa ako konateľ obchodnej spoločnosti ZEPO, spol. s r. o., so sídlom Priemyselná 16, 071 01 Michalovce, IČO: 36 202 053 zdržal akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami vo vlastníctve ZEPO, spol. s r. o., a to najmä, aby nehnuteľnosti vo vlastníctve ZEPO, spol. s r. o. predával, daroval alebo iným spôsobom scudzoval, zaťažil záložným právom alebo vecným

bremenom, zriadil predkupné právo v prospech tretích osôb alebo vložil ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva. 20.1. V návrhu tvrdili, že odporca, ako konateľ navrhovateľa 1/ koná vedome na škodu predmetnej spoločnosti, keď scudzuje nehnuteľný majetok spoločnosti.

21. Súd prvej inštancie po zistení, že sú splnené podmienky vyžadované ustanovením , návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, keď vyvodil záver, že v tomto prípade podľa znenia a je potrebné upraviť pomery strán sporu tak, ako je to uvedené v prvom výroku napadnutého rozhodnutia, a zároveň druhým výrokom uložil navrhovateľom 1/ a 2/ podať proti odporcovi žalobu o náhradu škody spôsobenú spoločnosti ZEPO, spol. s r. o., so sídlom Priemyselná 16, 071 01 Michalovce, IČO: 36 202 053 porušením povinnosti konateľa pri výkone jeho funkcie.

22. Podľa , každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.

23. Odvolací súd z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že v mene navrhovateľa 1/ (obchodnej spoločnosti) konal spoločník navrhovateľa 1/, a to navrhovateľ 2/. Odvolací súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ 1/ má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože spoločník je oprávnený v mene spoločnosti (navrhovateľa 1/) uplatniť nároky na náhradu škody, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, ako nástroja na uplatnenie nároku spoločnosti jej spoločníkom na náhradu škody podľa , a teda má aj aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Odvolací súd vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii navrhovateľa 2/ ako spoločníka navrhovateľa 1/ v predmetnej veci udáva, že ak v rámci spoločníckej žaloby by bolo preukázané, že konateľ spoločnosti svojim konaním poškodil obchodnú spoločnosť, tak predmetná škoda, ktorú utrpela spoločnosť, sa odrazí v znížení hodnoty obchodných podielov spoločníkov, avšak predmetné zníženie hodnoty obchodného podielu spoločníka nie je právne relevantnou škodou a spoločník si ju preto nemôže samostatne a vo vlastnom mene uplatniť. 24.1. Odvolací súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ 2/ ako spoločník navrhovateľa 1/ nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie tzv. derivatívnej žaloby (nárok spoločnosti voči konateľovi), a preto nemá aktívnu vecnú legitimáciu ani na podanie návrhu na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia. 24.2. Odvolací súd pre úplnosť poukazuje na to, že ak by odvolací súd aj potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku, vo vzťahu k návrhu navrhovateľa 2/, by odvolací súd bol povinný predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených dôvodov zamietnuť a zároveň by musel z vyššie uvedených dôvodov zmeniť aj druhý výrok napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odzrkadľujúci odlišné procesné postavenie navrhovateľov 1/ a 2/.

25. Odvolací súd k tvrdeniu odporcu, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti označenia odporcu v spojení s I. výrokom napadnutého rozhodnutia je zmätočný, pretože odporcom je v návrhu uvedený F. C. a I. výrok napadnutého uznesenia ukladá povinnosť F. C. ako konateľovi predmetnej spoločnosti udáva, že predmetné tvrdenie odporcu nie je dôvodné. 25.1. Odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu označenia odporcu v predmetnom návrhu s uvedením jeho dátumu narodenia a adresou bydliska odporcu bez najmenších pochybností je zrejmé, že sa jedná o konateľa predmetnej spoločnosti, pričom súd prvej inštancie v I. výroku napadnutého rozhodnutia uložil povinnosť odporcovi ako konateľovi obchodnej spoločnosti a to s poukazom na konanie štatutárneho orgánu spoločnosti v mene predmetnej obchodnej spoločnosti, pretože nebolo úmyslom navrhovateľov 1/ a 2/ uložiť povinnosť odporcovi ako fyzickej osobe.

26. Odvolací súd napriek záveru súdu prvej inštancie špecifikovanému v odseku 25. odôvodnenia tohto uznesenia konštatuje, že I. výrok napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je nejasný, neurčitý a nevykonateľný z dôvodu nedostatočnej identifikácie nehnuteľností (a v podstate k celému rozsahu zákazu), ktorých sa má týkať predmetné neodkladné opatrenie.

27. Odvolací súd zistil z obsahu I. výroku napadnutého uznesenia, že súd prvej inštancie uložil odporcovi, aby sa ako konateľ obchodnej spoločnosti ZEPO, spol. s r. o., so sídlom Priemyselná 16, 071 01 Michalovce, IČO: 36 202 053 zdržal akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami vo vlastníctve ZEPO, spol. s r. o. bez toho, aby presne a nezameniteľne špecifikoval predmetné nehnuteľnosti (číslo listu vlastníctva, katastrálne územie, parcelné číslo, špecifikácia druhu nehnuteľnosti, výmera, vlastnícky podiel).

28. Odvolací súd zdôrazňuje, že presná špecifikácia nehnuteľností je potrebná za účelom dodržania základných vlastností výroku rozhodnutia súdu, ktorými sú určitosť, nezameniteľnosť a tým vykonateľnosť. Odvolací súd poukazuje na to, že o takto chápanú špecifikáciu nehnuteľností (vo vlastníctve spoločnosti ZEPO, spol. s r. o.) s poukazom na vyššie uvedené nejde. 28.1. Odvolací súd preto dospel k záveru, že z uvedeného dôvodu je petit navrhovaného neodkladného opatrenia neurčitý a teda aj nevykonateľný.

29. Odvolací súd preto postupom podľa napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo všetkých napadnutých výrokoch zmenil, tak že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Vo vzťahu k navrhovateľovi 2/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a vo vzťahu navrhovateľa 1/ k odporcovi návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu neurčitosti a tým nevykonateľnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

30. Odvolací súd k odvolaniu podanému zo strany odporcu, ako konateľa konajúceho za navrhovateľa 1/ udáva, že predmetné odvolanie odmietol (II. výrok tohto rozhodnutia) a to s poukazom na písmena b) , pretože bolo podané neoprávnenou osobou a to z nasledujúcich dôvodov:

31. Podľa prvá a posledná veta , každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.

32. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie za navrhovateľa 1/, v mene ktorého konal odporca ako konateľ, teda iná osoba ako spoločník, ktorý návrh v mene spoločnosti podal. Odporca (aj keď je t. č. konateľom spoločnosti) preto nebol oprávnený podať v mene predmetnej spoločnosti ani toto odvolanie.

33. Odvolací súd potom ako zmenil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (I. výrok), rozhodol o trovách celého konania (prvoinštančného a odvolacieho konania), podľa a , pretože predmetným rozhodnutím odvolacieho súdu končí toto konanie o nariadenie neodkladného opatrenia. Výrokom III. preto priznal úspešnému odporcovi náhradu trov celého konania (prvoinštančného a odvolacieho konania) v plnom rozsahu proti plne neúspešným navrhovateľom 1/ a 2/. 33.1. O výške trov úspešného odporcu rozhodne podľa súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).