Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/37/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Generali Česká pojišťovna a.s., Spálená 75/16, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 452 72 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573, zastúpený: AK Balara, s. r. o., Kalinčiakova 14083/33A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 858 528, proti žalovanému: BEVORI International spol. s r.o., Staviteľská 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 714 581, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., Záhradnícka 4836/51, 821 08 Bratislava, IČO: 47 234 318, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 1.533,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. - 158 zo dňa 10.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. - 158 zo dňa 10.10.2024 v prvom výroku, ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol a druhom výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.533,28 Eur so 7,5% úrokom z omeškania ročne od 12.1.2023 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. - 158 zo dňa 10.10.2024 v treťom výroku m e n í tak, že p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č. k. - 158 zo dňa 10.10.2024 v prvom výroku návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, v druhom výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.533,28 Eur spolu s 7,5% úrokom z omeškania ročne od 12.1.2023 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v treťom výroku priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu 1.533,28 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody do výšky poskytnutého poistného plnenia. Žalobu odôvodnil tým, že ako poistiteľ mal uzatvorenú Poistnú zmluvu č. 2405577306 so spoločnosťou ARMAT SLOVAKIA s.r.o., IČO: 36 537 586 ako poistníkom, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla zn. FIAT Ducato so začiatkom poistenia od 1.6.2017. Dňa 23.12.2021 došlo na parkovisku na ul. Staviteľská v Bratislave ku škodovej udalosti, kedy pracovník žalovaného ako vodič vysokozdvižného vozíka (ďalej len „VZV“) zachytil vidlicou bočné dvere predmetu poistenia, čím ho poškodil. Poškodený si náhradu škody uplatnil z havarijného poistenia u žalobcu, ktorý mu po ukončení šetrenia poistnej udalosti dňa 25.1.2022 vyplatil sumu 1.533,28 Eur. Vyplatením poistného plnenia prešlo na neho v zmysle (ďalej aj „“) právo na náhradu škody, ktoré mal poistený voči subjektu zodpovednému za škodu. Podľa žalobcu žalovaný porušil prevenčnú povinnosť podľa a tiež poukázal na , ktoré vyjadruje tzv. objektívnu zodpovednosť, kedy škodca zodpovedá bez ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené alebo nie, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou škodca porušil určitú právom uloženú povinnosť alebo nie. Žalovaný poistné plnenie žalobcovi neposkytol s odôvodnením, že škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, preto sa obrátil na spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, u ktorej mal škodca uzatvorené povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poisťovňa odmietla plniť s odôvodnením, že škoda bola spôsobená pracovnou činnosťou VZV ako pracovného stroja. Poukázal na rozhodnutie R 77/2007, podľa ktorého ak bola škoda spôsobená pracovným strojom pri činnosti, ktorej slúži a nie pri jeho preprave vlastnou motorickou silou, nejde o škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a o zodpovednosť prevádzkovateľa stroja podľa .

2. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu vydanému vo veci namietal, že KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. odmietla plnenie s odkazom na o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“), podľa ktorého sa poistenie nevzťahuje na škodu spôsobenú činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja s výnimkou škôd zapríčinených jeho jazdou. Žalovaný zaslal oznámenie škodovej udalosti aj Union poisťovni, a.s., s ktorou mal uzatvorenú Poistnú zmluvu č. 1136493, ktorej predmetom bolo poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu a ktorá odmietla plniť s odôvodnením, že opísaná škodová udalosť nie je poistnou zmluvou krytá, nakoľko VZV napĺňa definíciu motorového vozidla, preto sa na neho vzťahuje PZP. Žalovaný má za to, že žalobca si má nárok uplatniť voči spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. ako poisťovateľovi titulom PZP a namietal, že sa domáha náhrady škody od neho skôr, než vyčerpal možnosti vymoženia nároku od poisťovateľa. V duplike ďalej uviedol, že v prípade priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi je právne postavenie škodcu a jeho poisťovateľa rovnocenné; poisťovateľ nezodpovedá za splnenie dlhu subsidiárne, ale primárne, pričom škodca a zodpovednostný poisťovateľ majú uspokojiť identický záujem poškodeného spoločne. Na podporu argumentácie poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. . Podľa žalovaného ustanovenie nemožno vykladať čisto formalisticky a je „vždy potrebné sa zamyslieť (a neustále sa zamýšľať) nad dôsledkami a dopadmi akéhokoľvek výkladu (-33 zo dňa 14.10.2021). Podaním zo dňa 24.8.2023 žalovaný navrhol prerušenie konania podľa z dôvodu, že dňa 23.8.2023 podal žalobu o zaplatenie 1.533,28 Eur voči spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. ako subjektu primárne povinnému zaplatiť nárok uplatnený v tomto konaní. Žalobca s návrhom na prerušenie konania nesúhlasil, mal za to, že nie je daný dôvod na prerušenie prebiehajúceho konania, nakoľko podal predmetnú žalobu skôr a naviac zodpovednosť žalovaného vôbec nemusí byť poistením krytá a rozsudok vydaný na základe žalovaným podanej žaloby voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. nemusí mať vplyv na výsledok prebiehajúceho konania.

3. Podaním zo dňa 22.4.2024 žalobca súdu prvej inštancie oznámil, že podľa (ďalej len „“) zaslal Oznámenie o spore a výzvu na vstup intervenienta do konania na strane žalovaného spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, ktorá oznámením zo dňa 21.5.2024 vstúpila do konania ako intervenient na strane žalovaného. Intervenient vstup do konania odôvodnil tým, že so žalovaným mal v čase škodovej udalosti uzatvorenú poistnú zmluvu č. 6566927398, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Škodová udalosť bola žalovaným u intervenienta nahlásená, bolo jej pridelené číslo 9531661861 a po jej posúdení neposkytol plnenie z dôvodu uplatnenia výluky v zmysle , podľa ktorého ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú pracovnou činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja, s výnimkou škôd zapríčinených jeho jazdou. Pre prípad, ak by počas konania vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré by mohli viesť k tomu, že by mal plniť z poistnej zmluvy č. 6566927398, má právny záujem vstúpiť do konania v pozícii intervenienta na strane žalovaného.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dôkazmi, ktoré uviedol v ods. 10 - 23 odôvodnenia a právne vec posúdil podľa , , , , ods. 1 a . Z vykonaného dokazovania a nesporných vyjadrení strán sporu a intervenienta mal za preukázané, že dňa 23.12.2021 prišlo na parkovisku na ulici Staviteľská v Bratislave ku škodovej udalosti tým spôsobom, že pracovník žalovaného - vodič VZV zn. Jungheinrich, č. W. pri prevoze palety s tovarom nedopatrením prevalil bočné dvere na vozidle Fiat Ducato, ktorého držiteľom bola spoločnosť Armat Slovakia s.r.o., poistená u žalobcu. Poškodené vozidlo bolo zaparkované pred skladom, kde vozidlá bežne stoja, keď čakajú v poradí na vykládku alebo nakládku tovaru. Z dotazníku pre poškodeného vyplýva priznanie vodiča VZV ako vinníka. Cena opravy poškodeného vozidla vyúčtovaná opravcom faktúrou č. 2260011 predstavovala sumu 1.698,28 Eur bez DPH (2.037,94 Eur s DPH). Žalobca po ukončení likvidácie poistnej udalosti vyplatil na účet poškodeného, resp. servisu dňa 25.1.2022 sumu 1.533,28 Eur, čo zodpovedá nákladom na opravu vozidla bez DPH po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,- Eur. Výplatou poistného plnenia prešlo na žalobcu v súlade s právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou do výšky poskytnutého plnenia. Výška nároku sporná nebola. Z listinných dôkazov mal súd prvej inštancie tiež za preukázané, že žalobca sa obrátil na intervenienta ako poisťovňu, s ktorou má škodca uzatvorenú zmluvu o PZP, ktorá odmietla plnenie s poukazom na výluku z poistenia podľa . Rovnako poisťovňa UNION, a. s., s ktorou mal žalovaný uzatvorené havarijné poistenie, odmietla žalobcovi poskytnúť plnenie s odôvodnením, že VZV napĺňa zákonnú definíciu motorového vozidla v zmysle , preto škodová udalosť nie je poistnou zmluvou č. 36493 krytá. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že vzhľadom na odmietavé stanoviská oboch poisťovní si žalobca uplatnil právo na náhradu škody priamo voči škodcovi, takéto oprávnenie mu vyplýva z , pričom zákon neustanovuje poradie, v akom má poisťovateľ postupovať pri uplatnení nároku a ponecháva výlučne na jeho vôli, voči komu si ho uplatní. Neexistuje žiaden zákonný dôvod, aby bolo riziko neúspechu v konaní prenesené na poisťovateľa za situácie, kedy tak KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., u ktorej mal žalovaný v čase vzniku škody uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako aj poisťovňa Union, u ktorej mal žalovaný uzatvorené poistenie zodpovednosti odmietli plniť s odôvodnením, že uvedená škodová udalosť nie je uzatvorenými poistnými zmluvami so žalovaným krytá.

5. K procesnej obrane žalovaného, že žalobca si má uplatniť svoj nárok na náhradu škody formou žaloby podanej voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., s ktorou má žalovaný uzatvorenú zmluvu o PZP, keďže podľa skutkových okolností vzniku škodovej udalosti táto spadá pod povinné zmluvné poistenie, súd prvej inštancie poukázal na znenie a uviedol, že aj v prípade, ak by aj bolo preukázané, že povinnosť na plnenie má poisťovňa, u ktorej má žalovaný uzatvorené PZP, citované ustanovenie dáva poškodenému právo rozhodnúť sa, či právo na náhradu škody uplatní škodcovi alebo voči jeho poisťovateľovi. Poškodený je oprávnený, ale nie je povinný uplatniť nárok voči poisťovateľovi. Ustanovenie nebráni poškodenému uplatniť si právo aj priamo voči škodcovi. Postup žalobcu, ktorý zvolil, nemožno posúdiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi alebo poctivým obchodným stykom, keďže nemožno od neho spravodlivo očakávať, že bude znášať riziko neúspechu v konaní vedenom voči poisťovni škodcu. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný zodpovedá za spôsobenú škodu či už podľa alebo podľa (činnosť pracovného stroja) alebo podľa a (prevádzka motorového vozidla), keďže vinníkom škodovej udalosti bol jeho zamestnanec. Otázka, či je daná zodpovednosť žalovaného za škodu podľa , resp. a na poistné plnenie je povinná UNION poisťovňa, a.s., alebo je daná jeho zodpovednosť podľa až a na poistné plnenie je povinná KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. je právne irelevantná pre daný spor. Podľa súdu prvej inštancie je rozhodujúca skutočnosť, že žalobca poškodenému poskytol poistné plnenie, v dôsledku čoho podľa prešlo na neho právo na náhradu škody a bolo výlučne na jeho rozhodnutí, či si toto právo uplatní priamo voči škodcovi alebo voči jeho poisťovateľovi. Žalobe preto v časti istiny vyhovel. O príslušenstve rozhodol v zmysle v spojení s nariadením vlády SR č. , ktorým sa mení a dopĺňa , pričom pri výške úroku z omeškania vychádzal z úrokovej sadzby ECB v rozhodujúcom období 2,50% ročne navýšenej podľa nariadenia vlády SR o 5%. O trovách konania rozhodol podľa podľa pomeru úspechu strán vo veci.

6. Zamietnutie návrhu žalovaného na prerušenie konania do skončenia konania vedeného pred Mestským súdom Bratislava IV vedeného o žalobe žalovaného o zaplatenie sumy 1.533,28 Eur voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. ako subjektu, ktorý je primárne povinný zaplatiť nárok uplatnený v tomto konaní, súd prvej inštancie posúdil podľa a odôvodnil tým, že ani prípadné kladné rozhodnutie Mestského súdu Bratislava IV nemôže mať vplyv na prebiehajúce konanie, ide o dve samostatné konania s rozdielnymi stranami sporu. Ak by aj bola KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. právoplatne zaviazaná plniť svojmu poistencovi, t.j. žalovanému, nemalo by to žiadny vplyv na výsledok tohto konania.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa , má za to, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces; podľa 365 ods. 1 písm. d) , podľa žalovaného má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a podľa , namieta, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacím návrhom sa domáha zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Uplatnený odvolací dôvod podľa žalovaný odôvodňuje nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaný považuje za nepreskúmateľné, nedostatočné, nepresvedčivé a odnímajúce právo účastníka konania na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie, keď súd prvej inštancie iba stroho konštatoval svoje závery, zreprodukoval vyjadrenia sporových strán a následne citoval paragrafové znenie niektorých ustanovení . Na podporu odvolacej argumentácie žalovaný odkazuje na rozhodovaciu prax súdov, a to uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 8.12.2011, sp. zn. zo dňa 27.9.2012 publikované pod č. R 95/2013, nález ÚS SR sp. zn. zo dňa 24.4.2008. Žalovaný namieta, že napadnuté rozhodnutie nedáva zrozumiteľným spôsobom odpoveď na jeho argumenty uvedené vo vyjadreniach a na pojednávaniach a takéto rozhodnutie má za následok nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý zakladá porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Žalovaný pre tento prípad uplatňuje aj odvolací dôvod podľa s poukazom na 2. stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR zo dňa 3.12.2015, ktoré je aplikovateľné aj v tejto veci, v zmysle ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle .

9. Uplatnený odvolací dôvod podľa , t.j. nesprávne právne posúdenie veci odôvodňuje nesprávnym posúdením pasívnej vecnej legitimácie, nesprávnym posúdením zodpovedného poisťovateľa a prekážky konania z dôvodu predchádzajúceho návrhu na prerušenie konania. Žalovaný ako zásadnú námietku uplatnil námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, pričom súhlasí so súdom prvej inštancie, že zákon dáva poškodenému na výber, či svoje právo na náhradu škody uplatní škodcovi alebo jeho poisťovateľovi, avšak má za to, že súd prvej inštancie nemal vykladať zákon doslovne, keď takáto aplikácia viedla k výsledkom, ktoré sú v jasnom rozpore so základnými hodnotami (účel, kontext zákona, zásada dobrých mravov a spravodlivosti). Doslovný výklad zákona tak vedie v tomto prípade k zjavnej nespravodlivosti, ak sa má uznať nárok žalobcu voči žalovanému, ktorý si zabezpečil dve poistné zmluvy s cieľom pokryť akékoľvek riziká spojené s vysokozdvižným vozíkom. Žalovaný poukazuje na ods. 30 odôvodnenia rozhodnutia, kde súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný jednoznačne zodpovedá za spôsobenú škodu, či už podľa alebo podľa (činnosť pracovného stroja) alebo podľa a (prevádzka motorového vozidla), keďže vinníkom, škodovej udalosti bol jeho zamestnanec. Namieta, že za normálnych okolností by tomu tak bolo, ale keďže mal uzatvorené dve poistenia, ide o špecifický prípad, ktorý treba vyňať z pôsobnosti týchto ustanovení, inak sa dôsledky priečia dobrým mravom. Žalovaný za zásadný argument považuje, že žalobca síce podľa znenia zákona má na výber, koho žalovať, avšak v dôsledku príkrej nespravodlivosti voči žalovanému je na mieste uplatniť teleologickú redukciu, teda konkrétnu situáciu vyňať spod pôsobenia doslovného znenia právnej normy. Zdôrazňuje, že sa poistením snažil zabezpečiť adekvátne odškodnenie pre každého potencionálneho poškodeného a namiesto toho čelí nárokom na náhradu škody sám, čoho dôsledkom je zjavná nespravodlivosť.

10. Žalovaný ďalej namieta, že žalobca porušil zásadu subsidiarity a mal sa domáhať sa náhrady škody od poisťovateľa, pokiaľ sú splnené podmienky pre plnenie z povinného zmluvného poistenia. Podľa žalovaného vyčerpanie právnych možností voči poisťovateľovi je nevyhnutným predpokladom pre uplatnenie nárokov voči škodcovi. Nároky voči žalovanému mali byť žalobcom uplatnené v zmysle o povinnom zmluvnom poistení primárne voči poisťovateľovi, KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Poukazuje na to, že v priebehu konania vyšlo najavo, že sa žalobca obrátil na Union poisťovňu a.s. z titulu všeobecnej zodpovednosti a aj na KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Napriek tomu, že obe poisťovne odmietli plniť, žalobca mal vyčerpať všetky právne možnosti voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. a až následne pristúpiť k podaniu žaloby voči žalovanému. Žalovaný pripomína, že samotný zákonodarca považuje poisťovateľa za primárny subjekt plniaci povinnosť uhradiť škodu. Na podporu odvolacej argumentácie primárne zodpovedného poisťovateľa uvádza, že vstup intervenienta do konania bezpečne preukazuje, že ide o subjekt povinný nahradiť škodu za žalovaného a niet iného záujmu, ktorý by mohol mať, keďže intervenient má len jeden zákonný dôvod na vstup do konania - právny záujem na výsledku konania. Žalovaný pri otázke skutočne zodpovedného poisťovateľa odkazuje na interpretáciu čl. 3 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ ES zo 16.9.2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, a to v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C -162/13 Vnuk zo dňa 4.9.2014 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-648/17 G.G.F.U. zo dňa 15.11.2018. Z rozhodnutí žalovaný poukazuje na nevyhnutnosť jednotnej interpretácie prevádzky vozidiel, kde Súdny dvor vytvoril všeobecné výkladové pravidlo, v zmysle ktorého sa v konkrétnych okolnostiach hodnotí, či išlo o použitie vozidla v súlade s jeho obvyklou funkciou a toto výkladové pravidlo podľa žalovaného je možné aplikovať aj na vysokozdvižný vozík. Podľa čl. 1 smernice EP pojmom „vozidlo“ sa rozumie akékoľvek motorové vozidlo určené na pohyb po pevnine, čo jednoznačne zahŕňa aj vozidlá používané na pracovné účely, ako stroje a traktory. Vozidlo žalovaného (vysokozdvižný vozík) plne zodpovedá tejto definícii. Žalovaný tiež poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 22.9.2020. Žalovaný sa nestotožňuje s postupom žalobcu, ktorý uviedol, že mal možnosť žalovať obe poisťovne, no z dôvodu opatrnosti si vybral vinníka, aby mu event. nevznikli trovy. Ak žalobca s istotou nevedel, ktorá poisťovňa je pasívne legitimovaná, mohol žalovať oboch poisťovateľov, z ktorých je jeden povinný určite a žiadať súd s poukazom na o nepriznanie trov tomu poisťovateľovi, ktorý povinný nie je.

11. Žalovaný ďalej namieta, že navrhol dňa 20.6.2024 prerušenie konania z dôvodu, že podal samostatnú žalobu voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. o zaplatenie sporného nároku, pričom je zrejmé, že výsledok tohto konania môže mať priamy vplyv na prebiehajúci spor v podobe uspokojenia nároku žalobcu. Podľa žalovaného existuje prekážka konania z dôvodu predchádzajúceho návrhu na prerušenie konania a súd prvej inštancie návrh zamietol, aj keď žalovaný podal samostatnú žalobu voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. ako subjektu povinnému plniť žalobcovi.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil a priznal mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa žalobcu odvolanie žalovaného nemá náležitosti podľa , nakoľko žalovaný neuvádza, v akom rozsahu napáda rozsudok odvolaním a z obsahu odvolania nevyplýva, že by žalovaný napádal výrok o náhrade trov konania a v zákonnej lehote na podanie odvolania neuviedol vo vzťahu k danému výroku žiadne odvolacie dôvody, ktorými by mal byť odvolací súd viazaný podľa . K namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaný neuvádza v odvolaní argumenty, na ktoré mu údajne súd prvej inštancie nedal odpoveď v odôvodnení, nepreskúmateľnosťou preto trpí odvolanie žalovaného, nie napadnutý rozsudok. Odvolanie žalovaného tiež neobsahuje, v čom má spočívať odvolací dôvod podľa , teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa žalobca uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol zákonným spôsobom, keď poukázal na právo žalobcu podľa a tiež na to, že zákon nestanovuje poradie, v akom má žalobca postupovať pri uplatnení náhrady škody, ponecháva výlučne na ňom, voči komu a v akom poradí právo uplatní. Argumentácia žalovaného, že ním uzatvorené poistné zmluvy spôsobujú zánik možnosti výberu je snahou o prenesenie sporov, ktoré má žalovaný so svojimi poisťovňami na žalobcu a žalobca nevidí dôvod, prečo by mal do nich vstupovať. Žalobca sa ani nemôže domáhať práva na náhradu škody voči poisťovni Union, pretože podľa nemá poškodený právo na náhradu škody priamo voči poisťovni škodcu. V priebehu sporu žalobca vysvetlil a podporil judikatúrou svoj právny názor, že k vzniku škody došlo prevádzkou vysokozdvižného vozíka ako pracovného stroja. Za škodu preto zodpovedá žalovaný ako škodca, pričom je zrejme naplnené poistné riziko dohodnuté v poistnej zmluve medzi žalovaným a poisťovňou Union. Z tohto dôvodu žalobca neuplatnil nárok žalobou proti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. a žalobca je preto presvedčený, že poisťovňa ani nemá právny záujem na výsledku tohto sporu. Poistenie zodpovednosti za škodu podľa a nasl. nemôže byť dôvodom spôsobujúcim zánik práva poškodeného uplatniť právo na náhradu škody voči škodcovi, pretože nemá priamy nárok voči poisťovni škodcu. V prípade zodpovednosti podľa taktiež nemôže byť dôvodom spôsobujúcim zánik práva poškodeného uplatniť nárok na náhradu škody voči škodcovi, pretože hovorí výslovne o oprávnení, nie o povinnosti poškodeného uplatniť priamy nárok voči poisťovni škodcu.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril aj intervenient na strane žalovaného. Je toho názoru, že podané odvolanie tak, ako je koncipované, nie je v zmysle prípustné, keďže smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia. Intervenient nesúhlasí so žalovaným, že by napadnutý rozsudok nebol preskúmateľný a nedostatočne odôvodnený. Podstata sporu spočívala v jednoduchej náhrade škody medzi žalobcom a havarijnou poisťovňou poškodeného, zodpovednostný vzťah medzi poškodeným a škodcom nebol stranami rozporovaný, rovnako ako výška uplatneného nároku. Predmet sporu sa v dôsledku argumentácie žalovaného orientoval na to, či žalovaný je v spore pasívne vecne legitimovaný z dôvodu, že žalovaný má uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto mal žalobca žalovať intervenienta. Súd prvej inštancie sa s argumentáciou žalovaného dostatočne vysporiadal v bodoch 26 - 30 odôvodnenia. Je toho právneho názoru, že bez ohľadu na skutočnosť, koľko poistení má žalovaný ako škodca uzatvorených, tieto poistenia ho nezbavujú zodpovednosti za vzniknutú škodu a jeho pasívna vecná legitimácia v spore o náhradu škody bude vždy daná. Uzatvorenie poistenia nie je ani liberačným ani exkulpačným dôvodom na zbavenie zodpovednosti. Uvádza, že vstúpil do konania na základe podnetu žalovaného o vedení súdneho sporu, mal ambíciu byť v konaní nápomocný žalovanému ako svojmu klientovi. Argumentáciou žalovaného však predmet sporu skĺzol do posudzovania, kto mal byť po správnosti žalovaný, preto aj vyjadrenia intervenienta prešli do roviny objasňovania, že škody spôsobené vysokozdvižnými vozíkmi pri svojej činnosti, ku ktorej sú určené (t.j. manipulácia s nákladom) nie sú povinným zmluvným poistením kryté z dôvodu, že tieto vozíky pri tejto činnosti nie sú posudzované ako motorové vozidlá, ale ako pracovné stroje. Uvedené vyplýva z dojednania poistenia a k nemu viažucim sa poistným podmienkam a predmetná výluka je priamo zadefinovaná v . Intervenient poukazuje na písm. d) Všeobecných poistných podmienok poistenia zodpovednosť za škodu VPPZ/0902 poisťovne UNION, kde je výslovne uvedené, že poistenie sa nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Intervenient nespochybňuje, že VZV v čase keď nie je naložený a nie je využívaný na pracovnú činnosť a pohybuje sa po areáli firmy nenaložený, sa posudzuje ako motorové vozidlo a škody spôsobené touto jazdou by boli hradené z PZP. Pri škodách spôsobených pracovnou činnosťou sa nejedná o motorové vozidlo a malo by nastúpiť krytie z poistenia všeobecnej zodpovednosti za škodu. Intervenient ďalej uviedol, že sa súd prvej inštancie v ods. 43 - 46 odôvodnenia správne vysporiadal s návrhom žalovaného na prerušenie konania, správne uviedol, že výsledok prebiehajúceho sporu medzi žalovaným a intervenientom, kde ešte žaloba ani nebola intervenientovi dosiaľ doručená, nemá žiaden vplyv na priebeh a výsledok tohto konania. Zodpovednosť žalovaného ako taká je stále daná, ustálilo by sa len, či náhradu škody má z uzatvoreného poistenia uhradiť intervenient. Intervenient preto navrhuje, aby odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v zmysle .

14. Žalovaný doručil odvolaciu repliku k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu k otázke škody prevádzkou VZV namieta, že žalobca vychádza výhradne zo znenia textu zákona a jeho gramatického výkladu, pričom mal podľa žalovaného použiť eurokonformný výklad, čím dospel k neprávnemu posúdeniu. Žalovaný opätovne poukazuje na cieľ európskej smernice a eurokonformný výklad pojmu „vozidlo“ a „používanie vozidla“ a judikatúru Súdneho dvora EU výkladu týchto pojmov, argumentačne zhodne s obsahom podaného odvolania. Pojmom „vozidlo“ sa rozumie akékoľvek motorové vozidlo určené na pohyb po pevnine, čo jednoznačne zahŕňa aj vozidlá používané na pracovné účely, ako stroje a traktory, ktoré sa môžu pohybovať v rôznych prostrediach. Pojem prevádzka motorového vozidla podľa Súdneho dvora EÚ má byť interpretovaný v širšom kontexte a je irelevantné, či je vozidlo naložené tovarom alebo nie. Tvrdenie intervenienta, že škoda nespadá pod PZP len preto, že VZV nebol v tom momente naložený tovarom, nenachádza racionálnu oporu. Opätovne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. a uznesenia NS SR sp. zn. . K argumentu žalobcu, že mal na výber, koho chce žalovať, žalovaný uvádza, že podľa znenia zákona síce má na výber, avšak v dôsledku príkrej nespravodlivosti vo vzťahu k žalovanému je na mieste uplatniť teleologickú redukciu, teda konkrétnu situáciu vyňať spod pôsobenia doslovného znenia právnej normy a tento argument žalovaný považuje za zásadný. Žalovaný sa nestotožňuje ani s vyjadrením žalobcu, že odvolanie nemá náležitosti podľa . Žalovaný dostatočne a vyčerpávajúco odôvodnil svoje odvolanie vo vzťahu k nepreskúmateľnosti rozhodnutia a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

15. Žalovaný doručil odvolaciu repliku aj k vyjadreniu intervenienta na strane žalovaného k jeho odvolaniu. Odvolací súd po preštudovaní tohto podania konštatuje obsahovú zhodu s odvolacou replikou k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu, preto argumentáciu žalovaného nebude duplikovať, nakoľko je obsiahnutá v ods. 14 odôvodnenia tohto odvolacieho rozhodnutia.

16. K vyjadreniu intervenienta na strane žalovaného a vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v spoločnom podaní zo dňa 23.2.2025. Žalobca vyjadrenie intervenienta na strane žalovaného považuje za výstižnú analýzu tohto sporu a odvolania žalovaného a stotožňuje sa s jeho obsahom. Podľa žalobcu sa jedná o spor o náhradu škody, pričom nie je sporný žiadny z predpokladov priznania nároku. Žalovaný odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k potrebe teleologického výkladu, inak jeho vyjadrenie len opakuje a sumarizuje argumenty uvedené v odvolaní. Vyjadrenie žalovaného neodstránilo procesné nedostatky odvolania (neuvedenie rozsahu napadnutia rozsudku, absencia dôvodov vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania, absencia argumentov, na ktoré údajne neodpovedal súd prvej inštancie). Argumentácia žalovaného, že z dôvodu jeho poistenia zodpovednosti zo škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je pasívne vecne legitimovaný v spore o náhradu škody, je neudržateľná. Tvrdenie žalovaného, že žalobca má žalovať poisťovňu, u ktorej je poistený pre prípad zodpovednosti za škodu podľa a nasl. , napriek výslovnej nemožnosti uplatnenia takého nároku ( ) a žiadať potom v prípade neúspechu nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, považuje žalobca za pokus dospieť teleologickým výkladom k výkladu právnych noriem v protiklade s ich znením.

17. Intervenient na strane žalovaného sa podaním zo dňa 18.02.2025 vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.01.2025 (išlo o vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu, pozn. odvolacieho súdu), pričom s argumentáciou žalovaného sa nestotožňuje. Žalobca žalobu smeroval priamo proti žalovanému ako škodcovi a vinníkovi nehody. Ako sám žalobca uviedol, ak by prijal právny záver, že škoda na vozidle, ktorá bola spôsobená VZV v čase, keď bol využívaný ako pracovný stroj, bola krytá povinným zmluvným poistením, zažaloval by aj intervenienta ako PZP poisťovňu škodcu, a to v pozícii žalovaného v 2. rade. Keďže k takémuto presvedčeniu žalobca nedospel, intervenienta priamo nezažaloval. Žalobca nemohol, ako sa nesprávne domnieva žalovaný, žalovať Union poisťovňu, a.s., kde má žalovaný uzatvorenú všeobecnú zodpovednosť za škody spôsobené tretím osobám, lebo mu toto oprávnenie nevyplýva ani zo zákona (ako je to pri PZP), ani zo zmluvného, resp. poistného vzťahu. K rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.9.2020 spis. zn. je intervenient toho názoru, že je aplikovateľný skôr pre potreby intervenienta ako žalovaného. Skutočnosti, za akých ku škode došlo, neboli sporovými stranami rozporované, jednoznačne z nich vyplývalo, že ku škode došlo vysokozdvižným vozíkom pri nakládke tovaru, t.j. vtedy, keď bol vysokozdvižný vozík využívaný ako pracovný stroj. Súd prvej inštancie posúdil danú vec správne, pričom správne aplikoval príslušné právne normy, vzťahujúce sa na prejednávaný prípad. Intervenient je toho názoru, že žalovaný sa snaží navodiť dojem, že znenie nie je jednoznačné, umožňuje viacero interpretácií, čo môže viesť k rozdielnemu výkladu, avšak znenie ustanovenia je v praxi jednoznačne interpretované tak, ako to zákonodarca zamýšľal.

18. Intervenient na strane žalovaného sa podaním zo dňa 26.02.2025 vyjadril aj k vyjadreniu žalovaného zo dňa 28.01.2025 (išlo o vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu intervenienta k odvolaniu, pozn. odvolacieho súdu). Zopakoval, že je právneho názoru, že VZV primárne neslúži ako vozidlo, ale ako pracovný stroj. Taktiež je toho právneho názoru, že znenie nie je diskutabilné, ani novela predmetného zákona účinná od 1.8.2024 nijako nezmenila textáciu daného ustanovenia. Intervenient sa domnieva, že textácia daného ustanovenia je zrejmá, nepripúšťa viac interpretácií, ako sa to snaží navodiť žalovaný a nález Ústavného súdu SR sp. zn. , na ktorý poukazuje žalovaný, sa venoval úplne inej problematike (podanie prihlášky do konkurzu, jej popretie, zaujatosť zákonného sudcu a pod.).

19. Žalobca doručil v odvolacom konaní ďalšie podanie zo dňa 10.3.2025. Odvolací súd konštatuje, že podanie žalobcu neobsahuje ďalšiu argumentáciu, ktorá nebola obsiahnutá v jeho predchádzajúcich podaniach, na ktoré v texte výslovne odkazuje. Podanie žalobcu nebolo ďalej doručované, nakoľko doručovanie vyjadrení protistrane má totiž význam vtedy, ak obsahuje relevantné nové argumenty, skutočnosti alebo dôkazy, na ktoré by mohol sťažovateľ zareagovať a bol by spôsobilý viac objasniť skutkový stav alebo predostrieť súdu ďalšiu, inú alebo novú právnu argumentáciu (). Súd pritom nie je povinný donekonečna udržiavať stav konfrontácie medzi podaniami účastníkov konania, pretože je len na jeho posúdení, kde je rozumná hranica takúto konfrontáciu ukončiť (, tiež aktuálne rozhodnutie sp. zn. ).

20. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

22. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

23. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec v zmysle a v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 20.1.2026. Odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že na prejednanie odvolania nie je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, nakoľko nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem ( ). Po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu súdu prvej inštancie, napadnutým rozhodnutím, odvolaním žalovaného vyjadreniami strán a intervenienta na strane žalovaného v odvolacom konaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia vo vzťahu k prvému výroku, ktorým súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol a tiež k druhému výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.533,28 Eur so 7,5% úrokom z omeškania ročne od 12.1.2023 do zaplatenia. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v predmetnej časti a k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné:

25. Odvolací súd pred meritórnym posúdením odvolania s poukazom na námietky žalobcu skúmal, že odvolanie žalovaného náležitosti (nakoľko žalovaný neuvádza, v akom rozsahu napáda rozsudok odvolaním a z obsahu odvolania nevyplýva, že by napádal výrok o náhrade trov konania) uvádza, že odvolanie žalovaného spĺňa náležitosti podľa , nakoľko je z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Nie je vadou odvolania, ak odvolateľ podáva odvolanie voči celému rozhodnutiu (t. j. v rozsahu všetkých výrokov), ak súčasne neuvedie taxatívne všetky výroky napadnutého rozhodnutia, ak vytýkané nesprávnosti sú obsahom odôvodnenia odvolania. Opačný výklad by bol podľa názoru odvolacieho súdu prílišným formalizmom. V prípade výroku o trovách konania ide o rozhodnutie o súvisiacom nároku závislom na výroku v merite, o ktorom je súd povinný rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ex offo ( ), a to aj bez osobitného návrhu.

26. Odvolací súd následne v prvom rade posudzoval žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa , t.j. existenciu nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým mal znemožniť žalovanému, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a súčasne podľa , existenciu tzv. inej vady, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Oba uplatnené odvolacie dôvody žalovaný odôvodňuje nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia, keď jeho odôvodnenie považuje za nedostatočné, nepresvedčivé a odnímajúce právo účastníka konania na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie. Vytýkané vady rozhodnutia majú spočívať v tom, že napadnuté rozhodnutie nedáva zrozumiteľným spôsobom odpoveď na jeho argumenty uvedené vo vyjadreniach a na pojednávaniach.

27. Odvolací súd naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov podľa ani písm. d) nevzhliadol. Ústavný súd SR podľa konštantnej judikatúry (, ) vyslovil, že súčasťou základného práva na spravodlivé súdne konanie ( , dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Odvolaciemu súdu však z odvolania nie je zrejmé, na ktoré konkrétne argumenty žalovaného uvedené vo vyjadreniach a na pojednávaniach, nedáva napadnuté rozhodnutie zrozumiteľným spôsobom odpoveď. Žalovaný okrem takto formulovaného všeobecného tvrdenia neuvádza konkrétnu ním nastolenú skutkovú alebo právnu otázku, ktorá by bola pre rozhodnutie zásadná a na ktorú by súd prvej inštancie nedal odpoveď. To, že sa odvolateľ nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu rozhodnutia. Polemika s rozhodnutím súdu alebo spochybňovanie správnosti rozhodnutia súdu, či nesúhlas s právnym záverom súdu prvej inštancie sami o sebe nevedú k záveru o vade napadnutého rozhodnutia z hľadiska jeho preskúmateľnosti. Vada nepreskúmateľnosti rozhodnutia však predstavuje krajnú výnimku a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, stanoviská strán a intervenienta k veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré zrozumiteľne vysvetlil v ods. 26 - 31 odôvodnenia. Napadnutý rozsudok nemožno považovať za nepreskúmateľný. Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie reaguje na všetky podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania a v tejto súvislosti uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. ). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania ().

28. Odvolací súd neprisvedčil ani odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k právnemu posúdeniu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a zodpovedného poisťovateľa spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. (z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla). Žalovaný v prípade námietky nedostatku vecnej pasívnej legitimácie za zásadný považuje argument, že poškodený síce podľa znenia zákona má na výber, či svoje právo na náhradu škody uplatní voči škodcovi alebo jeho poisťovateľovi, avšak v dôsledku príkrej nespravodlivosti voči žalovanému je podľa neho na mieste uplatniť teleologickú redukciu, teda konkrétnu situáciu vyňať spod pôsobenia doslovného znenia právnej normy. Tento postup odôvodňuje tým, že zabezpečil dve poistné zmluvy s cieľom pokryť akékoľvek riziká spojené s vysokozdvižným vozíkom a poistením sa snažil zabezpečiť adekvátne odškodnenie pre každého potencionálneho poškodeného a namiesto toho čelí nárokom na náhradu škody sám, čoho dôsledkom je zjavná nespravodlivosť.

29. Odvolací súd uvádza, že žalovaný zjavne nesprávne chápe účel tzv. teleologickej redukcie ako nástroja výkladu contra legem, nakoľko túto výkladovú metódu nemožno na prejednávanú vec vôbec použiť. Výklad právneho predpisu sa použije vtedy, ak je právna otázka riešená v texte predpisu, avšak nie je zrejmé, aký je obsah a rozsah pojmov použitých zákonodarcom. Výklad slúži len na odstraňovanie sémantických (jazykových) nejasností v znení predpisu a súd sa pri výklade práva pohybuje iba v hraniciach textu predpisu, na rozdiel od metódy dotvárania práva, ktorá sa použije vtedy, keď určitá právna otázka nie je upravená v texte právneho predpisu a slúži teda na vypĺňanie medzier v právnych predpisoch). Pri úvahách o prípadnom použití tzv. teleologickej redukcie je najskôr potrebné sa zaoberať tým, či vôbec existuje sémantická nejasnosť alebo medzera v znení . Odvolací súd priestor pre iný výklad právnych noriem, ako použil súd prvej inštancie, nenašiel. Ustanovenie výslovne upravuje oprávnenie poškodeného (nie právnu povinnosť) uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo proti poisťovateľovi. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, poškodený je oprávnený, ale nie je povinný uplatniť si svoj nárok voči poisťovateľovi; ustanovenie nebráni poškodenému a dáva mu možnosť uplatniť si svoje právo aj priamo voči škodcovi, ktorým je v prejednávanej veci žalovaný. Iný výklad nie je možné vyvodiť ani z úmyslu zákonodarcu, nakoľko nevyplýva z dôvodovej správy k „ ktorá počíta s tým, že poškodený bude mať generálne priamy nárok na náhradu škody proti zodpovednostnému poistiteľovi (action direct). Táto úprava, ktorú poznajú všetky obdobné právne úpravy v Európe, vychádza zo štrasburgského dohovoru z r. 1959. Zvýšená ochrana poškodeného si vyžaduje, aby právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom, že by poistiteľ vo vzťahu k nemu síce mohol odmietnuť plnenie z poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak urobiť vo vzťahu k poškodenému“. Žalovaný tak opomína, že účelom právnej normy ( zák. o PZP) je zvýšená ochrana poškodeného, nie ochrana škodcu.

30. Postup žalobcu je súladný s právnou normou a nemožno ho posúdiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi alebo poctivým obchodným stykom. Z rovnakého dôvodu potom nie je možné sa stotožniť ani v právnym posúdením veci žalovaným, že samotný zákonodarca považuje poisťovateľa za primárny subjekt plniaci povinnosť uhradiť škodu a že žalobca tak porušil zásadu subsidiarity, ani s tým, že vyčerpanie právnych možností voči poisťovateľovi je nevyhnutným predpokladom pre uplatnenie nárokov voči škodcovi. Výklad odvolateľa je v priamom rozpore so znením právnej normy. Argument žalovaného, že ak žalobca s istotou nevedel, ktorá poisťovňa je pasívne legitimovaná (Union poisťovňa a.s. z titulu všeobecnej zodpovednosti alebo KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla), mohol zažalovať oboch poisťovateľov, z ktorých je jeden povinný určite, odvolací súd považuje v kontexte úpravy oboch poistení za účelovú špekulatívne úvahu žalovaného, ktorá je vo vzťahu k jeho zodpovednosti za spôsobenú škodu právne bez významu. V prípade PZP ustanovenie nebráni poškodenému a dáva mu možnosť uplatniť si svoje právo aj priamo voči škodcovi alebo poisťovateľovi a v prípade všeobecnej zodpovednosti z ustanovenia vyplýva, že náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

31. Pokiaľ žalovaný vidí špecifickosť prípadu, ktorý treba vyňať z pôsobnosti citovaných ustanovení , inak sa ich dôsledky priečia dobrým mravom skutočnosť, že mal uzatvorené dve poistenia, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, aké konkrétne dôsledky žalovaný ako rozporné s dobrými mravmi namieta. Z kontextu odvolania je možné vyvodiť, že za takýto dôsledok žalovaný zrejme považuje svoju povinnosť nahradiť spôsobenú škodu. Ani existencia povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla však nie je liberačným ani exculpačným dôvodom pre zodpovednosť škodcu.

32. Odvolací súd k ostatným odvolacím argumentom žalovaného týkajúcich sa interpretácie prevádzky vozidiel a pojmu „vozidlo“ uvádza, že tieto sú bez relevancie k prejednávanej veci a stotožňuje sa s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie v ods. 30 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že žalovaný jednoznačne zodpovedá za spôsobenú škodu, či už podľa alebo podľa (činnosť pracovného stroja) alebo podľa (prevádzka motorového vozidla), keďže vinníkom, škodovej udalosti bol jeho zamestnanec. Rozhodujúca je tá skutočnosť, že žalobca poškodenému poskytol poistné plnenie, v dôsledku čoho podľa prešlo na neho právo na náhradu škody a patrí mu nepochybne právo uplatniť si toto právo priamo voči škodcovi, bez povinnosť skúmať zmluvné vzťahy škodcu s akoukoľvek poisťovňou.

33. Odvolací súd nesprávne právne posúdenie veci nevzhliadol ani vo vzťahu k zamietnutiu návrhu žalovaného na prerušenie konania do skončenia konania vedeného o jeho žalobe voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. o zaplatenie sporného nároku. Žalovaný tvrdí, že existuje prekážka konania z dôvodu predchádzajúceho návrhu na prerušenie konania a súd prvej inštancie jeho návrh zamietol, aj keď podal samostatnú žalobu voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. ako subjektu povinnému plniť žalobcovi. Predmetom odvolacieho prieskumu je teda preskúmanie vecnej správnosti prvého výroku napadnutého rozhodnutia o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania na základe .

34. Odvolací súd v prvom rade nesúhlasí so žalovaným, že návrh na prerušenie konania podľa tvorí prekážku konania. V prípade prerušenia konania sú prekážkou konania výlučne okolnosti taxatívne uvedené v až c) , v prípade ktorých je súd povinný konanie prerušiť, a to ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť; ak súd pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania a napokon, ak súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. Obligatórne prerušenie konania najmenej na tri mesiace v predpokladá aj v prípade, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania. Ustanovenie však predstavuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné, teda podanie návrhu na prerušenie konania nie je prekážkou konania, nakoľko ak sa konajúci súd s návrhom nestotožní, koná vo veci ďalej a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodne až spolu s rozhodnutím vo veci samej.

35. Odvolací súd ďalej k namietanej vecnej správnosti prvého výroku rozhodnutia uvádza, že je judikatórne dlhodobo prijatý a notoricky známy jednotný názor, že prerušenie konania je svojou povahou vždy výnimočným rozhodnutím súdu, o ktorom súd rozhodne len za splnenia zákonom predpokladaných podmienok, aj bez návrhu strany sporu. Rozhodovanie o prerušení konania pre dôvody podľa je vedené v podstatnej miere v súlade zo zásadou hospodárnosti konania a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd k takémuto procesnému rozhodnutiu pristúpi zásadne vtedy, ak prebieha iné konanie (nielen súdne), v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie vo veci samej. Úlohou súdu je racionálne vyhodnotiť, či je potrebné konanie prerušiť s prihliadnutím na zákonnú požiadavku rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených právom chránených záujmov (Čl. 2 a 17 Základných princípov ). Súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa tohto ustanovenia musí spravovať aj požiadavkou zakotvenou v SR ukladajúcej povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov. Preto by nemal prerušiť konanie podľa citovaného ustanovenia, ak nepredpokladá, že vyriešenie otázky v inom konaní bude mať pre dané konanie zásadný význam. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok poškodeného (resp. subjektu, na ktorý nárok poskytnutím plnenia prešiel) voči škodcovi a ani prípadné kladné rozhodnutie súdu v konaní o nároku žalovaného voči svojmu poisťovateľovi o zaplatenie poistného plnenia, nemôže mať žiadny tvrdený „priamy“ vplyv na výsledok prebiehajúceho konania v podobe uspokojenia nároku žalobcu. Ide o dve samostatné konania s rozdielnymi stranami sporu. Napadnuté rozhodnutie je preto aj v prvom výroku vecne správne.

36. Súvisiaci tretí výrok o trovách prvoinštančného konania odvolací súd podľa zmenil. Súd je povinný o náhrade trov konania rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a to aj bez osobitného návrhu, t.j. ex offo. Úprava tak vychádza sa z premisy, že právo na náhradu trov konania vzniká zo zákona a nemožno ho strane uprieť len preto, že si ho neuplatnila. Výrok rozhodnutia o trovách musí rovnako ako výrok meritórny spĺňať požiadavku vykonateľnosti, teda musí jasne určovať, kto má komu zaplatiť náhradu trov, resp. kto má voči komu nárok na náhradu trov a v akom rozsahu. Rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť totiž vykonateľné ( ), čomu musí zodpovedať aj formulácia výroku o trovách konania, t. j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti (NS SR spis. zn. zo dňa 23.03.2017). Súd prvej inštancie síce správne rozhodol o priznaní plného nároku žalobcovi podľa pomeru úspechu vo veci ( ), avšak neuviedol voči komu mu tento nárok priznáva, pričom z obsahu spisu vyplýva, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalobcovi vznikli trovy nielen vo vzťahu k prostriedkom procesnej obrany žalovaného, ale aj vo vzťahu k prostriedkom procesnej obrany uplatňovanými intervenientom na strane žalovaného. Z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že intervenientovi síce nesvedčí pojem strana sporu, avšak vo vzťahu k trovám konania intervenienta je táto parciálna otázka takou časťou konania, ktorou sa nerozhoduje o právach a povinnostiach žalobcu, ani o právach a povinnostiach žalovaného, ale výlučne len o právach subjektu vystupujúceho v procesnej pozícii intervenienta. I keď intervenient nie je sporovou stranou, je subjektom sui generis sporového konania, v prejednávanej veci nielen formálne vstúpil do konania na strane žalovaného, ale aj uplatňoval prostriedky procesnej obrany (a to bez ohľadu na to, že ich obsah odvolací súd hodnotí v rozpore s účelom intervencie a podpory žalovanej strany). Odvolací súd je toho názoru, že nie je možné spravodlivo žiadať, aby úspešný žalobca znášal trovy, ktoré mu vznikli v konaní v súvislosti s uplatnením práva voči prostriedkom procesnej obrany intervenienta, ktorý vystupoval v konaní popri žalovanom.

37. Nakoľko žalovaný ako sporová strana bol v spore neúspešný a v prípade intervenienta na strane žalovaného pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je potrebné vychádzať zo zásady pomeru procesného úspechu tej sporovej strany, popri ktorej sa na konaní intervenient zúčastňuje (t.j. žalovaného), odvolací súd zmenil rozhodnutie vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi voči žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

38. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

39. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

42. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).